Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609204180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3609204180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava,
Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30807484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, M. R.
Štefánika 2269/18, proti povinnému: BLANAZ, s.r.o., so sídlom Partizánske, Rudolfa Jašíka 156/4, IČO:
36323161, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie sumy 867,40 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 4. decembra 2014, č.k.

2Er/444/2009-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58
ods. 1 Ex. por. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 20.01.2011, č.k. 28CbR/334/2009-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011,

súd zrušil povinného bez likvidácie a ku dňu 17.03.2011 sa spoločnosť vymazala z Obchodného registra.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj
vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie v celkovej výške 45,35 Eur, a to minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo
výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 4,60 Eur (za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie (povinný) - 1,60 Eur, doručenie exekučného príkazu (oprávnený)

- 1,50 Eur, doručenie exekučného príkazu (povinný) - 1,50 Eur) a 20 % DPH (z odmeny a
náhrady hotových výdavkov), vo výške 7,56 Eur. Súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal
paušálnu odmenu za úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie v rozsahu 9 úkonov, ako aj doručenie
exekučného príkazu v rozsahu 9 úkonov, ale len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil
a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe
exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej

činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je
možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva
z použitia singuláru podstatného mena "doručenie", naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj
viackrát, čo vyplýva z použitia zámena "každé"). Rovnako nepriznal poštovné v uplatnenom rozsahu,
pretože aj vynaloženie hotových výdavkov za poštovné služby je potrebné preukázať, a to doručenkami
založenými v exekučnom spise. Ak exekútor vôbec nepreukáže doručenku alebo akúkoľvek formu

dokladu o expedovaní písomnosti, nemožno hotové výdavky preskúmať. Rovnako tak nemožno priznať
trovy konania, ktoré ešte len vzniknú - doručenie vrátenia poverenia, odblokovanie účtu. Preukázanie
hotových výdavkov je povinnosťou exekútora, preto pokiaľ tomuto výdavky vzniknú, je jeho oprávnením
ich uplatniť, pričom tak rozsah uplatnených výdavkov ako aj ich vydokladovanie je v dispozícii exekútora,
preto ak tento doloží len ich časť, súd prizná len výdavky, ktoré sú preukázané.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnúa následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., tento dôvod by musel byť daný v čase
rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje

ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie
exekúcie. V čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz
povinného z Obchodného registra a svojím konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania,
pretože s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného registra
podal návrh na začatie exekučného konania. Preto nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy

exekúcie. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne
znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandos Van der Mussele v.
Belgicko z 23.11.1983). Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
432/08-16 zo dňa 16.12.2008 a sp. zn. II. ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením
veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa
11.11.2009, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi dňa 13.11.2009, domáhal

vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 867,40 Eur, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 700-1510843209-GC04/09 zo dňa
17.08.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2009. Súd prvého stupňa dňa
24.11.2009 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému
o vymoženie sumy 867,40 Eur a trov exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na návrh súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, napadnutým
uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín,č.k.28CbR/334/2009-24zodňa20.01.2011,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa02.03.2011súd
zrušil bez likvidácie spoločnosť BLANAZ, s.r.o., so sídlom Partizánske, Rudolfa Jašíka 156/4. Povinný
bol následne dňa 17.03.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného

z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však

musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd
Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/334/2009-24 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
02.03.2011, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia

žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení

exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57

nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne

ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné

ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.

4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .