Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201123
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5815201123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti C. : J., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky a zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matky - K. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomU.XXXX/XX-XX,T.aotca-S.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.XXXX/X,T.,onávrhu

matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 6P/25/2015-48 zo dňa 04. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že zameškané výživné, ktoré činí za obdobie
od 02.03.2015 do 31.07.2015 u mal. J. sumu 315,16 Eur a u mal. S. sumu 216,80 Eur, p o v o ľ u j e
otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 15,00 Eur na každé dieťa, ktoré splátky sú splatné spolu

s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
11P/70/2005 zo dňa 22.08.2005 v časti vo výroku o výživnom tak, že otcovi detí uložil povinnosť platiť
na výživu mal. J. sumou po 90,- eur mesačne a na výživu mal. S. sumou po 70,- eur mesačne, vždy do

každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc dňom 02.03.2015 (výrok I). Zameškané
výživné na mal. J. za obdobie od 02.03.2015 do 15.07.2015 v celkovej výške 317,20 eur a na mal. S.
v celkovej výške 217,25 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur, ktoré sú splatné
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (výrok II). Okresný súd zároveň vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 02.03.2015 matka žiadala
zvýšiť vyživovaciu povinnosť naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

11P/70/2005 zo dňa 22.08.2005 tak, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. J.
sumou po 120,- eur mesačne a na výživu mal. S. sumou po 120,- eur mesačne. Súd po vykonanom
dokazovaní zistil, že vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín bola uložená
povinnosť otcovi prispievať na výživu mal. J. a mal. S. na každého po 800,- Sk (26,56 eur). Naposledy
o výživnom na mal. deti C. bolo teda rozhodované v auguste 2005, t.j. pred 10 rokmi, keď v čase
posledného rozhodnutia sa vychádzalo zo skutočností, že matka detí je zamestnaná ako predavačka s

príjmom 209,12 eur mesačne, deti boli vo veku 4 a 3 roky a ich otec bol nezamestnaný, keď predtým
pracoval v strážnej službe. Čo sa týka súčasných pomerov rodičov, súd mal preukázané, že otec detí
bol zamestnaný v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre Lužianky ako robotník vovýskume, pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú, do 31.07.2015, výška jeho funkčného platu
bola stanovená na 233,70 eur mesačne. Okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 132,90
eur mesačne. Matka detí pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v pizzerii v Trstenej s priemerným

mesačným príjmom približne 220,- eur mesačne, poberá prídavky na tri maloleté deti. Pribudla jej
vyživovacia povinnosť na dcéru K.. S poukazom na takto zistený skutkový stav okresný súd konštatoval,
že v porovnaní s obdobím, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na mal. deti C. sa zmenili
pomery na strane tak rodičov ako i na strane týchto detí. Preukázateľne sa zvýšili najmä výdavky na
mal. J. a mal. S., ktorí v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom nenavštevovali základnú

školu, momentálne už navštevujú druhý stupeň základnej školy. Mal. S. bol od apríla 2015 umiestnený
v Diagnostickom centre Ružomberok, kde ukončil 7. ročník základnej školy a kde býval na internáte. U
oboch mal. detí sa zvýšili aj výdavky spojené so zabezpečovaním ich základných potrieb, ako sú školské
pomôcky, strava, oblečenie, hygienické potreby a kultúra. Mal. J. od septembra 2015 začína navštevovať
bilingválne gymnázium. V súvislosti s touto skutočnosťou vzniknú matke zvýšené výdavky spojené s
nákupom a zabezpečením základných študijných pomôcok. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že matke

pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pri určení výšky výživného prihliadol aj na finančné možnosti
a schopnosti otca detí, keď v tomto smere dospel k záveru, že je v jeho možnostiach platiť zvýšené
výživné.Otecsimusíuvedomiť,žeplatenievýživnéhomábyťprenehoprioritou.Vovzťahukzdravotným
problémom otca poukázal na skutočnosť, že zdravotné obmedzenie má otec už od detstva ako dôsledok
prekonanej detskej mozgovej obrny, pričom vyštudoval Stredné odborné učilište poľnohospodárske a po

skončení školy pracoval v rôznych zamestnaniach. Na základe uvedeného súd vyslovil presvedčenie,
že na trhu práce sú vytvorené podmienky na to, aby otec si našiel primerané zamestnanie minimálne
na dohodu o pracovnej činnosti a tak si zabezpečil ďalší príjem k invalidnému dôchodku.
Keďže otcovi vzniklo zameškané výživné na mal. J. vo výške 317,20 eur a na mal. S. vo výške 217,25
eur (ako rozdiel medzi sumou výživného, na ktoré bol otec zaviazaný predchádzajúcim rozhodnutím

a sumou výživného určeného napadnutým rozsudkom), súd umožnil otcovi splácať toto zameškané
výživné v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie otec detí, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že v súčasnej dobe, od 01.08.2015 je nezamestnaný. Vzhľadom na svoje
zdravotné problémy je invalidným dôchodcom a jeho jediným mesačným príjmom je invalidný dôchodok
vo výške 132,90 eur mesačne. Je si vedomý toho, že ako otec je povinný uhrádzať výdavky spojené
so starostlivosťou o deti. Pokiaľ bol zamestnaný, vyživovaciu povinnosť si aj riadne plnil. Jeho možnosti

zamestnať sa sú však veľmi obmedzené, pravidelne navštevuje rôzne lekárske vyšetrenia, má ochrnutú
pravústranutela,vdôsledkučohonemôževykonávaťakúkoľvekprácuaanizískaťvodičskéoprávnenie.
Namietal tiež výšku výdavkov na deti, ktoré matka deklarovala v priebehu prvostupňového konania.
Poukázal tiež na skutočnosť, že na energie mesačne uhrádza 35,05 eur a matke prispieva na stravu
sumou 75,- eur mesačne. Okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, keď konštatoval, že je

v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné na mal. deti. Ak by súd prihliadol na jeho majetkové pomery,
finančné možnosti a schopnosti, dospel by k záveru, že nie je možné, aby zo súčasného príjmu hradil
výživné v stanovenom rozsahu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s argumentmi otca nesúhlasí. Od posledného rozhodnutia

o výživnom, čo bolo pred 10 rokmi, životné náklady a potreby detí vzrástli. Na zdravotný stav otca detí
bolo prihliadnuté v rámci prvostupňového konania.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) vo výrokoch I, III podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil a vo výroku II podľa § 220 O.s.p. zmenil, a to všetko z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní výroku I rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení
výživného na mal. deti C., konštatuje, že okresný súd v tomto smere zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Z
obsahu spisového materiálu je nepochybné, že naposledy sa o výživnom na mal. deti C. rozhodovalorozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 22.08.2005, č.k. 11P/70/2005-56, ktorým bolo otcovi
uložené platiť na výživu mal. J. a mal. S., na každého po 26,56 eur mesačne. Od vydania vyššie
označeného rozsudku uplynulo 10 rokov, v rámci ktorej doby sa preukázateľne zvýšili výdavky na obidve

mal. deti C.. Zvýšenie týchto výdavkov súvisí so zabezpečovaním ich základných potrieb, ktoré sú
neporovnateľne vyššie ako v roku 2005. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že mal. S. je žiakom 7. ročníka
základnejškolu,ktorúnaviacnavštevujemimosvojhobydliskaabývanainternáteamal.J.odseptembra
2015 navštevuje bilingválne gymnázium. Odvolacie námietky otca, ktorými poukazoval na obmedzené
možnosti nájsť si prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal najmä na skutočnosť, že otec detí
má zdravotné obmedzenia už od útleho veku (v dôsledku prekonania mozgovej obrny), ktoré ho však
úplne neobmedzili v možnosti vyštudovať strednú školu ani v možnosti vykonávať prácu. Nasvedčuje
tomu skutočnosť, že otec detí sa doposiaľ dokázal vždy zamestnať, i keď nie na plný úväzok. Je teda v
možnostiachotca,abysipopriinvalidnomdôchodkuzaobstaralprácu(minimálnenadohoduopracovnej
činnosti), a tak sa podieľal na výžive svojich detí v rozsahu, aký bol určený rozsudkom okresného súdu.

Odvolací súd konštatujúc, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku I je
presvedčivé a zodpovedajúce kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., rozsudok okresného súdu
vo vyššie označenom výroku podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Rovnako potvrdil i výrok o trovách
konania, ktorý zodpovedá stavu veci a zákonu.
Odvolací súd výrok II rozsudku okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil vzhľadom na zistenie, že u

mal. J. nebol správne určený koniec obdobia zameškaného výživného (správne mal byť uvedený dátum
31.07.2015, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu bolo splatné i zameškané výživné za
mesiac júl 2015), ďalej vzhľadom na zistenie, že u mal. S. nebolo výstižne určené obdobie zameškaného
výživného a nakoniec i na zistenie, že otcovi sa mali povoliť splátky zameškaného výživného na každé
dieťa osobitne. Odvolací súd tiež konštatuje, že u každého dieťaťa bola nesprávne vypočítaná výška

zameškaného výživného. U mal. J. predstavuje zameškané výživné za obdobie od 02.03.2015 do
31.07.2015 výšku 315,16 eur (za marec 2015 - 61,40 eur, za mesiace apríl až júl 2015 4x 63,44 eur). U
mal. S. predstavuje zameškané výživné za vyššie uvedené obdobie výšku 216,80 eur ( za marec 2015
- 42,23 eur, za mesiace apríl až júl 2015 4 x 43,64 eur).
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu s poukazom na ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie,
ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.