Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715204378
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715204378.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu G. E. K., K.. Q..
X.., K. K. N. C., S. Č.. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v rade 1/ E. F., H.. XX. XX. XXXX, H. C. R.
R., S. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mestom Martin, a v rade 2/ N. H.,
H.. XX. XX. XXXX, R. C. Z., E. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 3 721,64 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi zaplatiť sumu 3 069,15 € spolu s 8,05% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2 862,80 € od 16. 09. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 377,89 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01. 04. 2015 sa žalobca proti obom žalovaným, a to žalovanej
v rade 1/ ako dlžníčke a žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi domáhal zaplatenia sumy 3 721,64 €, spolu

s vyčísleným úrokom z omeškania zo splátok zročných v období od 21. 04. 2011 do 15. 09. 2014 vo
výške 410,00 € a 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 721,64 € od 16. 09. 2014 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči obom žalovaným nadobudol od
postupcu Slovenskej sporiteľne a.s. so sídlom v Bratislave na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,

uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) zo dňa 04. 11. 2009. Pohľadávka banky
voči žalovaným vznikla na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrela banka so žalovaným
v rade 1/ a 2/ dňa 10. 08. 2005. Touto zmluvou poskytla banka žalovanej v rade 1/ úver a žalovaná
v rade 1/ sa ho zaviazala splácať spôsobom stanoveným v zmluve. Žalovaná si však svoju povinnosť
neplnila v dôsledku čoho jej voči banke vznikol dlh. Pohľadávka banky a následne aj žalobcu ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8 414,42 €, a táto suma pozostávala z istiny vo výške

7 492,56 €, úroku z omeškania vyčísleného v sume 921,86 €. Úrok z omeškania si však žalobca v
konaní neuplatňuje. Žalovanej v rade 1/ bol pôvodne poskytnutý úver vo výške 4 979,09 €, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 71,57 € vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca si však
v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 04. 2011 do 20. 07. 2015, čiže celkovo 52 splátok vo
výške 3 721,64 €. Splátky, ktoré boli zročné od 20. 09. 2014 do 20. 07. 2015 sa stali splatnými 15. 09.
2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Iné splátky si žalobca v konaní neuplatňuje.

Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje ust.
§ 497 a nasl. Obch. zák. a to napriek tomu, že šlo o spotrebiteľský úver. Súčasne vyčíslil 8,05 % úrokz omeškania z jednotlivých splátok, ktoré boli zročné od 20. 04. 2011do 15. 09. 2014 spôsobom, ktorý
bol uvedený v žalobe a takto vyčíslený úrok predstavoval sumu 410 €. Šlo o úrok vypočítaný z 52
neuhradených splátok úveru.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná v rade 1/ sa k žalobe vyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jej pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Súd preto

žalovanej v rade 1/ ustanovil opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin podľa § 29 ods. 2 O. s. p.,
ktorý potom žalovanú v rade 1/ v konaní zastupoval.

Pokiaľ šlo o žalovaného v rade 2/, ten sa k žalobe nevyjadril napriek tej skutočnosti, že mu bola žaloba
riadne a včas doručená a pojednávaní nariadených vo veci sa nezúčastňoval.

Súd na pojednávaní dňa 13. 08. 2015 vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do
súdneho spisu, a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Skutočne je pravdou, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ dňa 10. 08. 2005 so žalovanou v rade
1/ uzavrela zmluvu o splátkovom úvere, ktorej číslo je uvedené v žalobe. Na základe tejto zmluvy bol

žalovanej v rade 1/ poskytnutý úver vo výške 150 000 Sk ako spotrebný bezúčelový úver pri výške
úrokovej sadzby 11,10 %, pri poplatku za poskytnutie úveru 3 000 Sk, pri poplatku za správu úveru 50
Sk mesačne, pri výške splátok 2 156 Sk s tým, že boli zročné k 20-temu dňu v mesiaci, pričom splatnosť
prvej splátky bola k 20. 09. 2005 a splatnosť poslednej splátky k 20. 07. 2015. Ročná percentuálna miera
nákladov bola vypočítaná na 5,63 % ročne.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, ktoré
sa žalovaná v rade 1/ ako dlžníčka zaviazala dodržiavať.

S touto zmluvou súvisela dohoda o ručení uzavretá podľa § 303 až 312 Obch. zák. medzi Slovenskou

sporiteľňou a.s. a žalovaným v rade 2/. Touto zmluvou žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že uspokojí
pohľadávku veriteľa, čiže banky, ktorá vznikla z úverovej zmluvy vyššie uvedenej, a to v prípade ak
dlžník, čiže žalovaná v rade 1/ neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy
na plnenie dlžníkovi, teda žalovanej v rade 1/.

Nepochybne bolo preukázané, že žalobca sa potom stal veriteľom predmetnej pohľadávky a jej
príslušenstva na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uvedenej v žalobe, ktorú inak žalobca pripojil
do súdneho spisu. Postúpenie pohľadávok však banka oznámila obom žalovaným listom z 20. 11. 2009,
ktoré sa do poznávacej sféry oboch žalovaných dostali 19. 01. 2010, z ktorej sa do poznávacej sféry
oboch žalovaných dostali v januári 2010.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný v rade 1/ alebo žalovaný v rade 2/ boli
zaplatili žalobcovi, ako novému veriteľovi, sumu 3 721,64 €, ktorá predstavuje práve spomínaných 52
nezaplatených splátok zročných od 20. 04. 2011 až do 15. 09. 2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca oznámil žalovaným zosplatnenie úveru v dôsledku nesplácania zročných

splátok listom z 27. 08. 2014, pričom v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne sa táto zásielka požadovala za doručenú 3 dňom od jej odoslania. V zmysle dodržania 15-
dňovej notifikačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. mimoriadna splatnosť úveru potom nastala dňa
15. 09. 2014.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je v celom rozsahu
dôvodná.

Súd rozhodoval v čase, keď platilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Právny vzťah medzi žalobcom a účastníkmi konania, pokiaľ ide o prípadne premlčanie nároku žalobcom
uplatňovaného voči žalovaným, súd posudzoval v zmysle ust. § 100 a nasl. Obč. zák. vzhľadom na ust.
§ 52 ods. 2 Obč. zák. platného v čase rozhodovania súdu.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky.

V tomto prípade súd dospel k presvedčeniu, že pokiaľ ide o nárok žalobcu tak vzhľadom na deň podania
žaloby, teda 01. 04. 2015 a plynutie trojročnej premlčacej doby sú premlčané splátky, ktoré sú zročné
pred20.04.2012atedanepremlčanésúsplátkyzročnéod20.04.2012do20.07.2015,čojecelkovo40
splátokvcelkovejvýške2862,80€.Lenztýchtosplátokmoholžalobcapožadovaťajúrokyzomeškania,
na ktoré mu vznikol nárok od 21. 04. 2012 do 15. 09. 2014, čo potom predstavovalo sumu 206,35 €.

Nárok na úroky z omeškania zo splátok, ktoré boli zročné od 20. 04. 2011 do 20. 03. 2012 bol premlčaný.
Žalobcovi potom celkovo patrí titulom nesplatených splátok a úrokov z omeškania vyčíslených z nich k
15. 09. 2014 celkovo suma 3 069,15 €. Z istiny 2 862,80 € môže potom žalobca uplatňovať ďalej 8,05
% úrok z omeškania od 16. 09. 2014 do zaplatenia.

Nárok žalobcu na vrátenie úveru nachádza oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Z. z.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obč. zák. v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s splnením peňažného
dlhu.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd žalovanú v rade 1/ zaviazal ako dlžníčku z úverovej zmluvy

k zaplateniu vyššie uvedených plnení žalobcovi. Žalovaný v rade 2/ prevzal záväzok ručiteľa a preto
zodpovedá v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. za splatenie dlhu žalobcovi. V rozsahu, v akom jeden zo
žalovaných splní záväzok voči žalobcovi zaniká povinnosť druhého zo žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania žalobcovi, ktorý

nebol v konaní plne úspešný pomerne krátil v závislosti od jeho úspechu a neúspechu vo veci. K trovám
žalobcu patrí zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 223 € a ďalej trovy právneho
zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho zastúpenia patrí odmena právnehozástupcu žalobcu za 3 úkony právnych služieb po 141,07 €, a to prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 13. 08. 2015. Pokiaľ ide o účasť na pojednávaní dňa 09.
07. 2015 patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena len vo výške 1-iny tarifnej sadzby, teda v sume

35,27€, vzhľadom na skutočnosť, že došlo k odročeniu pojednávania pre neprítomnosť žalovaných bez
prejednania veci samej. Za vyjadrenie žalobcu zo dňa 13. 07. 2013 súd nepriznal právo na náhradu
trov konania, a to vzhľadom na skutočnosť, že na výzvu súdu týmto vyjadrením žalobca len dopĺňal
žalobu a predkladal listinné dôkazy, ktoré mal pôvodne pripojiť k pôvodnej žalobe, čo ale neurobil a tak
niektoré jeho tvrdenia preukázané neboli. K 4 úkonom právnej služby patrí aj režijný paušál po 8,39 €

a 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia takto predstavujú sumu 590,45 € a spolu trovy konania
predstavujú sumu 813,45 €. Právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná istina, ktorá predstavuje 82
% pôvodne uplatneného nároku ( 3 721,64 €). Čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho
úspechom a neúspechom, a predstavuje potom 64 % pôvodne uplatneného nároku. Súd preto priznal
žalobcovi, vzhľadom na pomerné krátenie náhrady trov konania len 64 % účelne vynaložených trov
konania, čo predstavuje sumu 377,89 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.