Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217644
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414217644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcov: I. PharmDr.

F. F., N. X, 841 08 Bratislava, II. G.. O. F., N. X, 841 08 Bratislava, proti žalovanému: Dražobník s.r.o.,
Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v I. a II. rade sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 199,36 eura, do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 08.12.2014 domáhali, aby súd určil, že dražba na nehnuteľný
majetok žalobcu v prvom rade, ktorú realizoval žalovaný dňa 26.11.2014 je neplatná.

Žalobu odôvodnili tým, že dražba bytu č. XX, ulica F.. M. XX, 841 08 Bratislava, ktorého vlastníčkou je
výlučne žalobkyňa v druhom rade sa konala napriek tomu, že žalovaný v prvom rade, ako dlžník, podal
na Okresnom súde Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu sám na seba. Okresný súd Bratislava I
vydal dňa 14.11.2014 pod č. k. 6K/61/2014-76 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu v
druhom rade. Výlučnou vlastníčkou vydraženej nehnuteľnosti bola pritom len žalobkyňa v druhom rade
- manželka žalobcu v prvom rade.

Žalobca v prvom rade uviedol, že žalovaný mal byť vo veci predmetnej dražby zdržanlivý a vyčkať či súd
vyhlási na jeho majetok konkurz. Napriek skutočnosti, že žalobca mal telefonicky informovať žalovaného
o podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu, byt bol vydražený dňa 26.11.2014 za 65.000,- eur, pričom
hodnota bytu podľa znaleckého posudku bola stanovená na 80.670,26 eura. Iné právne ani skutkové
okolnosti žalobcovia v návrhu neuviedli.

Žalovaný sa k podanej žalobe, ako aj na pojednávaní konanom 9. septembra 2015 vyjadril a navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol z niekoľkých dôvodov.

Žalobcovia v I. a II. rade sa majú mylne domnievať, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom,
keď po začatí konkurzného konania voči žalobcovi v I. rade (konkurzné konanie začaté uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2014, sp. zn. 6K/61/2014, zverejnením v Obchodnom
vestníku SR č. 223/14 dňa 21.11.2014) uskutočnil dobrovoľnú dražbu v stanovenom termíne. Ako

dôvod nezákonnosti dražby žalobcovia v I. a II. rade uvádzajú nesplnenie povinnosti žalovaného
byť „zdržanlivý'' pri príprave dražby až do vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu v I. rade. V
zmysle § 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKR“) má síce začatie konkurzného konania ten účinok, že na majetok patriacidlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať
vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa však nevzťahuje na pokračovanie vo výkone
zabezpečovaciehoprávadobrovoľnoudražboupodľaZákonaodobrovoľnýchdražbách,pričompredmet

dražby bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v II. rade, voči ktorej nebolo začaté konkurzné konanie.

Preto je zrejmé, že žalovaný neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď po začatí konkurzného konania
voči žalobcovi v I. rade zrealizoval dobrovoľnú dražbu. Argumentácia žalobcov v I. a II. rade, že žalovaný
mal byť pri príprave dražby „zdržanlivý“ až do rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na

majetok žalobcu v I. rade neobstojí. Zo žiadneho právneho predpisu žalovanému uvedená povinnosť
totiž nevyplýva. Žalovaný postupoval pri príprave dobrovoľnej dražby transparentným spôsobom, plne
rešpektujúc dotknuté zákonné ustanovenia. Dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 26.11.2014, a teda
v čase medzi začatím konkurzného konania voči žalobcovi v I. rade (22.11.2014) a medzi vyhlásením
konkurzu na jeho majetok (29.11.2014). Ku dňu konania dražby neexistoval žiaden zákonný dôvod, ktorý
by žalovaného obmedzoval pri realizácii dobrovoľnej dražby.

Žalobca zdôraznil, že ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD explicitne vymedzuje, že dôvodom podania žaloby
o určenie neplatnosti dražby musí byť spochybňovanie zákonnosti postupu pri realizácii dobrovoľnej
dražby. Žalobcovia v I. a II. rade však v žalobe o určenie neplatnosti dražby žiadne porušenie zákona
nenamietajú.

Podľa § 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii začatie konkurzného
konania má tieto účinky: na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený
zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa
nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z

účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na
pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým

bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Na základe zisteného skutkového, právneho stavu a z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobu je nutné v celom rozsahu zamietnuť z niekoľkých dôvodov. V prvom rade treba konštatovať,
že vzhľadom ku skutočnosti, že vydražený predmetný byt nebol vôbec majetkom žalobcu v prvom
rade (čo nebolo v spore ani sporné), začatie konkurzného konania na majetok žalobcu v prvom rade

sa nijakým spôsobom nemohol vzťahovať na majetok, ktorý nebol jeho vlastníctvom. Odhliadnuc od
uvedeného, pri začatí konkurzného konania, možno pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva
dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu na majetok dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva priamo z
§ 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takže aj keby bol predmetom
dražby majetok dlžníka, voči ktorému začalo konkurzné konania, vo výkone zabezpečovacieho práva

dobrovoľnou dražbou na takýto majetok by sa mohlo pokračovať.

Taktiež nebola zo strany žalobcov splnená základná podmienka na prípadný úspech v spore o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobcovia nijakým spôsobom nespochybnili platnosť záložnej
zmluvy ani nijakým spôsobom nenamietali ani nepreukazovali v konaní porušenia ustanovení zákona o

dobrovoľných dražbách, tým pádom nemohli byť v konaní nijakým spôsobom úspešní.

Ďalším nemenej dôležitým dôvodom na zamietnutie žaloby je nedostatok konania spočívajúci v
nesprávnom vymedzení pasívne legitimovaných subjektov, nakoľko v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, je presne vymedzené kto má byť účastníkom súdneho konania o

neplatnosť dražby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalovanému
ich náhradu, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Náhrada trov konania pozostáva zosumy 199,36 eur ako náhrady za preukázateľné cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaní
konanom dňa 9. septembra 2015 vo výške 197,96 eura ako aj náhrada poštovného vo výške 1,40 eura.

Súd priznal náhradu za vynaložené cestovné výdavky a poštovné nakoľko takto uplatnená náhrada je
dôvodná čo do dôvodu aj výšky. V zmysle opatrenia MPSVaR č. 632/2008 je suma základnej náhrady
za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eura, túto sumu si žalovaný aj uplatnil
za jeden km jazdy osobným motorovým vozidlom. Okrem uvedeného patrí žalovanému aj náhrada za
spotrebovanépohonnéhmoty,ktorásavypočítapodľacenypohonnýchlátokvčasepoužitiamotorového

vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového
vozidla. Z predloženého technického preukazu vyplýva, že priemerná spotreba použitého motorového
vozidla je 6 litrov/100km. Žalovaný si správne vyčíslil aj cenu pohonných hmôt vo výške 1,064 eura/
liter, ktorej výšku súd overil na stránke Štatistického úradu SR. Preto náhrada za spotrebované pohonné
hmoty, amortizáciu vozidla predstavuje sumu 197,96 eura ( 401 km /vzdialenosť Košice -Bratislava/ x 6
litrov na 100km x 1,064 eura cena paliva) x 2 cesty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.