Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/289/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203289
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813203289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Y. B., bytom S. XXX, o
zaplatenie 380 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 4C/493/2013-99 zo dňa 15.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške
380 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 380 Eur od 27.12.2009 do dňa zaplatenia,
ďalej 6 %-ného úroku z 380 Eur od 12.03.2010 do zaplatenia, ako aj zmenkovej odmeny vo výške
1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, t. j. v sume 1,27 Eur zamietol. Poukázal na dôvody žaloby, ktorým
je uplatnený nárok žalobcu podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č.
861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a
uviedol, že žalobca je indosatár, t.j. nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná

29.06.2009 na zmenkovú sumu 380 Eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
%denneod27.12.2009.Vtexteboluvedenýzáväzokžalovanej,žezaplatízatútozmenkupripredložení
na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou opatrená doložkou
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia.“ Žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila
žiadnu sumu. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd poukázal na procesný postup spojený s postúpením veci a následným rozhodnutím Krajským
súdom v Prešove o námietke žalobcu proti postúpeniu veci Okresnému súdu Prešov, a to uznesením č.k.
20Ncb/15/2013-31 zo dňa 30.07.2013, z ktorého vyplýva, že na konanie je miestne príslušný Okresný
súd Vranov nad Topľou. Následne súd citoval článok 3 ods. 1, článok 5 ods. 1,2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Ďalej poukázal na obsah výsledkov vykonaného dokazovania, oboznámenie sa
s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere č. 8212706, ktorá bola uzavretá medzi

žalovanou ako dlžníčkou a veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 807 598 dňa 29.06.2009, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 250 Eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 210 Eur, t.j. celkom 460 Eur, a to
v 10-mesačných splátkach splatných po 46 Eur počnúc dňom 22.07.2009. Dňa 29.06.2009 žalovanávystavila v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, zmenku, obsahom ktorej je záväzok
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598 sumu 380 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.12.2009. Zmenka bola žalovanou

vystavená ako vista zmenka opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“, pričom bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Súd považoval za
preukázané, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k žalobe bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Na posúdenie obsahu spotrebiteľských
zmlúv súd poukázal na článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 z

11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a aplikoval
rozhodné procesné právo, t.j. Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Zb. o
spotrebiteľskýchúverochvsúladesosmernicouRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu
2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Citoval článok I.
§ 75 zákona, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len Zákona o zmenkách

a šekoch), ďalej ustanovenie § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 28.02.2010, ďalej ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie §
2 a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že právny vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu posúdil ako vzťah spotrebiteľský, lebo žalovaná uzatvárala zmluvu o
úvere ako občan, fyzická osoba na predtlačenom formulári, kde boli údaje vopred dané a dopisovali sa

len osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti,
pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že sa zaväzuje dlžník zaplatiť veriteľovi
sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli,
že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať

Obchodným zákonníkom.

Súd s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere posudzoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský s tým, že uviedol, že
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka

v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky
zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalovaná napriek tomu, že v konaní nenamietala, že zmenka je neplatná, súd skúmal jej platnosť,
pretože mal za to, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Opakovane to konštatoval Najvyšší súd napr. v uznesení v sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo
16.01.2013. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a 5 Cdo 61/2012. V danom prípade platí, že v konkrétnych

súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa, vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, reality praktického života, ako
aj požiadavkám znalosti právnych predpisov. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi
ochranu v prípade, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy
zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. V takýchto prípadoch je úlohou

súdu ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky
neprijateľné, zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľa. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie sp. zn. C-419/2011 zo 14.03.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s., proti V. R., v ktorom samotný
Súdny dvor Európskej únie v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa a uviedol, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného

cenného papiera, avšak i napriek tomu, že je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako
spotrebiteľa. Ďalej poukázal aj na iné rozhodnutia súdov, napr. Súdneho dvora Európskej únie vo veci
sp. zn. C-76/2010. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je
možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a

od 01.01.2008. Posledná právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k
odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v danom prípade aplikovať ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takom prípade by zmluvamohla obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím by
bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu ochranu.

Ďalej súd poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka , ktorý demonštratívne určuje, čo
jemožnévyhodnotiťakoneprijateľnézmluvnépodmienkyauviedol,žedemonštratívnyvýpočetnekalých
podmienok je potrebné doplniť aj ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého veriteľ mohol prijať zmenku od
spotrebiteľa, ak sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne

vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky
neboli splnené, lebo istina poskytnutého úveru bola vo výške 250 Eur, pričom zmenka bola vystavená
na sumu 380 Eur, a teda zmenková suma predstavuje 152 % z istiny úveru.

Ďalej súd poukázal na zmluvné dojednanie týkajúce sa dohody o vyplnení zmenky, ktorú dohodu

považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá výrazne vyznieva v neprospech spotrebiteľa
s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka a sleduje cieľ
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore
s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že spotrebiteľské právo v
čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17
všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvšakumožňujevystaviťpovinnémuzmenku,vktorejniejevyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ
v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku

dňu vyplnenia zmenky. Takéto dojednanie nepožíva ochranu, a preto súd ho považoval za neprijateľné,
a tým neplatné s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo je taktiež v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. o)
Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaná v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu sa
nachádzala v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu
bez toho, aby mohla vplývať na ich obsah a aby si uvedomila ich následky. Vyplnením zmenky došlo

k značnému zhoršeniu postavenia žalovanej, pretože práve právny predchodca žalobcu vyplnením
zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe
takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju
výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahov, t.j. neprípustný. Veriteľ
ako dodávateľ finančnej služby mal postupovať s odbornou starostlivosťou a musel vedieť, že nemá

používať neprijateľné podmienky a poznať aj dôsledky ich používania. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa
považoval zmenku za neplatnú, lebo bola vystavená v rozpore so zákonom vrátane dohody o vyplnení
zmenky s poukazom na ustanovenie § 39 a rozpor s dobrými mravmi § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že účastníkovi bola postupom súdu

odňatá možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Uplatnené odvolacie dôvody bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter
zmenky, o ktorej mal súd prvého stupňa rozhodnúť, poukázal na procesný postup vyplývajúci z
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci vykonával

dokazovanie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel
na základe nesprávnych právnych predpisov k nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov
a práva Európskej únie. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanej v zmysle ust. § 17 Zákona o
zmenkách a šekoch, ktorá bola oprávnená vznášať námietky proti zmenkovému nároku. Pri kauzálnychnámietkach preto nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu. Poukázal na
iné rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/419/11. Podľa
jeho názoru v predmetnom konaní bola riešená iná situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe

konať a rozhodnúť. Súdny dvor sa zaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že
tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal bydlisko v Rakúsku. Na preukázanie postavenia
spotrebiteľa nestačí len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Vo vzťahu k zmenkovému
úroku uviedol, že sadzba zmenkového úroku vo výške 0,25 % istiny na každý deň omeškania bola
žalovanej známa v čase vystavenia zmenky. Aj v tejto veci poukázal na rozhodnutia iných súdov týkajúce

sa obdobnej veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením termínu
verejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,akoajinternetovejstránke
(§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec

posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, resp., žeby postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, že
aplikoval rozhodné vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie a vykonával dokazovanie
oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného
záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady
vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a

zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných
prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno
považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená. Súd prvého
stupňa správne posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky, zmenku z titulu ex offo, a to z
titulu absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu so zákonom, vrátane dohody o vyplňovacom práve, t. j.
v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, nebolo
možné poskytnúť súdnu ochranu, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal,

vrátane kolízie právnych noriem spojených za zachovaním a poskytnutím ochrany práv spotrebiteľa i
napriek uplatnenému nároku zo zmenky.

K predmetnej otázke zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz

osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý
navrhovateľ použil, že„I. 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či prípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ,

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, príp. vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práva, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na starne žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 tak, že náhradu trov odvolacieho konania

žalovanému nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151
ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.