Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210050
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210050.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: G.

X., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. L. U., U. X.T. XX/X, XXX XX P. B. O.C., zastúpená Mgr. Martinom Šaffom,
advokátom so sídlom: Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: T. I., B..
XX. XX. XXXX, X. C. XX/XX, XXX XX P. B. O., zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R.
Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

O trovách b u d e rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných

v katastri nehnuteľností pre k. ú. Vranov nad Topľou na LV číslo XXXX ako byt číslo 1 na prízemí
bytového domu súpisného čísla XXXX, vchod 0, prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto
bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXXX vo veľkosti 7174/43044 z celku
a aj prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu na zastavenom pozemku - parcele registra
C, parcele číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 zapísaného na LV číslo XXXX
W.. Ú.. P. B. O. vo veľkosti 7174/43044 z celku. Taktiež sa domáhala aj náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodnila tým, že žalovaný je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú uvedené

vyššie a nadobudol ich na základe darovacej zmluvy uzatvorenej formou notárskej zápisnice dňa 18.
10. 2013 na notárskom úrade JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej pod číslom B. XX/XXXX, B. XXXXX/
XXXX, B. XX/XXX/XXXX uzatvorenou medzi žalovaným a predchádzajúcou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností H. I., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XXX/XX, P. B. O., ktorá predchádzajúca vlastníčka previedla
tietonehnuteľnostinažalovaného.Tietomalanadobudnúťnazákladekúpnejzmluvyuzatvorenejformou
notárskej zápisnice dňa 03. 11. 2006 na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej pod číslom B.
XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, ktorou jej žalobkyňa mala predať tieto nehnuteľnosti

za kúpnu cenu 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Táto zmluva podľa názoru žalobkyne nespĺňa základné
náležitosti právneho úkonu a v zmysle § 37 a nasl. OZ je tento právny úkon absolútne neplatný. Zmluva
má viacero podstatných vád, z ktorých každá o sebe spôsobuje jej absolútnu neplatnosť s tým, že v
prvom rade ide o nedostatok vážnosti vôle v tomto právnom úkone. Žalobkyňa sa totiž v predmetnom
roku 2006 ocitla v dôsledku známeho bankrotu nebankových subjektov vo veľmi zlej finančnej situácii,
súrne si potrebovala požičať finančné prostriedky, a keďže sa poznala s P. I. H. Y. T. H., obrátila sa na
nich so žiadosťou o poskytnutie pôžičky. Nakoniec sa dohodla, že jej požičajú sumu 200.000,- Sk a to s

50 %-ným úrokom, teda mala im vrátiť sumu 300.000,- Sk. Túto sumu však bol P. I. ochotný poskytnúť
pod podmienkou zabezpečenia tejto pohľadávky dočasným prevodom uvedenej nehnuteľnosti na jeho
manželku H. I. prostredníctvom kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu sa spolu s manželmi Lojovými dostavili na
notársky úrad JUDr. Valérie Zahorjanovej za účelom spísania tejto predstieranej kúpnej zmluvy s tým,že sumu 300.000,- Sk žalobkyňa od pána I. nikdy neobdržala, pretože tento jej v zmysle dohodnutej
pôžičky poskytol finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk. Z tohto podľa názoru žalobkyne vyplýva,
že k narýchlo uzavretej kúpnej zmluve došlo len ako k zdanlivému prejavu vôle, pretože táto smerovala

k zabezpečeniu pohľadávky pána I. z titulu poskytnutej pôžičky. Tento nedostatok prejavu vôle bol
prítomný u všetkých účastníkov zmluvy, pretože skutočnou vôľou účastníkov bolo zabezpečiť poskytnutú
pôžičku a po splatení tejto žalobkyňou mali byť nehnuteľnosti vrátené žalobkyni. Nedostatok vôle
účastníkov kúpnej zmluvy trvalo previesť vlastnícke právo dokazuje aj skutočnosť, že žalobkyňa aj
po podpise kúpnej zmluvy naďalej bývala v predmetnom byte a tieto užívala ako svoje vlastné až do

októbra 2013, kedy si začal vlastnícke právo uplatňovať žalovaný, ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol
od svojej matky H. I. darovacou zmluvou. Žalobkyňa v období rokov 2006 až 2013 investovala do opráv,
rekonštrukcie bytu sumu 6.000,- eur (výmena okien, garážových dverí), ktorú si požičala od P. I. s tým,
že byt užívala ako vlastný, pričom H. I. nevyzývala počas uvedeného obdobia žalobkyňu na vypratanie
uvedených nehnuteľností. Ďalším dôvodom neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy je rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko uvedená kúpna cena predávaných nehnuteľností bola násobne podhodnotená, t. j.

nepoctivá, čo aj pri zmluvnej voľnosti pri jej určení zodpovedá rozporu s dobrými mravmi, na čo súd
musí prihliadať ex offo. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mala pani I. nadobudnúť do vlastníctva dotknuté
nehnuteľnosti za podhodnotenú cenu 9.958,18 eur, ktorých reálna hodnota bola však v skutočnosti
niekoľkonásobne vyššia. Predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne,
je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatnou a v dôsledku tejto skutočnosti

žalobkyňa nikdy nestratila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a je naďalej jedinou výlučnou
vlastníčkou. Žalovaný T. I. v súčasnosti zapísaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností teda nikdy
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od pani H. I., pretože z nepráva
nemôže vzniknúť právo, keďže z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému
prevodu vlastníckeho práva. K návrhu boli pripojené listinné dôkazy a to výpis z LV číslo XXXX, XXXX

W.. Ú.. P., notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Zahorjanovej zo dňa 03. 11. 2006, ako
aj na notárskom úrade JUDr. Miriam Breznoščákovej zo dňa 13. 11. 2013.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú poukazujúc, že tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe o údajnom záujme žalobkyne požičať

si finančné prostriedky a dohode o pôžičke 200.000,- Sk s 50 %-ným úrokom sa nezakladajú na pravde,
pretože žalobkyňa výslovne prejavila svoju vôľu byt v bytovom dome s. č. XXXX predať s tým, že má
záujem sa presťahovať do zariadenia seniorov, pričom požiadala výslovne rodičov žalovaného H. I. H.
P. I., aby mohla byt užívať do doby presťahovania sa, s čím rodičia žalovaného súhlasili.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi mimo tvrdení tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení žaloby,
prehlásila opätovne, že nikdy nemienila byt, ktorý je predmetom konania, predať, a podotkla, že
nepopiera a nevie si vlastne ani vysvetliť, že napriek tomu, že netrpela žiadnym ochorením, ako sa

vlastne k pani notárske dostala, vie, že tam bola, podpisovala nejaké papiere v súvislosti s poskytnutím
pôžičky, sumy 200.000,- Sk otcom žalovaného pánom P. I., ktoré jej odovzdal pred pani notárkou pred
podpisom papierov, kde bol prítomný pán I. starší, pani I. ako aj notárka s tým, že papiere podpisovala
tak žalobkyňa ako aj pani I.. Peniaze pánu I., ako prehlásila, do pojednávania dňa 23. 04. 2015
nevrátila s tým, že o tom, že podpisovala zmluvu o prevode nehnuteľností sa dozvedela až v roku 2014

od spolužiaka, kedy po jeho odporúčaní si vybrala list vlastníctva a dozvedela sa, kto je vlastníkom
bytu s tým, že ona z katastra nehnuteľností žiadne papiere neobdržala. Uviedla, že vykonala veľkú
rekonštrukciu bytu, garážových dverí, a peniaze, ktoré obdržala od pána I. použila na rekonštrukciu bytu.
V októbri 2013 odišla z bytu bývať do zariadenia seniorov, kde si zobrala veci, ktoré potrebovala, zvyšné
nechala v byte. So žalovaným nekomunikovala, keď chcela s jeho otcom pánom P. I., tento sa vždy

vyhováral. Vo svojej výpovedi tvrdila, že ak by nejaké papiere ohľadne predaja bytu obdržala, určite by
si ich prečítala a zistila by, čo vlastne podpísala. Potvrdila, že notárka diktovala zápisnicu, avšak o byte
tam nebolo spomínané nič. S I. sa pozná veľmi dobre. Ďalej dodala, že o termíne vrátenia peňazí sa
s I. nikdy nezhovárali.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že on o tom, ako bolo nakladané s predmetnými nehnuteľnosťami
predtým, ako ich nadobudol od svojej matky na základe darovacej zmluvy, nemal vedomosti. Vedel, že
byt niekto užíva. Bol v tom, že byt bol mamin. Vypratanie nehnuteľností riešil výzvou, keď sa chcel do
bytu nasťahovať. Bolo to riešené pomocou právneho zástupcu.Svedkyňa H. I. vo svojej výpovedi uviedla, že v polovičke leta 2006 prišla za ňou a manželom žalobkyňa,
keďže sa dobre poznali, či nemajú záujem o odkúpenie jej družstevného bytu vzhľadom k tomu, že

chcela ísť do domova dôchodcov, a keďže pokiaľ mala byť na sebe, nemala šancu dostať sa do
penziónu. Keď za nimi prišla po tretí krát, po dotaze jej manžela, za koľko chce byt predať, uviedla sumu
300.000,- Sk, a nakoniec išli k JUDr. Zahorjanovej na spísanie zmluvy o prevode nehnuteľností s tým,
že žalobkyni bola vyplatená suma 300.000,- Sk. JUDr. Valériou Zahorjanovou bola spísaná zmluva o
prevode nehnuteľností na ňu a po podpise zmluvy žalobkyňa dala ešte súhlas k prevodu členských práv

na Bytovom družstve vo Vranove nad Topľou, kde odišla sama, lebo oni mali ešte nejaké povinnosti, a
teda žalobkyňa sama vybavila prevod členských práv. V čase kúpy bytu byt nepotrebovali, a preto ani
nebola stanovená doba, dokedy sa žalobkyňa z bytu vysťahuje. Bolo dohodnuté, že tam bude bývať,
dokedy nedostane miesto v penzióne. Poplatky za bývanie síce platila žalobkyňa, ako uviedla svedkyňa,
cena by možno bola vyššia, ale podmienkou bolo, že žalobkyňa zostane byt ďalej užívať bez úhrady
nájomného mimo poplatkov spojených s užívaním bytu. Skrátka úhrady spojené s užívaním bytu platila

žalobkyňa.

Svedok P. I. vo svojej výpovedi v podstate potvrdil tvrdenia uvedené svedkyňou H. I. pokiaľ sa týka
odkúpenia ako aj okolností súvisiacich s odkúpením bytu, kúpnou cenou, ako aj užívania bytu po jeho
odkúpení dodávajúc, že potom, čo sa v rodine dohodli, bol predmetný byt jeho manželkou na základe

darovacej zmluvy darovaný ich synovi - teraz žalovanému.

Svedkyňa P. Z. uviedla, že žalobkyňa prišla za ňou, že sa dohodla s pánom I., že uzavrie kúpnopredajnú
zmluvu, pričom sa dohodli na sume 200 alebo 300 tisíc korún, presne sa na to nepamätala udávajúc,
že sa rozhodla, že tento byt odpredá, pretože potrebuje peniaze. Na základe jej žiadosti spísala

kúpnopredajnú zmluvu na odpredaj predmetného bytu, a keď pánu Lojovi vysvetlila, že ide o BSM, tento
počas spisovania zmluvy sa vyjadril, že kupujúcou bude iba jeho manželka. Na tú skutočnosť, kedy boli
odovzdané peniaze, sa nepamätá. Zmluvu urobila tak, ako ju účastníci chceli s tým, že účastníci prejavili
záujem o uzavretie kúpnopredajnej zmluvy, pričom si podmienky určili účastníci.

Súd sa potom oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými zástupcom žalobkyne, pripojenými
spisovými materiálmi Správy katastra vo Vranove nad Topľou, jednak pokiaľ sa týka prevodu predmetnej
nehnuteľnosti z H. I. na žalovaného ako aj zo žalobkyne na H. I., pričom z doručenky nachádzajúcej
sa v spise katastrálneho úradu zistil, že žalobkyni bolo doručené oznámenie o prevode predmetných
nehnuteľnostínaH.I.dňa21.12.2006.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,

že žaloba žalobkyne je neopodstatnená.

V ustanovení § 41a ods. 2 OZ sa uvádza, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Onedostatokvážnostivôleidevtedy,keďsazdanlivoprejavujevôľavskutočnostineexistujúcaresp.síce

existujealevinejkvaliteakotoukazujeprejav.Takýmtoprejavomvôlesúajsimulovanéprávneúkony.Ak
má byť určitým právnym úkonom urobeným „len naoko“ (simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný
právny úkon (tzv. dissimulovaný právny úkon) je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku
skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. Aj v zmysle vyššie citovaného hmotnoprávneho
ustanovenia § 41a ods. 2 OZ je simulovaný právny úkon neplatný.

Zustanovenia§39OZvyplýva,ženeplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaleboúčelomodporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení súd mal za preukázané, že žalobkyňa

uzavrela kúpnopredajnú zmluvu s H. I. v roku 2006 do notárskej zápisnice, žalobu však podala až 12.
11. 2014, teda takmer po ôsmich rokoch tvrdiac, že takto uzavretá kúpna zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom jednak v dôsledku nedostatku vážnosti vôle v tomto právnom úkone, ako aj pre rozpor
s dobrými mravmi z dôvodov, ktoré podrobne boli rozvedené jej zástupcom v podanej žalobe. Vo svojejvýpovedi mimo iného uvádzala, že hoci netrpí žiadnym ochorením, nevie si vysvetliť, ako sa dostala k
notárke tvrdiac, že bola v tom, že podpisuje zmluvu o pôžičke, hoci vie čítať a písať a že to, že nie je
vlastníčkou bytu, zistila až keď vybrala list vlastníctva s tým, že upovedomenie o predaji neobdržala.

Podľa názoru súdu zo strany žalobkyne ide o účelové tvrdenie. Tomu nasvedčuje upovedomenie Správy
katastra vo Vranove nad Topľou o povolení vkladu v prospech H. I. na základe kúpnopredajnej zmluvy,
ktoré jej bolo doručené dňa 21. 12. 2006 do vlastných rúk (dokazuje to doručenka správy katastra
nachádzajúca sa v spise na č. l. 52). Okrem toho súd považuje za potrebné podotknúť, že dňa 03.
11. 2006 žalobkyňa podpísala dohodu o prevode členských práv na SBD vo Vranove nad Topľou v

prospech H. I.. Taktiež svedkyňa Y.. Z. - B., u ktorej bol vykonaný prevod vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, na č. l. 73 vo svojej výpovedi mimo iného uviedla, že všetci účastníci prejavili záujem
na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy. Podmienky si určili účastníci. Naviac bolo potvrdené všetkými
zúčastnenými (žalobkyňou, H. I., P. I., Y.. Z.), že notárska zápisnica bola hlasite diktovaná. Aj svedkovia
P. I., H. I. potvrdili, že žalobkyňa im chcela odpredať predmetné nehnuteľnosti a okrem toho až do
pojednávania v tejto veci žalobkyňa nevrátila požičané finančné prostriedky, napriek jej tvrdeniu, že si na

preklenutie zlej finančnej situácie požičala sumu, za ktorú mali byť tieto nehnuteľnosti prevedené na H. I..

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vyššie uvedeného preto súd pri hodnotení dôkazov mal za preukázané, že žalobkyňa
nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno, že išlo o simulovaný právny úkon v rozpore s
dobrými mravmi, ktorým mali účastníci zastrieť iný právny úkon, a už aj preto, že v byte zostala bývať
aj po prevode týchto nehnuteľností, a to značne dlhú dobu, bez toho, aby platila nájom za užívanie

nehnuteľností.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania,

väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

Keďže v danom prípade súd mal za to, že je potrebné vyčkať za právoplatným skončením konania vo
veci samej, z toho dôvodu o trovách konania rozhodol podľa druhého odseku výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.