Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Slebodník
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/821/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216044
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216044.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokát a
konateľ proti odporcovi Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/220/2012-21 z 30.4.2014
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Dňa 27.9.2012 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom požiadal navrhovateľ o zaplatenie
náhrady škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 385 €. Svoj návrh odôvodnil, pokiaľ ide o
náhradu majetkovej škody, tým, že táto mu vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
- Okresného súdu Michalovce a predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Zo spisu súd zistil pod sp.zn. 11Er/463/2009, že u súdneho exekútora U.. H. O., sa vedie exekučná vec
pod sp.zn. Ex6625/2009, pričom návrh na vykonanie exekúcie u exekútora bol spísaný dňa 31.7.2009.
V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinová 25, požiadal o vykonanie exekúcie proti
povinnému Beate Demeterovej, Petrovce nad Laborcom 233, na základe exekučného titulu - Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 3.6.2009, sp.zn. SR04041/09, ktorý nadobudol právoplatnosť
22.6.2009, a vykonateľnosť 25.6.2009. Týmto rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 252,94 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
244,98 € od 21.12.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 117,20 €. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 22.6.2009 a vykonateľnosť 25.6.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie v predmetnej
exekučnej veci bolo vydané dňa 2.10.2009 v spise je na čl. 10 a týka sa vymoženia sumy 252,94 € s
príslušenstvom a trov exekúcie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.4.2014, ktorého sa však navrhovateľ bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Požiadal síce dňa o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť,
predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd,
dôsledkom ktorej podľa neho má byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu, vo veci nevylúčeného sudcu
povereného pojednávaním vo veci.Súd citoval o.i. § 5 ods.1, § 6, § 9, § 15, § 19 ods.1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a dôvodil, že po posúdení
zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.,
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody z toho
dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal
súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 2.10.2009 v lehote, vydaním
poverenia, bez prieťahov, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ v návrhu. Nárok navrhovateľa na náhradu
škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003
Z.z., a preto nie je daný ani samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného dôvodu nezoberal
správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval
a návrh, ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že
navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to podmienku predbežného prerokovania nároku pred
príslušným orgánom. V návrhu navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zák.
č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, ale
do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a kedy, a dokazovanie
odkázal na spis MS SR. Odporca síce nepoprel, že mu navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol,
že návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa
nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu
dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo
ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Súd ďalej mal za preukázané, že
skutkové tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia,
v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada úspešnému
odporcovi.
V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
opätovné prejednanie.
V odvolaní namietal, že sú dané dôvody podľa § 221 ods.1 písm.f/, a/ (nedostatočne zistený skutkový
stavjedôvododvolania§205ods.2písm.a/O.s.p.)asúdprocesnepochybil,keďneodročilpojednávanie
nažiadosťnavrhovateľastým,žev14-tichbodochrozoberávylúčeniesudcovvkonaníonáhraduškody,
žalobca nemal byť oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a tak ako aj v stovkách iných žalôb
mal o.i. súd porušiť právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Odporca, ak nereagoval na
výzvusúdu,malpoužiť§153bO.s.p.súdarozhodnúťvovecirozsudkomprezmeškanie,navrhovateľom
tvrdený skutkový stav mal sa stať rozsudkom.
Odporkyňa sa nevyjadrila k odvolaniu, ale v priebehu konania sa vyjadrila k žalobe tak, že žiada návrh
zamietnuť, lebo neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva (§ 9 ods.4 zák.
č. 514/2003 Z.z.). Nebola preukázaná priamo spôsobenie príčiny na následok.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O.s.p., lebo je vecne správne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní je potrebné uviesť:
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.Podľa § 101 ods.2 druhá veta O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods.1 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.
Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť
známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných práv
podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami KS
v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I.ÚS/293/2013-10
z 29.5.2013, I.ÚS/311/2013-10 z 29.5.2013, III.ÚS/351/2013-11 z 18.7.2013, IV.ÚS/508/2013-8 z
15.8.2013 atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností, a preto nemala
žiaden dôvod predpokladať, že sa tak nestane aj v prípade jej sťažnosti v tejto veci.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo zástupcovi žalobkyne doručené 19.2.2013, čoho dôkazom je
doručenka pri č.l.47, preto nedošlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti
konať pred súdom tým, že nemala sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej.
Okrem toho stav, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie si spôsobila sama tým, že sa bez dôležitého dôvodu neustanovila na pojednávanie,
na ktorom bolo rozhodnuté.
Súd sa nedopustil viacerých omylov, lebo nekonštatoval, že žalobkyňou namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané vo všetkých prípadoch, pretože uvádza exekučné veci, v ktorých došlo k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zák. ustanovenej lehote 15 dní,
avšak súčasne aj vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa tak stalo.
Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní z
30.4.2014, na ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu nezúčastnila,
preto jej právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.
Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jej trov a žalovaná žiadne
trovy neuplatnila.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.