Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200488
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci
navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti
odporcovi Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor, so sídlom Považská Bystrica,
Slovenských partizánov 7, za účasti J. F., bytom R. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
číslo V 606/2015 zo dňa 15. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu číslo V 606/2015 zo dňa 15. mája 2015 sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 746/2014-PTR
zo dňa 29.12.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a J. F. ako záložcom (v
zastúpení na základe Dohôd o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), v súčasnosti DSS Nestor o.z., Zázrivá,
Stred 449, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na listoch vlastníctva

č. XXXX k.ú. J. L., č. XXXX k.ú. J. L., č. XXXX k.ú. J. L., č. XXXX k.ú. J. L. a č. XXXX k.ú. J. L..
Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení, ktorou J. F. splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci (v súčasnosti DSS Nestor o.z.), aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu
o zriadení záložného práva) ako absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o splnomocnení bola spísaná
ako predtlač, ktorá už obsahuje meno splnomocnenca dlžníka, ktorý by mal za dlžníka vykonávať právne
úkony v rámci bezplatnej právnej pomoci, v súvislosti so zabezpečením záväzku dlžníka voči spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Ide o vopred určenú osobu, ktorá bude dlžníka zastupovať, čo je podľa § 22

Obč. zákonníka neprípustné, nakoľko chýba slobodný prejav vôle. Taktiež poukázal na to, že do tohto
formulára bolo možné doplniť nehnuteľnosti. Splnomocniteľ v čase podpisu dohody
nevedel, ktoré z jeho nehnuteľností budú založené. Taktiež nie je zrejmé, v akom rozsahu bola dohoda
o splnomocnení v čase podpisu dlžníkom v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti vypísaná.

Súčasne konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná záložcom súčasne s úverovou

zmluvou. Znenie dohody nemohol záložca ovplyvniť, keďže bola súčasťou „úverového balíka“.
Daná skutočnosť nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním
dohody o splnomocnení. Uvedený úkon teda nie je možné považovať za nezávislý od veriteľa.Z dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní úverovej zmluvy záložný veriteľ
presadzuje ním vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle

záložcu ale záložného veriteľa. Je možné vyvodiť, že splnomocnenec spolupracuje so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., háji záujmy tejto spoločnosti a nie zastúpeného.

Záverom poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 29.12.2014 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. 746/2014-PTR s
J. F., ktorého zastupoval DSS Nestor o.z. predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na
základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení. Predmetom Záložnej zmluvy
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách
v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči J. F.

ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok
na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, §
31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods.
1 katastrálneho zákona navrhovateľ tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu

(slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).

Poukázala na to, že správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie,
že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha však nespĺňa základné
kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V

odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva druhy problémov, a to skutkové okolnosti
a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené
a pri právnom posúdení musí odôvodnenie obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie, pričom je potrebné, aby bol obsah právnej normy
aj vyložený.

Konštatovala, že správny orgán videl neprípustnosť plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods.
2 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti zdôraznila, že rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Taktiež poukázala na to,
že pre správny orgán platí zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho

poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Úplnosť podkladov pritom znamená, že boli vykonané všetky
šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam a presnosť zistenia znamená,
že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu. Napadnuté
rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru iba s predpokladov.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu

(odvolaniu) navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V
606/2015 zo dňa 15. mája 2015, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh
navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 746/2014-PTR zo dňa 29.12.2014

uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a J. F. ako záložcom (v zastúpení na
základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom DSS Nestor o.z. predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej
boli označené nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve záložcu.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:Navrhovateľka a J. F. uzavreli dňa 8.11.2013 Zmluvu o úvere. Účastník J. F. pri uzavretí tejto zmluvy
podpísal i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
V uvedenej dohode mal J. F. splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za

účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene
záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp malo poučiť J. F. ako
dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení

záložného práva č. 746/2014-PTR zo dňa 29.12.2014 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a J.
F. ako záložca v zastúpení DSS Nestor o.z. predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve záložcu. Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 8.11.2013 a to najmä istiny v sume 500 eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z
omeškania,poplatkovaostatnýchpohľadávokazmluvnýchpokútvyplývajúcich zozmluvyoúvere.

Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím
zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so

zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami
sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil
rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo
zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej

päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu

životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa

alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh

účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa§30ods.5zákonač.162/1995Z.z.,prílohouknávrhunavkladjezmluva, naktorejzáklade
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý

rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam
dokatastra(vklad,záznamapoznámku),pričomkaždýztýchtoprávnychinštitútovmáinéprávneúčinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných

vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je

miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom Okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako

orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na
túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by

ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú
podmienku, ktorú dlžník (J. F.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená podmienka
(podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej
listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o
splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná

dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého
obsah J. F. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti
bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. J. F. nemal teda
žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačnejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods.
5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na
vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj

zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami J. F..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už bolo
vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah nemohol
J. F. žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať,
alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. J. F. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu
splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje

v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri
uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní
(vkonaníovkladzmluvyozriadenízáložnéhopráva)zastúpení aakýmsubjektom.Vychádzajúc
z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne,
ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i J. F.

uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami J. F. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby

hájil záujem J. F., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa.

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 746/2014-PTR zo dňa
29.12.2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež

ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola
v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992

Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.