Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201670
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813201670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov

JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BRE BANK SPOLKA
AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom ul. Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika,
podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BRE Bank SA,
pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO:
36 819 638, zastúpený: advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, IČO:
36715662, proti žalovanému: R. C., bytom H. XXXX/X, XXX XX U. nad M., o zaplatenie 3.152,98 Eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 131/2013-79 zo

dňa 3. 7. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) konanie v časti
o zaplatenie sumy 3.152,98 Eur zastavil a žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v danej veci mal súd prvého stupňa za preukázané,

že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 3.319,39 Eur dňa 4.12.2008. Na úhradu
vyčerpaných úverových prostriedkov žalovaný zaplatil spolu sumu 495,20 Eur, pričom posledná úhrada
je evidovaná 16.6.2009. Zároveň ako to uvádza žalobca, zo strany žalovaného dňa 20.2.2014, teda po
podaní žaloby, došlo k úhrade čiastky 3.152,98 Eur. Žalovaný tak už žalobcovi uhradil sumu 3648,18 Eur.

Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaný mal
žalobcovi vrátiť iba sumu poskytnutého úveru 3.319,39 Eur, pričom už žalobcovi vrátil viac, ako bol

povinný, súd prvého stupňa po tom, čo zastavil konanie ohľadne sumy 3.152,98 Eur, vo zvyšku žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj

keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je
súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho
premlčania.Pokiaľ ide o úrok z omeškania do zaplatenia celej sumy bezdôvodného obohatenia dňa 20.2.2014,
súd prvého stupňa je toho názoru, že žalobcovi by aj v prípade neuhradenia sumy 3.152,98 Eur
žalovaným vznikol nárok iba na sumu istiny bezdôvodného obohatenia vo výške 1778,88 Eur (34

v dvojročnej premlčacej dobe nepremlčaných splátok istiny po 55,32 Eur - istina bezdôvodného
obohatenia vypočítaná ako 3.319,39 Eur: 60 splátok = na jednu splátku pripadajúcich 55,32 Eur), ako
aj nárok na úrok z omeškania z nepremlčanej časti bezdôvodného obohatenia 1778,88 Eur za obdobie
od 10.10.2011 (deň účinnosti odstúpenia od zmluvy) do úhrady žalovaným dňa 20.2.2014, teda v sume
400,49 Eur (pri sadzbe úroku z omeškania 9,5% ročne). Žalovaný už preto podľa názoru súdu prvého

stupňa zaplatil aj sumu pripadajúcu na nárok žalobcu na úrok z omeškania z obohatenia sa na úkor
žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich
rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem
iného uviedol, že v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) predstavuje úverová zmluva tzv. absolútny
obchod, t.j. záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu zmluvných strán vždy spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolateľ zastáva názor, že obchodný charakter záväzkového
vzťahu sa posudzuje, resp. vyplýva jednak z povahy subjektov a jednak z povahy záväzkových

vzťahov. Záväzkové vzťahy taxatívne vymenované v ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka majú
vždy charakter absolútnych obchodov, čo znamená, že vždy budú podliehať režimu Obchodného
zákonníka. Spotrebiteľskú zmluvu do Občianskeho zákonníka zaviedla novela zákonom č. 150/2004
Z. z. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. S poukazom na vyššie uvedené
odvolateľ uviedol, že spotrebiteľské zmluvy je možné uzavrieť nielen podľa Občianskeho zákonníka,
ale aj podľa Obchodného zákonníka. Poukázal na znenie ust. § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka a
uviedol,žezuvedenéhoustanoveniavyplýva,žezákonodarcapripúšťaavýslovnepredpokladásituácie,

v ktorých sa spotrebiteľské zmluvy spravujú Obchodným zákonníkom a o takýto prípad sa jedná aj v
prípade tzv. úverovej zmluvy ako tzv. absolútneho obchodu. Odvolateľ zastáva názor, že súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní nesprávne právne a skutkovo vyhodnotil otázku odstúpenia od zmluvy,
nakoľko to nebolo do konania doložené, a teda k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Uviedol, že nárok
žalobcujeoprávnenýadôvodný,vzhľadomktomu,žejetoprávežalovaný,ktorýsineplnilsvojezmluvné

povinnosti a nesplácal úver v zmysle harmonogramu splátok. Žalovaný slobodne uzavrel zmluvu a
mal si byť vedomý svojich povinností. Vo zovšeobecnení by to znamenalo, že porušenie zmluvných
a zákonných povinností zo strany žalovaného by v danom prípade znamenalo jeho zákonnú ochranu
a tým by dochádzalo k faktickej podpore žalovaného v porušovaní svojich povinností a za porušenie
povinnosti žalovaného by bol sankcionovaný žalobca. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je v napadnutých výrokoch správny. O odvolaní bolo

rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29;
Hirobalanice, Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o

odstúpení od zmluvy, jeho zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré boli
nesporné, pričom sám žalobca v žalobe konštatoval, že podaním zo dňa 3.10.2011 odstúpil od zmluvy.
Rozhodnutie prvostupňového súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekomfortné.

Nedôvodnou je odvolacia námietka vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

V súvislosti s namietaným posúdením otázky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej cit: „Podľa
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája
2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení najvyšší súd poukazuje na základný zmysel a

účel dovolania a mimoriadneho dovolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie právoplatného rozhodnutia
vtedy, keď to zákon umožňuje, a v prípade, že v procese jeho preskúmania sa zistia zákonom stanovené
dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bolpodaný tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 243b ods. 2 O.s.p., resp. § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť však nikdy

samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť
procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie
najvyššieho súdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim
zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napríklad v dôsledku
zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho

rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo
iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať
alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie najvyššieho
súdu opodstatnenie.
V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie

Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym
dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor
navrhuje zrušiť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
Odhliadnuc od uvedeného právneho názoru odvolací súd zastáva názor, že ust. § 54 ods. 1 OZ v

znení Občianskeho zákonníka účinnom do 31.12.2014 sa má vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného

práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku ako správny potvrdil (§ 219 ods.

1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.