Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8P/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205075
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615205075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloleté deti F. - L., nar. XX. XX. XXXX a

H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. N. Y. - T., X.. T. XXX/X, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, deti rodičov: T.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Y., X.. T. XXX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom
Jančim,sosídlomvLiptovskomMikuláši,Garbiarska695aL.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomN.Y.,X..
T. XXX/X, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Tamarou Maďarovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Tranovského 1, v konaní o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti,
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca v celom rozsahu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.06.2015 bolo začaté konanie o neúplnom návrhu otca maloletých detí na zmenu osobnej
starostlivosti spočívajúcu v tom, že maloleté deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka
bude zaviazaná platením výživného z dôvodu, že nezabezpečuje riadne starostlivosť o maloletých.

Tunajší okresný súd návrh otca z 22.10.2015 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým budú
maloleté deti odovzdané do osobnej starostlivosti otca s právom zastupovať, spravovať majetok
maloletých a zaviazaním matky platením výživného na každé z maloletých detí po 100 eur mesačne
uznesením č. k. 8P/37/2015-63 z 26.10.2015 ako nedôvodný zamietol. Otec odôvodnil návrh tým, že po
prvom pojednávaní, ktoré bolo konané na tunajšom okresnom súde 15.10.2015 o 12.30 hod. si matka
podľa dohody s otcom mala deti vyzdvihnúť o 16.30 hod., nedostavila sa však na dohodnuté miesto. Vo
večerných hodinách otec obdržal telefonát od osoby, ktorá sa predstavila ako policajt a uviedla, že matka

leží pred pohostinstvom pred železničnou stanicou Liptovský Mikuláš pod značným vplyvom alkoholu.
Dňa16.10.2015saotecvovečernýchhodináchdozvedel,žematkajehospitalizovanánapsychiatrickom
oddelení nemocnice, odkiaľ mala byť prepustená 21.10.2015. Z uvedeného otec vyvodzuje existenciu
dôvodnej obavy, že vývoj a zdravotný stav maloletých detí počas starostlivosti matky sú ohrozené.

Pripojeným spisom tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8P/70/2013 súd zistil, že rozsudkom č. k.
8P/70/2013-126 zo dňa 04.06.2014 boli maloleté deti F. zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá

je oprávnená ich zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, otec bol zaviazaný platením
výživného po 100 eur mesačne na maloletého L. F. a po 50 eur mesačne na maloletého H. F.. Zároveň
bol nad výchovou maloletých detí po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku nariadený
dohľad, vykonávaný dvakrát týždenne v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny LiptovskýMikuláš. Rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/71/2014-173 zo dňa
30.09.2014; právoplatnosť nadobudol 17.10.2014.

Zo spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 9P/98/2014 je preukázané, že stará matka maloletých Y. F.
podala návrh na ich zverenie do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Jej návrh bol zamietnutý rozsudkom
tunajšieho okresného súdu č. k. 9P/98/2014-98 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014;
rozsudok odôvodnenie neobsahuje.

Pripojeným spisom sp. zn. 4P/11/2015 je preukázané, že otec maloletých podal návrh na rozvod
manželstva s matkou Silviou Baranovičovu, ktorý vzal späť, preto bolo konanie zastavené.

Napokon je spisom tunajšieho okresného súdu sp. zn. 9P/33/2015 preukázané, že rozsudkom zo dňa
07.08.2015 č. k. 9P/33/2015-35, právoplatným 21.08.2015 bol nad výchovou maloletých detí určený
dohľad vykonávaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš jedenkrát mesačne po

dobu jedného roka, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Konanie bolo začaté súdom uznesením č.
k. 9P/33/2015-8 zo dňa 27.04.2015 z podnetu kolízneho opatrovníka maloletých detí.

Otec na pojednávaniach vypovedal, že podal tento návrh preto, že manželka v poslednej dobe
zanedbáva svoje povinnosti v domácnosti. Majú neporiadené, všade je špina, neumyté okná, neopraté

prádlo, nenavarené. Pred druhým pojednávaním uviedol, že manželka sa snaží, no deti nezvláda bez
ohľadu na to, či je opitá alebo triezva, on jej musí s nimi pomáhať. Vedú spoločnú domácnosť. V
lete v konaní 9P/33/2015 neboli zistené nedostatky v domácnosti, pretože keď chodia pracovníčky zo
sociálneho úradu, tak sa snaží. Obe deti vyžadujú zvýšenú starostlivosť vzhľadom na poruchy správania
u L., mladší H. napodobňuje staršieho. H. si napr. zmyslí, že chce variť, búcha, trieska hrncami, dá ich

na platničku, zapína. Manželka nereaguje adekvátne, nedokáže ho od tejto činnosti odradiť tak, aby
sa dieťa nepopálilo. Ona mu povie choď preč, ale H. ju nerešpektuje, robí si svoje. Keď dieťa pošle
v tejto situácii on, samozrejme na prvýkrát preč nejde. On ho odtiahne, postaví sa pred pec a tým mu
zabráni. Manželka mu stále vysvetľuje H., poď preč, ublížiš si, možno je to aj jeho povahou. Deti nosí
on k svojim rodičom, keď je v práci. Odnesie ich už večer pred dennou smenou, ktorá je od 06.00 do

18.00 hod., potom príde ráno po deti. Na druhý deň je s nimi 4 alebo 5 hodín a opäť ich nechá u rodičov.
Deti berie preto, že manželka sa o ne nestará. Deti sú u jeho matky tak tri dni do týždňa. Na otázku
súdu, ako trávi rodina čas, keď manželka nemá vypité otec odpovedal, že po príchode domov sa snaží
manželke povedať, čo má robiť, že treba navariť. Mladší H. si od ženy nezoberie ani čaj, treba mu ho
podať, hoci ho ona donesie. Nespokojnosť prejavuje tak, že manželku bije. Na otázku súdu, či sa takto

dieťa správa len v prítomnosti otca, alebo stále, uviedol, že keď je dieťa s ňou, musí sa prispôsobiť,
čo má robiť. Maloletý H. má tri a pol roka, ešte mu matka dáva plienky. Vždy ju musel tlačiť k tomu,
aby dieťa dávala na nočník. Starší L. už nechodí do špeciálnej MŠ v N.. R., ale od 02.09.2015 do MŠ
L. U. N.. Y., kde sa adaptoval dobre. O zmene materskej školy rozhodol on. Aj na zápise do školy so
L. bol on, L. nerozprával a nespolupracoval. Tak si otec nechal poradiť a rozhodol, že dieťa nepôjde

do prvého ročníka. Ženy sa pýtal, ona usúdila tiež, že pre dieťa je to lepšie. V tomto sa zhodli. Jeho
predstava je taká, že by naďalej chodil do práce, počas jeho neprítomnosti by sa o deti starala stará
matka, teda jeho matka, s čím ona súhlasí. Ak by mu boli deti zverené, presťahoval by sa k svojej
matke do trojizbového bytu, kde teraz bývajú jeho rodiča dôchodcovia, pretože jeho sestra tam už v
podstate nebýva. Tri predošlé podané návrhy na rozvod manželstva zobral späť, lebo sa vždy snažil

manželstvo naštartovať. Agresivita manželky sa prejavuje kričaním, vyhrážkami, vyhráža sa podaním
trestného oznámenia, viackrát povedala, že ho v spánku zabije. Vidia to aj deti. Nepoprel, že deti majú
svoju matku radi, ale nemajú radi to, čo robí, boja sa jej. Chlapci majú radi aj svojho otca, mladší na ňom
doslova lipne. K jeho matke majú deti veľmi dobrý, pozitívny vzťah. Volajú ju starká a niekedy mama.
Je pravdou, že matka nemôže prísť do bytu jeho rodičov, môže však deti stretnúť vonku alebo v škôlke.

Môže si to dohodnúť s jeho matkou telefonicky.

Matka na pojednávaniach uvádzala, že nie všetko vo výpovedi otca je pravda. Keď majú deti prísť
domov, je navarené, upratané aj riad je umytý. Pred dvoma týždňami bola s mladším synom u lekárky,
starú matku musela prehovárať, aby jej dieťa dala, že chce ísť s ním k lekárke, hovorila, že nie je chorý

a potom vravela, že má byť do hodiny naspäť. Potom chcela ísť do škôlky po L., ale stará matka jej
zabránila tým, že jej povedala, aby som po L. nešla, že má zo mňa paniku. Doma z nej dieťa nemá
paniku,hrásasňou.Starírodičiaprotinejpoštvalistaršiehosynaasnažiasaužajtohomladšieho.Starší
syn ju nerešpektuje, je proti nej nahuckaný, papuľuje jej. Keď chcela mladšieho syna obliecť, alebo daťna nočník, tak jej manžel povedal, aby to nechala tak, že on to spraví. Stará matka jej nedvíha telefón,
zabraňuje jej chodiť von s deťmi. Problém je v tom, že obe deti sú choré a jej sa ťažko zabezpečuje
samej starostlivosť o ne. Potrebovala by pomoc manžela. Manžel zabezpečuje starostlivosť spolu so

svojou matkou. Jej svokra s manželom pomáhajú, ale zabraňujú jej styky s deťmi. Je jej ťažké povedať,
či by zvládla starostlivosť o obidve deti sama. Ona je chorá, aj deti sú choré. Manželovi so starostlivosťou
o deti pomáha jeho matka. Keby aj jej niekto pomáhal, starostlivosť zvládne. Zvládla by starostlivosť o
obidve deti počas jedného týždňa, keby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Nepoprela, že
chodieva po pohostinských zariadeniach, pije víno. Na depresiu berie lieky pravidelne, ale keď si vypije,

vtedy si tie lieky nedá. Psychiatrička vie o všetkom. Ústavné liečenie počas tohto konania nastúpila, bola
tam tri dni, bolo jej smutno za deťmi. Do ich manželstva strašne zasahujú obidvaja manželovi rodičia.

Právny zástupca otca detí v záverečnom prednese uviedol, že v priebehu konania bola preukázaná
dôvodnosť návrhu, ktorý je v záujme maloletých detí. Matka má svoje problémy, bola hospitalizovaná
aj počas tohto konania. Otec pracuje a zabezpečuje bežné veci týkajúce sa maloletých detí, stravy, ich

záujmov. Z obavy o zdravie detí väčšinu času trávi u svojej matky. Otec nechce matku detí opustiť, dáva
jej pomocnú ruku, nechce sa rozviesť a opustiť spoločnú domácnosť. Dochádza však k ohrozovaniu
záujmu, zdravia detí.

Právna zástupkyňa matky detí poukázala na to, či nie je dôvod, vzhľadom na faktické spolužitie rodičov,
na zrušenie pôvodného rozhodnutia o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Čo sa
týka snahy otca o pomoc matke maloletých detí, jej zdravotné problémy sú dôsledkom napätej situácie
v rodine. Ak sa súd nestotožní s uvedeným právnym názorom o faktickom spolužití rodičov a deti zverí
do osobnej starostlivosti otca, navrhla, aby matka bola zaviazaná platením minimálneho výživného v

zmysle zákona o rodine. Pre tento prípad matka zvažovala aj podanie návrhu na úpravu styku s deťmi
v obave, ktorá je dôvodná, že jej bude bránené v styku s deťmi otcom aj jeho matkou. Zatiaľ sa však
rozhodla túto situáciu neriešiť, pretože matka verí sľubom otca o zotrvaní v spoločnej domácnosti a
poskytovaní pomoci jej osobe.

Kolízny opatrovník maloletých zdôraznil, že maloleté deti potrebujú v rovnakej miere obidvoch rodičov.
Matka uspokojuje ich citové potreby, otec je pre nich autoritou. Obidvaja rodičia by sa mali podrobiť
odbornej pomoci a absolvovať ju. Pri otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca je
potrebné zvažovať, či by maloleté deti mohli byť ohrozené na zdraví po požití alkoholu matkou, preto
navrhol vyhovieť podanému návrhu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 3, 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o
životnom minime. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 146 ods. 1, písm. a) Obč. súd. por. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd návrh zamietol pre nenaplnenie podmienok
vyžadovaných § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Základnou podmienkou pre úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností je, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Práve táto podmienka
nie je naplnená. Rodičia maloletých detí už po vydaní rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k.

8P/70/2013-126 zo dňa 04.06.2014 obnovili spolužitie. Ich vzťah bol turbulentný, matka bola spolu s
maloletými deťmi aj v Pálkovom centre, čo je zariadenie charakteru krízového centra. Z tohto zariadenia
sa však matka s deťmi opäť vrátila do spoločnej domácnosti. Obnovou manželského spolužitia došlo
k strate účinnosti rozsudku č. k. 8P/70/2013-126 zo dňa 04.06.2014, tak ako ustálila súdna prax (R R
31/1968 a R 8/1982). Nebolo preto potrebné toto rozhodnutie rušiť.

V čase vyhlásenia tohto rozhodnutia rodičia žijú v spoločnej domácnosti. Nebolo sporné, že matka
vypadáva zo svojej rodičovskej pozície v dôsledku svojho psychického ochorenia, ale aj v dôsledku
požívania alkoholu. Otec detí tvrdil, že matka sa o deti nevie postarať ani v triezvom stave. Toto tvrdenie
je však v rozpore s výpoveďou matky a zisteniami kolízneho opatrovníka, keďže rodina je viac rokov
monitorovaná, zaradená do rôznych programov sociálnej pomoci a odborného poradenstva, ktoré však

rodičia dostatočne a v potrebnom rozsahu nevyužívajú. Základným problémom nezhôd medzi rodičmi
nie je to, či je matka schopná o deti sa postarať, ale to, či tak robí podľa predstáv otca detí. Toto bolo
riešené už aj v konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8P/70/2013. Ako typický príklad neschopnosti
matky postarať sa o deti otec uviedol situáciu vyžadujúcu zabráneniu prístupu dieťaťa k sporáku. Matka
volí cestu dohovárania, otec aj ráznejší postup. Prístup k výchove maloletých detí zo strany matky

nepredstavuje jej neschopnosť sa o ne postarať, je odlišný od prístupu otca. Na druhej strane je to otec,
kto pod rúškom ochrany detí tieto odnáša zo spoločnej domácnosti k svojej matke a jeho matka následne
neumožní matke dieťaťa ani výkon takého základného práva, akým je vyzdvihnutie dieťaťa z materskej
školy, a to ani v prípade, kedy matka nie je pod vplyvom alkoholu. Tvrdenie o tom, že maloletý L. sa
matky bojí, nebolo preukázané, dieťa podľa vyjadrenia materskej školy občas odmietavo reaguje voči

každému z rodičov. Na druhej strane požívanie alkoholu matkou nemožno prehliadnuť a možno súhlasiť
s otcom detí, že týmto spôsobom matka deti vystavuje nebezpečenstvu. Obidvaja rodičia, keďže žijú
v spoločnej domácnosti, majú rovnakú mieru práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. Pokiaľ
matka vypadáva z rodičovskej úlohy, jej plné bremeno nesie otec detí, ktorý ju plní. Otec vo vzťahu k
starostlivosti o maloleté deti napriek tomu, že chodí do zamestnania nerobí nič navyše, zabezpečuje

len plnenie svojich základných rodičovských povinností. Otec by musel zvládnuť starostlivosť o maloleté
deti aj za matku, napr. ak by pracovala v cudzine v niekoľkodenných pracovných turnusoch tak, ako
ju zvládajú ostatní rodičia. Postoj otca poukazujúci na to, že vo vzťahu k maloletým deťom koná nad
rámecsvojichrodičovskýchpovinností,prezentovanýajnapojednávaniach,jenesprávnyavzhľadomna
osobnostnézaloženievovzťahukmatkejefrustrujúci,vyvolávajúcipocitviny.Súdopakovaneapelujena

obidvoch rodičov, aby sa konečne začali správať ako rodičia nesúci zodpovednosť za výchovu ich detí.

Nad výchovou detí je aktuálne nariadený dohľad rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 07.08.2015 č. k. 9P/33/2015-35, právoplatným 21.08.2015 po dobu jedného roka, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, preto súd nepristúpil k uloženiu iných výchovných opatrení.

Len pre úplnosť súd udáva, že dňa 04.06.2014, kedy bol vydaný rozsudok č. k. 8P/70/2013-126 o
zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky (konanie bolo začaté na základe návrhu otca,
ktorý navrhol zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti), rodičia v čase vydania tohto rozsudku síce
bývali v jednom byte, ale neviedli spoločnú domácnosť a nefukčný bol aj ich partnerský vzťah. Aj postoj

otca, ako je uvedené na strane 9 posledného ods. tohto rozsudku preukázal dôvodnosť úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, keď otec mal zachované právo styku s maloletými synmi, lebo rodina
zatiaľ obývala spoločný byt.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Obč. súd. por., keďže ide o konanie,

ktoré je možné začať aj bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený navrhnúť

exekúciu podľa Exekučného poriadku, v časti výchovy aj súdny výkon rozhodnutia.