Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010281
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714010281.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.09.2015, v trestnej veci
proti obžalovaným Q. A. a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/74/2014 zo dňa 22.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaných Q.
A., nar. XX.XX.XXXX v W. - B. B., trvalo bytom W., N. č. XXXX/XX, ženatý, zamestnaný v spoločnosti
Krypton s. r. o. W. a S. A., nar. XX.X.XXXX v W. - B. B., trvalo bytom W., N. č. XXXX/XX, vydatá,
zamestnaná v spoločnosti Krypton s. r. o. W., spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad, č. 1Pv

167/2014 zo dňa 16.6.2014, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.
b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, pre skutok, že

ako rodičia mal. K. B., nar. X.XX.XXXX., žiaka 1.B triedy Strednej umeleckej školy, B. XX, K., v období
školského roka 2013/2014 zanedbávali starostlivosť o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku,
v dôsledku čoho od 16.9.2013 do 11.2.2014 bezdôvodne vymeškal 386 vyučovacích hodín bez

ospravedlnenia, hoci boli ako rodičia na jeho záškoláctvo školou opakovane upozorňovaní a vykonané
opatrenia boli neúspešné,
pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor. Odvolanie bližšie písomne odôvodnil, pričom v

odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. Z listinných dôkazov,
najmä zo správ základnej školy a výpovede triednej učiteľky, mal súd jednoznačne preukázané, že mal.
K. v školskom roku 2013/2014, kedy mal ešte plniť povinnú školskú dochádzku, bezdôvodne vymeškal
384 hodín bez ospravedlnenia a to od 16.09.2013 do 11.02.2014, pričom okrem toho vymeškával
školu aj ospravedlnene a to tak, že do 31.01.2014 mal spolu vymeškaných aspoň 524 hodín, z čoho
vyplýva, že do školy v čase skutku mal. K. skoro vôbec nechodil. Z výpovedí triednej učiteľky, riaditeľky

školy, sociálneho kurátora a listinných dôkazov ďalej jasne vyplýva, že najmä matka síce aktívne
spolupracovalasoškolou,noinapriektomuvedela,žeichsynmástáleplniťpovinnúškolskúdochádzku,
vedela, že syn sústavne nechodí do školy a ona bola aj viackrát upozornená na následky s týmto
súvisiace. Škola aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade sa veľmi aktívne a ochotne podieľali
na zjednaní nápravy, pričom ÚPSVaR v Poprade už na začiatku ponúkol rodičom pomoc spočívajúcu
pri riešení drogovej závislosti ich syna a aj v spísaní návrhu na umiestnenie mal. K. do resocializačného

ústavu. Túto pomoc však odmietli s tvrdením, že sú schopní sami zabezpečiť prípadnú liečbu ich syna.
Zo správ ÚPSVaR v Poprade a z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou v R. vyplýva, že mal. K.bol od 16.11.2013 do 25.11.2013 hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení nemocnice v R., odkiaľ ho
rodičia na vlastnú žiadosť vzali domov a to aj napriek rade lekára s tým, že majú vybavené umiestnenie v
resocializačnomzariadenívA..PodôkladnompoučenírodičovbolK.ponegatívnomreverzeprepustený

domov v doprovode rodičov, pričom mu bol odporučený nástup do resocializačného zariadenia. Zo
zabezpečených dôkazov je ďalej zrejmé, že do ústavu nenastúpil, nakoľko podľa slov matky, by tam
nebol šťastný a pokúsi sa situáciu zvládnuť sám. Rodičia síce synovi následne zabezpečili ambulantnú
psychiatrickú a psychologickú liečbu v K., avšak bez efektu, nakoľko svojvoľné vymeškávanie mal. K.
s ich vedomím pokračovalo i naďalej a bez zlepšenia. Sama matka vo svojej výpovedi pripustila, že by

ocenila ráznejší prístup ku mal. K. zo strany otca.

Je teda zrejmé, že rodičia nevyužili všetky možnosti, ktoré mali k dispozícii. Mali dostatok času vyriešiť
problém s nedochádzkou ich syna a to vzhľadom na dlhý čas neospravedlneného vymeškávania
vyučovacieho procesu, osobnosť ich syna, výchovné problémy a informovanosti o celej situácii.
Podľa názoru odvolateľa, škola, orgány sociálnoprávnej ochrany detí vyvinuli nadmernú snahu k

zabezpečeniu riadnej výchovy mal. K.. Naopak snaha rodičov riešiť situáciu dohováraním, prosbami,
psychologickými a psychiatrickými konzultáciami očividne nepriniesla výsledky, minula sa účinku, a teda
boli povinní v záujme ich syna riešiť situáciu ráznejšie a v spolupráci so súdom, umiestnením dieťaťa
do resocializačného strediska.

Ďalej odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru, práve rodičia vytvárali podmienky na záhaľčivý spôsob
života ich syna a obrana obžalovaných spočívajúca v strachu pred ich synom, ktorú podporil vo svojom
odôvodnení aj súd, je v tomto prípade neopodstatnená, nakoľko ide o chlapca, ktorý mal dlhodobejšie
problémy tak s drogami, ako aj s inou protispoločenskou činnosťou, o čom rodičia už dlhšie vedeli.

Odvolateľ má za to, že obžalovaní sa z vedomej nedbanlivosti dopustili skutku, ktorý im bol kladený v
obžalobe za vinu a dopustili sa tak prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., nakoľko vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti mali a mohli vedieť, že ich konanie povedie k trestnoprávnej zodpovednosti
za žalovaný skutok.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju
znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora odôvodnil
tým, že obžalovaní uviedli, že problémy v správaní ich syna riešili od roku 2012, keď sa dostal počas

letných prázdnin k drogám v čase jeho kontaktu s rovesníkmi na ulici. U syna sa začala prejavovať
agresivita a tak mu zabezpečili rôzne vyšetrenia a umiestnenie v resocializačnom zariadení, ale aj
hospitalizáciunaKlinikedetskejpsychiatrievA.ataktiežvprospechsynaprijímalirôzneopatreniapočas
celého nasledujúceho obdobia.
V záujme syna zabezpečili jeho preloženie zo školy, ktorú navštevoval v W. - M., kde sa učil za kuchára

a od 13.9.2013 bol prijatý do 1. ročníka Strednej umeleckej školy v K.. Bezprostredne po prijatí syn mal
naďalej problémy v záujme o návštevu školy a tieto riešili v spolupráci so školou a následne aj s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Z ich výpovedí vyplýva, že už v období pred školským rokom
2013/2014 sa u syna prejavovali sklony agresivity v prípade nesplnenia jeho požiadaviek, vyhrážky
samovraždou, dopúšťal sa krádeží peňazí a veci z domácnosti, ktoré odovzdával v záložni. Tieto prejavy

syna riešili pohovormi, oneskorené príchody alebo príchody až v nasledujúci deň hlásili na polícii a syna
osobne hľadali.
V žalovanom období syn mal zdravotné problémy, ale aj psychické problémy a tak zabezpečovali jeho
liečenie návštevami u lekárov a podľa potreby aj jeho hospitalizáciou. Podľa ich tvrdení vykonali všetko,
čo bolo v ich silách, udržiavali kontakt so školou, ale aj s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čo

malo viesť k zlepšeniu správania syna najmä vo vzťahu záujmu o návštevu školy.
Už z rozhodnutia o prijatí v rámci prestupu na SUŠ v K. je preukázané, že žiak pred prijatím úspešne
vykonal talentovú skúšku a pri jeho prijatí bol zohľadnený aj jeho zdravotný stav.Súčasťou listinných dôkazov sú aj zápisy o kontaktoch rodičov so školou, najmä s triednou učiteľkou,
ale aj s riaditeľkou školy. Z týchto zápisov je možné konštatovať, že zo strany rodičov nešlo o ľahostajný
postoj a hľadali vhodné riešenia na zabezpečenie riadnej dochádzky syna do školy. Zo správania syna

bolo možné podľa obžalovaných v žalovanom období vyvodiť záver, že vzťah syna k drogám je v
uvedenom čase v útlme, no syn bol pod ich stálym dozorom, nezistili sklony k užívaniu drog alebo
alkoholu, no v uvedenom čase syn vyjadroval strach z návštevy kolektívu s obavou, že kolektív ho
neprijmezdôvodu,ževminulostisapodrobilliečeniudrogovejzávislosti.Konanieobžalovanýchpotvrdili
aj riaditeľka školy Ing. V. W., triedna učiteľka Ing. A. R., ale aj pracovník úradu práce sociálnych vecí a

rodiny Mgr. W. A.. Pokiaľ rodičia odmietli záujem úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie
pomoci pri umiestnení syna v zariadení pre mládež s výchovnými problémami, tak to bolo odôvodnené
tým, že rodičia sa cítili schopnými zabezpečiť umiestnenie syna na báze dobrovoľnosti tak z ich strany,
ale aj zo strany syna. Dôkazom toho je aj jeho umiestnenie na Klinike detskej psychiatrie v A., ale aj
v Komunite Ľudovítov n. o. W., prevádzka W. v predchádzajúcom školskom roku. Tieto opatrenia boli
prospešné ich synovi, ale iba do toho momentu, kým sa syn nedostal do kontaktu s vlastným bratom

počas pobytu rodičov a brata v uvedenom zariadení, ktoré bolo zorganizované v rámci resocializačného
programu uvedeným zariadením, odkiaľ syn takmer po 6 mesačnom pobyte ušiel spolu s bratom a tým
proces resocializácie ich syna bol ukončený, pretože od dňa úteku a to od 26.7.2013 už o maloletom
uvedené zariadenie nemalo žiadne informácie.
Okresný súd vychádzal z ďalších dôkazov nachádzajúcich sa v spise, z ktorých vyplýva, že už

16.9.2013 do 27.9.2013 mal syn neprítomnosť v škole ospravedlnenú MUDr. H. z dôvodu zápalu
priedušnice a priedušiek. Pre psychické problémy bol syn hospitalizovaný od 16.11. do 25.11.2013
na Psychiatrickom oddelení Nemocnice v R., od 2.12. do 11.12.2013 bol v domácom liečení, čo
je preukázané potvrdením MUDr. H., dňa 12.12.2013 sa podrobil z iniciatívy rodičov odbornému
vyšetreniu u detského psychiatra v K. u MUDr. T. a na základe odporúčania zabezpečiť individuálny

študijný program so skráteným rozvrhom, rodičia mali záujem v spolupráci so školou o realizovanie
navrhovaného programu. Na základe odporúčania detského psychiatra rodičia zabezpečili opakované
vyšetrenia u detského psychológa MUDr. M. v priebehu mesiacov január, február 2014, čo je preukázané
lekárskymi správami. Z diagnostického záveru psychológa vyplýva záver, že žiak má nadmernú trému
pri odpovediach pred skupinou detí pred tabuľou a tak bolo odporúčané preferovanie písomného

preverovaniavedomostižiaka.Okremtýchtovyšetrenísazúčastnilsynobžalovanýchďalšíchodborných
vyšetrení a to nielen u MUDr. W. - všeobecnej lekárky pre deti a dorast, ale aj u MUDr. H. - detského
neurológa.
Podľa názoru okresného súdu, ďalšími dôkazmi o spolupráci rodičov žiaka so školou, ale aj s úradom
práce,sociálnychvecíarodiny,súajzápisyzpohovorovsrodičmi,zúčastinajmämatkynarodičovských

združeniach, ale aj pri pohovoroch rodičov za prítomnosti syna tak s pracovníkmi školy ako aj úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Z týchto dôkazov vyplýva, že žiak prisľúbil účasť na vyučovaní, ale aj
na ďalších aktivitách organizovaných školou, no následne tieto prísľuby nedodržal.

Z výsluchu K. A. zistil okresný súd, že tento mal strach žiť v kolektíve spolužiakov, obával sa prijatia do

nového kolektívu, keďže stále pamätal na jeho umiestnenie v zariadení pre drogovo závislých. Svedok
potvrdil, že počas prázdnin zdržiaval sa iba doma, nikde nechodil a počas prázdnin mu drogy nechýbali.
Následne v školskom roku 2013/2014 tieto obavy o jeho činnosť v kolektíve pokračovali, no on prejavil
záujem ukončiť školu, získať maturitu, rozvíjať športové záujmy, v čom mu rodičia chceli pomáhať.
Potvrdil, že v domácnosti je nečinný, ničím rodičom nepomôže a pokiaľ ho rodičia ráno budili s tým,

že má ísť do školy, tak sa medzi sebou pohádali. Okresný súd ďalej uviedol, že v osobe syna oboch
obžalovaných ide o fyzicky vyspelého chlapca a obavy z použitia fyzickej sily z jeho strany proti rodičom
mohli byť niekedy opodstatnené, vzhľadom na jeho prejavy nesúhlasu s konaním rodičov v jeho záujme.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj ďalšie dôkazy potom dospel okresný súd k záveru,
že obžalovaní vytvárajú vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy aj výživy svojho syna,

riadne pracovali, viedli usporiadaný život a súhrn zdravotných, duševných problémov, ale aj vlastností
dospievajúceho syna viedli k tomu, že žiadne prostriedky zo strany rodičov, školy a úradu práce neviedli
k zmene postoja ich syna k školskej dochádzke.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora a spisového
materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade s dôkazmi vykonanými na hlavnom

pojednávaní a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. aj vyhodnotenými. Aj podľa názoru krajského
súdu, rodičia K. A., teda obžalovaní, využili všetky možné dostupné prostriedky na to, aby donútili svojho
syna žiť riadnym spôsobom života a navštevovať tak základnú ako aj strednú školu. Toto nakoniec
vyplýva aj zo záverečného návrhu zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Mgr. M. K. na hlavnompojednávaní dňa 22.1.2015, kedy tento uviedol, že si myslí, že rodičia urobili všetko pre to, čo bolo
potrebné.
Krajský súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje

a taktiež dospel k záveru, že okresný súd po správne zistenom skutkovom stave v súlade so zákonom
rozhodol, keď oboch obžalovaných spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 1Pv 167/14 v
zmysle ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil, pretože nebolo preukázané, aby konanie rodičov
K. A. bolo trestným činom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné

v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.