Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240468
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112240468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava81311,Župnénámestie

13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 14C/408/2012-54 zo dňa 20.2.2015 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 14C/408/2012-67 zo dňa 9.4.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola
žaloba a návrh na prerušenie konania zamietnuté, ako aj vo výroku o náhrade trov.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 9.4.2015 č. k. 14C/408/2012-67.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žaloby na náhradu majetkovej škody, ako aj
na náhradu nemajetkovej ujmy podané na Okresný súd Humenné pod sp. zn. 21C/171/2012,
21C/173/2012, 21C/174/2012, 21C/175/2012, 21C/176/2012, 21C/179/2012, 21C/180/2012. Náhradu
trov konania účastníkom nepriznal. Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Veci vedené

pôvodne Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C/170/2012 a 21C/172/2012 vylúčil na samostatné
konanie.

Po vykonaní dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že v prejednávanej veci a v spojených
veciach si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkových škôd a nemajetkovej ujmy
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. V súvislosti s výkladom

pojmu „nesprávny úradný postup“ a s výkladom ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku poukázal na názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení zo dňa 9.12.2010 pod sp.
zn. II ÚS 545/2010, a najmä na rozhodnutie Ústavného súdu pod sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa
14.12.2012, v ktorej sa tento súd zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci, kde Ústavný súd SR
okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd v predmetnom konaní a v spojených

veciach nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v konaniach ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
V uvedených veciach bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovské rozsudky,
ktoré boli podkladmi pre jej vykonanie nezaväzujú povinných na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
prípadne právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský

rozsudok týmto zákonným ustanoveniam odporuje, uvedené nedostatky predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia čiastočne
zamietnutá a následne vo zvyšku nároku vydané poverenie, vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie, nie je takej povahy, aby bolo možné v daných veciach vysloviť

porušenieprávažalobcunaprerokovaniavecibezzbytočnýchprieťahov.Vuvedenýchprípadochpredsa
žalobca nemôže vyčítať nečinnosť exekučného súdu za súčasného preukázania, že pre jeho postoj
ako oprávneného spolu s rozhodcovským súdom nim zvoleným za účelom preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých boli vyššie exekučné konania
vedené, neposkytli konajúcemu súdu nevyhnutnú súčinnosť v stanovených súdom určených lehotách,
ale naopak výzvy odignorovali, prípadne reagovali s niekoľkomesačným meškaním. Ohľadne žalobcom

tvrdených prieťahov v predmetných konaniach nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie a neriešila
sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky či Európsky
súd pre ľudské práva. Ak žalobca v žalobách uviedol, že v exekučných konaniach podával písomné
žiadosti o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval
nielen oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktoré bránia

rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, tieto nie je možné považovať
za sťažnosti podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z.. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania
súd zdôvodnil predovšetkým nehospodárnosťou takéhoto rozhodnutia, keď ide o otázku, ktorú je súd
oprávnený riešiť ako otázku predbežnú. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a žalovanej
trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu
odňala možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci tým, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd
rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona
č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,

ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č.
412/2012 Z. z.. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo je

neprípustné. Ďalej uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie
a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý

súdny proces neakceptovateľný. Tvrdí, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre
ľudské práva opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležité, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy

a podobne. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti
súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Vytkol súdu,
že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, ani
nerozhodol o návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie
vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť

odvolacieho súdu v skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods.
2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok

preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3
O. s. p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu skutočnej (majetkovej)
škody a na zaplatenie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňovaný podľa § 17
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej
len ZZŠ. Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Humenné, ktorý v pôvodných exekučných

veciach nerozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonom stanovenej
lehote.

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že postup exekučného súdu v žalobcom
namietaných veciach bol nasledovný:

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/171/2012 v exekučnej veci proti povinnej
Y. T., vedenej pod sp. zn. 12Er/461/2010, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 28.5.2010. Uznesením zo dňa 6.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.7.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a

uznesenímzodňa24.8.2011,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa4.10.2011, exekučnékonaniezastavil;
Predmetom konania vo veci samej bola náhrada majetkovej škody 5.835,79 eur predstavujúcej náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím, ako aj náhrada
nemajetkovej ujmy v sume 1.167,16 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/173/2012 v exekučnej veci proti povinnej
K. M., vedenej pod sp. zn. 12Er/982/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 2.11.2009. Uznesením zo dňa 29.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
4.11.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
0,25%úrokuzomeškaniadennezosumy1.493,36eurod23.10.2008dozaplatenia,dňa19.11.2010súd

vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.715,99 eur, trovy predchádzajúceho
konania v sume 366,94 eur a trovy exekúcie. Následne uznesením zo dňa 16.1.2012 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju; Predmetom konania vo veci samej bola majetková škoda v sume 125,- eur
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou s vymáhaním pohľadávky.
Taktiež požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 935,- eur za vnútorné zásahy do

spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania. Ide o násobok 55,- eur za
každý mesiac omeškania.

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/174/2012 v exekučnej veci proti povinnému
R. U., vedenej pod sp. zn. 22Er/293/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručená súdu dňa 20.10.2010. Uznesením zo dňa 27.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
16.7.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti o vymoženie zmenkového
úroku 0,25% denne z dlžnej sumy 2.131,39 eur od 28.12.2009 do zaplatenia. Uznesením zo dňa
19.10.2011 vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 2.131,39 eur, úrok vo

výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 19.3.2010 do zaplatenia, trovy konania v sume 474,37 eur a trovy
exekúcie; Vo veci samej si žalobou uplatnil náhradu majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy v
sume 992,- eur z dôvodov, ako vo veci sp. zn. 21C/173/2012.- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/175/2012 v exekučnej veci proti povinnej Q.
F., vedenej pod sp. zn. 21Er/423/2008, bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 1.12.2008. Súd udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15.12.2008; Vo veci samej si žalobou uplatnil náhradu
majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 321,- eur z dôvodov, ako vo veci sp. zn.
21C/173/2012.

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/176/2012 v exekučnej veci proti povinnému

F. U., vedenej pod sp. zn. 12Er/849/2010, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 4.10.2010. Uznesením zo dňa 1.6.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; Vo veci samej si žalobou uplatnil rovnaké nároky, ako vo
veci sp. zn. 21C/174/2012.

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/179/2012 v exekučnej veci proti povinnej

Y. C., vedenej pod sp. zn. 10Er/726/2009, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 28.8.2009. Uznesením zo dňa 7.1.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v časti istiny nad sumu 126,80 eura a v časti úroku z
omeškania vo výške 0,25 % denne z tam presne špecifikovaných súm a uznesením zo dňa 2.6.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v ostanej časti; Vo

veci samej si žalobu uplatnil náhradu majetkovej škody 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
770,- eur z rovnakých dôvodov, ako v predchádzajúcej veci.

- v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou 21C/180/2012 v exekučnej veci proti povinnému
Y. L., vedenej pod sp. zn. 12Er/1059/2009, bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručená súdu dňa 27.11.2009. Uznesením zo dňa 29.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.12.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti 0,25% úroku z omeškania denne zo sumy 4.096,12 eur od 9.4.2009 do zaplatenia, následne
dňa 22.2.2011 vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 4.418,07 eur, trovy
predchádzajúceho konania v sume 766,76 eur a trovy exekúcie; Vo veci samej si uplatnil náhradu

majetkovej škody v sume 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 935,- eur z rovnakých dôvodov
ako v predchádzajúcej veci.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZŠ v znení
účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii pojmu „nesprávny úradný postup“. Odvolateľ v
podanom odvolaní konštatoval, že v tomto prípade súd neprípustne „interpretoval“ zákon, že ho
novelizované ustanovenie „inšpirovalo“.

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie preskúmavaných v tomto odvolacom konaní bola
podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012, teda predo dňom účinnosti
novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z. z.. V
súvislostistoutonovelizáciouneobsahujezákonžiadneprechodnéustanovenia.Vdôsledkutohomožno
ustanovenia uvedené v tejto novelizácie aplikovať len na konania začaté po dni 31.12.2012.

Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní bol oprávnený a povinný vykladať
pojem „nesprávny úradný postup“, pričom nie je vylúčené, aby sa „inšpiroval“
novelizovaným znením zákona prípustnou formou a rozsahom vyložil pôvodné znenie tohto zákonom
stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, a právom chránených

záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, priktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho

úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia najvyššieho súdu je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány nepostupovali v

rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ...,
ich konanie nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu...“

Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci bolo začaté pred alebo po 1.1.2013, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok, pokiaľ exekučný súd
rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená exekúcia podľa § 57 ods. 1
Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45 zákona č. 44/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, nejde o nesprávny úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným

súdom. Aj v takom prípade by však muselo ísť „o zbytočný prieťah“.

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012 zo
dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu
nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Poukázal na to, že žalobca

podával žiadosti o udelenie poverenia
hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby so čo najrýchlejšie odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania

a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci
podľa dátumu ich nápadu na súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že v žiadnej z vecí spojených na
spoločné konanie tvoriacich predmet tohto odvolacieho konania, neboli splnené podmienky pre záver,

že v nich došlo „k zbytočným prieťahom“ spĺňajúcim podmienky
nesprávneho úradného postupu. V žiadnej z týchto spojených vecí nebola podaná sťažnosť na prieťahy
predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom.
Podobne v žiadnej z týchto vecí disciplinárny súd pre zbytočne prieťahy nezistil, že by sa konajúci
sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci nevyplýva ani z

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie
o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval
nielen oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá
bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, takéto podania vpreskúmavaných sporoch neboli zistené. Naviac tieto nie je možné považovať za sťažnosti podľa § 62
a násl. zák. č. 757/2004 Z. z..

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od
doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona

možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne aj rozhodnutí rozhodcovských súdov (z. č.

102/2011 Z. z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie
pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c/, d/ Exekučného poriadku. Táto legislatívna zmena bola zavedená do exekučného poriadku
zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s účinnosťou
od 1.6.2010 spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí

pre rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým
právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo

ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný
súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania aj
bez návrhu v prípade zistenia
nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť
s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím nepodložil a nepreukázal. Pretonemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že

táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia
a preukázania.

Jepotrebnézdôrazniť,ženebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduprvéhostupňa

v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za
prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty,
ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom
stanovenej 15 -dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vo veci pôvodnej sp. zn. 14C/408/2012 bola náhrada škody a nemajetkovej ujmy uplatňovaná z iného
skutkového dôvodu. Zastavenie exekúcie z dôvodu ničotnosti rozhodcovského rozsudku nevytvára
prekážku rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p. a § 35 z. č. 244/2002 Z. z.). Nič preto nebránilo žalobcovi
uplatniť si tento istý nárok na všeobecnom súde. O škode by bolo možné hovoriť len v prípade, že by

bol žalobca v novom konaní neúspešný z dôvodov súvisiacich so zastavením exekúcie. Ani vtedy by
však nebolo možné úspešne žalovať o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, keďže
táto škoda nevznikla z dôvodu meškania súdu.

Náhradanemajetkovejujmyvtejtovecimala maťdôvodvposkytnutíprimeranejsatisfakciezaporušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Ani tento nárok nie je priechodný, pokiaľ nebolo rozhodnuté
o nezákonnosti uznesení o zastavení exekúcie.

VpriebehutohotokonaniažalobcanenavrholdokazovanieoboznámenímlistinyoznačenejakoZnalecký
posudok č. 1/2014. Podobne neoznámil v tejto veci, že originál tejto

listiny sa ukladá na súdnej správe pod konkrétne číslo Spr.. Preto nebol dôvod pre vykonanie
takéhoto dôkazu.

O návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo rozhodované.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej, ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou oprávnenou podať
odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Uznesením č. k. 14C/408/2012-67 zo dňa 9.4.2015 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal

nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že položka 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov je stanovená pre súdny poplatok za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
To znamená, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú ďalšie
úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007 zo dňa 29. 03. 2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré
niesúuvedenévpríloheSadzobníkasúdnychpoplatkov,sasúdnepoplatkynevyberajú.Vtakomprípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.
Tvrdil, že postupom súdu bolo zasiahnuté do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1, najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 03. 2006). Ďalej zdôraznil, že súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci
je viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého platí, že môže konať iba na základeÚstavy v jeho medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorým stanoví zákon. Navyše zdôraznil, že podľa §
18ca Zákona o súdnych poplatkoch, za úkony navrhnuté alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa
vyrubujú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V

danom prípade žaloba bola podaná pred 01. 10. 2012, teda konanie sa začalo pred účinnosťou zákona
č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do
30. 09. 2012, kedy konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávny úradným postupom, od poplatku bolo vecne oslobodené (§ 4 ods.
písm. k Zákona o súdnych poplatkoch). Navrhol vyhovieť odvolaniu a napadnuté uznesenie zrušiť v

rámci autoremedúry v zmysle ust. § 210a Občianskeho súdneho poriadku alebo napadnuté uznesenie
zrušiť bez náhrady.

Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca prvostupňového súdu podanému odvolaniu nevyhovel a
postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku postúpil vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, v termíne
verejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,akoajinternetovejstránke

(§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie nie je dôvodné.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku odvolací
súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4 ods. 1
písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007. Zákonom č. 286/2012 Z. z. z
11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z.
o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

ustanovenia zákona, došlo k novele zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo vypustené s účinnosťou
od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného oslobodenia
vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Pri výklade
predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu poplatkového zákona s
poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred

novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú

povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Pri vyrubovaní poplatku za odvolanie treba vychádzať z ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 2 prvá
a druhá veta ZSP ako lex generalis, ak Sadzobník neustanovuje pre
spoplatňovanie odvolaní osobitnú úpravu. Vychádzajúc z tejto všeobecnej zásady platí, že

pokiaľ Sadzobník vyrubuje súdny poplatok za návrh (žaloba), vzniká v prípade odvolania aj povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Zákon nepozná spoplatňovanie len žaloby, alebo len odvolania.Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20 Eur.

Akjeustanovenásadzbazakonanie,myslísatýmkonanienajednomstupni(§6ods.2vetaprváZákona
o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Až do 30.9.2012 bolo oslobodené od súdnych poplatkov celé konanie. Počnúc od 1.10.2012 vecné

oslobodenie konania zaniklo. Pokiaľ sa odvolacie konanie nezačalo predo dňom 1.10.2012, nie je možné
sa dôvodne dovolávať vecného oslobodenia podľa úpravy platnej do 30.9.2012.

Počnúc od 1.10.2012 Zákon o súdnych poplatkoch nepozná v skôr uvedených veciach ani vecné,
ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Úkony vykonávané v rámci konania o náhrade škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

- ďalej len ZNŠ, sú spoplatňované podľa tých istých zásad, ako iné bežné sporové konania.

Súdny poplatok vyrubovaný podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov - ďalej len SSP, je
poplatkom z návrhu na začatie konania (žaloby). Preto pre jeho predpisovanie za podané odvolanie
platia tie isté zásady upravené v § 5 ods. 1, písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch. Poznámky 1 až 7

k Položke 1, včítane Poznámky 3 (poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo
veci samej), nemožno priamo aplikovať aj na položku 7a. Položka 7a nemá osobitnú úpravu vo forme
vlastných poznámok.

Na položku 7a nemožno priamo aplikovať ani Spoločnú poznámku, ktorá sa týka len položiek 1, 2, 6,

7, 9, 14 a 16 upravujúcich spoplatňovanie návrhov. Avšak na položky 2, 6, 7, 9, 14 a 16 sa aplikujú
poznámky 1 až 7 z položky 1, hoci to zákon výslovne neustanovuje. Spája ich spoločná vlastnosť, a
to je, že ide o poplatky za návrh. Tú istú vlastnosť má aj položka 7a. Preto sa spoplatňuje podľa tejto
položky nielen návrh (žaloba), ale aj odvolanie.

Zákon o súdnych poplatkoch v § 17 ods. 2 ustanovuje, že súdny poplatok za odvolanie podané po
nadobudnutí účinnosti zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Pokiaľ zákon č. 286/2012
Z. z. zaviedol do Zákona o súdnych poplatkoch položku 17a a § 18ca, vyberajú sa poplatky za úkony
vykonané po 30.9.2012 podľa vtedy platnej úpravy.

V konečnom dôsledku sa so všetkými odvolacími dôvodmi uvedenými aj v tejto veci
vyporiadal Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 19.6.2014 sp. zn. IV.ÚS 340/2014-8, keď

obsahom totožné uznesenie okresného súdu o vyrubení súdneho poplatku vo výške 20,- eur podľa
položky 7a SSP bolo odvolacím súdom potvrdené.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania
a od 01.10.2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla
žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového

zákona, položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa 30.4.2014).

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie o poplatku potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho
konania. Žalovanému však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov.
Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.