Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205000
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114205000.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: X. U.Á., O..XX.X.XXXX, V. V. XX, M., práve
zastúpená JUDr. Michalom Medviďom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 27, 040
01 Košice, IČO:42245672, proti odporcovi: P. X., O..X.XX.XXXX, V. M. XX, M., právne zastúpený
JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Floriánska 19, 040 01 Košice,
o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletých detí U. U., O..XX.XX.XXXX R. G. U.,

O..XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o
návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala po vyhlásení rozsudku
vo veci samej, a ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť

platiť výživné v nevyhnutnej miere - 50 EUR mesačne na každé maloleté dieťa až do právoplatného
skončenia vo veci samej. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že je potrebné vydať
predbežné opatrenie, ktorým by boli dočasne upravené pomery do právoplatného skončenia konania vo
veci samej poukazujúc na to, že sám odporca je ochotný platiť sumu 50 EUR mesačne na každé dieťa.
Poukázala na to, že odporca jej neprispieva na výživu maloletých detí a je potrebné, aby platil mesačné
výživné na maloleté deti, nakoľko tým sú ohrozené ich potreby. Poukázala na to, že s odporcom je už tri

roky v súdnom konaní, a ktorý robí len obštrukcie. Uviedla, že po vyhlásení rozsudku a po jeho doručení
saodporcaodvolalvočiuvedenémurozsudku.Mázato,žeodporcalennaťahuječasapretojepotrebné,
aby boli aspoň dočasne upravené pomery, nakoľko odporca si vyživovaciu povinnosť neplní.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len

s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 9 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia
rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa §76 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd uložiť
účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiaci
na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho

použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.Predpoklady nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave
a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax.

Nariadenie predbežného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený,
ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne
vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by

bolo právo účastníka ohrozené. Ďalej navrhované predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu
vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia ( vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený
konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby ). Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku
predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov ( ujma žalovanému
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa žalobca ), ďalej

predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov)
medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by
sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný ( nenapraviteľný ) stav v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu
rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že predbežným

opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu ale dočasne tak,
aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie
spory medzi účastníkmi konania.

Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná

úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z
uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí

byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočností, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Navrhovateľkou navrhované predbežné opatrenie sleduje dočasnú predbežnú ochranu účastníkov

konania spočívajúcu v uložení povinností odporcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka podala po vydaní rozsudku vo veci samej,
ktorý nenadobudol právoplatnosť. Voči rozsudku podal odvolanie odporca.

Podľa § 162 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie
lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce
na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Zo všeobecného pravidla, že lehota na plnenie začína plynúť od právoplatnosti, pozná zákon, pokiaľ
ide o rozsudok, niektoré výnimky tzv. predbežnej vykonateľnosti, keď lehota na plnenie začína plynúť
už od doručenia rozsudku. Zo zákona sú predbežne vykonateľné rozsudky, ktoré odsudzujú na plnenie
výživného. To znamená, že rozsudok je v týchto prípadoch predbežne vykonateľný, hoci to súd v

rozsudku nevyslovil, ako je to jeho povinnosťou. Ide o závažné skutočnosti, kde musela i právoplatnosť
ustúpiť vykonateľnosti, lebo jej neplnenie by mohlo vážne ohroziť účastníkov a neskoršie plnenie by
mohlo spôsobiť veľké škody.

Z uvedeného teda vyplýva, že rozsudok, a to v časti výroku, ktorým súd odporcu ako otca maloletých

detí zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu, je predbežne vykonateľný, lehota na plnenie plynie
od jeho doručenia, a preto v danom prípade nie je vôbec opodstatnené nariaďovať predbežné opatrenie
poukazujúc na to, že navrhovateľka môže využiť inštitút výkonu rozhodnutia, pokiaľ si otec maloletých
detí neplní vyživovaciu povinnosť.Zhrnúc vyššie uvedené súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré m o ž n o podať do
15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz
neboli uplatnené
(§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.