Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/458/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201246
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413201246.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r.
o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36 862
657, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Richard Guniš, proti odporcovi Y. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so
sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 1 139,70
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
19Cb/5/2013 - 49 zo dňa 17. 07. 2013, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
odvolacieho konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 38,52 Eur a zaplatiť
ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, so
sídlom Advokátskej kancelárie Košice, Stará Baštová č. 2, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo
dňa 17. 07. 2013 zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom. Navrhovateľovi vrátil
súdny poplatok v sume 61,37 Eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia v sume 138,44 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
konania, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ohľadne trov konania okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2, prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že v
dôsledku správania odporcu bol dôvodne podaný návrh vzatý späť, preto v zásade platí, že zastavenie
konania zavinil navrhovateľ. Odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. Vedľajší
účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia), za 2 úkony
právnej služby po 61,41 Eur a 2 krát režijný paušál po 7,81 Eur, t. j. celkom 138,44 Eur. Pretože vedľajší
účastník si trovy konania vyčíslil správne, súd zaviazal navrhovateľa k ich úhrade.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Prvostupňové rozhodnutie napádal vo
výroku o povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi neprizná. V odvolaní uviedol, že priznanie nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi v tomto konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhradytrov konania. Náhrada trov konania v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu, popri
ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu
k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie
žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol spoločne s odporcom povinný na plnenie. Ustanovenie § 93
ods. 4 prvá veta O. s. p. neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale
predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do
konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Aplikácia ustanovenia
§ 142 ods. 1 O. s. p. je v tomto prípade vylúčená. Úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky
daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Uplatnenie
nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v rozpore aj s dobrými mravmi, predstavuje
výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O. s. p. evidentne
motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade
právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, sa javí ako dôvodné
predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená (v
opačnom prípade je sporné, ako svoju činnosť v záujme ochrany práv spotrebiteľov reálne vykonáva)
a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Z názvu vedľajšieho účastníka popritom vyplýva,
že právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo občianskym združením. Náklady na zastúpenie
občianskeho združenia advokátom nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie nároku na
ich náhradu nie je žiadny právny dôvod ani z tohto hľadiska. Priznanie nároku na náhradu trov
právneho zastúpenia postupu občianskeho združenia je aj v rozpore s ust. § 1 O. s. p., §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý uviedol, že Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby sa účastník dal zastúpiť advokátom.
Úspech v konaní je spojený so schopnosťou procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva, náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé
vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej Slovenskej republike a je
zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici
združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré
inicioval navrhovateľ, bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj
profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Práve vďaka kvalifikovanému zastúpeniu
vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta pre navrhovateľa existuje hrozba trov
konania a jeho ďalšieho navýšenia. Je v súlade so záujmom na zvýšení ochrany
spotrebiteľa, aby nedôvodne podané žaloby proti spotrebiteľom boli vzaté čo najskôr späť a tento cieľ
sa dosahuje jedine kvôli právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka a hrozbe navýšenia týchto trov
konania. Trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené. Poukázal ďalej na nálezy
sp. zn. I. ÚS 2862/07, sp. zn. IV. ÚS 2513/09. V tomto prípade išlo o trovy konania, ktoré
bezprostredne súviseli s konaním. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k
návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu a jeho príloh. Vedľajší účastník svoje
právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, v dôsledku ktorého
zobral navrhovateľ svoj návrh späť, preto tento úkon nie je ani nadbytočným. Vyjadrenie vedľajšieho
účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Súd nemôže
sám vzniesť námietku premlčania. Uplatnená náhrada je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.. Pred
každým vyjadrením k žalobe sa musí právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámiť so žalobou,
jej podstatou, vyjadrením odporcu, musí uskutočniť skutkový a právny rozbor a až potom pristúpi k
vyjadreniu sa. Ak sa zdajú vyjadrenia vedľajšieho účastníka obdobné, je to zapríčinené obdobnými
žalobami navrhovateľa. Vedľajší účastník je riadnym účastníkom konania, teda v súlade s čl. 47 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky aj v súlade s Občianskym súdnym poriadok má právo vždy si zvoliť
na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo vedľajšieho
účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je daná článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým
sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na
informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľa. Právo na právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C279/2009,
vktoromkonštatuje,žezásadaúčinnejsúdnejochranyakojeustanovenávčlánku 47Chartyzákladných
práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho
vyplýva, že právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať a nechať sa zastupovať. Na
základe uvedeného žiadal vedľajší účastník uznesenie súd prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a
priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 38,52 Eur.Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podľa ustanovenia podľa §
219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniajenárokvyplývajúci zospotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
či OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp.
trov právneho zastúpenia).
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku
zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia
§ 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, OZ
právna pomoc spotrebiteľom (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo
uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu
dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p.
bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.V tomto prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto, že
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po tom, ako sa vedľajší účastník na strane
odporkyne podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom okrem iného vzniesol aj námietku
premlčania.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť,
pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil po tom, ako vedľajší účastník na strane odporcu
namietal premlčanie nároku uplatňovaného navrhovateľom, možno konštatovať len jediný záver a to, že
k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Pri posudzovaní zavinenia v
zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto navrhovateľovi podľa
prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov)
i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho
zastúpenia.
Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania,
ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotný odporca si náhradu trov konania
neuplatnil, preto prvostupňový súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Argumentácia
navrhovateľa uvedená v odvolaní, vychádzajúca z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., nijako nesúvisí
s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý pri náhrade trov konania postupoval v zmysle
§ 146 ods. 2 O. s. p., nie podľa § 142 O. s. p.
Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ
v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu
vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto
otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo
výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako
vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v
odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu
nerozhodoval. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy odvolaciehokonania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa.
Na základe tejto skutočnosti odvolací súd uložil povinnosť navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní
neúspešný, nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej
sume 38,52Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z
tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo
veci samej v sume 30,71 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 1 139,70 Eur
- podľa § 10 ods. 1, s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený
úkon právnej služby v sume 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho
konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.