Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210860
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814210860.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A,
821 01, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. Č.. V.. XXX, o vymoženie 193,50 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján
Gasper, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX

1993/2014, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/1076/2014
- 12 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. v Bratislave sp. zn. PC-A/0513/0379, zo dňa 19.03.2014.

Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ust. § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), ust. § 52, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s.,
IČO: XXXXXXXX, Prievozská ul. 2/B, Bratislava) a povinný uzavreli dňa 25.09.2009 úverovú zmluvu,
na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 400,00 Eur a ten sa zaviazal ho splatiť

spolu s úrokom v dohodnutých mesačných splátkach. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu
medzi oprávneným a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre posúdenie právneho vzťahu
účastníkov zmluvy (Úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je
jej obsah, teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru.
Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať
spotrebiteľskúzmluvuobsahujúcunekalúpodmienkuajvtedy,akspotrebiteľnenamietanekalýcharakter

tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť
celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Oprávnený sa
domáhal svojich práv z uzavretej zmluvy o úvere pre Stálym rozhodcovským súdom zriadeného
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., ktorý založil svoju právomoc a príslušnosť na
rozhodovanie v spore na základe rozhodcovskej doložky dohodnutej v bode 3 bod 7 v spojení s bodom

10.2 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného. Súd prvého stupňa
preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskejzmluve v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej
zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné
zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. pôsob akým

bola rozhodcovská doložka koncipovaná (v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach) a
spotrebiteľovi predložená na podpis nesvedčí o jej individuálnom dojednaní. Rozhodcovská doložka
bola určená vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa a v zmluve o úvere je riešená
len odkazom. Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými obchodnými dojednaniami, o ktorých
je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve

deklaruje opak. Dodávateľ si musel byť istý jej prijatím, keďže spotrebiteľ nemal možnosť do nej
zasiahnuť, či ju odmietnuť po uzavretí zmluvy. Spotrebiteľ (povinný) mohol zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Len ťažko
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Za individuálne dojednanie nemožno považovať také dojednanie, ktorého
obsahom je vzdanie sa (a to už výslovne alebo konkludentne) práva, ktoré spotrebiteľovi priznáva

Občiansky zákonník, alebo znamená zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky
neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže
rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie
je spôsobilým exekučným titulom a preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.

s. p.), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O. s. p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia

je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a
hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní
rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie,kasačnýsúdalebosúdkonajúcioopravnomprostriedku.Rozsahprávomociexekučnéhosúdu

je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol
tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok (ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37), má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK);
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res

iudicata". Poukázal aj na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť
právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený mal
za to, že súd prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil,
v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľaazatýmtoúčelomzároveňvykonalnovédokazovanie,pričomoprávnenémunedalmožnosť
sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie
je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt (ktorý je súčasťou únijného práva), je výlučne aktom sekundárnej povahy,ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči
účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia

súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý
nahrádzal pasivitu povinného.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len "O. s. p.") rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej

lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O. s. p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a po
preskúmaní uznesenia dospel súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej (neplatnej

podmienky).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu, aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov (ako slabšej zmluvnej strany) a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 (vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL), kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa 09. februára 2012 (sp. zn. 3Cdo 122/2011) konštatoval, že

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012 (sp. zn. 6Cdo
135/2012) uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať

rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie,
je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola
medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo
dňa 21.03.2012 (sp. zn. 6Cdo 1/2012) zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorýmje spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej
podmienky.

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v odseku 3 v bode 7 Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 25.09.2009 v spojení s bodom 11.2 Obchodných

podmienok pre úver (ďalej len "OP"), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2009.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať
práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si

ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať
inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (konkrétne § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie, ako v samotnej
smernici, za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky

zákonník (účinný do 31.12.2007) taktiež len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky.
Charakterneprijateľnýchpodmienokmohlimaťtedaajinépodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami (spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa) v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie

§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z Obchodných podmienok

predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom
prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná (bola súčasťou predtlačeného
formulára vypracovaného poskytovateľom úveru Poštovou bankou, a.s., ako právnym predchodcom
oprávneného), pričom povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere podpísať alebo
nepodpísať.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je potrebné jednoznačne považovať za
konanie, v ktorom poskytovateľ úveru (ktorý má k dispozícii odborný aparát), zneužil svoje "silnejšie"
postavenie a spotrebiteľovi. ako "slabšej" strane, vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je (podľa § 39 Občianskeho zákonníka

a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007) absolútna neplatnosť rozhodcovskej
doložky uvedenej v Obchodných podmienkach.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu (Obchodných podmienok, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka),
neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné
posúdiť, ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskomkonaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná (bez možnosti extenzívneho výkladu) a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán. Rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, jej znenie uvedené v Obchodných
podmienkach, bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou (v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníka) a bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto
konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s.
p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.