Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010123
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8310010123.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.9.2015, v
trestnej veci obžalovaného Ing. I. K. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu HumennéuHhHHHHhh sp. zn. 1T 29/10 zo dňa
11.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. Ing. I. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Ing. I. K. za vinného z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- v priebehu mesiaca október 2009 na základe dohody o vykonaní práce medzi obv. Ing. I. K. a spol.
ZEROMAX s.r.o. Humenné, pracoval ako čašník v Mestskej pivárni v R. a pracovník stávkovej kancelárie

FORTUNA, ul. T. G. v R., kde zodpovedal aj za financie z výherných automatov a za financie v stávkovej
kancelárii, pričom tieto peniaze si privlastnil a použil pre svoju potrebu, kde inventúrou finančných
prostriedkov vykonanou spoločnosťou ZEROMAX s.r.o. Humenné, boli zistené nezrovnalosti, čím takto
svojím konaním spôsobil spol. ZEROMAX s.r.o. Humenné celkovo škodu vo výške 8.098,17 eur.

Za to mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák., prihliadnúc na poľahčujúcu

okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr.
zák. uložil trest odňatia slobody na 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému obchodnej spoločnosti
ZEROMAX s.r.o., Námestie slobody 2, Humenné, IČO: 44126191 škodu vo výške 4.012,- €.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný, prostredníctvom svojej
obhajkyne,odvolanie.Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žežiadnymspôsobompočastrestného
konania nebolo preukázané, že mal podpísanú dohodu o vykonaní práce, práve v trestnom spise
sa nachádza vypísaná dohoda o vykonaní práce datovaná dátumom 30.9.2009 s uvedením doby

trvania od 01.10.2009 do 31.12.2009, pričom na tejto dohode absentuje podpis obžalovaného a
naviac spochybnenie dátumu nástupu do práce je aj tým, že z tzv. aktualizácie údajov vyplýva, že
osobami oprávnenými pre obsluhu pobočky mal byť obžalovaný a p. Q. s dátumom vystavenia od
28.9.2009. Poukázal na to, že nie je ustálený ani len deň vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ďalej
poukázal na to, že dohoda o vykonaní práce musí mať podľa ust. § 226 Zákonníka práce písomnú
formu, inak je neplatná. V tomto prípade nebola uzavretá dohoda o vykonaní práce písomne, teda

je neplatná. Poškodený nepreukázal, aby vznikol iný pracovnoprávny vzťah medzi obžalovaným a
ním, teda tvrdenie poškodeného, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, nieje pravdivé. V ďalšom obhajoba namietala, že poškodený - teda zamestnávateľ nepreukázal platne
uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle ustanovení § 184 a nasl. Zákonníka práce.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí mať taktiež písomnú formu, inak je neplatná. Pri uzatváraní

dohody o hmotnej zodpovednosti musí byť vykonaná invetarizácia, pričom žiadny takýto dôkaz počas
dokazovania v trestnom konaní predložený nebol. Nebolo preukázané, že inventarizáciou boli zistené
nezrovnalosti, čím mal údajne spôsobiť spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné škodu vo výške 8.098,17
€. Žiadna inventarizácia v prítomnosti obžalovaného urobená nebola ani pri vzniku, ani pri skončení
pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal ďalej na to, že sumu, ktorú uviedol poškodený, nie je možné nájsť

v automatoch, nakoľko mincovník všetkých hracích automatov je nastavený tak, aby prijímal mince o
nominálnej hodnote nie nižšej ako je 0,10 centov, napriek tomu údajne išlo o škodu vo výške 8.098,17
€, pričom minimálne centy nekorešpondujú s tým, ako je hrací automat nastavený. Ďalej poukázal na
to, že súd prvého stupňa skonštatoval v odôvodnení rozsudku, že pred nástupom do práce obžalovaný
prevzal od svedka C. finančnú hotovosť vo výške 5.560,67 €, z ktorých mal vyplácať prípadné výhry z
automatov. O tejto skutočnosti, teda o prevzatí finančnej čiastky, je doklad podpísaný C., avšak počas

dokazovania nebolo preukázané, aby obžalovaný prevzal takto hotovosť od C., keďže doklad nie je
podpísaný obžalovaným. Takýto doklad si môže vystaviť ktokoľvek, dôveryhodnosť však nemá, pretože
obžalovaný tieto peniaze neprevzal od svedka C.. Obžalovaný bol toho názoru, že nebola naplnená
skutková podstata trestného činu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., pretože mu
neboli zverené finančné prostriedky na základe platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti a

tiež ich neprevzal na základe inventarizácie do faktickej moci, pretože žiadna inventarizácia pri vzniku
pracovnoprávneho vzťahu nebola vykonaná. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/,c/ Tr. por. rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T
29/2010 zo dňa 11.6.2014 zrušil v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože sa
nedopustil skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie

skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd na verejnom zasadnutí ešte doplnil dokazovanie o výsluch
svedka Z. W.. Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12
Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci

nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve
obžalovaný.

Samotný obžalovaný priznal, že dňa 23.10.2009 mu bola na OO PZ Humenné urobená osobná
prehliadka, kde mu nebolo nájdených žiadnych 1.000,- eur, ale len 100,- eur. Ďalej uviedol, že na základe

dohody o vykonaní práce pracoval ako čašník v mestskej pivárni Humenné a zároveň ako pracovník
stávkovej kancelárie Fortuna, jeho zamestnávateľmi boli svedkovia D. Y. a Z. W.. Je pravdou, že na
jeho naliehanie s ním bola uzavretá dohoda o vykonaní práce, nie je pravdou, aby s ním bola uzavretá
dohoda o hmotnej zodpovednosti. K dispozícii mal kľúče od trezora a kľúče od skrinky, do práce u
tohto zamestnávateľa nastúpil už začiatkom septembra 2009, pretože predchádzajúci zamestnanec mal

uložený zákaz činnosti a nemohol viesť motorové vozidlá. V tom čase mal dostatok peňazí, pretože
hoci bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pracoval ako krupier v I.. Spočiatku
u poškodeného pracoval neoficiálne, pracoval tak, že tri dni pracoval a potom mal 2 dni voľno. K jeho
pracovnej náplni patrila obsluha automatov a stávkovej kancelárie Fortuna, pričom sa striedal so D. Q.,
kdemaliajzošit,doktoréhozapisovalipohybnaautomatoch,vždypredzmenouprišliadozošitazapísali

rozdiel medzi vyplatenými a vloženými peniazmi, okrem toho do zošita zapisovali aj sumy peňazí,
ktoré slúžiaci zamestnanec, teda buď obžalovaný, alebo Q. počas svojej zmeny vyplatili výhercom. Pri
automatoch to bolo tak, že hrali iba tí, čo peniaze fyzicky vložili do automatu. Majiteľ W. robil to, že
keď chcel hrať, požiadal obžalovaného o peniaze, ktoré on mu musel vydať a za tieto peniaze on hralautomaty,to,akúsumutaktoW.vydal,zapisovalnajedenpapier,ktorýbolodloženývpokladni.Podvoch
týždňoch práce navrhol D. Y., aby nepísali údaje z výherných automatov, teda vstupy a výstupy, ale len
rozdiel medzi vloženými a vydanými sumami, následne, keďže išlo o neprehľadný systém na apel iného

pracovníka evidenciu vrátili do pôvodného stavu. Namietal ďalej, že pri jeho nástupe do zamestnania
nebola urobená žiadna inventúra, keďže nie je pravdou, aby on nastúpil do práce 28.9.2009, nakoľko
tam pracoval už niekoľko dní predtým, taktiež namietal aj sumu, ktorú mal prevziať od svojho predchodcu
5.560,67 €, pretože na automatoch je mincovník nastavený na 0,10 centov a nie je možné dosiahnuť
sumu 0,67 centov. Ďalej uvádzal, že na pokyn W. musel prijímať stávky aj od osôb, ktoré za stávkovanie

vo Fortune neplatili fyzicky žiadne peniaze, ale stávkovali na sekeru, o čom sa viedol doklad - papier,
ktorý bol v pokladni. Na konci zmeny na základe toho, či tí ľudia niečo vyhrali z toho zoznamu vyčiarkoval
tých, ktorí dlh vyrovnali. Keď nedošlo k vyrovnaniu tohto dlhu, papier zostával v pokladni s dlžníkmi,
čím vzniklo určité manko, kde dlžníci boli zapísaní na tomto papieri. Bez zaplatenia okamžitého tipu
tipoval aj majiteľ W., ktorého dlh narástol až do takej sumy, že on sa s ním pohádal, pretože vtedy
prekročil W. sumu, vo vzťahu ku ktorej platilo pravidlo, že musel vyplniť dotazník, v ktorom by uviedol

sumu výhry za účelom preukazovania pôvodu majetku, toto pravidlo bolo pri výhre nad 2.000,- €. O tejto
povinnosti vyplniť dotazník vedel len svedok, lebo sa zúčastnil školenia, ktoré vykonal pracovník inej
pobočky spoločnosti Fortuna. W. si od neho bral aj peniaze, pokiaľ išlo o zaplatenie tovaru napríklad
sudovpivaalebonajehohranie.Onmutietopeniazevydával,keďženemalpodpísanúdohoduohmotnej
zodpovednosti. Ďalej uvádzal, že už dlhšie plánoval odísť z tohto zamestnania, pretože tam vládol

neporiadok, v minulosti nikdy nemal problém s nakladaním s peniazmi. V tom čase žil u svojej starej
mamy, taktiež mal vydanú klubovú kartu od spoločnosti Fortuna ako zákazník, kde boli evidované všetky
jeho tikety, ktoré podal a princíp tejto karty spočíval v tom, že čím viac vložil na tipovaní, tím viac získal
bodov a tie body znamenali možnosť získať bonusy. Túto kartu mu zničil W. vtedy, keď sa pohádali, keď
on odmietal vypísať tlačivo o priznaní majetku. Táto jeho klubová karta bola však spojená s kontovou v

spoločnosti Fortuna, kde následne obžalovaný predložil do súdneho spisu výpis z tohto konta.

Zo spáchania skutku tak, ako je tento obžalovanému kladený za vinu, je však obžalovaný usvedčovaný
predovšetkým výpoveďou svedka - poškodeného D. Y., ktorý uviedol, že v čase skutku bol konateľom
spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné, a to spolu s Z. W., kde prevádzkovali a aj v súčasnej dobe

prevádzkujú mestskú piváreň v R., v rámci ktorej bola stávková kancelária Fortuna a v ktorej
boli umiestnené aj výherné hracie automaty. Obžalovaného zamestnávali v r. 2009, najskôr s ním
uzatvorili dohodu o vykonaní práce a neskôr s ním bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti,
ktoré doklady však svedok podpísané obžalovaným nepredložil, argumentujúc tým, že tieto odovzdal
obžalovanému, neskôr svdok tvrdil, že obžalovaný si tieto doklady vzal z kancelárie. Obžalovaný si

v práci zmeny odovzdával so svedkom Q.. V stávkovej kancelárii (Fortuna) je práca jednoduchá, je
tam počítač a pokladňa, pokiaľ ide o preberanie hracích automatov, postup je taký, že ten, kto preberá
zmenu, prevezme istú hotovosť od predchádzajúcej zmeny, ktorá mu to odovzdá, z tej vyčlení časť
peňazí na výhry a časť takto prevzatej sumy dáva do trezoru. Pri nástupe obžalovaného do zamestnania
tento prevzal od jeho predchodcu svedka C. sumu z hracích automatov vo výške asi viac ako 5.100,-

€ a dostal aj kľúče od trezoru. Všetky údaje o pohybe financií v automatoch sa zapisovali do zošita, v
zásade všetko bolo v poriadku až do 23.10.2009, kedy mu obžalovaný telefonicky oznámil, že sa s ním
potrebuje súrne stretnúť, ale len na otvorenom priestranstve a navrhol parkovisko pri Tescu v R.. Na
stretnutie prišiel svedok autom, kde si k nemu do auta prisadol obžalovaný a oznámil mu, že v práci
zobral nejaké peniaze, časť peňazí prehral na stávkovaní a časť na automatoch. Povedal mu, že takto

si vzal okolo 5.000,- €, následne svedok zatelefonoval svedkovi W., ktorý tam došiel, obžalovaný im
sľuboval, že to chce napraviť, na čo mu oni navrhli, aby išiel s nimi do práce a spravili vyúčtovanie,
avšak obžalovaný sa odmietol inventúry zúčastniť, preto bola privolaná hliadka polície, tá obžalovaného
zobrala na obvodné oddelenie, kde mu spravili osobnú prehliadku a policajt u neho našiel okolo 1.000,-
€. Policajt mu povedal, aby išli urobiť inventúru, lebo obžalovaný s nimi nechce ísť a aby následne

doniesli polícii podklady, že ten skutok sa naozaj stal. Na to svedok poškodený zavolal I. C., ktorý robí
výbery z výherných automatov na inej prevádzke poškodeného, ktorý tieto stroje lepšie pozná, ďalej k
inventúre prizval D. C., ktorý sa s obžalovaným striedal na zmenách a odovzdával mu svoju agendu,
ďalej bol prizvaný technik N. K., ktorý fyzicky vyberá peniaze z dvoch automatov, ktoré sú umiestnené
v ich prevádzke, ďalej bol prizvaný aj D. Q., s ktorým sa obžalovaný striedal v prevádzke Fortuny v

októbri 2009, následne aj Z. W., ktorý bol v prevádzke častejšie ako svedok Y.. Poškodený ďalej uviedol,
že keď prišiel s dokladmi a výsledkami inventúry na políciu o 16.30 hod., tak policajti si menili službu
a obžalovaného aj so zaistenými peniazmi pustili na slobodu. Inventúrou zistili celkovú škodu v sume8.098,17 €, obžalovaný vyberal tržbu z automatov a deň pred stretnutím, kedy došlo k ukončeniu aj ich
pracovného vzťahu, obžalovaný povyberal tržbu zo všetkých automatov.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčil aj svedok poškodený Z. W., ktorý potvrdil, že v r. 2009,
a teda aj v októbri toho roku bol konateľom spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné a obžalovaného
poznal ako ich zamestnanca. Obžalovaný, podľa jeho názoru, podpísal dohodu o vykonaní práce, ako
aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, lebo preberal peniaze od tipujúcich a okrem toho aj vyplácal výhry
hráčom, ktorí vyhrali na hracích automatoch, pričom išlo o automaty, pri ktorých výhry vypláca osobne

zamestnanec, výhry im nevydávajú automaty. V inkriminovaný deň mu volal krajský riaditeľ spoločnosti
Fortuna, že do banky má odniesť čiastku okolo 4.000,- €, pretože deň predtým bol urobený vklad,
teda boli podané stávky v takejto sume, vtedy začal mať svedok podozrenie a čašníci mu oznámili, že
obžalovaný do práce neprišiel, krátko na to obžalovaný poslal SMS a žiadal o stretnutie na otvorenom
priestranstve. Následne došlo k stretnutiu so svedkom Y., obžalovaným, kde sa im obžalovaný priznal
k tomu, že zobral peniaze, navrhol im, že si vezme peniaze na dotáciu na podnikanie, čo však oni

nepovažovali za dôveryhodné, preto zavolali policajtov. Ďalej svedok uviedol, že zákaznícku kartu, na
základe ktorej môžu tipovať v spoločnosti Fortuna, bežne získavajú zákazníci, obžalovaný si takúto
kartu mohol obstarať v ktorejkoľvek pobočke Fortuny. Obžalovaný pri tomto skutku však nepoužil kartu
klubovú, ale počas pracovnej doby si natipoval na riadne potvrdenie o stávkach, okolo 15.00 hod.
následne podával ďalšie stávky, až došlo ku vzniku škody. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný si tipoval

také hry, pri ktorých bol výsledok známy ešte v ten istý deň po jednej až dvoch hodinách, dve stávky mal
po 1.000,- €, ďalšie po 500,- €. V inkriminovaný deň bol pri termináli len obžalovaný, teda len obžalovaný
a nikto iný nemohol tieto tikety prijať, okrem toho sa obžalovaný bál prísť na druhý deň do práce.

Svedkyňa I. R. potvrdila, že pre spoločnosť Zeromax s.r.o. Humenné dlhodobo viedla účtovníctvo, no so

zamestnancami do kontaktu osobne neprichádzala. V prípade, že získajú klienti nového zamestnanca,
takúto osobu ona prihlási do Sociálnej poisťovne, vyhotoví aj dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej
činnosti a tiež dohodu o hmotnej zodpovednosti, keď je pracovník zodpovedný za nejakú finančnú
hotovosť počas svojej pracovnej činnosti. Tieto dohody a ďalšie doklady si ona uchováva len v
elektronickej podobe, v písomnej forme sa kvôli kontrolám takéto doklady nachádzajú na prevádzke

v Mestskej pivárni. Spoločnosť Zeromax s.r.o. mala okolo 60 zamestnancov, pracovali len v určitých
časových obdobiach, konkrétne na obžalovaného si už nepamätala.

Svedok N. K. potvrdil, že v prevádzke v Mestskej pivárni boli umiestnené dva výherné hracie automaty
patriace spoločnosti Dam Slovakia Michalovce, o ktoré sa on staral, vyberal z nich peniaze, tržbu

následne odovzdával spoločnosti Dam a časť peňazí dával prevádzkarovi, aby mal na vyplácanie, resp.
po tom, ako vyplatil výhry z týchto hracích automatov. Vo vzťahu k obžalovanému tomuto vyplatil dňa
24.9.2009, 29.9.2009 a 18.10.2009 oproti podpisu konkrétne sumy, v r. 2009 robil servis a z hracích
automatov vyberal peniaze.

Svedok I. C. potvrdil, že bol prítomný pri inventúre dňa 23.10.2009, v tom čase pracoval u poškodeného
na rovnakej pozícii ako obžalovaný, avšak na inej prevádzke, na prevádzke na sídlisku C. G.. Ďalej
svedok potvrdil, že jeho, ako aj svedka N. K. prizvali k inventúre, aby pomohol vyčísliť škodu, na základe
toho, že keď sa menia zmeny, tak sa preberajú a následne odovzdávajú určité sumy a opisujú sa stavy
automatov a sú tam dokonca až troje počítadlá, jednoduchým odpočtom zistili škodu tak, ako je táto

uvedená v spise. Svedok potvrdil, že bol prítomný aj pri otvorení trezoru, aj pri odpočte. Pri kontrole
bol otvorený trezor, do ktorého sa odkladali finančné prostriedky zo všetkých hracích automatov, kde
zistili, že v tomto trezore sa nachádza suma vo výške 3.197,- €, avšak po spočítaní všetkých údajov z
elektronických počítadiel hracích automatov, teda vstupov a výstupov peňazí a potom, ako tieto údaje
porovnali so stavom peňazí, ktoré našli v trezore, zistili inventúrou, že v trezore, čo sa týka finančných

prostriedkov z hracích automatov, ktoré mal na starosti obžalovaný, malo byť o 4.012,- € viac, teda zistili
manko vo výške 4.012,- €. Každý mesiac pri týchto hracích automatoch sa vykonala mesačná uzávierka,
na základe ktorej je možné zistiť stav finančných prostriedkov v tom ktorom hracom automate. Každý
hrací automat počas svojej prevádzky vykazuje zisk, kde z toho zisku potom majiteľ prevádzky tieto
peniaze odovzdáva spoločnosti, ktorá vlastní tento automat a časť z tohto zisku si ponecháva pre seba,

resp. pre svoju spoločnosť, v tomto prípade je ním D. Y.. Čiastka, ktorú si ponecháva prenajímateľ,
teda Y. pre seba, je vecou dohody medzi majiteľom a prenajímateľom hracieho automatu. Údaje z
elektronického počítadla hracieho automatu sú kontrolované aj pracovníkmi daňového úradu za účelom
správy daní.Svedok D. C. potvrdil, že keď skončil prácu v Mestskej pivárni, po ňom ju prevzal obžalovaný, následne
ho svedok Y. zavolal s tým, že v spoločnosti došlo k sprenevere nejakej sumy. Svedok potvrdil, že

obžalovaný pri odchode svedka C. prevzal peniaze, ktoré tam on nechal a pochádzali jednak zo
spoločnosti Fortuna a jednak z výherných hracích automatov. Túto inventúru pri odchode svedka C. robil
jednaksvedokC.,kdesaspisovaliúdajezpočítadielvšetkýchhracíchautomatov,pričomstavypočítadiel
museli sedieť s hotovosťou, ktorá sa po prepočítaní dosiahne. Rozdiel medzi vstupmi vloženými do
hracích automatov a výstupmi, teda vyplatenými výhrami, sa potom následne porovnal so stavom v

trezore. Z automatov spoločnosti Dam vyberal peniaze len svedok K., z ostatných automatov vyberali
peniaze prevádzkari, teda najskôr svedok C. a po jeho odchode obžalovaný. Svedok pri odchode zo
spoločnosti poškodeného odovzdal sumu 5.560,67 €, o čom doklad sa nachádza v spise.

Vo veci bol vypočutý aj svedok D. Q., ktorý uviedol, že spolu s obžalovaným pracoval v Mestskej pivárni
v R., svedok mal na starosti stávkovú kanceláriu Fortuna a vyplácanie výhier z automatov, on tam v

tom čase pracoval ako čašník, svedok mal podpísanú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, pracoval
aj s tržbou od hostí za nápoje a jedlá. K tomu, či mal aj obžalovaný podpísanú dohodu o hmotnej
zodpovednosti sa svedok vyjadriť nevedel, avšak obžalovaný nakladal s peniazmi z výherných hracích
automatov, ako aj zo stávkovej kancelárie Fortuna. Ďalej svedok uviedol, že viackrát videl obžalovaného
hrať na hracích automatoch. Svedok ďalej potvrdil, že bol prítomný pri inventúre, ktorá sa robila, keď

majitelia spoločnosti mali podozrenie, že obžalovaný im spravil škodu, pri inventúre boli aj svedkovia K.
a C., ktorí spisovali údaje z automatov. Dňa 23.10.2009 za ním prišiel iný pracovník z pobočky Fortuna
v R., ktorá je na ul. K., ktorý svedkovi povedal, že v posledných dňoch, počas neprítomnosti svedka,
nakoľko bol kontaktovaný z centrály spoločnosti Fortuna, zistil, že v pobočke, kde pracoval svedok a
obžalovaný boli vysoké vklady peňazí za tikety a taktiež aj dosť vysoké výhry, na čo svedok tomuto

oznámil, že on o ničom nevie, pretože nastúpil do práce po svojom voľne. Následne svedok zapol
počítač v stávkovej kancelárii Fortuna, kde z jednotlivých prehľadov zistil, že počas predchádzajúcich
dní, kedy v stávkovej kancelárii pracoval obžalovaný, boli uvedené vysoké sumy vkladov za tikety,
ale aj vysoké výhry. Svedok ďalej uviedol, že pri vklade za tiket, ale aj pri vyplácaní výhry, ktorá by
bola v sume 2.000,- € a viac, bol pracovník pobočky stávkovej kancelárie, teda buď svedok alebo

obžalovaný, povinný vypísať formulár o prijatí tejto čiastky, resp. vyplatení, na ktorom formulári sa majú
uviesť osobné údaje klienta, ktorý túto čiastku vkladá za tiket, resp. ktorý túto čiastku vyberá za svoj
výherný tiket. V tomto prípade dňa 23.10.2009 boli síce vypísané tieto formuláre, ale nie v úplnom znení,
na týchto formulároch boli vypísané iba výhry. Tieto formuláre sú automaticky vytlačené pri vkladaní
uvedenej sumy za tiket, resp. pri vyplácaní uvedenej sumy. Svedok ešte uviedol, že pred tým, ako končil

svoju zmenu a po ňom nastupoval obžalovaný, nemal svedok žiaden príjem peňazí za tiket vo výške
2.000,- € a taktiež nikdy nevyplácal žiadnu výhru v uvedenej výške, teda za jeho prítomnosti v stávkovej
kancelárii tieto formuláre neboli vytlačené. Následne 23.10.2009 potom, čo sa svedok dozvedel o týchto
skutočnostiach o vysokých vkladoch a výhrach, telefonoval obžalovanému s tým, že potrebuje kľúče
od pokladne v stávkovej kancelárii, na čo mu obžalovaný povedal, resp. napísal SMS, že kľúče mu

nedonesie a že tieto veci bude ďalej riešiť iba s poškodeným Y.. Až po príchode pánov Y. a W. mu títo
dali potrebné kľúče od pokladne, kde potom svedok mohol vykonať inventúru. Inventúra, ktorú vykonal,
spočívala v tom, že po zapnutí počítača a stlačení príslušných kláves sa dostal do stavu pokladne,
teda zistil aká čiastka peňazí by mala byť v pokladni v ich pobočke stávkovej kancelárie, potom spolu
s Y. a W. otvorili pokladňu, kde zistili koľko peňazí v nej skutočne je. Na základe porovnania údajov z

počítača a po fyzickom zistení stavu peňazí v pokladni po ich prepočítaní zistili, že v pokladni nie je
toľko peňazí, ako by malo byť na základe údajov z počítača, teda že v pokladni je manko, toto manko
bolo vo výške 4.086,17 €. V pokladni po inventúre mala byť suma 5.157,07 €, v pokladni však bola iba
suma vo výške 1.070,90 €. Následne na požiadanie poškodeného Y. z počítača svedok vytlačil zoznam
vsadených tiketov počas obdobia, kedy v stávkovej kancelárii pracoval obžalovaný, a to za obdobie od

16.10.20096 do 18.10.2009 a za dni od 21.10.2009 a 22.10.2009. Z tohto zoznamu je zrejmé, že v ich
pobočke stávkovej kancelárie bolo prijatých viacero tiketov s vyššou sumou, kde boli dva vklady v sume
2.000,- € a dve výhry, ktoré prevyšovali sumu 2.000,- €. Pri týchto vkladoch a výhrach sa automaticky
vytlačil formulár. Pri striedaní zmien mohol svedok skontrolovať len stav, čo sa týka stávkovej kancelárie,
nakoľko len tento svedok mal prístup k týmto peniazom odloženým v trezore a porovnal údaje v počítači

v stávkovej kancelárii. Čo sa týka stavu finančných prostriedkov z hracích automatov, tento stav svedok
nemohol presne skontrolovať, nakoľko prístup do trezoru, do ktorého sa odkladali peniaze z hracích
automatov mal len obžalovaný, ktorý určitú čiastku potom nechal svedkovi na vyplácanie prípadnýchvýhier. Svedok potvrdil, že v pokladni sa nachádzal zoznam tzv. sekier, no keď si takto svedok peniaze
zobral, tak to aj povedal majiteľovi a ten vedel, že má taký dlh.

V konaní pred prvostupňovým súdom bol vypočutý aj svedok I. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
potom, čo poškodení Y. s W. volali na políciu, predviedol obžalovaného Ing. K. z parkoviska pred Tescom
v R., u ktorého bola urobená bezpečnostná prehliadka, obžalovaný mal pri sebe nejaké mobily a vyššiu
sumu peňazí, niečo vyše 1.000,- €. Keďže obžalovaný nemal pri sebe žiadnu nebezpečnú vec, urobil
ďalší kolega iba záznam o predvedení a následne, keďže nebol dôvod na zadržanie obžalovaného, tento

bol prepustený.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa I. D., ktorá uviedla, že krátko s obžalovaným
pracovala v prevádzke v Mestskej pivárni v R., ona tam pracovala ako čašníčka, ďalej uviedla, že
obžalovaný bol často nervózny v práci, keď sa ho niečo pýtala, tak jej neodpovedal, alebo ju nevnímal,
tiež uviedla, že keď chodil k automatom obžalovaný, tak tieto automaty pípali, čo bolo dosť netradičné,

lebo keď tam obžalovaný nebol, tak takto automaty nepípali.

Na základe takto vykonaného dokazovania ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného spočívajúcej
v tom, že on schodok spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné, v ktorej v septembri až októbri 2009, na
základe dohody o vykonaní práce pracoval, nespôsobil, keď túto obranu považoval aj krajský súd za

účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože táto bola v rozpore s vyššie
uvedenými dôkazmi a predovšetkým s výpoveďou svedkov poškodených D. Y. a Z. W., ktorí uviedli, že
sa stretli s obžalovaným dňa 23.10.2009, kde sa obžalovaný priznal, že spreneveril peniaze, a to jednak
tým, že tieto vložil ako stávky, spreneveril aj peniaze z automatov. Skutočnosť, že obžalovaný aj sám
stávkoval v spoločnosti Fortuna, napokon preukazuje aj listinný dôkaz, a to prehľad z jeho klubovej karty,

ktorý obžalovaný predložil ešte v pôvodnom konaní dňa 26.8.2010, kde zo sumáru stávok podaných
klubovou kartou Ing. I. K. plynie, že tento vsadil na tiketoch celkom sumu 6.645,09 €, vyhral 4.536,03 €,
rozdiel teda bol strata obžalovaného vo výške 2.109,87 €. Obžalovaný mal pritom, podľa tohto prehľadu,
stávkovať od 19.09.2009 do 22.10.2009. V logickom rozpore je aj výpoveď obžalovaného, pokiaľ tento
tvrdil, že schodok vo výške okolo 4.000,- € v stávkovej kancelárii Fortuna mal spôsobiť poškodený W.,

keď aj z výpovede svedka Q. plynie, že pri výhre, resp. vklade nad 2.000,- € v stávkovej kancelárii je
z počítača automaticky vytlačený doklad - formulár, ktorý je potrebné vypísať, pričom tieto formuláre
neboli obžalovaným vypísané. Z uvedeného plynie, že pokiaľ takéto sumy by mal vložiť poškodený W.,
nebol dôvod, aby obžalovaný údaje poškodeného W. na formulári neuviedol. Napokon kontroly medzi
jednotlivými zmenami boli vykonávané vždy pri odovzdávaní zmien, kde boli uvádzané sumy vkladov,

sumy výhier na výherných hracích automatoch, boli uvádzané zostatky v pokladni a tieto mohli, či už
obžalovaný, ako aj svedok Q. skontrolovať.

Je treba prisvedčiť obžalovanému, že v spoločnosti poškodených dochádzalo k určitému
neprehľadnému nakladaniu s peniazmi, avšak obžalovaný tento systém toleroval a aj podporoval a

nakoniec aj sám zneužil. Obžalovaný síce uvádzal, že dochádzalo aj k určitým dlhom spôsobom, že
niektoré osoby stávkovali bez skutočného vkladu, resp., že poškodenému W. aj dával on peniaze z
pokladne na vyplatenie napr. piva, alebo rôznych tovarov, nakoľko teda išlo o prevádzku Mestskej
pivárne, nikdy však neuviedol konkrétne mená a výšky dlhov, ktoré by mali byť zohľadnené pri vykonanej
inventúre. Naopak ani krajský súd nemal dôvod neuveriť výpovedi poškodených, keď títo, po tom, čo

sa dozvedeli, či už od obžalovaného samotného, resp. od svedka Q., či od iných pracovníkov, resp.
vedúcich pracovníkov iných pobočiek, resp. riaditeľstva spoločnosti Fortuna, o netradičných pohyboch
v prevádzke Fortuny v Mestskej pivárni v R. a po stretnutí s obžalovaným bezodkladne privolali hliadku
polície a následne bola vykonaná inventúra. K spôsobu inventúry je treba uviesť, že na túto inventúru
boli privolaní nielen súčasní zamestnanci spoločnosti Zeromax s.r.o., ale aj bývalí pracovníci, ďalej

pracovník z inej pobočky, ako aj nezainteresovaná tretia osoba v podobe svedka N. K.. Všetci títo teda
boli prítomní pri zisťovaní stavu v stávkovej kancelárii Fortuna, stavu v trezore, v pokladni, ako aj stavu
v jednotlivých výherných hracích automatoch, ktoré boli umiestnené v prevádzke Mestskej pivárne, z
ktorých dva výherné hracie automaty patrili spoločnosti Dam Slovakia, do ktorých obžalovaný prístup
nemal a ďalšie výherné hracie automaty patrili iným spoločnostiam, do ktorých však mal obžalovaný

prístup. Na základe uvedeného potom dospeli k záveru, že v prevádzke bol spôsobený dlh vo výške tak,
ako je tento uvedený v skutku vo výrokovej vete rozsudku.Pokiaľ ide o čas, v ktorom mal obžalovaný nastúpiť do práce u poškodených na základe dohody
o vykonaní práce, nepochybne súčasťou spisu je dohoda o vykonaní práce, na základe ktorej aj
svedkyňa účtovníčka R. nahlásila obžalovaného ako pracovníka do Sociálnej poisťovne. Aj keď z tejto

dohody o vykonaní práce zo dňa 30.9.2009 plynie, že obžalovaný mal vykonávať prácu od 01.10.2009,
ktorá dohoda nie je podpísaná pracovníkom, teda obžalovaným, bola podpísaná len za spoločnosť
Zeromax svedkom Y., nepochybne obžalovaný vykonával práce v tejto prevádzke poškodených už
pred 01.10.2009, čo napokon aj svedok Y. vo svojej výpovedi priznal, keď uviedol, že obžalovaný sa
už pred 01.10.2009 zaúčal. Skutočnosť, že obžalovaný pracoval v spoločnosti Zeromax s.r.o. plynie

napokon aj z údajov daňového úradu, resp. z údajov oprávnených osôb (obsluhy pobočky zo dňa
28.09.2009), podľa ktorého tak D. Q., ako aj obžalovaný v tejto prevádzke vykonávali obsluhu hracích
automatov, napokon aj sám obžalovaný vypovedal, že pre poškodených skutočne pracoval. Otázka, či
medzi obžalovaným a poškodenými došlo aj k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti aj na základe
vykonaného dokazovania je naďalej sporná, keď táto nebola zabezpečená do spisu.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na znenie ust. § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., Zákonníka
práce,podľaktoréhozamestnaneczodpovedázamestnávateľovizaškodu,ktorúmuspôsobilzavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je
povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.

Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

Z uvedeného plynie, že predovšetkým § 179 ods. 1 Zákonníka práce upravuje tzv. všeobecnú
zodpovednosť zamestnanca za škodu, kde v prípade vzniku škody je povinnosťou zamestnávateľa

preukázať zamestnancovi zavinenie. Na rozdiel od tejto všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu, v prípade, ak dôjde medzi zamestnávateľom a zamestnancom k uzavretiu dohody o hmotnej
zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, z ustanovení §
182 až § 185 Zákonníka práce, v tomto prípade neplatí ustanovenie o tom, že zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie, v tomto prípade dôkazné bremeno nie je na zamestnávateľovi,

ale podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec je, dá sa povedať, v prípade zistenia škody,
zodpovedný automaticky za túto škodu.
Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zamestnanec v prípade, že bola uzavretá dohoda o hmotnej
zodpovednosti, zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo
sčasti bez jeho zavinenia, teda dôkazná povinnosť v prípade uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti

je na zamestnancovi.

Z uvedeného potom plynie, že zamestnanec zodpovedá za vzniknutú škodu aj v prípade, ak medzi ním
a zamestnávateľom nebola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, v tomto prípade však vznik tejto
škody v prípade pracovno-právnych sporov je povinný preukázať zamestnávateľ. V prípade, ak dôjde ku

vzniku škody a zamestnanec a zamestnávateľ majú uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže sa
zamestnanec vyviniť len v tom prípade, ak on preukáže, že škoda bola spôsobená bez jeho zavinenia,
teda dôkazné bremeno v tomto prípade je na zamestnancovi.

Z uvedeného je zrejmé, že je irelevantné, či v tomto prípade bola alebo nebola uzavretá medzi

obžalovaným a poškodenou spoločnosťou dohoda o hmotnej zodpovednosti, keďže otázka uzavretia
takejto dohody má význam len z hľadiska dôkazného bremena. Zo všeobecných zásad vedenia
trestného konania však plynie, že vinu je potrebné obžalovanému preukázať, teda dôkazné bremeno je
tu na orgánoch činných v trestnom konaní, prípadne návrhy na vykonanie dôkazov môžu podávať, resp.
aj dôkazy predkladať aj poškodení, ako aj súd môže vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

K námietkam obhajoby uvedeným v písomnom vyhotovení odvolania a prednášaným aj obžalovaným
v priebehu trestného konania, k výške škody, keď vo výherných hracích automatoch je možné
vkladať minimálne sumu 0,10 eur neobstojí, pretože škoda, ktorá v tomto prípade bola spôsobená,
nepozostávala len zo schodku z výherných hracích automatov, ale aj zo schodku, ktorý bol zistený v

stávkovej kancelárii Fortuna práve vo výške 4.086,17 €, kde v stávkovej kancelárii je možné vkladať,
resp. výhry vyplácať aj v sumách nižších ako je 0,10 eur.Na základe uvedeného aj krajský súd zistil, že v konaní boli vykonané dve protichodné skupiny dôkazov.
Na jednej strane to bola výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že schodok nespôsobil on, ktorý však nikdy
nespochybňoval, že pre poškodenú spoločnosť vykonával práce, nakladal s finančnými prostriedkami,

prijímal stávky a vyplácal výhry. Na druhej strane to boli výpovede všetkých ostatných svedkov, z ktorých
ani jeden nespochybnil tvrdenia obžaloby. Ani krajský súd nezistil dôvody spochybňujúce dôveryhodnosť
svedkov.

Súd prvého stupňa teda skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia

ustálil správne, pričom správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna
kvalifikácia. Obžalovaný tým, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spôsobil na cudzom
majetku väčšiu škodu, čím sa dopustil prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr.
zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, z výpisu z evidencie
priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil dvoch priestupkov, avšak až po spáchaní tohto
trestného činu, správne preto okresný súd konštatoval u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Správne potom konštatoval
prvostupňový súd aj neexistenciu žiadnych priťažujúcich okolností u obžalovaného, na základe čoho

správne upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák., v zmysle ktorého sa horná hranica určenej
trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. S prihliadnutím na účel trestu, aplikujúc uvedené zákonné
ustanovenia, ako aj osobu obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, potom dospel prvostupňový súd
k správnemu záveru, že z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie u obžalovaného trest
vo výmere 1 roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov, bude

trestom dostačujúcim a splní aj preventívny a výchovný účel.

Následne prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade škody, vo vzťahu ku ktorej uložil obžalovanému
povinnosť túto zaplatiť poškodenej spoločnosti vo výške 4.012,- €, teda vo výške, ktorú si uplatnila
poškodená strana v prípravnom konaní dňa 18.01.2010.

Z doteraz uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.