Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/544/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202216
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3613202216.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO 264 29 705, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanému C. H., bydliskom N. XXX/X,
XXX XX D., zastúpenému opatrovníčkou O. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, o

zaplatenie zmenkovej sumy 478 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske č.k. 5Cb/76/2013-57 zo dňa 23. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 478 eur so
6%-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy 478 eur od 6.4.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,59 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 478 eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 478 eur od 20.1.2010 do zaplatenia, zákonného 6% ročného
úroku zo zmenkovej sumy 478 eur od 6.4.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, teda 1,59 eur a náhrady trov konania. Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods.
1 veta prvá Nariadenia, je konanie v zásade písomné, súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Pri vykonávaní dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 tretia

veta O.s.p. a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ktoré považoval za nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a to oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou,
plnomocenstvom, tlačivom B, doplnením návrhu, zmluvou o úvere a tlačivom C. Súd prvého stupňa po
oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov a ich posúdení a zhodnotení dospel k záveru, že žaloba
je čiastočne dôvodná. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi a bola indosovaná spoločnosťou

POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval súd prvého stupňa za
formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie. Zo zmenky
vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 478 eur pri predložení, na rad spoločnosti POHOTVOSŤ
s.r.o. Jej predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Za daného skutkového stavu súd
priznal žalobcovi zmenkovú sumu 478 eur a zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ,
6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Zmluvne

dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu
zamietol. Súd prvého stupňa považoval zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne za dojednanýneplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok
má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú

funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9% ročne.
Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu k
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť
prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prvého stupňa
prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči

poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v
prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej
strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon
práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť
do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto potrebné v
zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na

jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon
takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska
legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách),
ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky
zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.).

Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá
je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Zistený skutkový stav súd
prvého stupňa právne odôvodnil aplikáciou čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 17, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1,
§ 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ZZŠ), § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a podľa § 3 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. O

náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní a
čiastočne neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej

sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo veci
vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa so zmluvou o úvere. Žalobca ani žalovaný
dokazovanie zmluvou o úvere nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie

bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal
nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,
či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný
voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených
prednesovsporovýchstránpočaspísomnejfázykonania(koncentračnázásadapodľačl.5Nariadenia)a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky

voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa § 120 ods.1 prvá veta O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak
súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal

dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výraznýzásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského

vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej
povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na
zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č.
191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ, z
ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči

majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaný uplatnený
nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu

je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že
zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú
na zmenke uvedené. Zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke, táto bola žalovanému známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne

zmenkového úroku žalovaný súhlasil. Žalobca v súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok
Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp.zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca
zo dňa 6.3.2014, sp.zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C
198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov

konania žalobca neodôvodnil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221

ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 478 eur s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny v sume 1, 58 eur.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd

nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu jeupravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup
riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci Európskej únie a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri
plnení týchto cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať

vnútroštátneprocesnéprávo,čovyplývazčlánku19Nariadenia. Vzmyslebodu9preambulyNariadenia
by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a o rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou

sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať
strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych
otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti
konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany
o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym

spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom
elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi,
ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7

ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

Súd prvého stupňa v zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie informácie
o pohľadávke pretože informácie uvedené v bode 8.1 tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
považoval za nedostatočne jasné a primerané, keď tlačivo neobsahovalo žiaden údaj o charaktere

právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vzhľadom na princíp zvýšenej
ochrany spotrebiteľa v právnych vzťahoch žiadal bližšie označiť a predložiť zmluvu uvedenú na zmenke,
prípadne preukázať že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že
disponuje len indosovanou zmenkou a nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol
zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Súd prvého stupňa pripojil do spisu zmluvu o úvere č. 3601779 a všeobecné podmienky k nej patriace,
keď číslo zmluvy je údaj uvedený na zmenke, pričom postupoval podľa čl. 9 Nariadenia. O pripojení
týchto listín účastníkov konania neinformoval. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tým
vykonaldokazovanienadnávrhúčastníkovkonania,zktoréhodospelk(odchylnému)skutkovémustavu,

na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej.
Urobil tak bez toho, aby účastníkom konania umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov alebo
poskytol priestor na vyjadrenie sa k nim. Tým došlo k odňatiu procesného práva účastníkov konania
podľa § 123 O.s.p. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je možnosť ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Poskytnutie tohto priestoru si v súlade s cieľom a

účelom Nariadenia nevyhnutne nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje si však najmä
písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde
ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces zaručeného aj v čl. 46 ods.
1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie.

Po pripojení týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia,
ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p. vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkovoichprocesnýchprávach.PretožesamotnéNariadenieneriešiprocesný postuppriverejnom
vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačnev § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené

a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva tak z Nariadenia, ako aj
z ustanovení O.s.p., nepostupoval v súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil účastníkov konania v zmysle

ustanovenia§120ods.4O.s.p.odôkaznejpovinnosti.Tútopoučovaciupovinnosťmásúdbezohľaduna
to, či je účastník konania právne zastúpený. Najmä v nadväznosti na to, že súd prvého stupňa z vlastnej
iniciatívy vykonal aj iné, než účastníkmi predložené a navrhnuté dôkazy, bolo toto poučenie potrebné.
Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho
obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky

a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s
osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné
prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo
účinnú obranu proti nej. Pri absencii takéhoto poučenia účastníkov konania nebolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať aby predpokladal, že súd prvého stupňa poskytne žalovanému ochranu v

zmysle zásad spotrebiteľského práva a uplatnený nárok zo zmenky v časti zmluvne dohodnutého 0,25%
denného úroku z omeškania posúdi ako dojednaný absolútne neplatne pre rozpor s dobrými mravmi
ako aj pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. Žalobcovi preto nebola umožnená
realizácia jeho procesných práv a rozsudok súdu prvého stupňa tak pre neho vykazuje nepochybne
znaky prekvapivého rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup súdu prvého stupňa pri prejednávaní a
rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom a zmätočný. Odvolací súd z obsahu
spisu, ako už bolo uvedené, zistil, že súd prvého stupňa v konaní nedodržal procesný postup v zmysle
Nariadenia a O.s.p. keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pripojil listinné

dôkazy nad rámec účastníkmi navrhnutých dôkazov bez toho, aby účastníkov oboznámil, že takéto
dokazovanie týmito listinami mieni vykonať. Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní. Odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania bližšie
nezdôvodnil, najmä neuviedol v čom spočíva čiastočný (procesný) úspech žalobcu a žalovaného a
jeho rozhodnutie o tomto nároku bolo, bez ohľadu na iný dôvod jeho zrušenia odvolacím súdom,
nepreskúmateľné. Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech,
a preto nemajú právo na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 169 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.
Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec prejedná a vo
veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako

ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v
novom rozhodnutí vo veci.Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.