Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. august 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212207752
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2212207752.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobkyne:

L.. W. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W. Z., O. XXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska
spoločnosť, s. r. o., Nové Zámky, Podzámska 32, proti žalovanému: H. L., D.. XX.XX.XXXX, bytom
tamtiež, zastúpenému JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám.
1203, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku dňa 27.05.2011
patrili nasledovné veci:
nehnuteľnosť

vedená Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. úz. W. Z. - byt č.
XX nachádzajúci sa na X. podlaží vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX na pozemkoch parc. č.
XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom k pozemkom XXX/XXXXX - v hodnote 38.000 eur.

II. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nasledovne:

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosť uvedenú vo výroku I.

III. Žalovaný je povinný na náhrade vyporiadacieho podielu zaplatiť žalobkyni 8.940 eur v lehote 2
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Účastníci konania sú povinní zaplatiť tunajšiemu súdu každý 336 eur na súdnom poplatku do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Účastníci konania sú povinní zaplatiť tunajšiemu súdu každý 851,89 eur eur na náhrade trov štátu do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.05.2012 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov („BSM“) s odôvodnením, že so žalovaným sa viackrát snažila dohodnúť na vyporiadaní
BSM s cieľom vyhnúť sa nákladnému súdnemu konaniu a s poukazom na to, že do BSM patrí byt, v

ktorom bývali, zariadenie domácnosti, ktoré si už rozdelili a hodnota podniku žalovaného. Za trvania
manželstva nadobudli účastníci do BSM trojizbový byt, ohľadom ktorého žalovaný namieta, že nepatrí
do BSM, pretože v čase pred uzavretím manželstva na žalovaného jeho rodičia previedli naňho členské
práva v bytovom družstve, kedy sa stal on nájomcom bytu. V tom čase účastníci konania žili spolua byt zrekonštruovali z finančných prostriedkov patriacich žalobkyni. Uzavretím manželstva vznikol
spoločný nájom manželov k bytu, zmluva o prevode družstevného bytu bola uzavretá v januári 2004
a byt nadobudli účastníci do BSM. Hodnotu bytu odhaduje žalobkyňa na 50.000 eur. Žalovaný počas

manželstva podnikal, hodnotu podniku žalovaného odhaduje žalobkyňa na 40.000 euro. Navrhla, aby
byt prevzal do výlučného vlastníctva žalovaný s povinnosťou vyplatiť jej polovicu hodnoty bytu a polovicu
hodnoty podniku.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril cestou svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 16.08.2012

(č. listu 25 v spise), v ktorom navrhol do BSM určiť byt, osobné motorové vozidlo, byt prikázať do jeho
výlučného vlastníctva a vozidlo prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyni s povinnosťou žalovaného
vyplatiť jej z titulu vyporiadania sumu 82,98 eur s poukazom na kúpnu cenu za byt a náhradu vo výške
polovice hodnoty investícií v čase vyporiadania BSM. V podaní uviedol, že uznáva, že byt patrí do
BSM účastníkov, ale žalovaný získal byt od svojho otca bezodplatným prevodom členského podielu
- darovaním pred uzavretím manželstva. Počas trvania manželstva bola uzavretá zmluva o prevode

družstevného bytu, ktorou bolo na účastníkov konania prevedené vlastnícke právo k bytu za zostatkovú
hodnotu členského podielu vo výške 5.000 Sk (165,97 eur). Členský podiel k bytu však vložil do
spoločného majetku žalovaný, členský podiel v bytovom družstve možno kúpiť iba za trhovú cenu
takého bytu, ku ktorému členský podiel patrí a žalovaný preto navrhuje, aby pri vyporiadaní BSM mu
bola hodnota členského podielu k bytu, ktorú vložil do spoločného majetku, uhradená. Žalobkyni patrí

ako náhrada za vyporiadanie BSM k bytu polovica kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená zo spoločných
prostriedkov a polovica výšky investícií do bytu, ktorá suma bude určená v súdnom konaní. Žalovaný
je podnikateľ, podnikateľskú činnosť vykonáva ako fyzická osoba - živnostník, podnik ako taký slúži k
výkonu jeho povolania a preto nepatrí do BSM a nemôže byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko
podnik prevádzkoval výlučne žalovaný. Navyše počas trvania manželstva vykonávala podnikateľskú

činnosť ako živnostníčka aj žalobkyňa. Motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, rok výroby 2008 bolo
nadobudnuté zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý

z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorým mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150. Podľa ods. 2 ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa ods. 3 ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa ods. 5 (účinného od 01.11.2008) ak

sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví
majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, znaleckým dokazovaním a
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C/30 /2011-12 zo dňa 16.05.2011 (č. l. 5) bolo manželstvo

účastníkov konania na návrh žalobkyne (vtedy v postavení navrhovateľky), uzavreté dňa 05.07.2003,
rozvedené. Rozsudok sa stal právoplatný dňom 27.05.2011.Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 05.11.2012 (č. l. 40 ) uviedla, že v spornom byte bývali už
pred uzavretím manželstva asi 2 roky, po uzavretí manželstva byt odkúpili, stal sa ich spoločným
majetkom a následne zrekonštruovali. Do rekonštrukcie investovali asi 10.000 eur, v byte bývali po

uzavretí manželstva spolu asi 8 rokov. Žalovaný si založil v roku 2006 živnosť, následne aj žalobkyňa,
v súčasnosti má však podnikateľskú činnosť pozastavenú, pracovala bez prevádzky, len z domu.
Žalovaný vykonával činnosť v telekomunikačnej oblasti a v roku 2009 na účely jeho podnikania otvorili
prevádzkareň, v ktorej žalobkyňa zabezpečovala administratívnu a personálnu činnosť a pomohla mu
otvoriť chránenú dielňu, ktorá doposiaľ funguje. Žili z príjmu jeho živnosti a z príjmov žalobkyne, popri

podnikaní mala príjem aj zo zamestnania. Prevádzkareň otvorili zo spoločných prostriedkov. Vozidlo zn.
Volkswagen Golf kúpili z prostriedkov získaných od jej rodičov, stálo 9.000 eur, kúpili ho na živnosť a
požiadali o vrátenie DPH. Prostriedky poskytnuté rodičmi boli úspory po dobu asi 6 rokov na stavebnom
sporení. Druhé vozidlo, ktoré je v užívaní žalovaného, zn. Renault Megane, bolo nadobudnuté na leasing
a v podstatnej časti splácané počas manželstva, po rozvode manželstva ostávalo asi 6 splátok.

Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 05.11.2012 (č. l. 40) uviedol, že členstvo v družstve získal v roku
2002 od jeho rodičov, podpis žalobkyne na zmluve o prevode členských práv a povinností je dodatočný.
Investície do bytu odhadol na 3.000 eur. V roku 2006 si založil živnosť, (predtým bol zamestnaný), ale
žalobkyňa do jeho práce vôbec nezasahovala, nevyznala sa v odbore, v roku 2009 zriadil prevádzku,
výlučne z vlastných finančných prostriedkov, boli to prostriedky, ktoré zarobil. Pri založení chránenej

dielne si pomáhali. Po finančnej stránke žalobkyňa aj žalovaný mali svoje živnosti a vlastné príjmy, nikdy
nemali spoločné účty.

Zmluvou o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve s poukazom na § 230
Obchodného zákonníka a stanovy družstva ((č. l. 10, 39) prevodca - U. L. previedol dňom 01.04.2002 na

nadobúdateľa - žalovaného členské práva a povinnosti k bytu (- trojizbový byt č. XX s príslušenstvom na
X. poschodí v W. Z., O. XXX). Zmluva bola opatrená podpisom prevodcu, jeho manželky, nadobúdateľa
a jeho manželky (?). Z rovnopisu zmluvy predloženého žalovaným podpis žalobkyne nevyplýva.

Dňa 08.01.2004 uzavreli družstvo ako prevádzajúci a účastníci konania ako nadobúdatelia „zmluvu o

prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva a o výkone správy“ (č. l.
11), ktorou nadobudli obaja účastníci vlastnícke právo k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp.
č. XXX. Vklad ich vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Dunajská Streda dňa 05.02.2004
v správnom konaní sp. zn. V 218/04. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného cez katastrálny
portál dňa 14.05.2012 vyplýva spoločné vlastníctvo 1/1 účastníkov konania k bytu č. XX s prísl.

Z informácie Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 03.03.2010 pri príležitosti zrušenia účtu vyplýva, že
konečný zostatok na účte č. -003 (žalobkyne) predstavuje ku dňu 02.03.2010 sumu 9.080,27 eur. V
priebehu rokov 2008 a 2009 boli na sporiacom účte vykonané jednorazové vklady vo výške 20.000 Sk
(663,88 eur) a 532 eur. Podľa výpisu z účtu -003 v auguste 2008 boli na účet (s nulovým zostatkom k

31.12.2007) prevedené prostriedky vedené pôvodne na sporiacom účte jej matky -005 vo výške 100.568
Sk (3.338,25 eur) a zároveň spojené prostriedky z účtu -002 vo výške 117.965,60 Sk (3.915,72 eur)
(č. l. 48 až 53). Žalobkyňa k stavebnému sporeniu uviedla, že od roku 2008 vykonávala vklady sama,
zo spoločných prostriedkov, až do roku 2010. Dovtedy vkladali na účet peniaze jej rodičia. Žalovaný sa
domáhal započítania spoločných prostriedkov do stavebného sporenia žalobkyne sumou 3.393 eur, k

tomu o tvrdených vkladoch v hodnote 1.250 Sk (41,49 eur) mesačne v období od uzavretia manželstva
do roku 2008 žiadne doklady nepredložil.

Na pojednávaní dňa 09.01.2013 sa účastníci konania spoločne zhodli na tom, že predmetom
vyporiadania nebudú osobné motorové vozidlá.

K rekonštrukcii bytu a vneseným investíciám žalobkyňa dňa 09.01.2013 (č. l. 68) uviedla, že išlo o
výmenu okien v troch izbách, na terase, v kuchyni a v kúpeľni, následne boli vo všetkých miestnostiach
vymenené podlahy na laminátové, na toalete a v kuchyni na korkové, v kúpeľni nové dlaždice, obklady
na steny, nová sanita, zrkadlo, pod umývadlo skriňa. V obývačke bola namontovaná vstavaná skriňa

s posuvnými dverami, všetky miestnosti boli vymaľované a na strop bol založený ozdobný obklad
z polystyrénu. V kuchyni vymenili kuchynskú dosku s drezom. Vymenili interiérové dvere. Investície
odhadlana10až11tisíceur,ztohovložila5alebo6tisíceurzvlastnýchprostriedkov,ostatnéprostriedkyboli spoločné. Pripustila, že s rekonštrukciou sa začalo v období pred uzavretím manželstva, začali
prestavbou kúpeľne, následne spálne atď.

Žalovaný (č. l. 69) trval na investíciách v celkovej hodnote 3.000 eur s tým, že išlo o výlučne
spoločné prostriedky. Rekonštrukcia kúpeľne bola vykonaná v roku 2001, z finančných prostriedkov
nadobudnutých z odstupného od jeho zamestnávateľa. Podľa potvrdenia vystaveného bývalým
zamestnávateľom žalovaného dňa 30.11.2001 (č. l. 198) bol žalovaný v predmetnej organizácii
zamestnaný od septembra 1996 a bolo mu vyplatené odstupné ku dňu zániku pracovného pomeru (30.

11. 2001) vo výške 47.110 Sk (1.563,77 eur).
K zisteniu všeobecnej hodnoty bytu a spoločných častí a zariadení domu a podielu na pozemku súd
nariadil znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku Ing. Antona Fuzáka vypracovaného dňa
29.10.2013 (č. l. 134) mal ku 23.01.2004 sporný byt hodnotu 31.300 eur a ku dňu zániku manželstva
účastníkov hodnotu 38.000 eur. Znalec následne vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04.12.2013 (č.
l. 163) uviedol, že pri vyčíslení hodnoty bytu použil polohu diferenciácie, k použitiu porovnávacej metódy

nemal dostatok porovnateľných prvkov z databázy. Rozdiel medzi určenými hodnotami vo výške 6.700
eur (bez DPH) zodpovedá všeobecne rekonštrukčným prácam, ktoré sa na takýchto bytoch vykonávajú.

Svedkyňa V. D. vo svojej výpovedi (č. l. 187) uviedla, že má priateľský vzťah so žalobkyňou a
navštevovala ju aj v spoločnej domácnosti, ktorú viedla so žalovaným. Má vedomosti o tom, že

prebiehala na byte prestavba, vymieňali sa okná, montovali sa vstavané skrine, kuchynská linka, išlo o
postupné práce. Od žalobkyne má informáciu, že peniaze na okná jej dali rodičia a peniaze na skriňu dali
zase rodičia žalovaného. V čase, keď začala navštevovať účastníkov, kúpeľňu už mali hotovú. Časové
rozpätie prestavby uviesť nevedela.

Svedkyňa P. D. - sestra žalobkyne vypovedala, že keď sa nasťahovali účastníci do spoločného bytu,
vtedy ešte neboli manželmi. Kúpeľňu prerábali v čase pred uzavretím manželstva, na byte vymieňali aj
okná. Peniaze na výmenu okien dal žalobkyni ich starý otec, išlo o sumu okolo 100.000 SK, rovnakú
sumu vtedy dal starý otec súčasne aj svedkyni. Na rekonštrukciu kúpeľne poskytli peniaze aj ich rodičia,
asi 50.000 Sk. Výmenu okien iniciovala sestra, pred uzavretím manželstva, okná sa vymieňali postupne

.
Svedkyňa Z. Š. vypovedala, že je v priateľskom vzťahu so žalobkyňou, práve svedkyňa účastníkov
zoznámila. Navštevovala žalobkyňu aj v ich spoločnej domácnosti, prerábku kúpeľne, WC a výmenu
okien vykonali ešte pred uzavretím manželstva . Žalobkyňa sa jej vyjadrila s tým, že na výmenu okien jej
dal peniaze starý otec, sami na výmenu okien nemajú. Podľa svedkyne všetky okná boli vymenené ešte

pred uzavretím manželstva, po uzavretí manželstva prerábali spálňu a kuchyňu a naposledy obývačku a
tretiu izbu. Podľa jej informácií na výmenu interiérových dverí dostal peniaze žalovaný od svojich rodičov.

K investíciám do rekonštrukcie bytu predložila doklady žalobkyňa - pokladničné bloky (č. l. 193) o
nákupoch v počte 13 kusov (z obdobia február a marec 2002 v celkovej hodnote 21.059,50 Sk (699,05

eur).

Svedkyňa O. L. - matka žalovaného vo svojej výpovedi (č. l. 200) uviedla, že keď jej syn ukončil pracovný
pomer v roku 2001, z odstupného dal zrekonštruovať kúpeľňu, vaňu a kachličky. V tom čase podľa
svedkyne nemala dôvod do rekonštrukcie vnášať peňažné prostriedky aj žalobkyňa, nakoľko neboli

manželia. Žalovanému zvykli svedkyňa aj s manželom dávať nejaké peniaze, nevedela sa však vyjadriť
k tomu, na čo boli spotrebované, dali mu peniaze aj na začiatku jeho podnikania. Svedkyňa financovala
výmenu interiérových dverí, stolárovi zaplatili 1.700 eur. Okná účastníci vymieňali počas manželstva
postupne, podľa toho, ako na to mali peniaze. Rovnako financovali (svedkyňa s manželom) aj druhé
svoje dieťa, dostalo od nich dom.

Žalobkyňapodľavýpisuzoživnostenskéhoregistravykonávalapodnikateľskúčinnosťodjúla2006,ktoré
činnosti však v decembri 2006 ukončila a následne od decembra 2006 vykonávala ďalšie činnosti až do
júla 2012, kedy jej činnosť bola pozastavená na 3 roky. Od marca 2006 vykonáva v zmysle výpisu zo
živnostenského registra podnikateľskú činnosť žalovaný.

K hodnote podniku žalovaného bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou v odbore
ekonómia a manažment. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca predloženého dňa
10.07.2013 (č. l. 98) vyplýva, že ku dňu 27.05.2011 predstavoval čistý účtovný majetok podnikuhodnotu 21.580 eur. Znalec následne na pojednávaní (č. l. 163) vypovedal, že je možné určiť aj trhovú
hodnotu podniku, táto má vyššiu vypovedaciu schopnosť než účtovná hodnota. Z toho dôvodu bola
zadaná znalcovi ďalšia úloha na zistenie trhovej hodnoty podniku, a to podniku žalobkyne aj podniku

žalovaného. Zo záverov posudku predloženého súdu dňa 13.02.2015 ((č. l. 281) vyplýva reálna bežná
cenapodnikovk27.05.2011-žalobkynevovýške2.275euražalovanéhovovýške13.455eur.Následne
na pojednávaní znalec vypovedal (č. l. 438), že trvá na záveroch v písomnom znaleckom posudku
napriek námietkam žalobkyne, ku ktorým sa na pojednávaní podrobne vyjadril.

Žalobkyňa v konečnom návrhu zo dňa 03.07.2015 (č. l. 456) navrhla prikázať byt do výlučného
vlastníctva žalovanému a zaviazať žalovaného k povinnosti na zaplatenie rozdielu súm zistených
ohľadom podnikania žalovaného a zaplatenie 19.000 eur ako polovice hodnoty bytu. Podľa nej znalec
(pri určení hodnoty podnikov) nepostupoval objektívne. Žalovaný mal vykázaný ku koncu roka 2010
majetok (DHM) v hodnote 10.885 eur, ale k 27.05.2011 v hodnote 0, pričom dôvod úbytku nebol zistený
a preukázaný, rovnako úbytok na účte zo sumy 7.919 eur ku koncu roka 2010 na sumu 1.707 eur nebol

zdôvodnený, k čomu navrhovala doplnenie dokazovania. Naproti tomu navrhla jej hospodársky výsledok
znížiť o sumu 650,30 eur oproti zisteniam znalca. Vyplatenie polovice hodnoty bytu odôvodnila tým, že
prínos žalovaného spočívajúci v hodnote členských práv nie je predmetom BSM. poukázala na to, že
hodnota členských práv nebola vytvorená tým, že žalovanému bezplatne previedol členské práva jeho
otec,aletým,žeobajaúčastnícihodnotučlenskýchprávvyjadrenúvtrhovejcenenavýšilirekonštrukciou

bytu.

Vo svojom konečnom návrhu zo dňa 10.07.2015 (č. l. 458) žalovaný navrhol určiť do BSM byt č. 26
s príslušenstvom a vyporiadať BSM tak, že byt pripadne do vlastníctva žalovanému s povinnosťou
zaplatiť žalobkyni na vyporiadaní sumu 7.242,58 eur, zároveň navrhol priznať mu náhradu trov konania.

V podaní uviedol, že v zmysle výsledkov súdneho konania je predmetom vyporiadania byt, podniky
účastníkov a finančné prostriedky vložené na účet stavebného sporenia žalobkyne. Žalovaný získal byt
od svojho otca bezodplatným prevodom členského podielu k bytu pred uzavretím manželstva v roku
2002. Počas trvania manželstva bola uzatvorená zmluva o prevode družstevného bytu medzi družstvom
a účastníkmi konania, ktorou bolo na účastníkov konania prevedené vlastnícke právo k bytu. Podľa

žalovaného vklad členského podielu žalovaného do spoločného majetku je potrebné považovať za
prínos a preto má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené to, čo do spoločného
majetku zo svojho majetku vložil. Z hodnoty spoločného majetku vo výške 38.000 eur je teda potrebné
odpočítať hodnotu členského podielu 31.300 eur. Hodnota bytu sa navýšila počas trvania manželstva o
sumu 6.700 eur. Investície, ktoré mali byť realizované pred uzavretím manželstva nemožno v konaní o

vyporiadanie BSM brať do úvahy, keďže išlo o bezdôvodné obohatenie, ktorý nárok sa však premlčuje
a vznáša tak námietku premlčania akýchkoľvek investícií realizovaných pred uzavretím manželstva.
Ako náhrada 50% z hodnoty bytu tak prináleží žalobkyni 3.350 eur. Pre potreby vyporiadania hodnoty
podnikov uviedol, že je potrebné skúmať iba hodnotu podniku ku dňu zániku manželstva a otázky, akým
spôsobom došlo k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty pred zánikom manželstva alebo po jeho zániku sú

irelevantné. Z vyporiadania vyčíslených hodnôt podnikov pripadá k zaplateniu žalobkyni 5.590 eur. Čo
sa týka stavebného sporenia, podľa potvrdenia banky vyplýva mesačný vklad stanovený vo výške 1.250
Sk (41,49 eur) a z výpisov z účtu žalobkyne zo stavebného sporenia z rokov 2008 a 2009 vyplývajú
vklady: v roku 2003 - 4x, v roku 2004 - 12x, v roku 2005 - 12x, v roku 2006 - 12x, v roku 2007 - 12x,
v roku 2008 - 1x 663,88 eur a v roku 2009 - 1x 532 eur zo spoločného majetku účastníkov, teda bola

vložená do majetku žalobkyne suma 3.394,85 eur , z ktorej žalovanému prináleží suma 1.697,42 eur.

V konaní o vyporiadaní BSM súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva,
ktoré účastníci urobili predmetom konania (rozsudok NS ČR 22Cdo/999/2006).

Podľa § 703 ods. 1 OZ ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu,
vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ods. 2 ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

V zmysle uvedeného ustanovenia nevznikol medzi manželmi spoločný nájom bytu a (hoci aj dodatočný)
podpis žalovanej na zmluve o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu je pre potreby
súdu k rozhodnutiu bezvýznamný.Pokiaľ následne už počas manželstva došlo k prevodu vlastníckeho práva k tomuto bytu spoločne na
manželov, je potrebné prihliadnuť na prínos žalovaného hodnotou členských práv a povinností k bytu,

bez toho by sa účastníci vlastníkmi (družstevného) bytu za tak určenú nízku kúpnu cenu nestali. K
tomu súd uvádza, že investície do bytu vykonané pred prevodom vlastníctva boli investície vložené
do majetku tretej osoby, pričom ani svedeckými výpoveďami sa jednoznačne nepodarilo ustáliť, kedy
prebiehala rekonštrukcia bytu, pokladničné doklady predložené žalobkyňou preukazujú prestavbu a
výmeny zariadenia v byte len sčasti, ešte z obdobia pred uzavretím manželstva, rovnako nebolo možné

aniustáliťjednoznačneinvestíciedorekonštrukcie,nakoľkoneboliktomupredloženérelevantnédôkazy.
Preto súd v tomto smere ustálil v zmysle výpovede znalca, že o investície pri rekonštrukcii takého
rozsahu sa mohol práve byt za dané obdobie zhodnotiť.

Na základe uvedeného do BSM účastníkov patrí byt, ktorý počas manželstva nadobudli, po odpočítaní
prínosu žalovaného k vyporiadaniu prináleží suma 6.700 eur, z ktorej na podiele žalobkyne prináleží

suma 3.350 eur.

Podľa § 148a ods. 1 OZ na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje
podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s
podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Citované ustanovenie umožňuje manželovi ako podnikateľovi využívať spoločný majetok (ktorým sú aj
príjmy manžela a jeho zisk z podnikania) na podnikanie, pokiaľ však vybuduje manžel zo spoločných
prostriedkov podnik vo významnej hodnote, je potrebné pri vyporiadaní na túto hodnotu prihliadnuť.
Podnikostávamanželovi-podnikateľovi.Vdanomprípadepodnikaliobajamanželia,kudňuzánikuBSM

hodnota podniku (za ktorú by teoreticky bol bolo možné podnik predať) predstavovala u žalobkyne 2.275
eur a u žalovaného 13.455 eur. Podľa názoru súdu nie je potrebné dopĺňať dokazovanie k dôvodnosti
priebežného úbytku na majetku podniku a podnikovom účte, smerodajnou je hodnota podniku ku dňu
zániku BSM a k nakladaniu s majetkom pri podnikaní mal žalovaný súhlas žalobkyne pri začiatku
podnikania, v ďalšom priebehu podnikania už ho nepotreboval a mohol s majetkom nakladať svojvoľne.

Do vyporiadania z tejto časti tak prináleží suma 15.730 eur.

K stavebnému sporeniu súd uvádza, že sporiteľňou „stanovený“ vklad 1.250 Sk/41,49 eur neznamená,
že takto boli na účet aj vkladané prostriedky, k svojmu tvrdeniu žalovaný vykonanie vkladov nepreukázal,
z výpisov z účtov vyplýva, že na daný účet stavebného sporenia boli vložené sumy 20.000 Sk a 532

eur (spolu 1.195,88 eur), na ktoré možno prihliadnuť ako spoločné prostriedky (nakoľko žalobkyňa
nepreukázala opak) vnesené do výlučného vlastníctva žalobkyne. Účet bol však za trvania manželstva
v marci 2010 zrušený a peňažné prostriedky (9.080,27 eur) boli spotrebované do spoločného majetku.
Podľa tvrdenia žalobkyne malo ísť o kúpu spoločného vozidla, ale v zmysle predloženej faktúry (č. l. 58)
išlo (špekulatívne) o kúpu vozidla na účely podnikania pre žalovaného (k vráteniu DPH 1.436,97 eur),

následne kúpila žalobkyňa vozidlo od žalovaného za 1.500 eur (č. l. 45). Preto na tieto vklady súd pri
vyporiadaní neprihliadol.

Za daného stavu tak súd určil do majetku v BSM byt, v hodnote podľa záverov znalca 38.000 eur a
hodnoty podnikov 2.275 eur a 13.455 eur, spolu sumu 53.730 eur. Z toho odpočítal hodnotu na prínose

žalovaného do spoločného majetku 31.300 eur. Tak každému z účastníkov pripadá podiel vo výške
11.215 eur. Žalovaný preberá do svojho vlastníctva byt (6.700 eur), ostáva mu jeho podnik (13.455 eur),
žalobkyni ostáva jej podnik (2.275 eur), zo spoločného majetku prevzala menší podiel, preto vznikla
žalovanému povinnosť vyrovnať sa so žalobkyňou do výšky hodnoty jej podielu sumou 8.940 eur.

O poplatkovej povinnosti účastníkov konania súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. h/ a položky 6 písm.
b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

O povinnosti účastníkov nahradiť trovy štátu každému v polovici súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1
O. s. p., keď trovy štátu vznikli pri priznaní znalečného znalcom za vykonané znalecké úkony, kedy

bolo znalečné vyplatené z prostriedkov štátu - uznesením č. k. 12C/38/2012-128 zo dňa 22.07.2013,
ktorým súd priznal znalečné vo výške 691,54 eur, ktoré znalečné bolo čiastočne hradené zo štátnych
prostriedkov v časti 191,54 eur, uznesením č. k. 12C/38/2012-398 zo dňa 16.02.2015, ktorým súd priznal
znalečné vo výške 1.571,18 eur, ktoré znalečné bolo čiastočne hradené zo štátnych prostriedkov v časti986,89 eur a uznesením č. k. 12C/38/2012-464 zo dňa 10.08.2015, znalečné bolo hradené zo štátnych
prostriedkov v plnom rozsahu 25,34 eur.

V zmysle na § 142 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Predžalobné návrhy oboch účastníkov boli neprimerané, ani jeden nedokázal reálne posúdiť
svoje nároky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).