Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212244
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714212244.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: V. A., N..
XX.XX.XXXX, A. X.. B. XXXX/XX, XXX XX B., štátneho občana SR, zastúpeného právnym zástupcom
Mgr.PetromBelicom,advokátom,sosídlomKonventná9,81103Bratislava,protiodporcovi:EUROLINE
computer, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 245/7, 036 01 Martin, IČO: 36 395 994, zastúpenému právnou
zástupkyňou JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27/A, 917 01 Trnava, v

konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.09.2014, podaným na Okresnom súde Martin osobne dňa

16.09.2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o., so
sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 46 665 145, sp. zn. R 80/2014 spolu s náhradou trov
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z návrhu navrhovateľa vyplývalo, že rozhodcovský súd
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R 80/2014 zo dňa 25.08.2014 zaviazal navrhovateľa (odporcu v 2/
rade v rozhodcovskom konaní) a odporcu v 1/ rade v rozhodcovskom konaní spoločne a nerozdielne
zaplatiť odporcovi (navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní) sumu 1.313,50 Eur spolu s úrokom

z omeškania a náhradou trov rozhodcovského konania. Navrhovateľ sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku domáhal najmä z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, porušenia zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania a z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Poukázal na absenciu jeho pasívnej legitimácie v
rozhodcovskom konaní, keďže sa nikdy nezaviazal plniť odporcovi popri alebo namiesto odporcu v 1/
rade ako účastníkovi rozhodcovského konania. Uviedol, že článok IV. priloženej Dohody o urovnaní a

splatení dlhu formou splátok zo dňa 27.03.2013 nebol nikdy uzatvorený, keďže jej zmluvnými stranami
sú len odporca a spoločnosť AD-line, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach. Navrhovateľ nie je zmluvnou stranou
tejto dohody, čomu svedčí aj absencia jeho podpisu, absencia jeho označenia na dohode a zároveň
absencia dátumu a miesta podpisu. Vyhodnotenie napadnutého rozsudku poukazujúc na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 87/2007 podľa názoru navrhovateľa neobstojí,
nakoľko tento judikát poukazuje na iný prípad, keď popri konaní za spoločnosť koná skrz ručenie konateľ

a spoločník, v tejto právnej veci sa nejedná o inštitút ručenia, ale spoludlžníctvo. Navyše keby bol
navrhovateľ zmluvnou stranou dohody, čo však nie je, tak jej článok V. (rozhodcovská doložka) je v
zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatný ako neprijateľná zmluvná
podmienka, keďže tento vyžaduje od navrhovateľa ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Vyhodnotenie napadaného rozhodcovského rozsudku poukazujúc,
že na navrhovateľ nemôže používať spotrebiteľskú ochranu dôvodiac, že navrhovateľ pristúpil ako

spoludlžník k absolútnemu obchodu neobstojí, keďže v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom, a o to viac, že dohoda mala znaky novácie. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť,
že podľa neplatného článku V. dohody by spory mal riešiť „Stály rozhodcovský súd Arbitráž zriadený
pri Arbitráž, s.r.o.“, avšak zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vyplýva, že takýto súd neexistuje,

existuje len iný rozhodcovský súd „Arbitráž, s.r.o.“, ktorý však v ňom nie je dohodnutý ako rozhodcovský
súd. Navrhovateľ namietal výšku 0,1 % za každý omeškaný deň z dlžnej sumy ako základ zmluvnej
pokuty,ktoráodporujekogentnýmustanoveniamobchodnéhoajobčianskehozákonníka,jeneprimeraná
zabezpečovanej povinnosti. Navrhovateľ rovnako namietal oprávnenosť a výšku priznaných trov
konania, nepreukázanie dodania tovaru, nepreukázanie dohody o cene ani obvyklosti ceny, nedoručenie

faktúr obchodnej spoločnosti AD-line, s.r.o. so sídlom vo Vrútkach v súvislosti s nárokom na zaplatenie
úroku z omeškania a stanovením počiatku omeškania tejto obchodnej spoločnosti ako odporcu v 1/ rade
v rozhodcovskom konaní. Na základe týchto skutočností navrhovateľ žiadal po vykonanom dokazovaní
zrušiť napádaný rozhodcovský rozsudok a priznať mu náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 16.09.2014, podaným na súde osobne dňa 17.09.2014 navrhovateľ požiadal o odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to predovšetkým z dôvodu, že spolu s úrokom z omeškania
mu hrozí sankcia celkovo viac ako 45 % z istiny ročne, čo je vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je
spotrebiteľ absolútne neprípustné. Následne Okresný súd Martin uznesením č.k. 10C/234/2014 - 40 zo
dňa 28.04.2015 návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským
súdom Arbitráž, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 46 665 145 pod sp. zn. R 80/2014

zo dňa 25.08.2014, pred rozhodkyňou Mgr. Karolínou Marusovou zamietol. Vo svojom odôvodnení
predovšetkým uviedol, že predmetný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko nejde o
zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navrhovateľ v danom vzťahu nevystupoval
ako spotrebiteľ, ale ako konateľ spoločnosti. Na základe uvedeného podľa názoru okresného súdu
neprichádzala do úvahy aplikácia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to jednak ku vzťahu

skúmania platnosti rozhodcovskej doložky podľa ust. § 52 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ani
ku vzťahu k posudzovaniu primeranosti sankcionovania navrhovateľa ako spotrebiteľa. Pokiaľ išlo o
namietané označenie rozhodcovského súdu v čl. V. dohody, v tejto súvislosti uviedol, že toto považuje s
uvedením zriaďovateľa, sídla a identifikačného čísla za dostatočné. V závere uznesenia skonštatoval, že
nakoľko ide o obchodnoprávny spor a z hľadiska postavenia podnikateľov, o ktorých sa predpokladá, že

majú podstatne vyšší stupeň právneho vedomia ako spotrebitelia, sa preto od nich požaduje, aby využili
všetky právne prostriedky už pri samotnom uzatvorení rozhodcovskej doložky tak, aby raz dohodnutú
doložku nebolo nutné spochybňovať. V tomto smere majú podnikatelia potom iné právne postavenie ako
spotrebitelia požívajúci osobitnú ochranu. S poukazom na uvedené, potom dospel k záveru, že nebolo
dôvodné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

K podanému návrhu navrhovateľa sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril odporca
podaním zo dňa 06.10.2014, podaným na okresnom súde osobne dňa 08.10.2014. Argumentácia
navrhovateľa podľa jeho názoru nemá logické opodstatnenie. Vzťah medzi ním, odporcom v 1/ rade a
odporcom v 2/ rade v rozhodcovskom konaní (navrhovateľom) má hmotnoprávny základ v obchodnom

práve, ktorým je ovládaný, z ktorého dôvodu sa jedná o absolútny obchod, na ktorý nie je možné
aplikovaťprávneprepisyoochranespotrebiteľa.Podnikateľskápraxinštitútručenia,resp.spoludlžníctva
konateľa obchodnej spoločnosti často využíva a tento je obvyklým zabezpečovacím nástrojom v
obchodných vzťahoch. Odporca mal za to, že rozhodcovský súd sa vecne aj formálne vysporiadal
s argumentáciou navrhovateľa. Všetky tvrdenia, ktoré uviedol v návrhu na zrušenie rozhodcovského

rozsudku boli jeho stranou prednesené aj v rozhodcovskom konaní. Návrh navrhovateľa považoval za
nedôvodný a navrhol, aby súd tento zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa zo dňa 13.09.2014,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ich výsluchom a tiež oboznámením sa s rozhodcovským

rozsudkom sp. zn. R 80/2014, dohodou o urovnaní a splácaní dlhu formou splátok, vyjadrením V. A. v
rozhodcovskom konaní, pripojeným rozhodcovským spisom R 80/2014.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako veriteľ s uzatvoril s dlžníkom AD-line,
s.r.o., so sídlom vo Vrútkach ako odporcom v 1/ rade v rozhodcovskom konaní dňa 27.03.2013 Dohodu

o urovnaní a splatení dlhu formou splátok (ďalej len „dohoda“) ako kumulatívnu nováciu záväzku, v
ktorej dlžník uznal svoj záväzok v sume 910,50 Eur voči odporcovi čo do výšky a dôvodu v rozsahu
neuhradených faktúr s tým, že v danom prípade zostali zachované lehoty vyplývajúce z pôvodných
vzťahov, predovšetkým v súvislosti k uplatneniu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Z článku IV.dohody vyplývalo, že konateľ dlžníka (navrhovateľ) pripojením podpisu ku tejto dohode prehlásil, že
podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka pristupuje k záväzku dlžníka. Pokiaľ ide o článok V. dohody,
v ňom sa zmluvné strany dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v súvislosti s touto zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Arbitráž, s.r.o., IČO:
46 665 145, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin.

Rozhodcovský súd Arbitráž, s.r.o., so sídlom v Martine, v konaní pred rozhodkyňou Mgr. Karolínou

Marusovou rozsudkom sp. zn. r 80/2014 zo dňa 25.08.2014 zaviazal obchodnú spoločnosť AD-line,
s.r.o., so sídlom vo Vrútkach (odporcu v 1/ rade v rozhodcovskom konaní) a navrhovateľa (odporcu
v 2/ rade v rozhodcovskom konaní) povinnosťou zaplatiť odporcovi (navrhovateľovi v rozhodcovskom
konaní) v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne sumu 1.313,50 Eur
spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhradou trov rozhodcovského konania. Vo svojom
odôvodnení rozhodcovský súd o. i. uviedol, že medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou AD-line,

s.r.o., so sídlom vo Vrútkach bol založený konvenčný dodávateľsko-odberateľský vzťah spravovaný
predpismi obchodného práva, na základe ktorého odporca dodával spoločnosti AD-line, s.r.o., so sídlom
vo Vrútkach tovar a tento riadne vyfakturoval, pričom z jej strany nedošlo k úhrade dojednanej kúpnej
ceny za dodané položky. Pokiaľ ide o samotnú dohodu, túto vyhodnotil ako trojstranný úkon účastníkov,
ktorým sa dohodli na podmienkach vyporiadania obligačného vzťahu, a ktorú definoval ako inominátnu

(nepomenovanú) zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s prvkami zmiešanej zmluvy
podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o námietku navrhovateľa týkajúcu sa jeho
pasívnej legitimácie, tu rozhodcovský súd poukázal na článok IV. dohody, v ktorom navrhovateľ v tom
čase ako konateľ spoločnosti, ktorý bol riadne menom a priezviskom označený v záhlaví uviedol,
že pristupuje k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, čím bola založená jeho pasívna

legitimácia pre rozhodcovské konanie. Argumentácia navrhovateľa, že túto nikdy nepodpísal nebola
podľa názoru rozhodcovského súdu namieste, keďže v označení dlžníka v päte listiny na jej druhej
strane je zreteľný jeho podpis ako vtedajšieho štatutára. Zároveň sa stotožnil s právnym názorom
odporcu, že navrhovateľ nemôže požívať spotrebiteľskú ochranu, nakoľko nie sú splnené podmienky
uvedené v ust. § 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka a teda navrhovateľ nie je spotrebiteľom. Pokiaľ

išlo o namietané označenie rozhodcovského súdu uviedol, že v dohode je jasne a zreteľne uvedený
jeho názov, označenie zriaďovateľa, jeho sídlo a identifikačné číslo, teda dostatočné množstvo údajov
zabezpečujúce jednoznačnú identifikáciu.

Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10.07.2014 k zápisnici o podaní návrhu na začatie

rozhodcovského konania, súd pre úplnosť uvádza, že jeho obsah tvorili rovnaké skutočnosti ako tie,
ktoré boli uvádzané navrhovateľom v návrhu na začatie konania zo dňa 13.09.2014.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uskutočnenia právneho úkonu),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002
Z.z.“), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby
účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku

aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
Súd po vykonanom dokazovaní považuje predovšetkým za potrebné poukázať na skutočnosť, že
predmetný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským nakoľko v danom prípade nejde ani o zmluvu,
ktorá by mala povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navrhovateľ vystupoval v dohode nie ako spotrebiteľ,
ale ako konateľ spoločnosti, ktorý v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku (dlhu),
atovzhľadomnačlánokIV.dohody,podľaktorého...„Konateľdlžníkapripojenímpodpisukutejtodohode
prehlasuje, že podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka pristupuje k záväzku dlžníka.“ Vo všeobecnosti
a v tejto súvislosti súd uvádza, že ...„v zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom

vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto
dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný
dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s
dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu
(pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého zväzkového

vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho
záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv.
kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným
dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka o
pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom.“ (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 133/2010 zo dňa 28. júna 2012). Súd mal
jednoznačne preukázané, že k uzatvoreniu písomnej dohody o pristúpení k záväzku (článok IV. dohody)
medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako pristupujúcim dlžníkom skutočne došlo, pričom
navrhovateľ pristúpil do už existujúceho záväzkového právneho vzťahu, ktorý je zároveň obchodno-právnym vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je potom zrejmé, že tento už
existujúci vzťah, do ktorého navrhovateľ pristúpil ako spoludlžník, nemôže byť teda ničím iným ako len
obchodnoprávnym vzťahom. Ak potom pôvodný vzťah medzi odporcom a spoločnosťou AD-line, s.r.o.,

sosídlomvoVrútkachnebolvzťahomspotrebiteľským,rovnakonemôžebyťanivzťahmedziodporcoma
navrhovateľom posudzovaný samostatne ako spotrebiteľský vzťah. Ide stále len o tzv. absolútny obchod
posudzovaný podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného je súd toho
názoru, že navrhovateľ nemá postavenie spotrebiteľa, z ktorého dôvodu rozhodcovským rozsudkom
Rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o., so sídlom v Martine sp. zn. R 80/2014 zo dňa 25.08.2014 ani

nemohlo dôjsť k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa opierajúcu sa o nedostatok jeho pasívnej legitimácie v
rozhodcovskom konaní, a to vzhľadom na údajnú absenciu jeho podpisu na dohode ako pristupujúceho
dlžníka, považuje sa za potrebné poukázať, že v záhlaví dohody je označený odporca ako veriteľ
- obchodná spoločnosť EUROLINE computer, s.r.o., so sídlom v Martine, ako dlžník - obchodná

spoločnosť AD-line, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach, v čase jej uzatvorenia konajúci navrhovateľom V. A..
Túto skutočnosť je možné tiež jednoznačne preukázať výpisom z Obchodného registra Okresného súdu
Žilina, z ktorého vyplýva, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti v tom čase bol nepochybne
navrhovateľ. Rozhodcovský súd uviedol, že pristúpením navrhovateľa v zmysle článku IV. dohody bola
založená jeho pasívna legitimácia v rozhodcovskom konaní, pričom v označení dlžníka v päte listiny na

jej druhej strane je zreteľný podpis vtedajšieho štatutára - navrhovateľa, ktorý ako konateľ obchodnej
spoločnosti AD-line, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach musí byť dostatočne právne zdatný a obozretný pri
podpisovaní súkromnoprávnych listín, aby vedel riadne posúdiť ich obsah a právne dôsledky. Podľa
súdu bolo zároveň namieste, keď rozhodcovský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn. 1ObdoV87/2007zodňa01.01.2011,vktoromsaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky

o. i. zaoberal obdobným prípadom, kde obchodná spoločnosť uzatvorila dohodu, súčasťou ktorej bol aj
ručiteľský záväzok spoločníka, ktorý zároveň v čase podpisu vykonával funkciu jej jediného konateľa
s tým, že dohoda obsahovala za dlžníka (obchodnú spoločnosť) ako aj za ručiteľa iba jeden podpis,
pričom je bezpredmetná, resp. nepodstatná skutočnosť namietaná navrhovateľom, že v uvedenom
prípade sa jednalo o zabezpečenie určitého záväzku prostredníctvom inštitútu ručenia (ust. § 546

a nasl. Občianskeho zákonníka) a nie prostredníctvom pristúpenia ďalšieho dlžníka do existujúceho
zväzkového právneho vzťahu v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka, tak ako to je v danej právnej
veci. V konečnom dôsledku, opierajúc sa o názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
uvedenom rozhodnutí, súd konštatuje, že zo znenia dohody, jej obsahu a zmyslu, s prihliadnutím aj na
vnútorné pomery v spoločnosti v čase jej uzatvorenia, je možné dospieť k záveru, že v mene dlžníka,

obchodnej spoločnosti AD-line, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach konal navrhovateľ, v čase podpisu jediný
skutočný spoločník a konateľ spoločnosti. Navrhovateľ teda konal v postavení pristupujúceho dlžníka
vo svojom mene, ako aj v mene obchodnej spoločnosti, ktorej bol nespochybniteľným spoločníkom a
konateľom, čím bola založená jeho pasívna legitimácia v rozhodcovskom konaní ako odporcu v 2/ rade.

K ďalšej skutočnosti namietanej navrhovateľom, a to že podľa článku V. dohody by spory mal riešiť
„StályrozhodcovskýsúdArbitrážzriadenýpriArbitráž,s.r.o.“,avšakzozoznamustálychrozhodcovských
súdov vyplýva, že takýto súd neexistuje, existuje len iný rozhodcovský súd „Arbitráž, s.r.o.“, ktorý
nebol účastníkmi dohodnutý, súd totožne ako už bolo uvedené v uznesení č.k. 10C/234/2014 - 40
zo dňa 28.04.2015 uvádza a je toho názoru, že identifikáciu rozhodcovského súdu v rozhodcovskej

doložke uvedením zriaďovateľa, sídla a identifikačného čísla je možné považovať za dostatočnú. Súd
opätovne dáva do pozornosti článok V. dohody, podľa ktorého ...„Zmluvné strany sa dohodli, že okrem
iných sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK)
výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto
zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Arbitráž, s.r.o., IČO: 46 665 145, so

sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin...“, pričom v zozname stálych rozhodcovských súdov Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, kde je tento rozhodcovský súd vedený/registrovaný, je možné na
základe údajov vyplývajúcich z citovaného článku V. dohody rozhodcovský súd vyhľadať a jednoznačne
identifikovať.

Ohľadom ďalších námietok vznesených zo strany navrhovateľa (týkajúcich nepreukázania dodania
tovaru, nepreukázania dohody o cene ani obvyklosti ceny, nedoručenia faktúr obchodnej spoločnosti
AD-line, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach v rámci nároku na zaplatenie úroku z omeškania a stanovenia
počiatku jej omeškania ako odporcu v 1/ rade v rozhodcovskom konaní a pod.) súd podotýka, že tietovyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko smerujú do merita veci, pričom rozhodcovský rozsudok je možné
preskúmať len postupom podľa ust. § 37, § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ale nie
jemožnéznovavkonaníriešiťto,čímsamalprejudiciálnezaoberaťrozhodcovskýsúdvrozhodcovskom

rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o plnení na základe dohody zo dňa 27.03.2013.

V závere a na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že návrh navrhovateľa na zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je dôvodný. Podstatným v prejednávanej veci bolo preukázanie dôvodov,
pri existencii ktorých možno podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. podať návrh na zrušenie

rozhodcovského rozsudku, pričom dôkazné bremeno na preukázanie zákonom stanovených dôvodov
na podanie takéhoto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zaťažuje v konaní navrhovateľa.
Dôvody, pre ktoré sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, sú taxatívne vymedzené
v ust. § 40 ods. 1 uvedeného zákona a nemožno ich rozširovať. Preto ak chce byť účastník v
konaní úspešný, musí podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku len z niektorého alebo
z viacerých dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Navrhovateľ sa v konaní domáhal

zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvádzaných v návrhu, ktoré však súd nevyhodnotil za
také, pre ktoré by mal tomuto návrhu vyhovieť, súd potom nemal priestor pre iný postup ako návrh
navrhovateľa zamietnuť.

O náhrade trov konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením do 30

dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.,rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.