Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613207871.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky 684,13
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

10Er/899/2013-90 zo dňa 24. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 10Er/899/2013-90 zo dňa 24.06.2015, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 22.07.2013 sa pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou

začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 446/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 684,13
eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria,
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-255/13-LP zo dňa 01.03.2013. Súdna exekútorka v súlade s
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom.
Zo spisu mal súd preukázané, že v predmetnej veci rozhodcovský súd postupoval v konaní podľa

čl. 15 Rokovacieho poriadku Victoria rozhodcovského súdu v Žiline (ďalej len „rokovací poriadok“),
ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozhodcovský rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský súd tak vykonal dokazovanie len na základe skutočností tvrdených oprávneným
(žalobcom) a povinnému (žalovanému) zaslal rozhodcovský rozsudok v jednej zásielke spolu s výzvou
na podanie žalobnej odpovede s poučením, že proti vydanému rozhodcovskému rozsudku má možnosť
podať do 10 dní odo dňa doručenia výzvy písomnú žalobnú odpoveď. Podľa čl. 15 ods. 3 rokovacieho

poriadku, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a včas, rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok
zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku. V opačnom prípade
sa rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní považuje za riadny rozhodcovský rozsudok
vydaný v zmysle tretej časti rokovacieho poriadku.
Okresný súd uvedené konanie považoval nielen v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, ale
aj v rozpore s niektorými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru exekučného

súdu, rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci v tzv. skrátenom, rozkaznom konaní. Vydanie
rozhodnutia formou platobného rozkazu patrí do výlučnej právomoci všeobecných súdov a je upravené
v príslušných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Takéto rozhodovanie
nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
č. 244/2002 Z. z.“) a rozhodcovský súd si nemôže sám takúto právomoc založiť. V rozpore so zákonom
č. 244/2002 Z. z. posúva rozhodcovský súd svojim rokovacím poriadkom rozhodcovský rozsudok do

pozície obdobnej platobnému rozkazu a žalobná odpoveď, ktorá má slúžiť ako vyjadrenie žalovaného
ku skutočnostiam uvedeným v žalobe, sa stáva opravným prostriedkom. Účelom doručenia žalobyžalovanému však nie je to, aby si rozhodcovský súd splnil povinnosť, ale umožnenie žalovanému
reagovať na žalobný návrh žalobnou odpoveďou, a to ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku.
Skutočnosti uvedené v žalobnej odpovedi spolu s prípadnými listinnými dôkazmi patria k dôkazným

prostriedkom, ktoré rozhodcovský súd v duchu zásady rovnosti účastníkov nestranne a spravodlivo
hodnotí.
Exekučný súd za rozporné s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. považoval tiež doručenie žaloby
v podobe, v akej ho realizoval rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd bol povinný doručiť žalobu do
vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohol žalovaný vyjadriť žalobnou odpoveďou.

Tým, že rozhodcovský súd upovedomil žalovaného o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení
rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti uvádzané žalobcom
(oprávneným), porušil zásadu rovnosti účastníkov ako je obsiahnutá v ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z.
Exekučný súd tiež dodal, že v prípade, ak rozhoduje v skrátenom konaní všeobecný súd, sú práva
žalovaného chránené tak, že v zmysle § 172 ods. 9 O. s. p. súd nevydá platobný rozkaz, ak sa
uplatňujeprávonazaplateniepeňažnejsumyaodporcomjespotrebiteľ,akzmluvaobsahujeneprijateľné

podmienky. Žalovaný má ďalej zákonné právo podať odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu,
pričom podaním odporu s odôvodnením vo veci samej sa platobný rozkaz zrušuje. V danom prípade
nemá žalovaný možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Zákon o
rozhodcovskom konaní v ust. § 35 upravuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. Toto ustanovenie kogentne rieši okamih nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Možnosť opravného prostriedku (žalobnej odpovede) bola teda žalovanému poskytnutá až v
čase, keď rozhodcovský rozsudok prevzal a ten sa stal právoplatný.
Na základe uvedeného súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol, keďže exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný, nakoľko

bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého
uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania. Priebeh rozhodcovského konania dohodnutý v rozhodcovskej zmluve v článku 5 neodporuje
ustanoveniam zákona č. 244/2002 Z. z. a ani ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku. Zákon č.
244/2002 Z. z. nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup
a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu,
t. j. aj postup v „skrátenom konaní“. Uvedený záver možno odvodiť aj z úpravy § 14 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z. z., ktorý výslovne upravuje, že rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu obsahuje
okreminéhoajúpravupostupukonaniapredním.Záversúdu,žedoručovanierozsudkuspolusožalobou
a výzvou na podanie žalobnej odpovede nie je prípustné je teda nedôvodný a v rozpore so zákonnou
úpravou rozhodcovského konania.
Postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu

neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom konaní. Súd prehliadol fakt, že
rozhodca síce môže vydať rozhodcovský rozsudok, musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť
žalovanému, ktorý má možnosť sa k nemu vyjadriť formou žalobnej odpovede. Procesný stav po podaní
žalobnej odpovede bude rovnaký bez ohľadu na to, či sa rozhodcovský rozsudok doručoval spolu s
výzvou na podanie žalobnej odpovede, alebo či rozhodcovský rozsudok sa má vydať až po predložení

žalobnej odpovede. V oboch prípadoch bude rozsudok zohľadňovať tak žalobu, ako aj žalobnú odpoveď.
Podobný postup obsahuje aj Občiansky súdny poriadok pri vydávaní platobného rozkazu či zmenkového
platobného rozkazu. Preto nemožno považovať postup, ktorý je dohodnutý v rozhodcovskom konaní,
ktorý je obdobný ako postup v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, v ktorých je účastníkom konania
spotrebiteľ, za značné znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka ako tvrdí súd. Oprávnený poukázal tiež

na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/25/2014 zo dňa 25.03.2014.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Sudkyňa okresného súdu podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka

nevyhovela a vec podľa § 374 ods. 4 O. s. p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedla,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby rozhodca umožnil žalovanej strane vyjadriť sa k
žalobe, čím porušil zásadu kontradiktórnosti rozhodcovského konania. Rokovací poriadok je interným
aktom a ako taký nie je nadriadený zákonu.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a
nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s.
p., v spojení s § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 O. s. p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a
v podstatných bodoch na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného, toto
odvolací súd nepovažoval za dôvodné, keď oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s
ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého stupňa.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa pred
rozhodnutím o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v
súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a dôsledne skúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom. Zákon č.

244/2002 Z. z. pritom v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok
aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Okresnýsúdvnapadnutomrozhodnutípoukázalnaprocesnévadyrozhodcovskéhokonania,vdôsledku
ktorýchnemoholztakéhotokonaniavzísťakýkoľvekspôsobilýexekučnýtitul.Tátovadaspočívalavtom,

že rozhodcovský súd rozhodol bez účasti povinného, ktorému bola žalobná odpoveď doručená spolu s
rozsudkom vo veci samej, pričom na podanie žalobnej odpovede mu bola poskytnutá lehota 10 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku. S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil.

Rozhodcovské konanie je právnym prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov a jeho efektívnosť

spočíva v rýchlom a hospodárnom vyriešení sporov tam, kde to umožňuje zákon a kde spory účastníkov
nemusí nevyhnutne prejednávať súd v občianskom súdnom konaní. V porovnaní s občianskym súdnym
konaním sa vyznačuje väčšou flexibilitou, nižšími trovami konania a neformálnym prístupom. Preto aj
právna úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní je stručnejšia a predpokladá podporné
použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na situácie, ktoré tento zákon neupravuje (§ 51

ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.). V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu malo povahu
tzv. skráteného, resp. zrýchleného konania, upraveného rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu.
Takýto postup však ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade so zákonom. Postup, kedy sa
priestor na podanie žalobnej odpovede žalovanému dáva až pri doručení rozhodcovského rozsudku totiž
zákon č. 244/2002 Z. z. nepripúšťa. Jednotlivé ustanovenia tohto predpisu predpokladajú štandardný

postup, ktorého výsledkom je za účasti oboch procesných strán vydanie rozhodcovského rozsudku.
Stranám sa pred rozhodnutím musí poskytnúť priestor na zaujatie stanovísk k predmetu sporu tak,
ako na to správne upriamil pozornosť okresný súd. Akákoľvek alternatívna forma rozhodovania je v
prípade rozhodcovského konania vylúčená a postup rozhodcovského súdu obdobný postupu civilného
súdu v rozkaznom konaní nie je ani pri použití § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. prípustný.

Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na ust. § 172 ods. 9 O. s. p., v zmysle ktorého ak sa
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd
nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, rovnako tak správne poukázal
aj na rozdiely, pokiaľ ide o lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu a lehotu určenú
rozhodcovským súdom na podanie žalobnej odpovede v danom prípade (10 dní), ako aj úpravu

doručovania písomností. Nemožno pritom opomenúť, že občianske súdne konanie je riadené záujmom
ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu (medzi účastníkmi nebolo sporné, že v danom prípade ide
o nároky zo spotrebiteľského vzťahu), čo nemožno vzhliadnuť pri „zrýchlenom“ rozhodcovskom konaní,
keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by povinný ako spotrebiteľ bol s rokovacím poriadkom príslušného
rozhodcovského súdu oboznámený, resp. mal možnosť sa s týmto oboznámiť. Pokiaľ teda okresný

súd vychádzal zo záveru, že zrýchlené konanie pred rozhodcovským súdom, v ktorom došlo k vydaniu
exekučného titulu, nebolo v súlade so zákonom, s týmto sa odvolací súd stotožnil.Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.