Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Karol Rihák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217604
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414217604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
žalovanému: O. B., bytom L. XX, 841 07 Bratislava, o zaplatenie 125,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,05 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,5% ročne z tejto sumy od 26.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 125,05 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 26.07.2013 do zaplatenia z titulu nezaplatenia ceny elektronických
komunikačných služieb poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o pripojení č. A5057879 a Dodatku
k Zmluve č. A5057879, zmluvy o pripojení č. 142705, Zmluvy o pripojení č. A1776611 a Zmluvy o
pripojení č. A4206785 v sume 56,05 eura. Zvyšnú časť žalovanej istiny si žalobca uplatnil titulom
náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia ZTE WP650 (ktoré predal žalovanému na základe zmlúv o pripojení) a
jeho akciovou cenou.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na 09.09.2015, na ktoré sa žalobca ani žalovaný
nedostavili, pričom nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd v zmysle § 101 ods.

2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,
pričom zistil nasledovné, pre právne posúdenie veci relevantné, skutkové okolnosti:

Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 25.10.2011 zmluvu o pripojení č. A5057879 (č.l. 4-5 spisu) spolu s
dodatkom (č.l. 6-9 spisu), dňa 26.11.1997 Zmluvu o pripojení č. 142705 (č.l. 10 spisu), dňa 12.03.2005

Zmluvu o pripojení č. A1776611 (č.l. 11 spisu) a dňa 12.01.2009 Zmluvu o pripojení č. A4206785 (č.l.
12 spisu), na základe ktorých poskytol žalovanému v období 03/2013 - 04/2011 dohodnuté elektronické
komunikačné služby v celkovej sume 56,05 eura, čo mal súd za preukázané z priložených faktúr (č.l.
14-19spisu).Výzvouzodňa11.07.2013(č.l.13spisu)žalobcavyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumyza poskytnuté elektronické komunikačné služby do 25.07.2013. V konaní pritom nebolo preukázané, že
by žalovaný ku dňu rozhodovania súdu dlžnú sumu žalobcovi uhradil.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 610/2003
Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky

a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca na základe zmlúv o pripojení č. A5057879, č. 142705,
č. A1776611 a č. A4206785 poskytol žalovanému v období 03/2013 - 04/2013 dohodnuté elektronické

komunikačné služby v celkovej sume 56,05 eura, žalovaný však za ne fakturovanú sumu v lehote
splatnosti nezaplatil (čím sa zároveň dostal do omeškania), súd dôvodne podanej žalobe v tejto časti
vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo
výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 8,5% ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s

§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). Súd pritom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškaniavsúladesožalobnoužiadosťouod26.07.2013,t.j.ododňanasledujúcehopodni,kuktorému
ho žalobca výzvou zo dňa 11.07.2013 vyzval na úhradu dlžnej sumy, keďže v tomto období už žalovaný
bol v omeškaní.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo
výške 69,- eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Žalovaný v Dodatku k zmluve o pripojení č.
A5057879vyhlásil,žejesivedomý,žemobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenie,súmupredávanéza
zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať dohodnuté služby počas dohodnutej

doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne

24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môževzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo
záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností,
vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o

všeobecnejzodpovednostizaškodumožnoaplikovaťtaknaprípadyzáväzkovej,akoajmimozáväzkovej
zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie
je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
prvého predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd
vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a
ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré sú súčasťou

zmluvy. Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných
strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej
všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov. Podľa
čl. 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o poskytovaní verejných služieb, Aktivácia Služieb) bod 2.1 -
spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma
zmluvnými stranami. Podľa ustanovenia §40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda
sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal

a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdržal. Treba teda
uzavrieť, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj záväzok
zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad vzniku škody - protiprávny
úkon. Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky

zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného
predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v Dodatku) by nedošlo.
Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
žalobcu, tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením

právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,

pretože tento za tento mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu. S
vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny. Na

základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 69,- eur a to aj
spolu s úrokom z omeškania.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť mu sumu 125,05 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% zo sumy 125,05 eura od 26.07.2013 do zaplatenia. Úroky z omeškania so žalobou uplatneného
nároku tak ako je uvedený vyššie tak ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavujú sumu 22,59
eura. Následne, celková suma požadovaná žalobcom (istina + úroky z omeškania), ku dňu vyhlásenia

rozsudku predstavuje sumu 147,64 eura.

Žalobcovi súd priznal v rozsudku sumu 56,05 eura a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
56,05 eura od 26.07.2013 do zaplatenia, čo predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu sumu 66,26
eura (56,05 eura istina + vyčíslený úrok z omeškania vo výške 10,20 eura).

Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 44,87 % (66,26 eura z 147,64 eura). Úspech
žalovanéhovpomerekžalovanejpohľadávkepotomčiní55,13%(81,38euraz147,64eura).Odrátaním
úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vyjde čistý úspech žalovaného v pomere 10,26 %.

V prejednávanom prípade by bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému pomernú časť jemu

vzniknutých trov konania. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný žiadne trovy neuplatnil, ani mu v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.