Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415204316.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľa Stredná
odborná škola, IČO : 00 891 827, Bystrická 5, Žarnovica, zastúpená JUDr. Gabrielom Turzom,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Želiezovce, Schubertova 12 proti odporkyni J.. V. Y.,
nar. X.X.XXXX, bytom W. XX/XX, Ž., zastúpená JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie Chrásteka 25, Žiar nad Hronom o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru a určenie, že od navrhovateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby odporkyňu
od 19.10.2012 zamestnával takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým navrhoval, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
z dôvodu nevyplatenia náhrady mzdy ku dňu 16.3.2015 vykonané listom zo dňa 13.3.2015 je neplatné
a aby určil, že od navrhovateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby odporkyňu od 19.10.2012
zamestnával v plnom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni na účet právnej zástupkyni JUDr. Adriány Šebestovej
sumu 291,68 € ako trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar
nad Hronom dňa 24.4.2015 návrh, v ktorom navrhoval, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru z dôvodu nevyplatenia náhrady mzdy ku dňu 16.3.2015 vykonané listom zo dňa 13.3.2015
je neplatné a aby súd určil, že od navrhovateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby odporkyňu
od 19.10.2012 zamestnával. Svoj návrh odôvodňoval tým, že v minulosti medzi účastníkmi prebiehal
pracovno právny spor, ktorý sa týkal určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi neskončil a naďalej
trvá, tento skončil právoplatne dňa 10.2.2015. Podľa tvrdenia navrhovateľa zo správania odporkyni je
zrejmé,ženavýkonpráceunavrhovateľanechcelanastúpiťapracovalauinéhozamestnávateľa.Listom

zo dňa 13.3.2015 oznámila, že ukončuje pracovný pomer okamžite z dôvodu nevyplatenia náhrady
mzdy ku dňu 16.3.2015. Podľa jeho názoru odporkyňa nemá nárok na mzdu, pretože nepracovala od
1.8.2012 a až do podania žaloby, nemá nárok ani na náhradu mzdy, pretože náhrada mzdy nebola
dohodnutáaniurčenásúdom.Odporkyňanemánároknamzduzanevykonanúprácu,čiženemásplatnú
pohľadávku nevyplatenej mzdy. Odporkyňa nemá splatnú ani pohľadávku náhrady mzdy za obdobie
neplatného skončenia pracovného pomeru a preto nemôže platne ukončiť pracovný pomer okamžitým

skončením z dôvodu nevyplatenia náhrady mzdy, pretože túto náhradu nemá ani priznanú súdom ani
dohodnutú so zamestnávateľom a ani uplatnenú iným spôsobom ku dňu skončenia pracovného pomeru,
t.j. 16.3.2015 u navrhovateľa. Z tohto dôvodu považuje navrhovateľ daný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm.b za neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ
už od 19.10.2012 očakával nástup odporkyne do práce, ktorá ani po niekoľkých výzvach navrhovateľa
a jej štatutárneho zástupcu do práce nenastúpila a nenastúpila do práce po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu, opätovnej výzvy navrhovateľa na nástup výkonu práce, nie je možné od navrhovateľaako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby odporkyňu naďalej po 19.10.2012 zamestnával a preto
podal aj takúto žalobu.

Odporkyňa navrhovala návrh zamietnuť a to z toho dôvodu, že na okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 13.3.2015 bol zákonný dôvod pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
pre nevyplatenie náhrady mzdy nie je potrebné presne špecifikovať výšku náhrady mzdy, je postačujúce
akýmkoľvek zákonným nárokom sa táto náhrada mzdy po lehote jej splatnosti uplatňuje a pretože
táto nebola zaplatená, odporkyňa okamžite skončila pracovný pomer v lehote jedného mesiaca odo

dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedela. Preto v tejto časti
navrhovala návrh zamietnuť. Ďalej navrhovala zamietnuť aj návrh o tom, že od navrhovateľa nemožno
spravodlivo požadovať, aby odporkyňu od 19.10.2015 zamestnával, pretože takýto návrh nemá zákonnú
opodstatnenosť.

Z vykonaného dokazovania a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie

je sporné, že medzi účastníkmi sa viedol pracovno právny spor o určenie, že pracovný pomer medzi
navrhovateľku a odporcom neskončil a naďalej trvá pod sp. zn. 4Cpr/3/2012. Okresný súd Žiar nad
Hronom dňa 10.2.2014 rozhodol, že pracovný pomer medzi J.. V. Y. a Strednou odbornou školou,
Bystrická 4, Žarnovica dňom 31.7.2012 neskončil a naďalej ku dňu 19.10.2012 trvá. V tomto rozhodnutí
súd zdôvodnil aj vznik pracovno právneho vzťahu medzi účastníkmi. Krajský súd v Banskej Bystrici

svojim rozhodnutím zo dňa 21.1.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2015. Aj krajský súd vo svojom rozhodnutí (čl. 6) poukazuje na
tú skutočnosť, že stav právnej neistoty, či v období od 1.8.2012 do 19.10.2012 bola navrhovateľka
zamestnancom odporcu trval aj ku dňu rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom a trval aj v čase
rozhodovania odvolacieho súdu, keďže zamestnávateľ naďalej tvrdí, že pracovný pomer navrhovateľky

skončil dohodou ku dňu 31.7.2012. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v návrhu na začatie
terajšieho konania navrhovateľ tvrdí, že odporkyňu vyzýval na nástup do práce, pričom však pri
výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania na pojednávaní je dokázané, že tento zotrváva na svojom
pôvodnom tvrdení, že pracovný pomer s odporkyňou skončil dohodou. Ak navrhovateľ stále zostáva
na svojom stanovisku, že pracovný pomer s navrhovateľkou skončil dohodou ešte v roku 2012, potom

súd si kladie otázku, aký význam pre život a vzťahy účastníkov má jeho žaloba o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru ku dňu 16.3.2015.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru adresovaného odporkyňou navrhovateľovi zo dňa
13.3.2015 a doručené navrhovateľovi 16.3.2015 (čl. 14) je zrejmé, že dôvodom okamžitého skončenia

pracovného pomeru bol dôvod nevyplatenia náhrady mzdy za obdobie, kedy pracovný pomer trval
a nebol jej prideľovaná práca. Odporkyňa vo svojom podaní konštatovala, že z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru bol zamestnávateľ povinný poskytnúť riadne a včas náhradu mzdy od
dňa 1.8.2012, napriek právoplatnému rozsudku zo dňa 10.2.2015 si túto povinnosť ani len čiastočne
nesplnil. Právo na nevyplatenie náhrady mzdy za celé obdobie, čo bol neplatne skončený pracovný

pomer uplatnila až po právoplatnosti súdneho konania o určení, že jej pracovný pomer dňom 31.7.2012
neskončil. Keďže navrhovateľ náhradu mzdy odporkyni nevyplatil a to ani do 15. dní po lehote jej
splatnosti, čo pripadalo na deň 2.3.2015, nasledujúci 16. deň t.j. 3.3.2015 vznikol na strane odporkyni
zákonný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Obrana navrhovateľa, že náhrada mzdy
nebola medzi účastníkmi dohodnutá nebola priznaná rozhodnutím súdu nie je právne významná pre

skutočnosť zakladajúci zákonný nárok uvedený v § 69 ods. 1 písm.b Zákonníka práce.

Pracovný pomer možno skončiť aj okamžitým skončením (§ 59 ods. 1 písm.c Zákonníka práce).
Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu a náhradu
mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca alebo ich čas do 15 dní po uplynutí ich splatnosti (§ 69 ods. 1 písm.b
Zákonníka práce).

Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že napriek právoplatnému rozhodnutiu o určení, že
pracovný pomer medzi účastníkmi trval, navrhovateľ náhradu mzdy odporkyni v čase splatenia mzdy

po právoplatnosti rozhodnutia nevyplatil a preto u odporkyne vznikol zákonný nárok na skončenie
pracovného pomeru okamžite v zmysle § 69 ods. 1 písm.b Zákonníka práce. Odporkyňa skončila
okamžite pracovný pomer v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia
pracovného pomeru dozvedela (§ 69 ods. 3 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeruurobila písomne, skutkovo v ňom vymedzila dôvod tak, aby to nebolo možné meniť s iným dôvodom a v
zákonnej lehote doručila navrhovateľovi okamžité zrušenie pracovného pomeru (§ 70 Zákonníka práce).
Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že odporkyňa splnila všetky zákonné ustanovenia pre

okamžité skončenie pracovného pomeru, urobila tak zákonne a preto súd návrh navrhovateľa týkajúcej
sa neplatnosti okamžitého zrušenie pracovného pomeru zamietol.

Ďalším návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že od navrhovateľa nie je možné spravodlivo
požadovať, aby odporkyňu od 19.10.2012 zamestnával. Súd je toho názoru, že na podanie takéhoto

návrhu nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný. Zákonník práce umožňuje súdu rozhodnúť o takomto
návrhu a to v prvom prípade v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce a to vtedy, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v
skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával.
Jeho pracovný pomer sa neskončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. A v druhom prípade, ak zástupcovia

zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa ods. 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerusplnenéasúdvsporepodľa§77zistí,žeodzamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru platné (§ 240 ods. 10 Zákonníka práce). Z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie na podanie tejto časti žaloby súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch riaditeľky Strednej odbornej školy gastronomickej
v Nitre, ktorá by mala potvrdiť, že odporkyňa u nich v čase trvania sporu pracovala. Súd tomuto návrhu
na doplnenie dokazovania nevyhovel, pretože výsluch tejto svedkyne nemá žiadny vplyv na rozhodnutie

súdu o okamžitom skončení pracovného pomeru a nemá vplyv ani na posúdenie nedostatkov aktívnej
legitimácie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa mala vo veci úspech a preto
jej súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči navrhovateľovi, ktorý vo

veci úspech nemal. Trovy odporkyne predstavujú trovy právneho zastúpenia advokáta za úkony právnej
pomocipodľaVyhláškyč.655/2004Z.z.jedenúkonprávnejslužbypredstavujehodnotu64,53€,advokát
uskutočnil štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie, spísanie vyjadrenia, písomná žiadosť, účasť
na pojednávaní). Ku každému úkonu právnej služby prislúcha aj náhrada hotových výdavkov vo výške
8,39 € (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Spolu trovy právneho zastúpenia advokátky predstavujú sumu 291,68

€. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom je advokát (§ 149
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.