Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202571
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8311202571.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne O. F., bytom S. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom
Barňákom,advokátom,Kukorelliho58,HumennéprotižalovanémuPrešovskémusamosprávnemukraju
Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava,
pobočka Humenné, o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 5C/49/2011-92 zo dňa 15.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Zrušujerozsudokvovyhovujúcomvýrokuavsúvisiacichvýrokochotrováchkonania,osúdnompoplatku
a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 35.819,43
Eur z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v lehote do 15 dní od právoplatností rozsudku.
V prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného zamietol. Uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 3.297,15 Eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj súdny poplatok vo výške 2.687 Eur. Ďalej zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 6.125,15 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote
do 15 dní od právoplatností rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených

listinných dôkazov, ďalej konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/50/2003, v ktorom
bolo rozsudkom č.k. 5C/50/2003-258 zo dňa 20.05.2010 rozhodnuté tak, že súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady bolestného 2.688,70 Eur, z titulu náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia 53.744,15 Eur, a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Konanie bolo v časti o
zaplatenie 15.560,64 Eur zastavené. Zároveň súd rozhodol o trovách štátu a súdnom poplatku, k
zaplateniu ktorých zaviazal žalovaného, ako aj priznal žalobkyni náhradu trov konania v sume 2.666,86

Eur, z titulu trov právneho zastúpenia. Na základe podaného odvolania žalovaným spolu s vedľajším
účastníkom bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/130/2010-310 zo dňa 21.01.2011
napadnutý rozsudok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, potvrdený, ako aj vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 17.924,72 Eur. V ostatnej časti o priznaní bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia nad
sumu 17.924,72 Eur a súvisiacich výrokov bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rámci vysloveného právneho názoru odvolacím súdom bolo
úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na základe návrhu žalobkyne vo vzťahu k uplatnenej
náhrade zvýšenia bolestného v rozsahu 10-násobku, vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia
v rozsahu ďalšieho 20-násobku zvýšenia s tým, že pokiaľ žalobkyňa nepreukáže existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné priznanie náhrady zvýšenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.Ďalej súd poukázal na obsah znaleckého posudku vypracovaného znalcom Doc. MUDr. H. U., PhD.,
znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Interná medicína a choroby z povolania č. 1/2008,
ako aj posudok o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vydala Fakultná nemocnica L.

A., Klinika pracovného lekárstva a Klinickej toxikológie v G., ďalej obsah pripojených lekárskych správ,
výsluch svedka MUDr. S. a uviedol, že z pracovnej zmluvy predloženej žalobkyňou v konaní bolo zistené,
že sa žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.11.1979 stala zamestnankyňou pôvodne
NsP C. Poliklinika, vo funkcii stredný zdravotnícky pracovník - zdravotná sestra, a to s účinnosťou od
05.11.1979. Taktiež nebola pochybnosť v tom, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru utrpela

chorobu z povolania s diagnózou hepatitis viróza typu B, čo potvrdilo aj hlásenie choroby z povolania za
mesiacoktóber2001,potvrdenévedúcimkliniky,oddeleniapracovnéholekárstvatoxikológieNemocnice
L. A. v G.. Po zistení choroby z povolania bol vydaný aj posudok o odškodnení za bolesť, pričom bolestné
bolo ohodnotené na 150 bodov a konštatované na Regionálnom konzultačnom dni v G., že choroba
vznikla v súvislosti s výkonom povolania u žalobkyne . Posudok zo dňa 31.10.2011 o odškodnení za
bolesť je súčasťou spisu. V priebehu konania došlo k zmene právneho subjektu na strane žalovaného

z dôvodu, že Nemocnica s poliklinikou A. U. v C. bola dňa 19.01.2010 uznesením zastupiteľstva
Prešovského samosprávneho kraja zrušená bez právneho nástupcu v súlade s ustanovením § 21
Zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov s
tým, že všetky práva a povinnosti prešli na zriaďovateľa, ktorým je Prešovský samosprávny kraj.
Žalovaný poukazoval na to, že po vzniku choroby z povolania a zistení škody z titulu bolestného

došlo aj k plneniu v prospech žalobkyne, a to v celkovej čiastke 18.216 Sk, z čoho suma 10.586 Sk
predstavovala náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a suma 9.000 Sk predstavovala
náhradu bolestného pri ohodnotení bolestného 150 bodmi pri hodnote bodu 60 Sk. Táto skutočnosť
bola potvrdená likvidačnou správou zo dňa 25.02.2002, ktorá je súčasťou spisu. Ďalej súd poukázal na
rozsah vykonaného dokazovania, najmä výsluch svedkov MUDr. M. D., MUDr. I. H., H. A., MUDr. M. S.,

ďalej záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom Doc. MUDr. H. U., PhD., Kliniky pracovného
lekárstva a Klinickej toxikológie, č. posudku 1/2008, zo záveru ktorého vyplynulo bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 900 bodov. Z pohľadu znalca u žalobkyne nie je liečba
definitívne ukončená, hepatitída B je doživotné ochorenie, u ktorého môže dôjsť kedykoľvek k jeho
exacerbácii, preto je potrebné pacienta doživotne monitorovať. Zdravotný stav žalobkyne zhodnotil ako

chronickú hepatitídu typu B, ktorá je ochorením, ktoré sa líši v klinickom priebehu prezentácii, progresii
a výsledkov. K najčastejším príznakom patrí únava, ktorá bola zistená pri opakovaných vyšetreniach,
kde je zhoršená najmä námahou, cvičením, čím je znížená kvalita života. Žalobkyňa uviedla tiež
bolesti kĺbov, čo patrí k obvyklým a častým mimopečeňovým prejavom chronickej hepatitídy typu B.
v dôsledku depozície imunitných komplexov do tkanív. Bolesti pod pravým rebrovým oblúkom však

nepatria k typickým prejavom choroby z povolania u žalobkyne. U žalobkyne sa opakovane vyskytli
exacerbácie chronickej hepatitídy typu B. Nemožno teda vylúčiť, že sa tak stane i v budúcnosti, to
by však mohlo zhoršiť funkčnú rezervu pečene s prihliadnutím na možné mimopečeňové prejavy a
komplikácie a s tým súvisiace následné uplatnenie v praktickom živote. Znalec jednoznačne potvrdil
únavový syndróm a bolesti kĺbov, ktoré majú priamu súvislosť s ochorením žalobkyne a s chorobou z

povolania. Zo zdravotnej dokumentácie však nevplynulo, aby boli u žalobkyne diagnostikované poruchy
psychického stavu. Znalec v závere poukázal na to, že u žalobkyne možno konštatovať chronickú
hepatitídu typu B s opakovanými exacerbaciami v r. 2003 -2006. Vylúčil, aby poškodenie pečene bolo
následkom protizápalovej a proti bolestivej liečby pri chronickom radikulárnom syndróme. Vyjadril sa
aj k obmedzeniam života, najmä v oblasti spoločenského uplatnenia v dôsledku tejto choroby, a to pre

prípad, že ide o chronickú hepatitídu typu B, ale aj o štádium cirhózy pečene. V závere poukázal na
to, že žalobkyňa vyžaduje kľudový režim v čase exacerbacie chronickej hepatitídy B. Ďalšie režimové
opatrenia sú potrebné v štádiu cirhózy pečene a jej komplikácií, ako aj vznik vodnatielky, krvácanie
z pažerákových varixov, pečeňovej encefalopatie. V týchto prípadov je potrebná hospitalizácia, často
na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ochorenie môže progredovať do hepatocelulárneho karcinómu

v závislosti od rozsahu a štádia tejto komplikácie, preto je potrebná chirurgická alebo onkologická
liečba. Pri cirhóze pečene je doporučované obmedziť príjem sodíka v potrave. Pacienti sú v tomto
štádiu ochorenia často podvyživení, je potrebné u nich zvýšiť kalorický príjem buď stravou, alebo
podpornou enterálnou výživou. Pri pečeňovej encefalopatií je potrebné redukovať príjem bielkovín.
V oboch prípadoch sa doporučuje užívanie hepatoprotektívnych liekov, pričom sa nedajú vylúčiť pri

cirhóze pečene ani komplikácie tejto cirhózy pečene. V čase podania tohto posudku, žalobkyňa nemala
diagnostikovanú cirhózu pečene, ale iba chronickú hepatitídu typu B.V súvislosti s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní, súd prvého stupňa
skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku
v prevyšujúcom rozsahu s tým, že poukázal na dôkaznú povinnosť žalobkyne, ktorá mala preukázať

ňou tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, žalobkyňa v konaní nenavrhla vykonať ďalšie
dokazovanie. Z jej výsluchu len vyplynulo, že bolesti pretrvávajú pod pravým rebrovým oblúkom.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa trvala na
tom, že jej zdravotný stav sa oproti dobe, keď súd rozhodoval o veci po prvýkrát, výrazne zhoršil. Na

dôkaz svojho tvrdenia predložila lekárske správy, v ktorých sa diagnostikuje záver primárna biliárna
cirhóza pečene, teda ak sa v pôvodnom posudku Doc. MUDr. U., PhD. predpokladala progresia
ochorenia žalobkyne a zhoršovanie jej zdravotného stavu, tak k tomu aj následne došlo. V dôsledku
zhoršenia tohto zdravotného stavu došlo aj k prehodnoteniu čiastočnej invalidity u žalobkyne, a
to zo 40 % obmedzenia schopnosti žalobkyne bola posúdená jej vyššia miera poklesu schopností
vykonávať zárobkovú činnosť na 65 %, a toto obmedzenie v sebe už zahŕňa práve diagnostikovanú

primárnu biliárnu cirhózu pečene. Súd opakovane vykonal dôkaz výsluchom svedka MUDr. M. S., z
ktorého vyplynulo, že je ošetrujúcim lekárom žalobkyne od roku 2003. Ako všeobecný lekár uviedol, že
žalobkyňa sa lieči aj u gastroenterologičky MUDr. G. a hepatológa Doc. M. v G.. Chronická hepatitída
typu B je vysoko rizikové ochorenie, ktoré má tendenciu aj zhoršovania sa. U žalobkyne od r. 2010
došlo aj k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu. Zo zdravotnej karty žalobkyne vyplýva, že

jej gastroenterologička MUDr. G. konzultuje zdravotný stav žalobkyne s profesorom M. a už v júni
2011 bolo v správe uvedené, že žalobkyňa má cirhózu pečene I. stupňa, zistil sa výpotok, t.j. voda v
brušnej dutine, čo v praxi znamená, že stav je vážny, veľmi zhoršený a choroba sa prejavuje veľmi
nepríjemne a je nebezpečná. Svedok uviedol, že cirhóza pečene I. stupňa je stav nebezpečný a z
toho dôvodu, že sa nevylučuje ďalšie zhoršovanie. Z tohto dôvodu aj diagnóza cirhóze pečene bola

premietnutá do rozhodnutia o čiastočnej invalidite, kde sa zvýšilo percento miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Svedok ďalej potvrdil, že žalobkyňa užíva aj antidepresíva ľahkého
stupňa, pretože aj keď nejde u nej o psychózu, táto liečba jej pomáha preklenúť obdobie, keď sa musí
vyrovnať s chorobou, keď trpí veľmi únavovým syndrómom a keď sa dokáže sústrediť na činnosť len
na krátky čas. Skutočnosť, že žalobkyňa pracovala na čiastočný úväzok a v podstate ľahkú prácu nie

je v rozpore s nálezom, je však vylúčené, aby žalobkyňa mohla kopať v záhrade a vykonávať všetky
normálnečinnostiakozdravýčlovek.Poslednéštádiumcirhózypečenesaprejavujeužtakýmivedľajšími
účinkami, ako sú prejavy apraxie, zmeny psychiky, zmeny koncentrácie, zmeny písma a pod. Svedok
trval na tom, že hranicu medzi I. a II. stupňom cirhózy pečene s presnosťou možno diagnostikovať
len metódou biopsie, ktorú však pacienti odmietajú každý rok kvôli rizikám, ale aj kvôli tomu, že

liečba by sa aj pri presnejšom diagnostikovaní nezmenila. V závere potvrdil, že cirhóza pečene
je v príčinnej súvislosti s pôvodným ochorením hepatitídou typu B, ktorá je v chronickej fáze vysoko
aktívna a prešla do štádia cirhózy pečene. Žalobkyňa ďalej v konaní predložila rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych veci a rodiny Humenné zo dňa 19.06.2012, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné udelil súhlas zamestnávateľovi NsP A. U. C. na skončenie pracovného pomeru výpoveďou

podľa § 63 ods. l pís. b) Zákonníka práce so žalobkyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.
Tým žalobkyňa preukázala, že sa opätovne nachádza v procese skončenia pracovného pomeru so
zamestnávateľom, keďže rozhodnutie bolo vydané 19.06.2012 a je predpoklad, že v najbližšom období
dôjde aj ku skončeniu pracovného pomeru.

Súd citoval ustanovenie § 190 ods. 3, 4, § 191 ods. l pís. a), b), § 193 ods. l, 2 Zákonníka práce
účinného k 24.10.2001, ďalej ustanovenie § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, ďalej ustanovenie
§ 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho
úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a

sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení do 31.07.2004 a uviedol, že vyhodnotil vykonané
dokazovanie a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný. Náhrada za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia je založená na tzv. systéme bodového ohodnotenia, čo znamená,
že tieto náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov. Vo vzťahu k uplatnenému
odškodneniu za bolesť a preukázaniu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd uviedol, že

v rámci doplneného dokazovania existenciu ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobkyňa
nepreukázala, a preto v tejto časti nárok na zvýšenie bolestného v celom rozsahu zamietol.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia súd
uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania mal za to, že žalobkyňa v konaní preukázala okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady škody nad priznanú sumu 17.924,72 Eur, ktoré

spočívalivovýraznejšíchvedľajšíchúčinkochtohtoochorenia,ktorésaprejavujúvobmedzenížalobkyne
vo všetkých oblastiach jej života. Tým, že choroba prešla do horšieho štádia, a to cirhóze pečene I.
stupňa,možnohovoriťajotom,žeobmedzeniavživotežalobkynesúomnohovýraznejšie.Tátookolnosť
bola iba teoreticky vysvetlená už v závere súdnoznaleckého posudku Doc. MUDr. H. U. PhD., ktorý však
v čase keď vypracoval súdnoznalecký posudok vychádzal zo stavu žalobkyne takého, že trpí chronickou

hepatitídou typu B s opakovanými exacerbaciami v r. 2003 a r. 2006. Vyjadril sa aj k obmedzeniam
žalobkyne v oblasti spoločenského života, ktoré boli čiastočne akceptované pri zvýšení odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 10-násobku. V čase vypracovania znaleckého posudku,
sám znalec pripúšťal možnosť vývoja tohto ochorenia aj komplikácií, ktoré v tom čase ešte nenastali,
avšak na ne poukázal. Doplneným dokazovaním súd zistil, že zdravotný stav žalobkyne sa výrazne
zhoršil tým, že jej diagnostikovali biliárnu cirhózu pečene I. stupňa. Svedok MUDr. S. vo výpovedi

uviedol, že prechod do II. stupňa môže nastať aj bez nejakých vonkajších prejavov v latentnej
forme s tým, že pokiaľ nastanú komplikácie a vzniknú ďalšie výrazné ťažkosti, tak možno očakávať
smrť a rýchly priebeh zhoršovania tohto ochorenia. U žalobkyne takýto stav ešte nenastal, avšak
možno konštatovať, že od rozhodnutia prvostupňového súdu a podania súdnoznaleckého posudku
došlo k tomu, že ochorenie u žalobkyne progreduje, a táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná

tak lekárskou správou od hepatológa Doc. MUDr. M., PhD. ako aj odborným posudkom o invalidite.
Žalobkyňa v konaní uvádzala tie isté dôvody, avšak trvala na tom, že obmedzenia sú výraznejšie, trvala
na tom, že má bolesti pod rebrom v oblasti brucha, ďalej, že pociťuje slabosť, výraznú únavu, svrbenie
kože a sústrediť sa na prácu dokáže len krátkodobo. Skutočnosť, že ešte doposiaľ vykonávala prácu a
neskončila pracovný pomer súvisela aj s tým, že sa nechcela úplne izolovať od okolia. Poukázala však

na to, že k skončeniu pracovného pomeru dochádza, keďže už bol udelený súhlas k daniu výpovede zo
strany zamestnávateľa. Zo záverov znaleckého posudku Doc. MUDr. U., PhD., ale aj výpovede MUDr.
S. vyplýva, že je rozdiel, či pacient trpí chorobou chronickej hepatitídy typu B alebo je progresia tohto
ochorenia a ochorenie prešlo do cirhózy pečene. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sú podľa názoru
súdu prvého stupňa následky a obmedzenia oveľa väčšie, ak sa stav nepovažuje za ustálený. Choroba

má nebezpečný priebeh s možným najfatálnejším záverom, a preto súd nepovažoval odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne v sume 17.924,72 Eur za postačujúce. Priznal preto 20
- násobok zvýšenia základného bodového ohodnotenia za 900 bodov pri hodnote bodu 60 Sk, t.j. v
sume 35.819,43 Eur, ktorú náhradu považoval za primeranú.

O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. l Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal
žalovaného k zaplateniu trov štátu v sume 3.297,15 Eur. Ďalej súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
súdneho poplatku za žalobu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z dôvodu,
že žalobkyňa bola v konaní oslobodená, a preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Súdny
poplatok vo výške 2.687 Eur predstavuje 5 % z priznanej sumy 53.744,15 Eur.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo
výške 6.125,13 Eur, ktorú výšku špecifikoval.

Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkuodvolanievedľajšíúčastník,ktorýnamietalvyhovujúci
výrok z titulu priznanej náhrady staženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.819,43 Eur a súvisiace
výroky o povinnosti žalovanému zaplatiť trovy štátu, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Uviedol, že v rámci doplneného dokazovania na preukázanie existencie ďalších dôvodov hodných
osobitného zreteľa nepovažoval priznanú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za primeranú.

Zhoršenie zdravotného stavu u žalobkyne sa predpokladalo, ktorá skutočnosť vyplýva z vykonaného
dokazovania ako i znaleckého posudku, vzhľadom na ťažší priebeh samotnej hepatitídy typu B u
žalobkyne, čo bolo súčasťou bodového ohodnotenia v počte 900 bodov. Ak by tomu tak nebolo, bolo
by v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. potrebné nové hodnotenie zdravotného
stavu, ktoré žalobkyňa nenavrhla. Súhlasil s tvrdením žalobkyne, že došlo k zhoršeniu zdravotného

stavu v súvislosti, že jej chronická hepatitída typu B prerástla do primárnej biliárnej cirhózy pečene, ktoré
tvrdenie bolo preukázané aj posudkom o invalidite zo dňa 12.12.2011 vydaným Sociálnou poisťovňou.
V súvislosti s tým bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vedľajší účastník však bol toho názoru, že v súvislosti sposkytovaním invalidného dôchodku žalobkyni z dôvodu choroby z povolania by súd pri rozhodovaní o
miere sťaženia spoločenského uplatnenia nemal prihliadať na obmedzenia, ktoré jej choroba spôsobuje
v pracovnom živote, najmä možnosti sa zamestnať, keďže invalidný dôchodok je dávkou sociálneho

poistenia, ktorá obmedzenie v možnosti vykonávať pracovnú činnosť kompenzuje. Výška invalidného
dôchodku sa odvíja od dosahovaných zárobkov osoby a od miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Ďalej poukázal na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyne bola priznaná v hornej hranici percentuálneho rozpätia. Žalobkyňa si voči Sociálnej poisťovni
neuplatnila ani zákonné nároky, ktoré by jej patrili v súvislosti s chorobou z povolania a ktoré by jej

kompenzovali obmedzenia a zvýšené finančné výdaje v súvislosti s touto chorobou, a preto ani to by
sa nemalo premietnuť do priznanej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Jedná sa o dávky
úrazového poistenia ako je náhrada nákladov spojených s liečením, úrazový príplatok v súvislosti s
práceneschopnosťou na následky choroby z povolania a iné. Uvedené skutočnosti sú aj odpoveďou na
tvrdenia žalobkyne, že v dôsledku choroby z povolania musela zmeniť pracovné zaradenie, čím došlo
k výraznému zníženiu jej príjmov, čo bolo kompenzované dávkou invalidného dôchodku. Vo vzťahu

k doplnenému dokazovaniu najmä výsluchu ošetrujúceho lekára MUDr. M. S. uviedol, že doplneným
dokazovaním sa nepotvrdili ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali navýšenie
bodového ohodnotenia. Bol toho názoru, že ťažkosti, ktorými žalobkyňa trpí, boli u nej prítomné aj
predtým, ako jej bola diagnostikovaná cirhóza pečene. V súvislosti s chorobou z povolania jej podľa
názoru vedľajšieho účastníka žiadne nové obmedzenia v živote nevznikli. Nebolo preukázané, akými

horšími následkami sa má táto choroba prejavovať na živote žalobkyne, čo by malo byť hlavnou
úlohou dokazovania sporu v sporovom konaní. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že choroba z povolania
prešla do cirhózy pečene, keďže vykonané dokazovanie tento záver neodôvodňuje. V znaleckom
posudku znalec len túto možnosť pripustil v súvislosti s vývojom ochorenia, resp. možných komplikácii,
ako je vznik vodnatielky, krvácanie z pažerákových varixov a pečeňové encefalopatie. Pre posúdenie

dôvodnosti uplatneného nároku bol rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Z tohto
dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a ďalšiu náhradu z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia nepriznať.

Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu nepovažoval odvolanie za dôvodné. Poukázal

opätovne na skutkový stav týkajúci sa nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne s tým, že uviedol,
že ide o chronickú hepatitídu typu B s exacerbaciami, čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, najmä
zo záverov znaleckého posudku č. 1/2008 súdneho znalca Doc. MUDr. H. U., PhD. Ďalej poukázal na
to, že od februára r. 2011 sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav z titulu choroby z povolania, v dôsledku
čoho bola žalobkyňa od 07.02.2011 do 06.02.2012 práceneschopná a počas doby práceneschopnosti

sa podrobovala vyšetreniam a liečbe chronickej hepatitídy typu B u hepatológa Doc. MUDr. A. M., CSc.
v nemocnici L. A. v G. a u gastroenterologičky MUDr. M. G.. V júni r. 2011 jej lekári konštatovali
chronickú hepatitídu typu B, ktorá sa mala zhoršiť do takej miery, že u žalobkyne prerástla do biliárnej
cirhózy pečene, čo výrazne zhoršilo jej zdravotný stav. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok MUDr. M.
S., ošetrujúci lekár žalobkyne. Ďalej poukázal na to, že v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu bola

žalobkyni prehodnotená invalidita a následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20.01.2012 bol
žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 217,20 Eur mesačne s tým, že jej bola stanovená
percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 65%. Zvýšenie tejto
mieryobmedzeniavsebezahŕňapredovšetkýmnásledokchoroby,atoprimárnubiliárnucirhózupečene.
Navyše poukázal na to, že v najbližšom období dôjde k skončeniu pracovného pomeru u žalobkyne.

Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,ževcelomrozsahusúhlasísodvolanímvedľajšieho
účastníka. Taktiež poukázal na to, že ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní neboli
preukázané doplneným dokazovaním, a preto navrhol zmeniť vyhovujúci výrok a náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia nepriznať.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/7/2013-132 zo dňa 24.05.2013 bola vec vrátená súdu
prvého stupňa na doplnenie dokazovania, a to nariadenie doplnenia znaleckého dokazovania za účelom
posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu sťaženia

spoločenského uplatnenia. Následne vo veci bol vypracovaný doplnok k znaleckému posudku č. 1/2008
znalcom Doc. MUDr. H. U., PhD., zo záveru ktorého vyplynulo, že primárna biliárna cirhóza pečene bola
u žalobkyne diagnostikovaná Doc. MUDr. A. M., PhD. pri ambulantnom vyšetrení 23.02.2011, na základe
klinického priebehu s laboratórnym nálezom intrahepatálnej cholestázy a výsledkov imunologickéhovyšetrenia s pozitivitou AMA M2 protilátok. Nakoľko ide o ochorenia všeobecného charakteru, t.j.
nejedná sa o chorobu z povolania, hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nepatrí odboru
klinického pracovného lekárstva, stanovenie výšky bodového hodnotenia je v kompetencii posudkového

lekára. Primárna biliárna cirhóza pečene je autoimunna choroba pečene, s ktorou v súčasnej dostupnej
literatúre nie je popísaná žiadna asociácia s chronickou hepatitídou typu B. Primárna biliárna cirhóza
u žalobkyne by mala rovnaký priebeh aj vtedy, ak by žalobkyňa nemala chronickú hepatitídu typu B
v dokumentovanom období. Ťažkosti uvádzané žalobkyňou, únavový syndróm, slabosť, malátnosť,
psychické problémy, nemajú žiadnu súvislosť s chorobou z povolania, súvisia s primárnou biliárnou

cirhózou.KchronickejhepatitídetypuBuviedol,žemátohočasubenígnystacionárnypriebehaaktuálne
nie je HVeAg pozitívna. V posledných rokoch nie sú prítomné známky exacerbacie chronickej hepatitídy,
ktorú žalobkyňa prekonala v r. 2001 s exacerbaciami v r. 2003 - 2006 podľa zdravotnej dokumentácie.
Primárna biliárna cirhóza je podľa nálezu ambulantného vyšetrenia Doc. MUDr. A. M., PhD., ktorý
bol v rámci doplnenia znaleckého dokazovania pribratý ako konzultant, a ohľadne jeho nálezu zo dňa
19.06.2014bolokonštatované,žeprimárnabiliárnacirhózajevštádiustrednepokročilejcirhózypečene.

Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k doplnku znaleckého posudku opätovne poukázal na skutkový
stav, ktorý vyplynul z doposiaľ vykonaného dokazovania, na zistené skutkové okolnosti, ktoré boli
preukázané, ako aj zdôraznil, že dôvody hodné osobitného zreteľa považujú za vážne a preukázané z
dôvodu, že sa jedná o ochorenie doživotné, nevyliečiteľné, s nutnosťou pravidelného užívania liekov,

dodržiavania diétneho režimu, prísneho životného obmedzenia. Ďalej preukázal na výrazné zhoršenie
následkom choroby z povolania, ktoré sa skomplikovalo a prerástlo do následku biliárnej cirhózy pečene.
Zvýraznili sa následky choroby, ako únavový syndróm, slabosť a malátnosť, svrbenie kože, fyzická
nevýkonnosť a prítomnosť tekutiny v dutine brušnej, ktoré zásadným spôsobom obmedzil žalobkyňu pri
uspokojovaníjejpotriebvovšetkýchsférachosobného,pracovnéhoaspoločenskéhoživotaazásadným

spôsobom znížil ich kvalitu, ako aj k poškodeniu zdravia došlo vo výrazne produktívnom veku 43 rokov.
Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť vyhovujúci výrok.

Žalovaný vo vyjadrení k doplnku znaleckého posudku poukázal na jeho záver, že primárna biliárna
cirhóza pečene ako autoimunitná choroba pečene, nie je v žiadnej dostupnej literatúre popísaná ako

asociácia s chronickou hepatitídou typu B. Z toho teda vyplýva, že ťažkosti a komplikácie, ktoré nastali
v súvislosti s primárnou biliárnou cirhózou pečene sú pre toto konanie irelevantné. Vedľajší účastník sa
k doplnku k znaleckému posudku písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho
účastníka je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami doplneného dokazovania na preukázanie existencie
ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa pre uplatnenú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyňou,akoajnazákladedoplnenéhodokazovaniavrámciodvolaciehokonania,t.j.vypracovaného

doplnku k znaleckému posudku (v spise na č.l. 154) odvolací súd zistil, že uplatnená námietka
nesprávneho právneho posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti
s diagnostikovanou primárnou biliárnou cirhózou pečene u žalobkyne bola dôvodná. Z doplnku
znaleckého posudku Doc. MUDr. U., PhD. jasne vyplýva, že diagnostikovaná primárna biliárna cirhóza
pečene nesúvisí s chorobou z povolania. Táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti

uplatnenej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu preukázaných komplikácií a zhoršenia
zdravotnéhostavuprávevsúvislostisprimárnoubiliárnoucirhózoupečene.Odvolacísúdjetohonázoru,
že uplatnené odvolacie námietky, týkajúce sa nepreukázania existencie ďalších dôvodov hodných
osobitného zreteľa vo vzťahu k uplatnenej náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20-násobku zvýšenia základného bodového ohodnotenia, neboli preukázané a žalobkyňa si nesplnila
dôkaznú povinnosť. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nesprávne posúdil uplatnenú náhradu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20-násobku, ak po zohľadnení v podstate tých istých

dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré boli dôvodom pre priznanie 10-násobku zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia nad priznaný rozsah, opätovne priznal náhradu v rozsahu 20-násobku
priznanéhosťaženiaspoločenskéhouplatneniabeztoho,abynáležitezistilskutkovýstavvecivsúvislosti
s diagnostikovanou biliárnou primárnou cirhózou pečene, s ktorou odbornou otázkou sa pri posudzovaní
dôvodnosti uplatnenej zvýšenej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia náležite nevysporiadal.

V dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s touto diagnózou u žalobkyne bol
skutkový stav neúplný, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd uznal odvolanie vedľajšieho účastníka za dôvodné a napadnutý
rozsudok zrušil vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, trovách štátu a
súdnom poplatku postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa oboznámiť sa s doplnkom k znaleckého posudku (v
spise na č.l. 154), najmä jeho záverom (v spise na č.l. 172), po procesnom poučení účastníkov v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a vyhlásení dokazovania za skončené vo veci

samej rozhodnúť.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd

prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.