Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712220414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712220414.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: maloletej Karin Uhliarovej, nar. 16.2.2002,
trvale bytom Jesenského 2149/49, Zvolen zastúpená matkou Monikou Uhliarovou, nar. 7.10.1983, trvale
bytom Jesenského 2149/49, Zvolen, zast. JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom so sídlom v Banskej
Bystrici, Nám. SNP 13 proti povinnému G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., G. XXX/X, zast. JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov 16, vedenej pod značkou EX

5448/2012 súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica,
Kynceľová 77, na uspokojenie pohľadávky maloletého oprávneného na zameškané výživné a bežné
výživné, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/153/2012-91 zo dňa
17.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd vo Zvolene uznesením č.k. 7Er/153/12 - 67 zo dňa
2.1.2014 vyhovel námietkam povinného v časti vymáhaného zameškaného výživného vo výške 160,-
€ za obdobie 5/2012, 7/2012, 9/2012 a v tejto časti súd exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2014. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súd

napadnutým uznesením exekúciu v tejto časti zastavil podľa § 50 ods. 5 Exek. por., pretože ak je
rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.
Súd ďalej posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie aj na bežné výživné. Uviedol, že k vzniku
dlhu na výživnom v minulosti došlo v dôsledku jeho dlhodobej práceneschopnosti, a teda zníženiu jeho
príjmu. Okresný súd poukázal na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku a § 80 Exekučného poriadku. Na základe citovaných zákonných ustanovení ako aj listinných

dôkazov vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie aj na bežné výživné, nakoľko zameškané
výživné povinný uhradil dobrovoľne a bežné výživné platí povinný riadne k rukám matky.
Mal za preukázané, že v predmetnej exekúcii ešte nedošlo ani k vydaniu exekučného príkazu zrážkami
zo mzdy, nakoľko povinný splnil povinnosti uložené v upovedomení o začatí exekúcie v lehote
na podanie námietok proti exekúcii. V súčasnosti sa exekúcia vedie už len na bežné výživné,
ktoré už povinný plní k rukám matky oprávneného, čo mal súd preukázané z výpisov z bankového

účtu povinného. Zároveň súd prihliadol k tomu, že dôvodom, pre ktorý sa povinný pôvodne omeškal s
plnením vyživovacej povinnosti na bežné výživné bola tá skutočnosť, že bol dlhodobo práceneschopný.
V predmetnej exekúcii doposiaľ nedošlo k vydaniu žiadneho exekučného príkazu súdnym exekútorom,
preto súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že pokiaľ išlo o otázku

zameškaného výživného, nemal námietky voči zastaveniu exekúcie. Za nesprávne však považoval
predmetné rozhodnutie v tej časti, v akej sa uvedené rozhodnutie prakticky týka aj zastavenia exekúciev časti vymáhaných nárokov trov exekúcie a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Je zrejmé,
že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a teda že v čase podania návrhu dlh existoval
a k jeho úhrade došlo až po vydaní a doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Prvostupňový súd

teda podľa názoru oprávneného pochybil, ak rozhodol o zastavení exekúcie ako celku (teda aj v časti
vymáhania nárokov na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného) napriek tomu, že tieto doposiaľ
od povinného vymožené neboli, resp. tieto povinný doposiaľ neuhradil. Rozhodnutie prvostupňového
súdu preto v uvedenej časti považoval za nesprávne, nezákonné a najmä predčasné. Na základe
uvedeného žiadal odvolací súd o rozhodnutie v intenciách podaného odvolania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd poverením 6.12.2012 poveril exekútora

vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na vymoženie uloženej
povinnosti dlžného výživného vo výške 160 EUR za obdobie 5/2012, 7/2012, 9/2012 a bežného
výživného vo výške 60 EUR mesačne od 11/2012 + trovy exekúcie. Povinnému bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie dňa 7.6.2013. Uznesením 7Er/153/12 - 67 zo dňa 2.1.2014 exekučný
súd vyhovel námietkam povinného v časti vymáhaného zameškaného výživného vo výške 160,-€

za obdobie 5/2012, 7/2012, 9/2012 a v tejto časti súd exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V
prevyšujúcej časti súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Rozhodnutie sa stalo právoplatným
8.2.2014.

Napadnutým uznesením 7Er/153/2012-91 zo dňa 17.2.2015 okresný súd zastavil exekúciu v celosti. V

prvej časti podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil exekúciu, pričom v tejto časti rozhodnutia
nie je prípustné odvolanie.

Do uvedenej časti odôvodnenia sa oprávnený neodvolal, preto táto časť ostala odvolaním nedotknutá.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej časti odvolanie ani nie je prípustné.

Exekučný súd ďalej posudzoval návrh povinného na zastavenie exekúcie pre bežné výživné. Súd
vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie na bežné výživné, nakoľko zameškané výživné
povinný uhradil dobrovoľne a bežné výživné platí povinný riadne k rukám matky.

S uvedenou časťou rozhodnutia oprávnený súhlasil, nakoľko v podanom odvolaní uviedol, že proti
zastaveniu exekúcie pre zameškané výživné nemá námietky.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktoré
napáda oprávnený vo svojom odvolaní neobsahuje iné odôvodnenie ako odôvodnenie vyplývajúce z

častizastaveniaexekúcie,ktorébolospojenésvyhovenímnámietokaodôvodnenietýkajúcesabežného
výživného. Je zjavné, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výrok, ale ani odôvodnenie týkajúce sa
úhrady trov exekúcie, či trov právneho zastúpenia oprávneného. Preto nemožno preskúmať správnosť
rozhodnutia dôvodmi uvedenými v odvolaní. Exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie na bežné
výživné z dôvodu že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné, ktoré už povinný plní k rukám matky

oprávneného, čo mal súd preukázané z výpisov z bankového účtu povinného. Je logické, že pokiaľ
povinný má zaplatené všetky pohľadávky voči oprávnenému okrem trov exekúcie a trov oprávneného,
čo spôsobilo aj vyhoveniu návrhu na zastavenie exekúcie pre bežné výživné, exekúcia bola správne
zastavená. Uvedené, však podľa názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na vymoženie trov, pretože trovy
exekúcie a trovy právneho zastúpenia oprávneného môžu byť rozhodnuté samostatným rozhodnutím. V

predmetnej veci a z obsahu spisu je zrejmé, že exekúcia proti povinnému začala oprávnene a v takom
prípade nemôže byť pochybnosti o úhrade trov exekúcie ako aj o úhrade trov oprávneného potrebných
na účelné vymáhanie nároku.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.