Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235892
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113235892.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P.. A. B., R. C. Š.

XXXX/XX, K.H.B., právne zastúpený: JUDr. Ján Holota, advokát so sídlom Komenského 2791/35, Snina,
proti žalovanému: PRO BONO REALITY, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 46
297 979, právne zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, Sabinov, v konaní o
zaplatenie 1.000 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 60 EUR na účet právneho zástupcu
žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 10.12.2013 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
1.000EURanahradiťmutrovykonania.Vrámcižalobyžalobcapoukázalnato,žesožalovanýmuzavrel
dňa 30.7.2013 zmluvu o zložení blokovacej zálohy (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bola ponuka
nehnuteľnosti - rodinného domu a priľahlých pozemkov v obci Q. N.. V súlade s článkom III. zmluvy
zložil žalobca na účet žalovaného blokovaciu zálohu vo výške 3.000 EUR. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú v trvaní troch mesiacov, pričom na základe ustanovenia článku V bod 2 písm. a) zmluvy, táto

zaniká uplynutím doby platnosti, teda zmluva zanikla dňa 30.10.2013. Listom zo dňa 17.11.2013 žalobca
vyzval žalovaného na vrátenie vloženej blokovacej zálohy, avšak žalovaný doposiaľ túto zálohu nevrátil.

Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, v rámci ktorého poukázal na to, že žalobcu skontaktoval s vlastníkom
nehnuteľnosti, skoncipoval kúpnu zmluvu, ktorú pred podpisom predložil obom stranám, aby sa s jej
obsahom oboznámili, resp. vyjadrili prípadné námietky. Kupujúci, ani predávajúci nemali ku kúpnej

zmluve žiadne výhrady a výslovne s ňou súhlasili. Následne bol žalovaný informovaný zo strany
predávajúceho,žežalobcaakokupujúciodmietapodpísaťkúpnuzmluvu,pretožalovanýpísomnevyzval
žalobcu na podpísanie kúpnej zmluvy výzvou zo dňa 10.9.2013 a zároveň ho upozornil, že pokiaľ
bezdôvodne nepristúpi k podpísaniu kúpnej zmluvy, má žalovaný právo od neho požadovať zmluvnú
pokutu za porušenie zmluvných povinností v súlade s článkom IV. bod 5 zmluvy. Žalovaný taktiež
poukázal na to, že podľa § 300 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká bez
ohľadu na zavinenie a je založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Žalovaný poukázal aj na to,

že bezdôvodné odmietnutie podpísania kúpnej zmluvy čestne prehlásil aj vlastník nehnuteľnosti, ktorý
v čestnom prehlásení uviedol, že kontaktoval žalobcu telefonicky, ako aj osobne, pričom žalobca mu
výslovne povedal, že o nehnuteľnosť nemá záujem a kúpnu zmluvu neuzatvorí.Súd v predmetnej veci konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí termín
pojednávania zobrali na vedomie tak ako to vyplýva z úradného záznamu z č.l. 80, pričom svoju neúčasť
žiadnym spôsobom neospravedlnili, preto súd konal v ich neprítomnosti.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného, ako aj
oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, zmluva o zložení blokovacej zálohy
zo dňa 30.7.2013, žiadosť o vrátenie blokovacej zálohy zo dňa 17.11.2013, potvrdenie o zaplatení sumy
3.000 EUR zo dňa 2.8.2013, odpor proti platobnému rozkazu súdu podaný osobne dňa 11.3.2014, výzva

na podpísanie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 10.9.2013, odpoveď žalobcu na túto
výzvu zo dňa 8.10.2013, vyúčtovanie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 EUR zo dňa 9.10.2013, čestné
prehlásenie predávajúcej Z. R. zo dňa 14.10.2013, list žalovaného zo dňa 4.12.2013, vyjadrenie žalobcu
k odporu zo dňa 26.5.2014, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.5.2014, list žalobcu - zmluva o prevode
nehnuteľností Q. N. zo dňa 8.10.2013, vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.4.2015 a prílohy tohto vyjadrenia,
ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Účastnícidňa30.7.2013uzavrelizmluvuozloženíblokovacejzálohy,zktorejvyplýva,žežalobcaprejavil
záväznýzáujemkúpiťdosvojhovlastníctvanehnuteľnosť(vzmluvešpecifikovanýrodinnýdomapriľahlé
pozemky) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 13.000 EUR. Žalobca uhradil žalovanému blokovaciu
zálohu vo výške 3.000 EUR dňa 2.8.2013. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že pri uzavretí zmluvy o

blokovacom depozite sa konateľa žalovaného S.. E. viacnásobne pýtal, či sú v dome nové medené
rozvody, k čomu ho tento uistil, že je to tak, pričom žalobca sa zároveň pýtal, že v prípade, ak by to
tak nebolo, či je to závažný dôvod, pre ktorý mu bude vrátený blokovací depozit, k čomu ho konateľ
žalovaného taktiež uistil, že v takomto prípade mu bude vrátený blokovací depozit. Keďže žalobca
následne zistil, že rozvody nie sú medené, ale hliníkové, túto skutočnosť oznámil žalovanému, pričom

následne bol aj v rámci inzerátu zmenený text, teda bol vypustený text „nové elektrické rozvody“ a keď
žalobca žiadal z tohto dôvodu primerané zníženie ceny, žalovaný sa vyjadril iba tak, že oni zmluvu rušia
a pokiaľ sa chce opätovne uchádzať o kúpu domu, má nanovo zaplatiť blokovaciu zálohu. Z výsluchu
žalobcu taktiež vyplynulo, že návrh zmluvy o blokovacom depozite pripravil žalovaný, pričom on ju iba
podpísal,pričomvlastneaniinúmožnosťnemal.Žalobcasataktiežvyjadrilkznačnémunepomerumedzi

zálohou a kúpnou cenou.
Konateľ žalovaného S.. E. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v súvislosti s realizáciou tohto
obchodu vznikli u žalovaného určité objektívne náklady, ktoré mal súdu zdokladovať, avšak žiadne
doklady súdu nepredložil. Konateľ žalovaného poprel, aby sa ho bol žalobca pri uzatváraní zmluvy o
blokovacom depozite pýtal na rozvody a o tejto skutočnosti sa dozvedel vlastne, až keď začal tento spor.

K otázke medených rozvodov uviedol, že tento údaj nahadzovala do systému bývalá zamestnankyňa
a bol to určitý omyl. Taktiež uviedol, že žalovaný ako realitná kancelária uzatvára zmluvu s oboma
klientami, teda s budúcim kupujúcim aj s budúcim predávajúcim, a pokiaľ by sa obchod nezrealizoval, tak
vzniknuté náklady im vráti predávajúci. Na otázku súdu prečo bola na zmluvnú pokutu započítaná celá
suma blokovacieho depozitu konateľ žalovaného odpovedal, že takto im to umožňuje zmluva, pričom

obchod nebol uzavretý iba z dôvodu na strane žalobcu a neexistoval žiaden iný závažný dôvod, pre
ktorý by mu mali zálohu vrátiť.

Z článku IV. bod 5 vyplýva, ak klient odmietne podpísať kúpnu zmluvu s vlastníkom nehnuteľností
tvoriacich predmet zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu bez uvedenia vážneho dôvodu v písomne forme,

je klient povinný zaplatiť realitnej kancelárii zmluvnú pokutu vo výške blokovacej zálohy vyčíslenej v
článku III, bod 1 zmluvy. Realitná kancelária je v takom prípade oprávnená započítať svoju pohľadávku
na zaplatenie zmluvnej pokuty proti klientovi so záväzkom realitnej kancelárie vrátiť blokovaciu zálohu
klientovi.
Z článku IV. bod 6 zmluvy vyplýva, ak vlastník nehnuteľnosti špecifikovaných ako predmet zmluvy

odmietne podpísať kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností je realitná kancelária povinná vrátiť klientovi
zaplatenú blokovaciu zálohu v lehote do 7 dní od obdržania písomnej žiadosti klienta o vrátenie
blokovacej zálohy.

Z listu žalobcu zo dňa 8.10.2013 adresovaného žalovanému vyplýva, že žalobca je ochotný okamžite

uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak po zohľadnení nepravdivých skutočností uvedených v inzeráte, ktorý
zadával žalovaný a to, že v dome sú vymenené nové elektrické rozvody, pričom skutočnosť je taká,
že rozvody sú staré hliníkové. Žalobca taktiež poukázal na to, že až dňa 2.10.2013 došlo k splneniupodmienky týkajúcej sa zapísania prístavby rodinného domu v katastri nehnuteľnosti a vykonania
geometrického zamerania tejto prístavby.
Z listu zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že žalobca urgoval žalovaného o podpísanie kúpnopredajnej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. h) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ

nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením

povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len
keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenejporušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že zmluva o blokovacom
depoziteuzavretámedziúčastníkmijespotrebiteľskouzmluvoupretonatentoprávnyvzťahniejemožné
aplikovať napr. ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvnej pokuty, tak ako na to poukázal
žalovaný.
Z vykonaného dokazovania zároveň nepochybne vyplynulo, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, mali byť vymenené elektrické rozvody, teda že mali byť
vymenené staré hliníkové rozvody za nové medené. Žalobca však fyzickou kontrolou týchto rozvodov
zistil, že tieto nie sú nové, ale sú staré, preto túto skutočnosť namietal u žalovaného, ktorý však
na túto skutočnosť žiadnym spôsobom nereagoval a žalobcovi zároveň odmietol vrátiť poskytnutú
blokovaciu zálohu v sume 3.000 EUR. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca odmietol podpísať
kúpnu zmluvu bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, čo zdokladoval čestným prehlásením predávajúcej

(Z. R.), tak táto skutočnosť vykonaným dokazovaním preukázaná nebola, keďže samotný žalobca
žalovaného minimálne 2-krát písomne vyzýval na uzavretie kúpnej zmluvy avšak s tým, aby bola
zohľadnená skutočnosť, že v dome nie sú nové elektrické rozvody, a to primeranou zľavou z ceny, resp.
zabezpečením nových elektrických rozvodov. Túto skutočnosť teda nemožno hodnotiť ako odmietnutie
uzavretia zmluvy bez akéhokoľvek dôvodu. V súvislosti s čestným prehlásením predávajúcej, súd

poukazuje na to, že samotný konateľ žalovaného potvrdil, že čestné prehlásenie pripravil samotný
žalovaný a predávajúcej ho zaslal iba na podpis, čo podľa názoru súdu svedčí o nižšej hodnovernosti
tohto čestného prehlásenia, keďže jeho text výslovne naformuloval samotný žalovaný. V tomto ohľade
teda nemožno, s poukazom na ustanovenie článku IV. bod 5 jednoznačne konštatovať, že žalobca
odmietol podpísať kúpnu zmluvu bez uvedenia vážneho dôvodu, keďže ako vyplýva z jeho výsluchu

viacnásobne si preveroval u žalovaného skutočnosť, či sú elektrické rozvody vymenené a či v prípade
pokiaľ to tak nebude má právo na vrátenie zálohy o čom bol uistený, že mu záloha bude vrátená.
Z vykonaného dokazovania teda nevyplynulo, aby k podpisu zmluvy nedošlo bez uvedenia vážneho
dôvodu zo strany žalobcu v písomne forme, keďže skutočnosť, že v rodinnom dome neboli vymenené
elektrické rozvody, hoci to v inzeráte žalovaného bolo takto deklarované, je podľa názoru súdu vážnym

dôvodom aj na prípadné odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy, čo však chovanie žalobcu nepotvrdzuje,
keďže tento naďalej chcel uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak s určitou kompenzáciou (zľavou z ceny, resp.
výmenou rozvodov) nepravdivej informácie o tom, že v dome sú nové elektrické rozvody, čo nebola
pravda a čo potvrdil aj samotný žalovaný. Keďže do konca platnosti zmluvy o blokovacom depozite do
30.10.2013 nebola kúpna zmluva uzavretá, žalovaný má právo na vrátenie blokovacieho depozitu, teda

aj žalovanej sumy 1.000 EUR, preto súd žalobe vyhovel.
Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, a to skutočnosť, že uvedenú
zmluvnú pokutu, aj pokiaľ by bola oprávnená, považoval jednoznačne za neprimeranú a v tomto ohľade
by bola určite namieste aj moderácia tejto zmluvnej pokuty, a to hlavne s ohľadom na značný nepomer
kúpnej ceny a provízie žalovaného, resp. blokovacej zálohy.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods.

2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým

podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 60
EUR.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu predložil súdu vyúčtovanie trov právneho
zastúpeniatelefaxomdňa18.9.2015atotopodanienedoplnil predloženímoriginálu,súdnatotopodanie
neprihliadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.