Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220691
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 9C/544/2012-49 zo dňa 17.12.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
9C/544/2012-70 zo dňa 03.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy
1.904,27 eura ako náhrady škody a sumy 380,85 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 11848/2009. O trovách konania súd

rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak,
že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy nevznikli a ani si toto právo
neuplatnil. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov a iné.

Žalobca žalobu oprel o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011
a tiež od 01.06.2010 do 31.05.2011, podľa ktorého exekučný súd mal mať povinnosť rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní bez ohľadu na to,
či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo
napríklad notárska zápisnica. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil
náhradu majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť už
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere; nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na
nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetkovú ujmu si uplatňoval
z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením. Márnym plynutím času mali byť

reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky, a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala
ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať. Žalobca uskutočnil výpočet nemajetkovej ujmy ako 20 % z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom poukázal na zmätočnosť
žaloby, kde nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručeniapodanínasúd,ktorémajúvýznampreposúdeniecelejveci,dátumy,kedysažalobcadozvedel
o vzniku škody; žalobca v podstate dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v

zákonom stanovenej lehote. Pritom neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu;
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na to, že dňa 21.09.2012 bol
okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej

lehoty, ale skôr. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. nárok žalobcu nepovažovalo za predbežne prerokovaný.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý

so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, podal dňa 11.12.2009 na Okresnom
súde Komárno žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 533,29 eura s
príslušenstvom, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej
T.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 05.10.2009 sp. zn. SR
08860/09. Súd uznesením č. k. 5Er/1144/2009-9 zo dňa 04.02.2010 odložil výkon exekúcie do

právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie, pričom exekútor a zástupca oprávneného uznesenie
prevzali dňa 09.02.2010. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 6CoE/21/2010-23 zo dňa 29.10.2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd potom uznesením č. k. 5Er/1144/2009-31 zo dňa 15.08.2012
opätovne žiadosť súdneho exekútora zamietol. Toto uznesenie prevzal exekútor, oprávnený aj povinná

prevzali dňa 21.08.2012. Následným uznesením č. k. 5Er/1144/2009-47 zo dňa 20.01.2014 súd opravil
uznesenie č. k. 5Er/1144/2009-31 zo dňa 15.08.2012 tak, že výrok správne znie: „Súd zamieta žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave zo dňa 13.11.2009 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/1144/2009. Na odvolanie oprávneného
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9CoE/97/2014-50 zo dňa 30.05.2014 tak, že napadnuté uznesenie

v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; exekúcia teda stále pokračuje a
ku dňu rozhodnutia predmetnej veci nie je právoplatne ukončená. Žalobca predložil súdu ako listinný
dôkaz dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať. Znaleckým posudkom č. 1/2013 znalca
Miroslava Slašťana zo dňa 24.06.2013 bola zodpovedaná otázka zadávateľa tak, že jednotlivé záväzné
pramene práva Európskej Únie a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú alebo

odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora EÚ k 1. júlu 2013, neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch, tzv. právo EÚ všeobecne a bez plnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní (označený znalecký

posudok). Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého ústavu so
sídlom v Bratislave zo dňa 17.01.2014, dával odpoveď na určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala
byť spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR
v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, s tým, že
na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby, pri ktorýchexekučné okresné súdy neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie
exekúcie - 30,76 eura, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdy neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o
žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eura. Znalecké posudky so svojím obsahom boli pre výsledok tohto

konania právne bezvýznamné.
Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3
podmienky súčasne. Súd v odôvodnení uviedol, že nesprávny úradný postup je porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu, pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,
ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim
s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť
štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá
za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným
postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a teda nesprávny úradný postup bol podstatou a
rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V odôvodnení sa súd zaoberal aj premlčaním. V danom prípade
súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. S ohľadom na vyššie opísaný priebeh exekučného
konania súd námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za opodstatnenú. Keďže konanie

stále pokračuje, nie je právoplatne skončené. Je pravda, že do 15 dní nebolo rozhodnuté o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale konanie nie je ukončené, a tak tvrdenie
žalobcu opísané v žalobe o bezdôvodnej nečinnosti po dobu viac ako 1021 dní nie je pravdivé.
Poslednému rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzali iné rozhodnutia a v danej veci nie je
splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je nesprávny úradný postup. Nie každé

nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. V tomto smere súd poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V exekučnom konaní súd musí ďalej skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a či je exekučný titul
materiálne vykonateľný. Exekučný súd nevydaním poverenia v 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu. Prípadné zamietnutie žiadosti nie je viazané na žiadnu zákonnú lehotu. Súd sa v tomto
prípade škodou nezaoberal, a to aj vzhľadom na to, že nemohol byť splnený zákonný predpoklad vzniku
zodpovednosti, t. j. príčinná súvislosť medzi údajným nesprávny úradným postupom súdu a vznikom
škody. K podmienke uplatnenia nároku na súde - predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody

príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich zákona - súd poukázal na to, že žalovanému boli
dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ku dňu
rozhodovania súdu už lehota 6 mesiacov v tejto veci už uplynula.
Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudokzrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,jehorozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy
obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po
vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.

Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského

súdu, ale len súdu exekučného. Ním predložené znalecké posudky sú právne významné pre vyhovene
žalobe. V konaní boli preukázané všetky predpoklady uplatnenej zodpovednosti, a preto bolo treba
žalobe vyhovieť. Súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho
povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú

náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. V odvolaní poukazoval na obsah znaleckých posudkov. Ak
bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súdna základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred
rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je

dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Keďže odvolací súd dospel
k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v základe správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003

Z. z., a to zaplatenia sumy 4.312,19 eura z titulu vzniknutej škody a sumy 862,44 eura z titulu
nemajetkovej ujmy poukazujúc na nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/1144/2009. Nesprávny úradný postup podľa žalobcu spočíva v
nerozhodnutí exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcievzákonomstanovenej15-dňovejlehoteavzamietnutížiadostisomeškanímviacako1021dní.

Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným; druhým

predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť
nemôže. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má totiž charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať

porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní alebo aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto

nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu uplatňovanú v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s
ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver o nepreukázaní
všetkých podmienok zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zo spisu Okresného

súdu Komárno vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia.
Exekučný súd konal priebežne, vo veci rozhodoval aj odvolací súd s vyššie opísaným výsledkom.
Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, o ktoré žalobu opieral, t. j. o nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie
poverenia, pretože súd žiadosť súdneho exekútora mal zamietnuť s omeškaním viac ako 1021 dní;
nepreukázal tak splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a aj náhrady nemajetkovej

ujmy. Znalecké posudky predložené žalobcom na tomto závere nemohli nič zmeniť. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že návrh nie je dôvodný s ohľadom na fakt, že žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto
bol jeho návrh správne zamietnutý. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia
prvostupňového súdu, odvolací súd konštatoval práve zmätočnosť na jeho strane. Žalobca sa v návrhu

odvolával napríklad na to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 1021 dní, čo s ohľadom
na skutočnosti zrejmé z exekučného spisu nie je pravdivé tvrdenie a možno to považovať za vedomé
zavádzanie súdu. V spise nefiguruje ani žiadne podanie žalobcu s údajným návrhom na prerušenie
konania, preto námietka v podanom odvolaní nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako tak odvolacísúd k námietke žalobcu v podanom odvolaní poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str.
7, kde súd prvého stupňa citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v takom znení,
aké platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, a v takomto znení ho aj aplikoval. Odvolací súd

však dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na
tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť
posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv
na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd vychádzajúc zo správneho
záveru súdu prvého stupňa o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. a posúdiac všetky dôvody odvolania žalobcu ako neopodstatnené napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 9C/544/2012-70 zo dňa 03.02.2015 uložil žalobcovi

povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok „za odvolanie zo ZEP, odvolanie,
ktorý je 20,- + 3,- eur“ s odkazom na pol č. 20a, 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak
poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal výrok o povinnosti
zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur, a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Namietal, že neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, keďže podľa
položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu
škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.,
pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V
prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„zákon o súdnych poplatkoch“) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom.
Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba
podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto
je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Čo sa týka súdneho poplatku 3 eur podľa položky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov, žalobca svoje odvolanie nijako nezdôvodnil.
Krajský súd v Nitre viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec aj v tejto

časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom

zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa§6ods.2zákonaosúdnychpoplatkochakjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie,rozumiesa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
„sadzobník súdnych poplatkov“) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákonaza každú stranu je súdny poplatok 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou
od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou

na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok
za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000 Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch
vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené
o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v
tomtosmerebolauskutočnenázákonomč.286/2012Z.z.,ktorýmsazmenilzákonosúdnychpoplatkoch
s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych
poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. V súvislosti s podaním

návrhu tak žalobcovi, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom,
vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa
poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal
odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm.
a) vzniká podaním odvolania a dovolania.

Odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, a nie i ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania žalobcovi vznikla poplatková
povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým

konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu
dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku
súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil dňa 28.01.2015, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné

posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k
úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych poplatkoch.
S ohľadom na uvedené právne posúdenie odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je vecne správne. Žalobca v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušiť, avšak odôvodnenie odvolanie smerovalo výlučne k povinnosti zaplatenia súdneho poplatku

za odvolanie v sume 20 eur. Výrok o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku v sume 3 eur podľa
položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov žalobca podrobnejšie nezdôvodnil. Odvolací súd v tomto
smere odvolanie ani proti súdnemu poplatku za odvolanie a ani proti súdnemu poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných
účastníkom,akbolopodanieurobenéelektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickým

podpisom podľa osobitného zákona, nepovažoval za opodstatnené. Preto uznesenie ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.