Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714205367.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CBA Slovakia, a.s., so sídlom
Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, zastúpený JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so
sídlomW.,M.XX/A,protiodporkyni:Z.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.č.XX,zastúpenáJUDr.Tomášom
Zbojom, advokátom so sídlom v I., Y. X, o zaplatenie 382,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5Cpr/2/2014-72 zo dňa 04.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporkyni náhrady škody z titulu vzniknutého manka v predajni CBA vo Vrútkach na Ul. Cyrila a
Metoda, stredisko č. 5072. Schodok bol zistený za inventúrne obdobie od 07.12.2010 do 12.12.2011,
pričom odporkyňa s ostatnými členmi kolektívu mala uzatvorenú spoločnú hmotnú zodpovednosť. Zo

zisteného schodku bol vyčíslený jednotlivým pracovníkom podiel v zmysle ustanovení Zákonníka práce.
Zamietnutie návrhu prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 182 a § 187 Zákonníka práce,
keď konštatoval, že odporkyňa sa zbavila zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, nakoľko
z inventúrneho obdobia odpracovala minimálny počet dní a v ďalších, keď bola práceneschopná, resp.
na materskej dovolenke, nemala akýkoľvek dosah na pracovisko, na ktorom schodok vznikol. Tiež bolo
preukázané, že pracovisko nemalo dostatočné zabezpečenie na ochranu tovaru a majetku a personálne

obsadenie bolo nedostatočné. To všetko nesporne malo vplyv na vznik schodku. Prvostupňový súd
tiež konštatoval, že navrhovateľ opakovane podáva návrhy na úhradu zisteného schodku na svojich
prevádzkach, a z toho vyplýva, že si má byť vedomý nedostatkov pri zabezpečení predajne, a preto
od odporkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby sa podieľala na úhrade vzniknutého schodku
za poukázané inventúrne obdobie. Rozhodnutie o trovách konania si prvostupňový súd vyhradil na
samostatné uznesenie.

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu
podal odvolanie navrhovateľ. Nestotožnil sa so skutkovými zisteniami prvostupňového súdu a jeho
právnym záverom. Podľa neho súd len všeobecne uviedol dôvody, prečo návrh zamietol, avšak
nikde nekonkretizuje presne, ktoré skutkové okolnosti alebo súvislosti zakladajú nepochybnú príčinnú
súvislosť medzi obranou odporkyne, že nie je za predmetný schodok zodpovedná a týmito skutkovými

okolnosťami nevyhnutné k tomu, aby boli v konečnom dôsledku spôsobilé preukázateľne zbaviť
zodpovednosti odporkyňu za tento schodok, ktorej zavinenie sa zo zákona predpokladá. Iba samotné
poukázanie na nedostatočné personálne obsadenie predajne a jej nedostatočné zabezpečenie (SBS,
kamery), aj keby sa preukázalo, že existovali, nepostačujú k tomu, aby schodok vznikol, totiž tovar
v dôsledku samotných takýchto okolností bez toho, aby sa k nim pridružili aj ďalšie okolnosti, sám
od seba z predajne nezmizne. Súd vôbec nepreukázal, že schodok je v priamej príčinnej súvislosti

iba s týmto zavineným konaním na strane zamestnávateľa, resp. že celý schodok vznikol výlučne iba
krádežami zákazníkov a že to umožnil navrhovateľ svojou nedbanlivosťou pri ochrane svojho majetku.Konštatovanie, že príčinou schodku boli najmä krádeže tovaru zo strany zákazníkov, je účelové. Žiadne
prípady konkrétne preukázané neboli, napokon to vyplynulo aj zo správ Mestskej polície, prípadne
Polície SR vo Vrútkach, ktorí uviedli, že v predajni v danom inventúrnom období neboli zistené a

riešené žiadne priestupky. Tvrdenie, že navrhovateľ opakovane podáva žaloby o zaplatenie schodku,
nie je dôvodom, prečo bol návrh zamietnutý, pretože vo väčšine prípadov Okresný súd Martin žalobám
vyhovel. Súd nemohol akceptovať takú obranu odporkyne a zamietnuť žalobu iba na základe takých ňou
udávaných subjektívnych okolností, ktoré sú iba jej domnienkami, a ktoré iba mohli spôsobiť schodok.
Bez toho, aby sa preukázalo, že ich skutočne aj spôsobili, nedošlo k zbaveniu sa zodpovednosti daného

hmotne zodpovedného zamestnanca za zistený schodok. V tomto prípade prvostupňový rozsudok
postráda akúkoľvek oporu v doteraz vykonaných dôkazoch a vyvoláva dojem, že sa rozhodovalo na
základe akéhosi moderačného práva súdu, ktoré ale súčasný Zákonník práce nepozná. Navrhovateľ
ako zamestnávateľ, aj keby chcel, nemôže z celkového čistého schodku vyčísliť na odporkyňu nižší (iný)
podiel z neho, než ten, ktorý postupom v zmysle Zákonníka práce na ňu vyšiel, nezávisle od toho, aký
dlhý či krátky čas odpracovala z celého trvania inventúrneho obdobia. Na základe týchto skutočností

žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobe vyhovel.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že skutočnosti
týkajúce sa nedostatočného zabezpečenia pracoviska sú zrejmé z vykonaného dokazovania všetkých
prítomnýchsvedkov,ktoríbolivkonanívypočutí,atoajsvedkovnavrhnutýchnavrhovateľom.Odporkyňa

v rozhodnom období jedného kalendárneho roka bola v práci iba 11 dní, nemôže to spôsobovať
zodpovednosťzaschodok,atonajmäpreto,žesozverenýmihodnotamiprepráceneschopnosťnemohla
hospodáriť a disponovať s nimi a starať sa o ne. V ďalšom poukázala odporkyňa na svoje vyjadrenia
pred súdom prvého stupňa. Žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy právneho
zastúpenia.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods.
1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V danom prípade prvostupňový súd posudzoval nárok navrhovateľa na zaplatenie škody, predstavujúcej
schodok pri vykonanej inventúre na pracovisku, kde bola zaradená aj odporkyňa, ktorá s ostatnými
spolupracovníkmi mala uzatvorenú kolektívnu hmotnú zodpovednosť. V konaní neboli spochybňované
skutočnosti, spočívajúce v tom, že dňa 12.12.2011 bola vykonaná inventúra za inventúrne obdobie
od 07.12.2010 do 12.12.2011 v predajni potravín hospodárske stredisko č. 5072. Zistený schodok

predstavoval sumu 6.942,86 eur a tento bol v zmysle príslušných ustanovení rozpočítaný na všetkých
hmotne zodpovedných zamestnancov podľa ich podielu na vzniku schodku podľa Zákonníka práce. Od
odporkyne navrhovateľ požadoval časť schodku vo výške 382,04 eur. V konaní tiež bolo preukázané,
že odporkyňa bola v čase od 18.12.2010 do 06.06.2011 práceneschopná a od 06.06.2011 až do
konca inventúrneho obdobia bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Z dokazovania pred

prvostupňovým súdom ďalej vyplynulo, že vedúca predajne navrhovateľa oficiálnym spôsobom na
nedostatky, spočívajúce v malej obsadenosti zamestnancami predajne, neupozornila. Taktiež po
odchode zamestnancov sa inventúra nerobila, zamestnanci si to nežiadali. Z vyjadrenia Mestskej polície
vo Vrútkach, resp. Obvodného oddelenia PZ SR vo Vrútkach súd zistil, že za inventúrne obdobie neboli
hlásené krádeže tovaru v uvedenej predajni, resp. neboli zistené žiadne priestupky. Prvostupňový súd

tak posudzoval, či odporkyňa v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zbavila zodpovednosti celkom
alebo sčasti za vznik schodku, resp. či v zmysle ust. § 187 ods. 1, 2 Zákonníka práce sa na vzniku
schodku podieľal aj zamestnávateľ.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie vymedzuje súdu spôsob, akým je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie
tak, aby jeho dôvody boli jasné a presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia má potom vždy za následok odňatie možnostiúčastníkovi konať pred odvolacím súdom, lebo sa objektívne dostáva do situácie, keď nemôže svoje
odvolanie zákonným spôsobom zdôvodniť.

Vychádzajúc z označených zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
potrebné poukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nevychádza dôsledne z vyššie
uvedených zásad. V rozhodnutí je uvedené, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké prednesy vykonali
účastníci, vycitované sú jednotlivé zákonné ustanovenia, resp. zistený skutkový stav. V tomto smere
nie je čo prvostupňovému súdu vyčítať. Pokiaľ však boli hodnotené dôkazy v zmysle § 132 O.s.p., je

treba prisvedčiť, že pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca
úvaha súdu však nie je ľubovoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. V
tomto smere je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, ktorý uviedol, že prvostupňový súd len všeobecne
uviedol dôvody, pre ktoré by sa mohla odporkyňa zbaviť hmotnej zodpovednosti za vzniknutý schodok,

avšak ich existencia zo spisu (z vykonania dokazovania prvostupňovým súdom) nevyplynula. Ak sa
má zamestnanec celkom alebo sčasti zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, musí
preukázať nielen existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť celkom alebo
sčasti bez jeho zavinenia, ale aj príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom schodku.
Musí teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol tak ako vznikol. Za dôvod na

zbavenie sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách preto nemožno považovať zistenie, že
určitéokolnosti,napr.nedostatočnépersonálneobsadeniepredajne,alebonezabezpečenieslužbySBS,
resp. kamier, mohli mať vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne nie je preukázané, že príčinou schodku
či jeho časti skutočne boli. Z výpovedí odporkyne, prípadne vypočutých svedkov nevyplynulo, že by
odporkyňa alebo niektorý z iných pracovníkov predajne riadnym spôsobom upozornili na nedostatky,

ktoré by mal navrhovateľ odstrániť a zabezpečiť tak lepšiu ochranu tovaru v predajni. Tiež skutočnosť,
že odporkyňa odpracovala len minimálnu časť z inventúrneho obdobia, nie je dôvodom pre zbavenie sa
jej zodpovednosti za schodok. Z rozhodnutia prvostupňového súdu tiež nie je zrejmé, či odporkyňa sa
mala zbaviť zodpovednosti za schodok celkom alebo sčasti.

Pretože z rozhodnutia súdu nevyplýva, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že
odporkyňa sa zo zodpovednosti vyvinila celkom, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.