Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243265
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112243265.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecinavrhovateľa:ŘeditelstvísilnicadálnicČR,sosídlomPraha14500,
Na Pankráci 546/56, Česká republika, IČO: 65993390, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paaľko, s. r. o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
THREE DIAMONDS, s.r.o., so sídlom Prešov 080 06, Bardejovská 25, IČO: 36 666 386, o zaplatenie
33,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.

21Cb/329/2012-47 zo dňa 29.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudoksúduprvéhostupňavjehonapadnutejčasti,t.j.vovýrokuonáhradetrovkonaniatak,že
zaväzuje odporcu zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového
konania pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku v sume 16,50 eur a z náhrady trov právneho
zastúpenia v sume 29,07 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
33,43 eura a 7 % ročný úrok z omeškania zo sumy 33,43 eura od 27.2.2012 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 16,50 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu (navrhovateľa), do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že navrhovateľ sa domáhal svojho nároku podľa článku
IV. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Výrok o trovách súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s článkom XVI. Nariadenia č. 867/2007, podľa ktorého mal za preukázané a priznal

navrhovateľoviibanáhradutrovspočívajúcuvzaplatenomsúdnompoplatkuzanávrhvovýške16,50eur
sodôvodnením, žetrovyprávnehozastúpenianavrhovateľovinepatriaarovnakobytoboloneprimerané
voči samotnej uplatnenej pohľadávke.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Napadol ním len výrok o náhrade
trov konania, ktorý navrhol zmeniť a priznať mu plnú náhradu trov tak,

ako boli vyčíslené v návrhu na začatie konania. Tam uvedené úkony právnej služby, t. j. prevzatie
zastúpenia a podanie návrhu na súd, boli jednoznačne preukázané. Navrhovateľ bol nútený využiť
služby advokáta a za poskytnuté právne služby je povinný mu zaplatiť odmenu. Tieto náklady majú byť
navrhovateľovi v celom rozsahu nahradené zo strany odporcu.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu

33,43 eur s príslušenstvom. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné
v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie otrovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto túto časť napadnutého rozsudku odvolací súd
preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej
časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený

túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne opodstatnené.

V preskúmavanej veci bolo rozhodované o nárokoch v cezhraničnom spore podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - ďalej len Nariadenie. Jedným z cieľov tohto Nariadenia
popri zjednodušení a zrýchlení konania, je aj zníženie nákladov (bod 36 Preambuly Nariadenia). Bod
29 Preambuly stanovuje, že trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy
konaniabysamaliurčiťvsúladesvnútroštátnymprávom.Vzhľadomnacielejednoduchostianákladovej

efektívnosti by mal súd nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy
konania, vrátane napr. aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočností, že sa druhá strana nechala
zastupovať advokátom alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov,
ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.

Článok XVI. Nariadenia konkretizoval tieto ciele tak, že trovy konania znáša strana, ktorá nemala
v konaní úspech. Súd však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné a ktoré sú
neprimerané proti pohľadávke.

Vzhľadom k tomu, že Nariadenie má vlastnú úpravu o náhrade trov, má byť o náhrade trov rozhodované

výlučne podľa Nariadenia, a nie podľa zákona číslo 99/1963 Zb. o Občianskom súdnom poriadku (článok
IXX Nariadenia).

Citovaný článok XVI. Nariadenia obsahuje dve pravidlá pre priznávanie náhrady trov. Prvým z nich
je pravidlo úspechu vo veci, ktoré zodpovedá zásadám uvedeným v § 142 ods. 1 O.s.p.. V prípade

čiastočného úspechu by o trovách konania malo byť rozhodované podľa článku IXX Nariadenia a §
142 ods. 2 O.s.p. a náhrada trov by mala byť pomerne rozdelená. Druhou zásadou je primeranosť
vynaložených trov. Hoci rozsah a výška trov konania sa riadi výlučne národným právom, môže byť
úspešnej strane priznaná náhrada len tých trov, ktoré museli byť nutne vynaložené v súvislosti so
sporom, a to len v takej výške, ktorá je primeraná hodnote nároku.

Za trovy konania Nariadenie označuje v prvom rade trovy právneho zastúpenia a následne trovy
doručovania a prekladu dokumentov. Nepochybne preto trovy právneho zastúpenia je možné označiť
za trovy, za ktoré patrí náhrada, avšak za podmienky, že musí ísť o trovy za účelne vykonané úkony
právnej služby a vo výške primeranej pohľadávke.

Z hľadiska primeranosti náhrady trov v drobných sporoch zaujal stanovisko Ústavný súd SR vo svojom
Náleze sp. zn. III.ÚS 144/2010-26 zo dňa 25.5.2010. Vo svojom rozhodnutí zaujal názor, že súd
musí dbať na to, aby „úspešný účastník konania len z dôvodu, že si uplatní svoje základné právo
na súdnu ochranu, neutrpel majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov konania (a to najmä vo vzťahu

k zaplateným súdnym poplatkom ...). Súdnym rozhodnutím by nemalo dôjsť k znehodnoteniu plného
úspechu účastníka v súdnom konaní a nepriznaním žiadnych trov konania zasiahnuť aj do majetkovej
sféry účastníka“.

Ústavný súd Českej republiky v Náleze I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.3.2012 vyslovil, že „všeobecné súdy

mohli uzavrieť, že sa im, a to s ohľadom na nutnosť dodržania princípu proporcionality medzi výškou
vymáhanej čiastky a strov konania, ako spravodlivé javí, a to ako vo vzťahu k predmetu konania,
jeho účastníkom a okolnostiam spomínaným v bode 27, ale tiež s ohľadom na plynulosť konania pred
súdmi prvého stupňa, určiť výšku odmeny za zastupovanie advokátom ako ekvivalent jednonásobku
vymáhanej istiny“.

Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd označil za účelne vykonané úkony právnej služby dva
nevyhnutné úkony, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj napísanie žaloby. Avšak za neprimeranépovažuje odvolací súd trovy právneho zastúpenia presahujúce jednonásobok uplatnenej pohľadávky
tvoriacej predmet súdneho konania.

V preskúmavanej veci navrhovateľovi vznikli trovy konania pozostávajúce jednak zo zaplateného
súdneho poplatku za podaný návrh v sume 16,50 eur a jednak trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ
si v podanom návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 58,16 eur,
a to za dva úkony právnej služby po 19,92 eur s DPH, ako aj paušálnej náhrady za 2 úkony s DPH.

Náhrada trov v skladbe a vo výške uvedenej v podanom návrhu zodpovedá požiadavkám účelnosti ale
nie primeranosti stanoveným v článku XVI. Nariadenia.

Vzhľadom k tarifnej hodnote sporu 33,43 eur, je výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby 16,60 eur. Takáto základná sadzba, keď za účelne vykonané považuje odvolací súd oba
úkony, bola priznaná len za jeden úkon právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj

napísanie žaloby, v oboch prípadoch uskutočnené v roku 2012 (§ 10 ods. 1, 2 a § 13a ods. 1 písm. a),
c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- ďalej len Vyhláška).

K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych

telekomunikačných poplatkov, ktorá bola v roku 2012 priznávaná vo výške 7,63 eur za úkon (§ 16 ods.
3 Vyhlášky). Súčet týchto odmien a náhrad (24,23 eur) sa v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o 20
% DPH (4,84 eur) na celkovú sumu náhrady trov právneho zastúpenia 29,07 eur.

Súčasťou náhrady trov konania je aj súdny poplatok zaplatený v predpísanej výške 16,50 eur. Vzhľadom

k prijatej zásade o priznávaní náhrady trov vo výške primeranej výške prísudku, odvolací súd v súlade
s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že prisúdil navrhovateľovi
náhradu trov prvostupňového konania vo výške rovnajúcej sa sume 45,57 eur (16,60 + 7,63 + 4,84 +
16,50 eur).

Navrhovateľ si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešnému odporcovi právo na náhradu
trov konania nevzniklo. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z
účastníkov (§ 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.