Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219534
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7209219534.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa P.. A. E., bývajúceho na C. Č..XX, N. E.Š.,
zastúpeného JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom na Braniskovej č.7, v Košiciach,
proti odporkyni Z.. Z. E., bývajúcej na C. Č..XX, N. E., zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou,
advokátkou, so sídlom na Moyzesovej č.46, v Košiciach, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45C/151/2009-233 zo dňa 1.októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom vyporiadal BSM manželov navrhovateľa a odporkyne tak, že z majetku
patriaceho do BSM účastníkov do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal všetky hnuteľné veci. Na
podiel navrhovateľa započítal hodnotu členského podielu v SBD Košice II k bytu nachádzajúcemu sa na
C. V.. Č.. XX v sume 72.800 €. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi pôžičku v sume 3.320 € a

navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni na vyrovnanie podielov sumu 16.967 €. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet Okresného
súdu Košice II sumu 1.334,905 € a odporkyňu 1.264,905 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že manželstvo bolo uzavreté 8.8.1992 a
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 10C/419/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť

13.12.2006. Z ďalšieho spisu tohto súdu č.k. 45C/120/2010, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť
1.12.2010 zistil, že bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu na
C. V.. Č.. XX, a za výlučného nájomcu a člena SBD Košice II bol určený navrhovateľ. Odporkyňa bola
povinná vypratať byt do 30 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Na určenie trhovej
hodnoty bytu súd nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom bola ustálená hodnota členského podielu v
sume 72.800 €. Ďalej vychádzal z toho, že sa účastníci zhodli na zostatkových hodnotách hnuteľných

vecí aj na tom, že tieto užíva navrhovateľ, preto ich súd určil do jeho vlastníctva. Ďalej zistil, že medzi
SBD Košice II ako predávajúcim a Z.. S. E. B. A. E. ako nadobúdateľmi došlo k prevodu vlastníctva bytu
nachádzajúceho sa na S.Ľ. Č.. X N. E. a to zmluvou zo dňa 18.3.1996 a dojednaná kúpna cena bola
0,00 Sk. Hodnota tohto bytu bola určená sumou 680.000,- Sk, za ktorú tento byt za trvania manželstva
navrhovateľ spolu so svojim bratom predali. Získanú sumu 680.000,- Sk použili účastníci na kúpu bytu na
C. Č.. XX. Do bytu na C. Č.. XX za trvania manželstva investovali na jeho rekonštrukciu a to z finančných

prostriedkov, ktoré dostali buď vo forme pôžičiek alebo daru od svojich príbuzných. Vyporiadanie BSM
potom odôvodnil tým, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa boli prikázané hnuteľné veci spolu v
hodnote 6.404 €, preto mu vznikla povinnosť vyplatiť odporkyni 1/2 ich hodnoty, t.j. 3.202 €. Ďalej na
podiel navrhovateľa započítal členský podiel v SBD v hodnote 72.800 €, od ktorého však odpočítal
hodnotu prostriedkov vynaložených z výlučného majetku navrhovateľa na spoločný majetok. Všetky tieto
prostriedky boli investované práve do kúpy tohto bytu a to suma 680.000,- Sk a 70.000,- Sk a na kúpu

kuchynskej linky do tohto bytu 82.000,- Sk, pričom ceny takýchto bytov sa v dôsledku celospoločenských
zmien výrazne zmenili. Preto považoval za správne zohľadniť namiesto konkrétne investovanej sumyjej ekvivalent vyjadrený v percentách vo vzťahu k cene nehnuteľnosti. Tak vypočítal z ceny bytu v
čase jej nadobudnutia (900.000,- Sk) percentuálny pomer, v akom boli použité výlučné prostriedky
navrhovateľa a zistil, že tieto činili 83% (680.000,- Sk + 70.000,- Sk = 750.000,- Sk, čo zo sumy

900.000,- Sk predstavuje 83%). Výlučné prostriedky odporkyne činili 17% - 150.000,- Sk. Navrhovateľ sa
k uvedenej sume nevedel vyjadriť, preto súd uveril tvrdeniam odporkyne potvrdenej ďalšími svedkami,
že suma 130.000,- Sk jej bola darovaná rodičmi a sumu 20.000,- Sk si nasporili účastníci. Následne
vypočítal čiastku, aká prislúcha príslušnému percentuálnemu pomeru zo znalkyňou stanovenej hodnoty
členského podielu, t.j. pre navrhovateľa je to suma 60.424 € a pre odporkyňu 12.376 €. Suma 12.376 €

spolu zo sumou 3.202 € by tvorili vyrovnací podiel 15.578 €, od ktorého ešte bolo potrebné odpočítať aj
prostriedky vynaložené z výlučného majetku navrhovateľa na spoločný majetok vo výške 107.000,- Sk a
keďže boli použité na zveľadenie bytu, pri ktorom vyporiadaval jeho hodnotu v percentuálnom pomere, v
akom účastníci prispeli na jeho nadobudnutie, považoval súd za správne aj tieto investície rozdeliť podľa
percentuálneho pomeru 83% ku 17%. V ďalšom súd zohľadnil, že odporkyňa je povinná zaplatiť dlh voči
Ľ. E. v hodnote 3.320 € v celosti, a preto pripočítal na vyrovnanie sumu 1.660 € a zároveň zohľadnil celú

sumu 333 €, ktorú vynaložila odporkyňa zo svojich výlučných prostriedkov už po rozvode manželstva
na merače bytu, takže vyrovnávací podiel činí 16.964 €, ktorú sumu súd uložil navrhovateľovi vyplatiť
odporkyni do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a o súdnom poplatku podľa zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Predovšetkým namietala skutočnosť, že z
vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú existenciu darov darovaných za trvania manželstva
výlučne navrhovateľovi. Uvedené finančné prostriedky a to 70.000,- Sk, 82.000,- Sk a 25.000,- Sk
si navrhovateľ za trvania manželstva požičal od svojich príbuzných. Peniaze boli požičané aj od jej
príbuzných, išlo o pôžičky, ktoré boli v celom rozsahu vrátené v mesačných splátkach po 5.000,- Sk za

trvania manželstva, takže sa v žiadnom prípade nejednalo o dar pre navrhovateľa, ale o pôžičku pre
oboch manželov. Poukázala na výpovede svedkyne Z. E. B. S. E., rodičov navrhovateľa. Nesúhlasila
preto s výškou vyrovnávacieho podielu a postupom jeho výpočtu, použitím percentuálneho pomeru
pri výpočte miery pričinenia ako aj zohľadnením sumy 680.000,- Sk ako prostriedkov vynaložených
z výlučného vlastníctva navrhovateľa. Sumu 680.000,- Sk získali predajom spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1/2-ice k celku bytu na S. V.., ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho
brata. So zohľadnením tejto čiastky v prospech navrhovateľa pri vyporiadaní BSM nesúhlasí z dôvodu,
že navrhovateľ nadobudol len 1/2-icu z celku k bytu a to dňa 13.1.1997 za trvania manželstva, preto
tento spoluvlastnícky podiel ako aj finančné prostriedky zaňho získané patria do BSM manželov. Ďalej
namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia a žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody
ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.

Odvolací súd sa nezaoberal celým vyporiadaním BSM, ale zameral sa len na námietky uvedené v
odvolaní a po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo záverom súdu prvého stupňa o nadobudnutí

bytu a o prispení na kúpu bytu na C. V.. N. E. a jeho rekonštrukciu dospel k záveru, že ide o rozhodujúce
skutočnosti pre posúdenie rozsahu BSM. Podľa odvolacieho súdu nebolo jednoznačne zistené a v
konaní preukázané, že finančné prostriedky za predaj bytu na S. V.. získal výlučne navrhovateľ, a že
tieto boli použité na kúpu bytu na C. V.. z výlučného vlastníctva navrhovateľa. Podľa odvolacieho súdu
byt na Poľovníckej ul. nadobudol navrhovateľ dňa 13.1.1997 spolu s bratom a v tom čase bol manželom

odporkyne, pretože manželstvo uzavreli 8.8.1992 a rozvedené bolo 13.12.2006. Preto nemohol hodnotu
bytu aj keď bola podľa zmluvy nulová nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Podľa zmluvy k
13.1.1997 išlo o kúpnu zmluvu, nie o darovanie. Za tohto stavu sa javí, že došlo k nadobudnutiu tohto
bytu do BSM manželov a to v 1/2-ici skutočnej hodnoty tohto bytu v čase kúpy. Ďalej nebolo jednoznačne
preukázané, že by druhú polovicu z hodnoty tohto bytu, ktorý bol potom predaný 4.12.1998, teda stále za

trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne za hodnotu 680.000,- Sk nadobudol v celku navrhovateľ.
Z výpovedí svedkov nevyplynul dôvod, pre ktorý by mal on nadobudnúť hodnotu bytu v plnej výške a nie
po polovici so svojim bratom, ktorý bol tiež podielovým spoluvlastníkom tohto bytu. Ďalej sa odvolaciemu
súdu javia ako nedôveryhodné výpovede otca navrhovateľa, ktorý pri prvom výsluchu na pojednávaníuviedol, že išlo o dary obom manželom a až po doplňujúcich otázkach advokáta upresnil, že išlo o dar
len pre navrhovateľa. Pritom darované finančné prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu bytu na
C.G., ktorý bol v ich BSM. V tejto súvislosti sa javí nevyhnutným vypočuť matku navrhovateľa, ktorú

navrhli vypočuť účastníci v priebehu konania, ale súd po prvom pokuse o jej vypočutie a jej nedostavení
sa na pojednávanie od výsluchu upustil a neuviedol v odôvodnení dôvod, prečo od jej výpovede v
konečnom dôsledku upustil. Matku navrhovateľa by bolo účelné vypočuť aj na kúpu bytu na S. V..,
pretože výpovede navrhovateľa a jeho brata v súvislosti s kúpou tohto bytu sú nepresné, nejasné a
nevieryhodné. V súvislosti s predajom bytu na S.Í. V.. odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok

v konaní 45C/120/2010, v ktorom je uvedená výpoveď odporkyne k spôsobu nadobudnutia bytu. Súd
prvého stupňa aj keď sa odvoláva na rozsudok z tohto konania, v odôvodnení rozsudku sa nevyporiadal
s výpoveďami účastníkov v tomto konaní, ktoré by zrejme napomohli k posúdeniu, či byt na S. V.. patril
čiastočnedoBSMmanželov,keďžetátootázkajerozhodujúcapreurčenierozsahuBSMnadobudnutého
za trvania manželstva. Okrem toho pri odpočítavaní investícií do BSM sú tiež nejasnosti a nepreukázané
skutočnosti. Odvolaciemu súdu tak neostávalo nič iné len zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
podľa § 214 ods.2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 224 ods.3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.