Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203322
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:3214203322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: A. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. nad F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom
Trenčín, Piaristická 46/276, IČO: 36 837 857, proti odporcom: 1/ Mgr. Július Rosina, súdny exekútor,
so sídlom v Topoľčanoch, Stummerova 1553, IČO: 42 051 444, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, 2/
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o zaplatenie náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti

vykonávanej z poverenia súdu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 2. marca 2015 č. k. 5C/264/2014-187 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh pôvodného navrhovateľa: Spoločnosť
GRIMPEK s.r.o., ktorý sa domáhal proti odporcom v l. a 2. rade zaplatenia náhrady škody v sume
104.725,08 eura, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
prevedeným dokazovaním, najmä oboznámením s obsahom spisu EX 1547/13 a spisu Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6Er/615/2013 v postupe súdneho exekútora - odporcu v 1. rade, nezistil
žiadne porušenie právneho predpisu, jeho postup v exekúcii bol aj procesne správny, preto nemohla
vzniknúť jeho zodpovednosť voči navrhovateľovi, a to či už podľa zák. č. 514/2003 Z. z. alebo podľa §
33 EP alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody. Exekúcia sa začala podaním návrhu na
exekúciu dňa 14. 06. 2013, poverenie bolo súdom vydané 19. 06. 2013 a následne vydal súdny exekútor
- odporca v l. rade príkaz na začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút a to pre banky 20. 06. 2013 a
pre Lidl a TESCO 12. 08. 2013. Zároveň bolo vydané dňa 20. 06. 2013 upovedomenie o začatí exekúcie

povinnému (navrhovateľovi) bolo doručené 27. 06. 2013. Námietky proti exekúcii boli podané povinným
08. 07. 2013 a v tej deň boli aj postúpené súdu. Návrh na odklad exekúcie bol podaný povinným dňa
03. 07. 2013, jemu bola táto skutočnosť oznámená listom povinného dňa 09. 10. 2013. Námietky boli
súdom zamietnuté uznesením zo dňa 02. 09. 2013, zároveň v tom istom uznesení bol povolený odklad
exekúcie do skončenia konania na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. 16Cob/144/2013. V tomto konaní
krajský súd rozhodol dňa 27. 08. 2013 tak, že uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
10Rob/8/2013 z 29. 07. 2013 potvrdil. Toto uznesenie sa stalo právoplatným 25. 09. 2013. Exekúcia

bola skončená vymožením pohľadávky. Exekučné príkazy na vykonanie exekúcie EX 1457/13 vydal
súdny exekútor až potom, ako sa stalo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob/144/2013
zo dňa 27. 08. 2013 právoplatné, keďže týmto dňom zanikol odklad exekúcie povolený uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou 6Er/615/2013 zo dňa 02. 09. 2013. Celkovo na základeexekučných príkazov na vykonanie exekúcie bola poukázaná vyššia suma, než bola suma exekúciou
vymáhaná plus trovy exekúcie. Pohľadávka oprávneného vrátane príslušenstva a trov súdneho konania
predstavovala sumu 70.435,22 eura, trovy exekúcie 17.228,40 eura, celková suma vymáhaná v exekúcii

bola 87.663,62 eura. Voči navrhovateľovi ako povinnému však boli u odporcu v 1. rade vedené ďalšie
4 exekúcie v prospech Sociálnej poisťovni a to pod sp. zn. EX 1797/13, EX 1889/13, EX 1997/13 a EX
1514/13. Zo sumy, ktorá bola poukázaná na účet súdneho exekútora bola časť vo výške 17.061,46 eura
zexekuovaná v prospech týchto exekúcií postupom podľa § 105 a nasl. EP exekučnými príkazmi zo
dňa 15. 10. 2013. Nakoniec zostatok sumy, t. j. suma 12.633,74 eura bola dňa 02. 12. 2013 poukázaná

povinnému - navrhovateľovi. Dôvodom toho, že táto suma bola poukázaná až dňa 02. 12. 2013
bolo to, že voči povinnému začal Okresný súd v Trenčíne pod sp. zn. 40Er/1/2013 reštrukturalizačné
konanie uznesením zo dňa 14. 10. 2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 21. 10.
2013. Výsledok reštrukturalizačného konania bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 27. 11. 2013,
následne poukázal túto sumu navrhovateľovi ako povinnému. Pokiaľ ide o odporcu v l. rade, tak v spore
nie je pasívne legitimovaný, nakoľko u neho išlo o výkon exekučnej činnosti a zák. č. 514/2003 Z. z.

upravuje na takéto prípady zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci a ust. § 21 a nasl. citovaného zákona upravuje podmienky regresnej náhrady. Ak by sa
preukázali všetky štyri predpoklady pre vznik zodpovednosti, zodpovedal by štát, t. j. odporca v 2. rade,
ktorému by následne vzniklo právo na regres voči osobe, ktorá konala. V zmysle zák. č. 514/2003
Z. z. pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje: a/ výkon verejnej moci, b/ nesprávny úradný postup, c/

vznik škody, d/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci
a vznikom škody. Podľa výslovného ust. § 5 ods. 2 EP, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom
verejnej moci, išlo preto o výkon verejnej moci. Z toho istého dôvodu je nepoužiteľné v tomto prípade
ust. § 33 ods. 1 EP.

Prevedeným dokazovaním tak, ako bolo vyššie popísané, súd nezistil existenciu nesprávného úradného
postupu súdneho exekútora. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že príkazy na vykonanie
exekúcie boli vydané v predmetnom exekučnom konaní EX 1547/2013 v čase, keď súdny exekútor
mal k dispozícií právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach a v čase, keď pominuli dôvody odkladu
exekúcie a to bez ohľadu na to, akou formou bolo toto rozhodnutie súdnemu exekútorovi doručené.

Námietka navrhovateľa o nedostatku riadneho doručenia rozhodnutia súdu 6Er/615/2013 zo dňa 02.
09. 2013 nemá žiadne opodstatnenie, navrhovateľ nevysvetlil, v čom mali spočívať nedostatky riadneho
doručenia uvedeného súdneho rozhodnutia, pričom predmetné uznesenie bolo súdnemu exekútorovi
doručené. V zmysle § 45 ods. 1 OSP možno aj osobné vyznačenie právoplatnosti súdnym exekútorom
na príslušnom súde považovať za riadne doručenie právoplatného súdneho rozhodnutia tak, že toto

rozhodnutie si súdny exekútor prevzal osobne na príslušnom súde, teda doručenie vykonával súd.

Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekúciu len
v stanovenom rozsahu, aj táto povinnosť súdneho exekútora bola dodržaná, keďže súdny exekútor
vykonávalexekúciuviacerýmispôsobmi,pričomanivjednomjehoexekučnompríkazenebolprekročený

jej rozsah. Súdny exekútor postupoval v zmysle § 105 a nasl. EP, kedy vzhľadom na to, že disponoval
väčším obnosom finančných prostriedkov a viedol ďalšie exekúcie, kde povinným bol navrhovateľ a
oprávneným Sociálna poisťovňa vydal exekučné príkazy a na základe nich vykonal ako dlžník voči
navrhovateľovi týmto spôsobom exekúcie v prospech oprávneného. Nakoľko, až po vykonaní exekúcie
bola vyhlásená reštrukturalizácia, jej následky nemohli mať vplyv na už vykonanú exekúciu a súdny

exekútor postupoval v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, keď finančné prostriedky,
ktoré mal k dispozícií nad rámec exekúcie vrátil povinnému. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal,
že by mu vôbec vznikla škoda, čo vlastne na svojej strane považuje za škodu, v jeho majetkovej sfére
nedošlo k žiadnej ujme, preto nemožno hovoriť o vzniku škody. Tiež tu chýba pre vznik zodpovednosti
vyžadujúca sa príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkon verejnej moci a

vznikom škody. Ak navrhovateľ považuje za škodu, ktorá mu vznikla sumu 104.725,08 eura, t. j. sumu,
ktorou bolo uspokojených 5 pohľadávok voči nemu, takto jednoznačne chýba príčinná súvislosť, lebo k
tomuto „škodlivému“ následku by aj tak bolo došlo. Navrhovateľ teda nepreukázal nesprávny úradným
postup, nepreukázal výkon exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom v rozpore so
zák. č. 233/1995 Z. z. nepreukázal vznik škody a tiež nepreukázal vznik zodpovednosti štátu vyžadujúcu

príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody.
Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zmeny tak, aby odporcovia v l. a 2. rade boli zaviazaní zaplatiť mu náhradu škody vo výške 104.725,08
eura s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby do zaplatenia.

V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho a skutkového posúdenia veci. Odporca v l. rade ako súdny exekútor v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. EX 1547/2013 konal neoprávnene a to tak, že navrhovateľovi zexekuoval finančné
prostriedky celkom vo výške 117.358,82 eura a to jednotlivými zrážkami z účtu vedeného v banke N.
a.s. dňa 26. 09. 2013 vo výške 100,53 eura, dňa 02. 10. 2013 vo výške 33.947,70 eura a dňa 14. 10.

2013 vo výške 4.688,11 eura a tiež od dlžníka navrhovateľa spoločnosti Lidl Slovenská republika v. o.
s. dňa 10. 10. 2013 vo výške 83.863,59 eura, pričom k tomu nebol oprávnený, pretože nemal riadne
doručené právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. 09. 2013 sp.
zn. 6Er/615/2013 a to v zmysle ust. § 50 ods. 3 EP. K porušeniu zákona v danom prípade došlo aj zo
strany odporcu v 2. rade, ktorý riadne nedoručil právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 02. 09. 2013 sp. zn. 6Er/615/2013 odporcovi v 1. rade. Tiež nie je možné opomenúť

skutočnosť, že rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. 09. 2013 nadobudlo
právoplatnosť v časti výroku I. týkajúcej sa rozhodnutia o námietkach proti exekúcii dňa 28. 09. 2013,
právoplatnosť vyznačená až dňa 30. 09. 2013, pričom odporca v l. rade vydal exekučný príkaz a vykonal
zrážky z účtu povinného už dňa 26. 09. 2013, čo sú dva dni pred nadobudnutím právoplatnosti. Odporca
v l. rade nevykonal exekúciu proti žalovanému žiadnym iným spôsobom, ako napr. predajom hnuteľných

vecí či nehnuteľnosti. Neoprávnené konanie odporcu v l. rade preukazuje aj skutočnosť, že mu vrátil zo
zexekuovaných finančných prostriedkov sumu 12.633,74 eura. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany
odporcov v l. a 2. rade došlo k porušeniu zákona a k neoprávnene vedenej exekúcii, ktorú odporca
vykonával nad rámec svojho oprávnenia, z čoho mu bola ako poškodenému spôsobená škoda celkom
vo výške 104.725,08 eura.

K odvolaniu sa vyjadril odporca v l. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
od počiatku oponoval nedostatkom jeho pasívnej legitimácie v spore. U neho išlo o výkon exekučnej
činnosti a zák. č. 514/2003 Z. z. upravuje na takéto prípady zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a ust. § 21 a nasl. upravuje podmienky regresnej
náhrady. Odvolacie argumenty navrhovateľa možno zhrnúť do 3 bodov: 1/ že nedošlo k riadnemu
doručeniu rozhodnutia súdu o námietkach s vyznačenom právoplatnosťou, keď navrhovateľ tu vidí
rozpor v ust. § 50 ods. 3 EP, 2/ že vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie a vykonal zrážky už
26. 09. 2013 t. j. dva dni pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou sp. zn. 6Er/615/2013 z 02. 09. 2013 a 3/ že jednotlivými zrážkami bola zexekuovaná suma
117.358,82 eura, hoci celková vymáhaná suma v tejto exekúcii vrátane príslušenstva a trov exekúcie
predstavovala iba sumu 87.663,62 eura. K prvej námietke uviedol toľko, že rozhodnutie súdu v spise
mal, pretože Okresný súd Bánovce nad Bebravou mu ho po jeho vydaní doručoval. Rovnako v jeho
exekučnom spise sa nachádza uznesenie s vyznačenou doložkou právoplatnosti, je teda nepochybné,

žeinformáciaotom,žetotouzneseniesúdujeprávoplatnésaknemudostala.Jetohonázoru,žeúčelom
ust. § 50 ods. 3 EP je to, aby bolo zabezpečené, že exekútor bude mať vedomosť o tom, že uznesenie
o námietkach je už právoplatné a zanikla procesná prekážka ďalšieho postupu. Ak si teda po jeho
doručení a vydaní zabezpečil na ňom vyznačenie právoplatnosti, účel a zmysel ust. § 50 ods. 3 EP bol v
takomto postupe dosiahnutý a nemožno posudzovať takýto postup ako porušenie Exekučného poriadku,

ktoré by navyše zakladalo právo na náhradu škody. K bodu 2. námietok uviedol, že exekučné príkazy
vydal až 30. 09. 2013, nasvedčujú tomu aj jednotlivé platby, ktoré boli postupne zasielané na jeho účet a
to dňa 02. 10. 2013 suma 33.394,70 eura a dňa 10. 10. 2013 suma 83.863,59 eura. Je pravdou, že dňa
26. 09. 2013 bola zaslaná aj suma 100,53 eura, avšak k termínu poukázania tejto sumy sa vyjadriť nevie.
Celkovo tieto sumy predstavovali 117.358,82 eura, t. j. sumu, ktorú aj sám navrhovateľ tvrdí, že mu bola

zexekuovaná. K bodu 3. námietok uviedol, že aj keď bola postihnutá suma 117.358,82 eura nesvedčí to
o tom, že by exekúcia bola vedená neoprávnene, alebo že by bola vedená aj nad sumu 87.663,62 eura.
Keďževjehoexekútorskomúradebolivedenéešteďalšie4exekúcievočinavrhovateľoviakopovinnému
v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa, postihol časť tejto sumy nad 87.663,62 eura exekučnými
príkazmi vydanými v týchto veciach a následne zvyšok sumy vrátil navrhovateľovi ako povinnému. Stalo

sa tak 02. 12. 2013 a dôvodom, že táto suma bola poukázaná až toho dňa bolo, že voči povinnému
začal Okresný súd Trenčín pod sp. zn. 40Er/1/2013 reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 21. 10. 2013, pričom čakal na výsledok reštrukturalizačného konania, ktorý
bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 27. 11. 2013.Odporca v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v § 153 ods. 3 OSP a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne, správne a v

potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi, skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil
skutkový stav veci, pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných
dôkazov a tvrdení účastníkov vyplynula a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému

nároku podľa zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. OSP. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych
zákonných ustanovení (príslušných ustanovení zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a zák.
č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok), ktoré aj správne vyložil a vyvodil z nich správne právne

závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Navrhovateľ podané odvolanie odôvodnil dôvodom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa návrh voči navrhovateľovi v l. rade zamietol z dôvodu, že tento nie je vecne pasívne
legitimovaný. S takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje.

Exekútor je v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej
len exekučná činnosť). Podľa § 3 EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami,
zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím
súdu vydaným v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,

že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úkony štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora
je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci súdny exekútor sa podieľa na realizácii
základného práva na súdnu, na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho
exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému
je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom a to Exekučným poriadkom

a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, pričom vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom
verejnej moci. Vzťah medzi navrhovateľom - povinným v exekučnom konaní a odporcom v l. rade
§ - súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu pod sp. zn. EX 1547/2013 je nutné chápať akoverejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcie štátu v rámci ktorého účastníci nemali autonómne
a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve.

Dňom 01. 07. 2004 nadobudol účinnosť zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o zodpovednosti štátu), ktorý
upravil zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (článok
1 § 1 písm. a/) zadefinoval za výkon verejnej moci rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci
o právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (článok

1 § 2 písm. a/) a za orgán verejnej moci (okrem iných tam uvedených osôb) aj fyzickú osobu alebo
právnickú osobu, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci (článok 1 § 2 písm. b/ bod 2 zákona). V
súvislosti s takouto úpravou došlo aj k zmene ust. § 33 ods. 1 EP, podľa ktorej od 01. 07. 2004 ak
osobitný zákon (ktorým je práve Zákon o zodpovednosti štátu) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
za škodu tomu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V ust. § 3 ods. 1 Zákona o zodpovednosti štátu je zakotvená zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona pri verejnej moci a to a/ nezákonným
rozhodnutím, d/ nesprávnym úradným postupom.

Za orgán verejnej moci je v § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 stanovený súdny exekútor, ak spôsobí škodu pri

výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu a tým predpisom
je práve Exekučný poriadok. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná priama zodpovednosť exekútora, ktorá
bola zakotvená v § 33 ods. 1 EP v znení účinnom do 30. 06. 2004 bola nahradená primárnou
zodpovednosťou štátu. V danom prípade je to teda štát, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú súdnym
exekútorom pri výkone exekučnej činnosti a z tých dôvodov samotný súdny exekútor nie je vo veci vecne

pasívne legitimovaný. Preto súd prvého stupňa správne voči nemu žalobu z nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie zamietol.

Čo sa týka odporcu v 2. rade, odvolací súd sa i vo vzťahu k nemu plne stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, s jeho zisteným skutkovým stavom ako aj právnym posúdením.

Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup zakotvuje zák. č.
514/2003 Z. z. podľa ktorého musia byť splnené všeobecné podmienky pre zodpovednosť za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to a/ nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok na náhradu škody musí byť uplatnený riadne a včas.
Existencia týchto zákonných podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len
pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom,
teda na navrhovateľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V preskúmavanej veci navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup súdneho exekútora Mgr. Júliusa
Rosinu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1547/2013, ktorým mal spočívať v porušení
viacerých ustanovení Exekučného poriadku.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že dňa 19. 06. 2013 Okresný súd Bánovce nad Bebravou
vydal poverenie súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz
vydaný Okresným súdom Bánovce nad Bebravou z 21. 05. 2013 č. k. 10Rob/8/2013-77. Na základe
vydaného poverenia súdny exekútor dňa 20. 06. 2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré

bolo navrhovateľovi (povinnému) doručené dňa 27. 06. 2013. Dňa 03. 0. 2013 podal navrhovateľ
prostredníctvom súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie a dňa 08. 07. 2013 boli súdnemu
exekútorovi doručené námietky voči exekúcii, ktoré súdny exekútor bezodkladne doručil príslušnému
exekučnému súdu. Dňa 02. 09. 2013 vydal Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesenie č. k.6Er/615/2013-38, ktorým zamietol námietky povinného - navrhovateľa voči predmetnej exekúcii a povolil
odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.
zn. 16Cob/144/2013. Konanie pred Krajským súdom v Trenčíne bolo ukončené rozhodnutím zo dňa

27. 08. 2013 č. k. 16Cob/144/2013-119, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
z 29. 07. 2013 č. k. 10Rob/8/2013-94, ktorým okresný súd odpor povinného - navrhovateľa odmietol.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. 09. 2013. Z uvedeného vyplýva, že právoplatnosť
a vykonateľnosť exekučného titulu bola jednoznačným spôsobom potvrdená. Následne dňa 30. 09.
2013 vydal súdny exekútor exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v

banke a na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Navrhovateľ v návrhu ako aj
počas konania namieta, že súdny exekútor vydal exekučné príkazy pred rozhodnutím súdu o návrhu
navrhovateľa ako povinného v exekučnom konaní na odklad exekúcie a pred rozhodnutím súdu o
námietkach voči exekúcii, čím mal súdny exekútor porušiť ust. § 52 ods. 1, § 56 ods. 5, § 96 ods. 1,
§ 107 ods. 1 a iné EP. Vo vzťahu k uvedeným námietkach odvolací súd udáva, že tieto jeho tvrdenia
z obsahu exekučného spisu nevyplývajú. Navrhovateľ zrejme nerozlišuje dva úplne rozdielne právne

inštitúty exekučného konania, ktorým sú príkaz na začatie exekúcie (§ 95 a § 106 EP) a príkaz na
vykonanie exekúcie (§ 96 a § 107 EP). Z exekučného spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 1547/2013
bolo zistené, že súdny exekútor dňa 20. 06. 2013 vydal príkaz na začatie exekúcie v zmysle § 95 EP
a taktiež upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 27. 06. 2013. Dňa 12. 07.
2013 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, než pohľadávky z účtu v

banke v zmysle ust. §105 EP. Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je úkon
súdneho exekútora adresovaný banke, v ktorej má povinný účet. Príkaz na začatie exekúcie postačí
doručiť iba banke, nie je potrebné ho doručovať oprávnenému a povinnému. Dňom doručenia príkazu na
začatie exekúcie banke povinný stráca právo na výplatu prostriedkov z účtu do výšky zablokovanej sumy
a pohľadávka oprávneného získava svoje poradie. Tento záver platí aj pre exekúciu iných peňažných

pohľadávok.Bankapodoručenípríkazunazačatieexekúciezablokujenaúčtepovinnéhosumuuvedenú
v tomto príkaze. To znamená, že príkaz na začatie exekúcie je zabezpečovacím inštitútom s úplne
odlišnými právnymi účinkami ako príkaz na vykonanie exekúcie. Príkazom na vykonanie exekúcie súdny
exekútor nariaďuje speňaženie určitého majetku povinného alebo priame vymoženie inej povinnosti,
pričom tento príkaz sa už doručuje nielen banke, ale aj oprávnenému a povinnému. Ako to jednoznačne

vyplýva zo skutkového stavu veci, dňa 20. 06. 2013 a 12. 07. 2013 súdny exekútor vydal exekučné
príkazy na začatie exekúcie v súlade s ust. § 95 a § 106 EP, nie exekučné príkazy na vykonanie exekúcie
podľa § 96 a §107 EP. Exekučné príkazy boli vydané súdnym exekútorom až 30. 09. 2013, pričom je
rozhodujúce, že dňa 28. 09. 2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou, ktorým súd zamietol námietky voči predmetnej exekúcii a povolil odklad exekúcie a dňa 25.

09. 2013 pominuli dôvody odkladu exekúcie, nakoľko konanie vedené pred Krajským súdom v Trenčíne
bolo v tento deň právoplatne ukončené. Z uvedeného je preto zrejmé, že súdny exekútor pri vydaní
príkazov na začatie exekúcie postupoval v súlade s ust. § 56 ods. 5 EP (s účinnosťou od 01. 01.
2015 ods. 6). Z tých istých dôvodov preto nedošlo k porušeniu ust. § 95, § 96, § 106 a § 107 EP.
Nie je pravdou, že by súd prvého stupňa nedoručil súdnemu exekútorovi rozhodnutie, ktorým boli jeho

námietky proti exekúcii zamietnuté, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že takéto rozhodnutie
bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 05. 09. 2013. Na tomto rozhodnutí je vyznačená doložka
právoplatnosti dňom 28. 09. 2013 čo sa týka zamietnutia námietok povinného proti exekúcii. Rovnako v
exekučnomspisejerozhodnutievyznačenédoložkouprávoplatnostiajetedanepochybné,žeinformácia
o tom, že uznesenie súdu je právoplatné sa dostala do vedomostnej sféry súdneho exekútora.

Účelom ustanovenia § 50 ods. 3 Exekučného poriadku je to, aby bolo zabezpečené, že exekútor
bude mať vedomosť o tom, že uznesenie o námietkach je už právoplatné a zanikla procesná prekážka
ďalšieho postupu. Ak si teda aj súdny exekútor sám na rozhodnutí zabezpečil vyznačenie právoplatnosti,
splnilo to účel a zmysel ust. § 50 ods. 3 EP a nemožno takýto postup súdneho exekútora považovať za

porušenie Exekučného poriadku, ktoré by navyše zakladalo právo na náhradu škody. Súdny exekútor
vydal exekučný príkaz až potom, čo mal doručené právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach v
zmysle ust. § 52 ods. 1 EP, a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu citovaného ustanovenia.
Vydal exekučný príkaz tiež už v čase, keď odklad exekúcie zanikol, pretože odklad exekúcie bol
povolený len do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozhodoval o odvolaní

povinného proti rozhodnutiu, proti ktorému odpor proti platobnému rozkazu zamietnutý. Účinky odkladu
exekúcie spočívajú v tom, že súdny exekútor nemôže vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce
k speňaženiu majetku povinného alebo k nútenú splneniu inej povinnosti, t. j. nemôže vykonať dražbualebo vydať exekučný príkaz. Tiež nemôže vydávať ani nové príkazy na začatie exekúcie a určovať
ďalšie spôsoby vykonania exekúcie.

V danom prípade ako už bolo vyššie konštatované, súdny exekútor vydal exekučný príkaz až potom, čo
pominuli účinky odkladu exekúcie a to dňa 30. 09. 2013. Je pravdou, že dňa 26. 09. 2013 bola zaslaná
suma 100,53 eura, avšak túto skutočnosť nemožno pripísať na vinu súdneho exekútora, pretože účinky
odkladu sa prejavujú aj v tom, že tretie osoby nepostupujú podľa exekučného príkazu, teda zadržané
sumy nevyplácajú oprávnenému. Preto ak aj bola cestou peňažného ústavu poukázaná táto suma, nešlo

o nesprávny úradný postup zo strany súdneho exekútora.

Posledným odvolacím dôvodom navrhovateľa bola skutočnosť, že jednotlivými zrážkami bola
zexekuovaná suma 117.358,82 eura, hoci celková vymáhaná suma v exekúcii vrátane príslušenstva
a trov exekúcie predstavovala iba 87.663,62 eura. Ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací
súd za relevantný. Ak by bolo možné konštatovať, že súdny exekútor viedol exekúciu nad dovolený

rozsah, bolo by to možné len v tom prípade, ak by s naloženými finančnými prostriedkami naložil takým
spôsobom, že by tieto navrhovateľovi po vyúčtovaní neboli vrátené. Nie je nepodstatnou skutočnosť,
že u súdneho exekútora boli vedené ďalšie 4 exekúcie voči navrhovateľovi ako povinnému v prospech
oprávneného Sociálna poisťovňa, kde časť finančných prostriedkov, ktoré boli z jednotlivých peňažných
ústavovpoukázanézexekuovalvtýchtokonaniachexekučnýmipríkazmivydanýmivtýchtoexekúciácha

to exekučnými príkazmi zo dňa 10. 10. 2013 a 15. 10. 2013. Zvyšok sumy, ktorá zostala bola poukázaná
povinnému, a preto nemožno hovoriť že by odporca porušil pri výkone exekučnej činnosti nejaké svoje
povinnosti, naopak je možné jednoznačne konštatovať, že odporca v 1. rade pri výkone exekučnej
činnosti neporušil žiadne svoje povinnosti a k žiadnemu pochybeniu pri priamom výkone zo strany
odporcu v l. rade nedošlo. Odvolací súd je preto toho názoru, zhodne so súdom prvého stupňa, že

predpoklady zodpovednosti odporcov v l. a 2. rade za škodu neboli splnené, keďže chýbal zákonný
predpoklad tejto zodpovednosti a to porušenie povinnosti odporcu v l. rade ako súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že navrhovateľ nepreukázal, že by mu vôbec škoda vznikla a taktiež, že tu chýba ďalší predpoklad
zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom

verejnej moci a vznikom škody. V ďalšom už len odkazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa
ako na vecne správne bez toho, aby ich opakoval (§ 219 ods. 2 OSP). Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa si vyhradil, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej. Preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.