Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210831
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111210831.13

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa:
V.. C. H., H. C. XX, XXX XX W. C. D. proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 05.04.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 802,56
Eur titulom náhrady škody a 500 000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.02.2008 Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co
356/2007-52 zrušil pre nezákonnosť a vrátil na ďalšie konanie rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 7C
200/1999-28 zo dňa 23.11.1999 v konaní o zaplatenie 700,- Sk s príslušenstvom, v ktorom navrhovateľ
vystupoval ako odporca. S uvedeným rozhodnutím bol oboznámený až dňa 15.10.2009. Krajský súd
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zo strany prvostupňového súdu došlo k naplneniu dôvodu na
zrušenie rozhodnutia spočívajúceho v odňatí možnosti konať pred súdom. Napriek tomu, že rozsudok

okresného súdu bol zrušený dňa 26.02.2008 a výkon rozhodnutia mal byť zastavený, súdny exekútor
JUDr. Pavel Halás vykonal dňa 02.04.2008 exekúciu EX 14590/07 prikázaním pohľadávky z účtu v
banke. Navrhovateľ považoval postup súdneho exekútora za nesprávny, nakoľko exekúciu vykonal
na základe neprávoplatného rozsudku, ktorý bol následne zrušený a tiež z dôvodu, že sumu vo
výške 7 220,40 Sk zablokoval na navrhovateľovom účte ešte pred doručením upovedomenia o začatí
exekúcie proti povinnému. Navrhovateľ bol pritom názoru, že v upovedomení o začatí exekúcie bola

ako povinný označená osoba z okresu Martin, teda navrhovateľ, ktorý je z okresu Prievidza nebol
oprávnený podať námietky proti exekúcii, čím mu bolo toto právo odopreté. Listom zo dňa 01.11.2010
navrhovateľ upovedomil súdneho exekútora, že exekučný titul bol zrušený. Nesprávneho úradného
postupu sa podľa navrhovateľa dopustil aj Okresný súd Martin, keď v konaní č.k. 7C 200/1999 ustanovil
navrhovateľovi opatrovníka napriek tomu, že neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 29 O.s.p. V
dôsledku nedostatočného zisťovania pobytu navrhovateľa v konaní ako aj predčasného ustanovenia

opatrovníka došlo k odopretiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Okresný súd sa pritom ani
nepokúsil doručiť rozsudok zo dňa 23.11.1999 účastníkovi konania. V zápisnici o pojednávaní zo dňa
15.10.2009uviedolnepravdivéokolnostiodoručovanípredvolanianapojednávanie,keďuviedol,žebola
zachovaná 5-dňová lehota v zmysle § 115 O.s.p. napriek tomu, že táto lehota nebola dodržaná. Okresný
súd ďalej podľa názoru navrhovateľa pochybil v tom, že vo veci konal napriek tomu, že navrhovateľ v
konaní namietal miestnu príslušnosť súdu pri prvom úkone, ktorý mu patril. Predmetom konania pred

okresným súdom bolo zaplatenie sumy 1 440,- Sk, pričom v späťvzatí návrhu navrhovateľ uviedol,
že odporca uhradil dňa 16.05.2008 sumu 2 764,- Sk, teda o 1 324,- Sk. Súd v uznesení zo dňa18.08.2010, ktorým zastavil konanie uviedol, že považoval za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa
bola uhradená až v rámci exekúcie v roku 2008, čím súd prekročil návrh navrhovateľa tým, že uznal
nezákonné obohatenie z účtu V.. C. H. ako úhradu žalovanej sumy vo výške 1 440,- Sk sumou 2

764,- Sk v nezákonnej exekúcii. Napriek tomu, že v konaní č.k. 7C 200/1999 prebiehalo odvolacie
konanie, vydal Okresný súd Martin dňa 25.10.2007 poverenie na vykonanie exekúcie, pričom je zrejmé,
že okresnému súdu bolo známe, že proti rozsudku je podané odvolanie. Okresný súd napriek tomu,
že rozsudok bol zrušený odvolacím súdom, nezastavil exekúciu a nesplnil si tak povinnosť vyplývajúcu
z § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Uznesenie Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho

súdu, č.k. 5Co 356/2007_52 zo dňa 26.02.2008, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Martin zo
dňa 23.11.1999, bolo navrhovateľovi doručené až na pojednávaní dňa 15.10.2009. Počas konania
navrhovateľ uviedol, že za nesprávny úradný postup považuje aj prieťahy v konaní, ktoré trvalo 13
rokov. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 78 400,- Eur z
dôvodu, že v dôsledku vykonanej exekúcie dochádza k poškodzovaniu dobrého mena navrhovateľa v
banke, k zníženiu bonity navrhovateľa ako bankového klienta, čo má za následok zhoršenie možnosti pri

získavaní úverov a hypoték, ďalej k poškodzovaniu dobrého mena navrhovateľa v zamestnaní, nakoľko
bol nútený oboznámiť zamestnávateľa o tom, že je predvolávaný na súd a vedie sa proti nemu súdne
konanie, čo môže mať vplyv na rozhodovanie zamestnávateľa pri odmeňovaní a prípadnom prepúšťaní
ako aj vplyv na jeho kariérny postup, znižuje to vážnosť navrhovateľa a jeho autoritu pred podriadenými.
Tiež sa znížila spoločenská vážnosť navrhovateľa aj medzi spoluobčanmi, ktorí sa nejakým spôsobom

dozvedeli o tom, že je proti nemu vedené súdne konanie. Uvedené skutočnosti mali negatívny vplyv
na fyzické a psychické zdravie navrhovateľa. Ďalším nárokom uplatneným navrhovateľom bola náhrada
škody, spočívajúca v trovách vynaložených v súvislosti s konaním na Okresnom súde Martin vo výške
552,93 Eur a náhrada škody, spočívajúca vo vymoženej sume 249,63 Eur v exekučnom konaní.

Súd uznesením zo dňa 24.09.2014 konanie v časti o zaplatenie 421 600,- Eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy zastavil pre späťvzatie navrhovateľom.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uviedol,
že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ide o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, ktorú by

navrhovateľ mal požadovať od súdneho exekútora predtým, než si nárokuje náhradu škody od štátu. Čo
sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, tento v konaní nebol preukázaný. Podľa názoru odporcu
neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, nakoľko v exekučnom konaní neboli
podané námietky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, obsahom spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 7C
200/1999, obsahom exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, sp.zn. EX 14590/07
a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: sťažnosť na postup Okresného súdu Martin zo dňa
25.02.2010, odpoveď na sťažnosť zo dňa 31.05.2010, žiadosť o náhradu škody zo dňa 01.02.2010, ako
aj ostatným obsahom spisu, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Martin, sp.zn. 7C 200/1999 súd zistil, že bolo vedené konanie
navrhovateľa - Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava proti odporcovi: V..
C. H., C. XX, XXX XX C. o zaplatenie 700,- Sk. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 1Ro 1485/98
dňa 31.07.1998, ktorý bol zrušený uznesením č.k. Ro 1485/98 zo dňa 07.06.1999 pre nemožnosť jeho

doručenia do vlastných rúk. Súd uznesením č.k. 7C 200/99 zo dňa 11.10.1999 ustanovil odporcovi
opatrovníka H. N., pracovníčku Okresného súdu Martin v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. Vo veci bol
následne vydaný rozsudok č.k. 7C 200/99-28 zo dňa 23.11.1999 (s vyznačenou právoplatnosťou dňa
17.12.1999 a vykonateľnosťou dňa 04.01.2000), proti ktorému dňa 26.07.2007 podal odvolanie odporca.
Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co 356/2007-52 zo dňa 26.02.2008 bol rozsudok okresného

súdu Martin č.k. 7C 200/1998-28 zo dňa 23.11.1999 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu bolo konštatované, že v dôsledku nedostatočného postupu
prvostupňového súdu pri zisťovaní pobytu odporcu, ako aj predčasného ustanovenia opatrovníka došlo
zo strany prvostupňového súdu k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia spočívajúceho v odňatí
možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. okresný súd následne uznesením č.k.

7C 200/1999-61 zo dňa 23.07.2008 konanie zastavil, pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
náhradu trov konania. Uznesením č.k. 7C 200/1999-63 zo dňa 04.08.2008 zrušil uznesenie zo dňa
11.10.1999, ktorým bol odporcovi ustanovený opatrovník. Na odvolanie odporcu rozhodol Krajský súd
v Žiline uznesením č.k. 5Co 377/2008-80 zo dňa 31.03.2009, ktorým uznesenie okresného súdu č.k.7C 200/1999-61 zo dňa 23.07.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Martin následne
uznesením č.k. 7C 200/1999-108 zo dňa 10.11.2009 zamietol námietku miestnej príslušnosti vznesenú
odporcom. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co 85/2010-126 zo dňa 19.05.2010 potvrdil uznesenie

okresného súdu zo dňa 10.11.2009 (ktorým zamietol námietku miestnej nepríslušnosti). Okresný súd
Martin uznesením č.k. 7C 200/99-156 zo dňa 18.08.2010 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Žiline č.k. 5Co 34/2011-186 zo dňa 25.03.2011, pričom navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.06.2011.

Z obsahu exekučného spisu Exekútorského úradu Bratislava, súdny exekútor JUDr. Pavel Halás,
sp.zn. EX 14590/07 súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.10.2007 sa povinný
- Dopravný podnik Bratislava, a.s. domáhal voči povinnému - Bobok Pavel, Podhradie 25, 038 52
Podhradie vymoženia pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 7C 200/1999 zo dňa 23.11.1999 vo výške 700,- Sk (istina) a 740,- Sk (trovy konania). Okresný

súd Martin vydal dňa 25.10.2007 pod č. 5506 048909 * poverenie pre súdneho exekútora JUDr.
Pavla Halása na vymoženie uloženej povinnosti 700,- Sk, trov konania 740,- Sk a trov exekúcie. Dňa
06.02.2008 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému
dňa 07.03.2008. Zároveň dňa 06.02.2008 vydal príkaz na začatie exekúcie v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
ČSOB banka, a.s., TATRA BANKA, a.s., POŠTOVÁ BANKA, a.s., VÚB banka, a.s. a UniCredit Bank,

a.s. Dňa 31.03.2008 bol vydaný do uvedených peňažných ústavov exekučný príkaz. Súdny exekútor
dňa 03.04.2008 vydal príkaz na odblokovanie účtu. Vo vyhodnotení exekučného konania súdny exekútor
uviedol, že exekúcia bola ukončená dňa 03.04.2008, vymožená suma je vo výške 7 220,40 Sk, z
toho oprávnený obdrží istinu 700,- Sk, trovy súdneho konania 740,- Sk, trovy právneho zastúpenia
v exekučnom konaní 806,- Sk a súdny poplatok za podaný návrh 500,- Sk, spolu 2 746,- Sk. Dňa

18.04.2008 bola súdnemu exekútorovi zaslaná žiadosť o stanovisko k sťažnosti povinného podanej
na Ministerstvo spravodlivosti Sr, odstúpenej Slovenskej komore exekútorov, na ktorú súdny exekútor
odpovedal listom zo dňa 18.04.2008. Sťažnosť povinného bola Slovenskou komorou exekútorov
vyhodnotená ako neopodstatnená (listom zo dňa 15.08.2008). Listom zo dňa 01.11.2010 (doručeným
súdnemuexekútorovidňa09.11.2010)oznámilpovinný,žeexekučnýtitul,nazákladektoréhoprebiehala

exekúcia bol zrušený.

Navrhovateľ listom zo dňa 25.02.2010 podal u predsedu Okresného súdu Martin sťažnosť na postup
súdu v konaní č.k. 7C 200/1999, ktorá bola predsedom súdu v liste zo dňa 31.05.2010 vyhodnotená
ako neprípustná.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 01.02.2010 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom

konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škodaspôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodnutím je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného
rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a uvedeným postupom alebo
rozhodnutím.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych
podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona nie
je splnená podmienka nesprávneho úradného postupu (nezákonného rozhodnutia) odporcu.

I. Postup Okresného súdu Martin.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že hoci navrhovateľ označil ako dôvod podania návrhu
nesprávny úradný postup súdu, v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup. Súd v tomto
smere zastáva názor súladný s konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej za nesprávny úradný postup
nemožno považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu ako taký. Nesprávnym úradným postupom

nie je totiž taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozhodnutí. Postup súdu spočívajúci v zisťovaní
pobytu účastníka konania a ustanovenie opatrovníka účastníkovi konania bol teda postupom, ktorý sa
prejavil v samotnom súdnom rozhodnutí, čo napokon vyplýva zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, keď figuroval ako úspešný odvolací dôvod (odňatie možnosti konať pred súdom). Zároveň je
potrebné skonštatovať, že rozhodnutie Okresného súdu Martin, č.k. 7C 200/1999-28 zo dňa 23.11.1999

nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie, pretože nespĺňa podmienku stanovenú v § 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., teda nešlo o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené
príslušnýmorgánom.Rovnakýprávnyzáverplatíajonamietanomnesprávnompostupeokresnéhosúdu
pri údajnom nepravdivom zázname v zápisnici o pojednávaní ohľadom zachovania 5-dňovej zákonnej
lehoty na prípravu pojednávania. Pokiaľ ide o namietané prieťahy v konaní, súd vychádzal z právneho

názoru, že podkladom a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup
spočívajúci v prieťahoch v konaní, môže byť iba konštatovanie prieťahov v konaní zákonom určeným
orgánom, a to predsedom súdu v rámci sťažnostného režimu zákona č. 757/2004 Z.z. alebo Ústavným
súdom SR v rámci konania o sťažnostiach pre porušenie práva podľa zákona č. 38/1993 Z.z., prípadneiným orgánom stanoveným v právnych predpisoch. Uvedenému názoru svedčí aj novela zákona č.
514/2003 účinná od 01.01.2013, ktorá však neobsahuje prechodné ustanovenia. V súlade s vyššie
uvedeným právnym názorom považoval súd nárok navrhovateľa v súvislosti s prieťahmi v konaní (ktoré

navyše nijakým spôsobom časovo neohraničil, pričom iba samotné konštatovanie, že súdny spor trval
13 rokov nie je postačujúce), za nedôvodný, nakoľko v tomto smere nebol konštatovaný prieťah v konaní
zavinený súdom príslušným orgánom, a teda súd nemal právny podklad pre vyvodenie nesprávneho
úradného postupu. Ďalším dôvodom uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorý navrhovateľ uviedol
vo svojom návrhu, bolo konanie súdu napriek vznesenej námietke miestnej príslušnosti. V tomto

smere súd opätovne konštatuje, že uvedený postup nemožno charakterizovať ako nesprávny úradný
postup, nakoľko o námietke súd rozhodol uznesením, ktoré bolo navyše potvrdené odvolacím súdom.
Obdobne súd vyhodnotil aj namietaný postup okresného súdu pri rozhodovaní o zastavení konania,
keď v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup, ale iba o prípadné nezákonné rozhodnutie,
ktoré však v danom prípade nemožno skonštatovať, nakoľko išlo o rozhodnutie, ktoré ako právoplatné
nebolo zrušené pre nezákonnosť (naopak, bolo potvrdené odvolacím súdom). Návrh navrhovateľa v

tejto časti návrhu preto súd vyhodnotil ako nedôvodný pre absenciu nesprávneho úradného postupu
ako základného predpokladu pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci.

II. Postup súdneho exekútora

Súd v tomto smere konštatuje, že postup súdneho exekútora nemožno vyhodnotiť ako nesprávny,
nakoľko súdny exekútor postupoval na základe exekučného titulu, na ktorom bola vyznačená
právoplatnosť a vykonateľnosť. Napriek tomu, že voči exekučnému titulu podal navrhovateľ odvolanie,
uvedená skutočnosť sa nedostala do sféry informácií súdneho exekútora, keď navrhovateľ ako povinný
nepodal námietky proti exekúcii. Ak by teda malo byť rozhodnutie súdneho exekútora o upovedomení

o začatí exekúcie považované za nezákonné rozhodnutie, priznaniu práva na náhradu škody bráni
nesplnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Neobstojí
ani tvrdenie navrhovateľa, že nemohol podať námietky proti exekúcii, nakoľko nešlo o jeho osobu
(inak označená adresa povinného) aj s poukazom na obdobnú situáciu, v ktorej sa navrhovateľ
nachádzal v konaní pred okresným súdom, pričom v tomto prípade mu zjavne nič nebránilo podať

odvolanie proti rozsudku a tiež následné konanie navrhovateľa, keď 01.11.2010 oznámil súdnemu
exekútorovi, že exekučný titul bol zrušený. Sám navrhovateľ totiž uviedol, že o konaní vedenom na
okresnom súde sa dozvedel v roku 2007 od účastníka konania - Dopravného podniku Bratislava, a.s. a
upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 07.03.2008. Pokiaľ ide o namietanie postupu exekútora,
spočívajúceho v zablokovaní účtov pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, uvedené nemá

žiaden vplyv na uplatňovanú škodu, a to vzhľadom na už uvedené nepodanie námietok proti exekúcii,
naviac, ani Slovenská komora exekútorov nevyhodnotila postup exekútora ako nesprávny. Rovnako
nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup okresného súdu - nesplnenie si povinnosti zastaviť
exekúciu, nakoľko okresný súd, ktorý vydal exekučný titul, nemohol mať vedomosť o vykonaní exekúcie
(ide o následné vykonávacie konanie a oprávnený z rozhodnutia nemusí automaticky podať návrh

na vykonanie exekúcie) a exekučný súd rovnako nedisponoval informáciou o podaní odvolania voči
exekučnémutitulu,keďženavrhovateľakopovinnýnepodalnámietkyprotiexekúciiasvojounečinnosťou
nezabránil pokračovaniu v exekúcii.

Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie

je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na nesplnenie základnej podmienky pre
priznanie nároku, súd v ďalšom neskúmal uplatnený nárok a nezaoberal sa ďalšími podmienkami
uplatnenia nároku, nakoľko uvedené bolo nadbytočným pre rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť však súd
konštatuje, že pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorú si navrhovateľ uplatnil, túto nijakým spôsobom
nepreukázal a pokiaľ ide o náhradu škody, táto spočíva v trovách konania na okresnom súde, ktoré boli

predmetom rozhodovania súdu, a teda nemôžu byť považované za škodu, v ostatnom ide o vymoženú
sumu v exekučnom konaní, ktorú pre absenciu nesprávneho úradného postupu nemožno priznať. Na
záver je potrebné uviesť, že ak v konaní na okresnom súde išlo o nárok, ktorý podľa navrhovateľa nebol
dôvodný, prípadný nárok na náhradu škody by mal smerovať proti tomu, kto ju spôsobil a kto sa na jeho
úkor obohatil (aj v tomto prípade však súd poukazuje na rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom súd

pri rozhodnutí o náhrade trov konania skúma aj dôvodnosť podaného návrhu).

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči
navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si odporca trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.