Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200568
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov

senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. Z. X/XX, XX XXX K., Poľsko, občan Poľskej republiky, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so
sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8
a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25246-2/2014-BA zo dňa
14.05.2014, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 25246-2/2014-BA zo dňa 14. mája 2014
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
vo výške 340,89 eur na účet právneho zástupcu V 4 Legal, s.r.o., Žilina, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 23.06.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovanej č. 25246-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, ktorým žalovaná zamietla jeho
odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 47910-1/2013-CA zo dňa
30.10.2013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi

WEBUNG, s.r.o., nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy.

Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu
vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko

žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje
to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň
nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala
na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V
odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že
by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli
relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená

všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s
reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je
okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce
osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátniobčania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo
žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska.
K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za

rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve
ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa
spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého:
„u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom
podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv.

schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná
pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským
právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového
charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na všeobecnú
situáciu, keď zaznamenala nárast registrácií tzv. "poľských zamestnávateľov", ktorí prihlásili na povinné
sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí
od 25 do 50 eur a pracovná činnosť v rozsahu 4 až 10 hodín. Sociálna poisťovňa akceptovala návrh
poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom

16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto
zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen
status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov
na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe

podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania
mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike
z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy
v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
988/2009 a vykonávacím Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce

preukázanie nadväznosti na reálny výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie
a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má
aj preukázanie naplnenia kritéria registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho
nariadenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca od 26.02.2013 do 07.03.2013 vykonala u zamestnávateľa žalobcu
kontrolu zamerané na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky pričom zistila, že na adrese sídla spoločnosti nemá zamestnávateľ samostatnú kanceláriu,
v čase kontroly sa tam nezdržiaval žiaden jeho zamestnanec, ani sám konateľ. Podľa neskoršieho

vyjadrenia konateľa zamestnanci spoločnosti roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem v rôznych
mestách Slovenskej republiky, prácu im zadáva poštou, telefonicky alebo e mailom, pracovné zmluvy sú
dojednávané individuálne. Neboli predložené doklady preukazujúce konkrétne výkony práce, dochádzať
z Poľska do rôznych miest Slovenskej republiky na pracovný čas v rozsahu max. 10 hodín mesačne
sa však ak javí ako neefektívne a vzbudzuje podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej

republiky. Okrem toho žalobca nemal vystavený ani formulár PD A1.

Vznik a zánik povinného poistenia v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. nie je podmienený podaním prihlášky
alebo odhlášky, tieto majú iba deklaratórnu povahu, nemôžu zakladať povinné sociálne poistenie, ani

deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej
únie. S námietkou oneskoreného vydania rozhodnutia v odvolacom konaní sa vysporiadala tak,
ho považuje za vydané včas, nakoľko v období prerušenia odvolacieho konania lehoty na vydanie
rozhodnutia neplynuli. Poukázala na právnu úpravu obstarávania podkladov a hodnotenia dôkazov
Sociálnou poisťovňou, návrh príslušnej poľskej inštitúcie zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie dohody o

určení poľského zákonodarstva a vyvrátila námietku, že vo vzťahu k žalobcovi ako občanovi Poľskej
republiky bolo postupované diskriminačne pri určovaní uplatniteľnej legislatívy, nakoľko k jeho prípadu
pristupovala rovnakým spôsobom, ako k ostatným zamestnancom, cudzím štátnym príslušníkom, v
obdobnom postavení.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa účastníci po predchádzajúcom

ospravedlnení nezúčastnili, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o., vykonaná kontrola zameraná na

preukázanie skutočného výkonu činností každého zamestnanca na území Slovenskej republiky, pričom
sa nepodarilo preukázať, že prideľoval prácu zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho vzťahu,
ani, že zamestnanci prácu na území hodín mesačne a mzdou Slovenskej republiky reálne vykonávali.

Na základe toho bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 47910-1/2011-CA zo dňa 30.10.2013,

ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom
01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pracuje v zmysle platnej
pracovnej zmluvy ako promotér služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho
klientmi a v zmysle pracovnej zmluvy je jeho náplňou práce kontakt s potenciálnymi klientmi, najmä však
distribúcia reklamných letákov na území SR. Namietal nedostatočné zistenie stavu ohľadne výsledkov
kontroly v sídle zamestnávateľa, nakoľko je logické, že on pracuje najmä v teréne.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila
s odôvodnením, že na základe výsledkov vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne
vykonával činnosť na území Slovenskej republiky a preto nemôže byť poistený na území SR podľa čl. 11

ods. 3 a čl. 13 ods. 1 a čl. 13. ods. 3 základného nariadenia (Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacie nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004).

V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby
ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité
skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len
jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia

manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem
reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej

republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Uviedla,

že žalobca bol listom od poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia zo dňa 09.01.2014 upovedomený,
že v súlade s čl. 13 ods. 3 základného nariadenia podlieha od 01.10.2013 poľskému zákonodarstvu v
oblasti sociálneho poistenia.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má

prednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky,neustanovujeinak,činnosťvyplývajúcazprávnehovzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanostije,aktentozákonneustanovujeinak,fyzickáosobavprávnomvzťahu,ktorýjejzakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, (s uvedením výnimiek).

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) avykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo

viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti

v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo

b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku

alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha

právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon

neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly
vykonanejuzamestnávateľažalobcu zaúčelomprevereniareálnostivýkonupracovnejčinnostižalobcu,
prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne dňom 01.10.2013 s prihliadnutím na dôvodnosť

aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 30.10.2013, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné

náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z..O odvolaní rozhodujúca žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísala vnútroštátnu
i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečeniaPoľskejrepublikyispôsobvykonávaniašetreniavtomtokonkrétnomprípade,vkonečnom

dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli
prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného
zamestnávateľa.

Pokiaľ sa týka listu v poľskom jazyku založenom v administratívnom spise, zrejme sa týka žalovanou
uvedenej skutočnosti, že žalobca by mal podliehať od 01.10.2013 poľskej legislatíve v oblasti sociálneho
zabezpečenia, jedná sa však o jednostranné vyhlásenie, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť vzhľadom
na vyššie uvedené požiadavky. Nakoľko sa napadnuté rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobcu ako

konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj dostatočne určité odôvodnenie. Bola teda posúdená ako
dôvodná námietka žalobcu, že došlo k pochybeniu v tom, že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov
Poľskej republiky u zamestnancov na území Slovenskej republiky nebola dostatočne odôvodnená
nemožnosť vyhovieť žalobnej požiadavke, poukazujúcej na záujem žalobcu, aby jeho tvrdená činnosť
zamestnanca bola posudzovaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota
vo veci určenia uplatnených právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo
úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených

príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali,
určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok
13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť z jej
obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty (zamestnancov a zamestnávateľov) sa vzťahuje
zatiaľ nebolo možné sa vysporiadať s obsahom listu zo dňa 09.01.2014 adresovaného žalobcovi a
ďalšieho listu ktorého kópia je založená pod č. 7 v administratívnom spise, nakoľko nie sú preložené do
slovenského jazyka a sporné je aj to, či má žalobca o existencii týchto písomností vedomosť. Rovnako

je potrebné právne vyhodnotiť, či je niektorý z nich možné považovať za dohodu v zmysle vyššie
uvedených ustanovení.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm.

a), c), d) O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia
skutkového stavu a súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. súd právo na náhradu trov
konania v rozsahu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu v sume 340,89
eur. Priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 134 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie žaloby), 2x paušálnej náhrady po 8,04 eur a DPH z celkovej náhrady.

Celú priznanú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.