Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202865
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815202865.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Karin Hámorová -

LUKAFIN,IČO47207183,bytomBratislava-NovéMesto,Tomášikovač.12570/50,t.č.KarinHámorová,
bytom Tomášikova č. 12570/50, Bratislava - Nové Mesto, zast. JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou so
sídlom Bratislava, Dudvažská č. 37, IČO 42 226 279, adresa na doručovanie písomností: Bratislava,
Gajova 4, proti odporkyni: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. D., B. I. č. XXX/XX, o zaplatenie 312,50
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 250,- eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od
16.09.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 25.2.2015 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 312,50 eur s
úrokom z omeškania 8,75% ročne od 16.9.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 32,33 eur a réžijný

poplatok za administratívne a poštové výdavky 9,- eur a nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že
dňa 30.8. 2012 došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľky a odporkyňou k uzavretiu zmluvy
na diaľku, a to zmluvy o pôžičke, ktorou poskytol odporkyni bezúročnú pôžičku v celkovej výške 250,-
eur, ktorú mala odporkyňa vrátiť do 15 dní od jej poskytnutia najneskôr do 15.9.2012. Odporkyňa
si svoju povinnosť nesplnila, preto dlhuje navrhovateľovi úverovú istinu 250,- eur, zmluvne dohodnutú
odplatu 62,50 eur, zmluvnú pokutu 32,33 eur a poplatok 9,- eur.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 15C/77/2015 z 13.5.2015, proti ktorému podala odporkyňa

odpor. Podanie odporkyni súd posúdil podľa obsahu ako odpor s odôvodnením vo veci samej.
V obsiahlom písomnom vyjadrení poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, zadĺženosť
spôsobenú predovšetkým neplatením primeraného výživného zo strany otca dieťaťa. Jej zadĺženie
je spôsobené neprávom a podlieha riešeniu ministerstva spravodlivosti, vymáha peniaze súdnou
cestou. Preto žiada nebankové inštitúcie o návrh všetkých úrokov, ktoré uhradil a s tým, že je povinná
zaplatiť len istinu.
Súd listom z 1.7. 2015 vyzval odporkyňu k preukázaniu pomerov na jej strane za účelom podania

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 30 O.s.p. a za tým účelom odporkyňu aj poučil.
K podanému odporu odporkyňou navrhovateľ reagoval vyjadrením z 9.7. 2015 tak, že tento odpor je
potrebné odmietnuť pretože odporkyňa nenamieta základ ani výšku nároku, dôvody uvádzané v odpore
poukazujú len na jej neschopnosť žalovanú sumu uhradiť.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpisom z účtu navrhovateľa, zmluvou o postúpení
pohľadávky, internetovou žiadosťou o poskytnutie pôžičky, Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre
spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytovanej navrhovateľkou, zmluvou spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, písomnými podaniami odporkyni, písomným vyjadrením navrhovateľa z 9.7. 2015,
výpisom zo živnostenského registra na navrhovateľku, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z internetovej žiadosti doloženej navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľka požiadala o poskytnutie
pôžičky dňa 30.8. 2012 vo výške 250,- eur za podmienok uvedených v žiadosti, a to na dobu splatnosti
15 dní pri odplate 62,50 eur a pri výške RPMN 22710,96 %.

Dňa 30.8. 2012 bola na diaľku uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi Ľ. R. - Lukafin a odporkyňou, pričom
súčasťou zmluvy sú aj zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované
veriteľom. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť bezúročnú pôžičku vo výške uvedenej v žiadosti o pôžičku a
po splnení podmienok uvádzaných veriteľom. Odporkyňa bola povinná zaplatiť veriteľovi odplatu za
spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky a to pri výške pôžičky 250,- eur vo výške 62,50 eur.

Odporkyňa bola povinná vrátiť požičanú sumu spolu s odplatou vo výške 312,50 eur do 15 dní odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička poskytnutá prevodom na bankový účet veriteľa. RPMN
je stanovená vo výške 22 710,96 % a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy a za podmienok uvedených v čl. 13.Podmienok. Priemerná RPMN podľa zákona je 53,26 %.
Z výpisu z účtu veriteľa vyplýva, že dňa 30.8.2012 bolo elektronicky odoslaná platba na účet

odporkyni v sume 250,- eur.
Dňa 30.6. 2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Ľ. R. - LUKAFIN
Bratislava, IČO 46 112 219 a navrhovateľkou ako postupníkom, pričom predmetom postúpenia bola
pohľadávky z titulu úverovej zmluvy - faktúry č. 1081 v sume 312,50,- eur.
Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľka pod obchodným menom Y. R. -

LUKAFIN ukončila svoju podnikateľskú činnosť k 30.6. 2014.
Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila s tým, že svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby
súd prejednával vec v jej neprítomnosti. Na podanom návrhu v celom rozsahu zotrvala a uplatnila nárok
na náhradu trov konania.
Odporkyňa sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila, svoju

neúčasť neospravedlnila, preto súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti. Odporkyňa doručila
súdu až po vyhlásení rozsudku dňa 8.10.2 015 podanie, v ktorom sa dodatočne ospravedlnila.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1, 2,
§ 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené,
že dňa 30.8.2012 uzavreli veriteľ Ľubomír Homola - LUKAFIN a odporkyňa zmluvu o spotrebiteľskom

úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne
i podľa Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z obsahu zmluvy veriteľ sa zaviazal poskytnúť klientovi
bezúročnú pôžičku vo výške uvedenej klientom v žiadosti o uzavretie zmluvy o pôžičke v zmysle čl.
3.2 alebo 3.3 Podmienok alebo podľa čl. 5.2 alebo 5.3 Podmienok. Podľa Zmluvných podmienok
pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované spoločnosťou Ľ.O. R. -LUKAFIN klient

zasiela žiadosť o uzavretie zmluvy formou vyplneného elektronického formulára umiestneného na
internetovej stránke veriteľa, kde uvedie žiadané údaje, odoslaním žiadosti žiada veriteľa, aby zmluva
bola uzavretá na diaľku prostriedkami diaľkovej komunikácie a potvrdzuje, že sa oboznámil a súhlasí s
podmienkami a informáciami v zmysle zákona. Veriteľ informuje klienta o schválení žiadosti o uzavretie
zmluvy o pôžičke zaslaním textovej správy SMS na telefónne číslo klienta a zároveň zasiela písomné

vyhotovenie zmluvy spolu s prílohami dlžníkovi.
Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok
poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok . Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i

podľa§ 9 ods. 1,2 zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvplatnomznenívčaseuzavretia
zmluvy /§ 24 ods. 1 zákona/ a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti so zmluvnými
podmienkami pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované spoločnosťou Ľ. R. - LUKAFIN
obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom úver sa
považuje za bezúročný. Súd však nemohol priznať navrhovateľovi odplatu za spracovanie žiadosti

o poskytnutie pôžičky a za poskytnutie pôžičky v sume 62,50 eur, ktorá tvorí 25 % celkovej
požičanej sumy. Pri úvere s lehotou splatnosti 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička
poskytnutá prevodom na bankový účet veriteľa je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
pretože vysoko prekračuje odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Stanovený poplatok
ako odplata za poskytnutie úveru na dobu jedného mesiaca v rozsahu približne 25 % z poskytnutej

sumy, je neprimeraný a uvedená odplata je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, preto
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatne dojednaná. O neprimeranej výške odplaty svedčí
aj úroveň RPMN 22 170,96 %. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ, ktorý poskytuje úvery na diaľku
nemôže mať v súvislosti so spracovaním žiadosti o pôžičku žiadne mimoriadne náklady. Pre
porovnanie súd udáva, že podľa § 1a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak ide o poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Uvedené ustanovenie je účinné od
1.6.2014, avšak je evidentné, že akceptovateľná výška odplaty pri nízkych a krátkodobých úveroch sa
pohybuje len v tomto rozmedzí. Obdobný názor zaujal aj KS TN vo veci 17Co 576/2015 z 8.7. 2015.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani zmluvnú pokutu a réžijný poplatok upravený v čl. 11.3 zmluvných
podmienok, podľa ktorého ak klient nesplatí Veriteľovi poskytnutú pôžičku alebo odplatu riadne a včas,
jepovinnýveriteľovi zaplatiťzmluvnúpokutu 15%zdlžnejsumy plus 9eurvoformeréžijnéhopoplatku
za administratívne a poštovné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok.
Zmluvnú pokutu rovnajúcu sa 15 % požičanej sumy pri požičaní sumy na 15 dní, považuje súd za

neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka /§ 53 odt. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/,
dojednanie je jednostranne nadstavené stranou veriteľa, nerozlišuje rozsah omeškanej sumy,
dĺžku omeškania. Uvedenú zmluvnú pokutu by súd mohol akceptovať napríklad pri dobe splatnosti
pôžičky jedného roka. Súd preto považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné v zmysle § 53
odst. 5 Občianskeho zákonníka. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil

navrhovateľ alebo jeho právny predchodca prípadné urgencie a upomienky odporcovi, a či mu vôbec
vznikolnárokna réžijnýpoplatok vzmysle bodu 11.3zmluvnýchpodmienok. Navrhovateľnepreukázal
o aké výdavky by malo ísť. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých
sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si veriteľ zakomponoval do zmluvných podmienok uvedenéplnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté pre rovnaké typy úverov a aj
vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že odporca ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného
dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené

s vymáhaním, teda aké konkrétne administratívne a poštové výdavky mu vznikli z dôvodu omeškania
klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím
nemôže mať spojené takmer žiadne náklady.
Dôvodom nepriznania nároku na zmluvnú pokutu a réžijného poplatku je i skutočnosť, že zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.6. 2013 bola postúpená len čiastka 312,50 eur, ktorá preukázateľne

neobsahuje postúpenie zmluvnej pokuty a réžijného paušálu. V tomto rozsahu preto navrhovateľ nie
je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku.
Vzhľadom k uvedenému má navrhovateľ nárok len na vrátenie úverovej istiny v sume 250,- eur a vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný. V konaní pritom nebolo sporné, že odporca nevykonal
z titulu tohto úveru žiadnu splátku.
V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom

znení súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznanej sumy od 16.9. 2012 , t.j. po uplynutí
dohodnutej splatnosti úveru, pričom súd bol viazaný dátumom počiatku doby omeškania ako uplatnil
navrhovateľ. Výška úroku z omeškania predstavuje 8,75% ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 150 odst. 1 O.s.p. V
konaní bol vzhľadom na pomer žalovanej sumy a priznanej istiny úspešný navrhovateľ v rozsahu 70

%, neúspešný 30%, čo znamená, že jeho čistý úspech by bol v rozsahu 40%. Navrhovateľovi pritom
vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku a trovami právneho zastúpenia, pričom s poukazom na §
142 odst. 2 O.s.p. by mal navrhovateľ právo na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. Súd však
prihliadol podľa § 150 odst. 1 O.s.p. na mimoriadné dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
odporkyni, ktorá tak ako uvádza vo svojom vyjadrení nemá finančné prostriedky na základné životné

potreby, je odpojená od elektriky, vedie spor o výživné na maloleté dieťa, o ktoré sa stará, má iné dlhy
a zo mzdy sú jej vykonávané zrážky, pričom jej ostáva len suma životného minima. Odporkyňa uviedla
svoju obranu hneď po doručení platobného rozkazu písomne, nezostala v konaní nečinná. Odporkyňa
sa nachádza v mimoriadnej ťažkej životnej situácii, preto súd odporkyňu nezaťažil náhradou trov
konania navrhovateľa. Na druhej strane navrhovateľ vzhľadom na predmet podnikania nemôže byť

uvedeným nepriznaním trov konania nijako vážne ohrozený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./