Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Kováč

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010425
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010425.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. augusta 2015
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

J.

nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., Ul. Ľ. V. XXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/124/2014-79 zo dňa 07.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

stíhanie obvineného K. Z.re skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 17.05.2001 v Prievidzi, na R.. I., v
presnenezistenomčase inapriektomu, že vedelotom, že nebudemôcťsplácaťúver, požiadalotento

úver, ktorý mu bol na základe jeho žiadosti poskytnutý spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/
A, 831 02 Bratislava č. XXXXXXX vo výške 9.000,- Sk (298,75 €), pričom sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
tento úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 1.260,- Sk (41,82 €), t.j. celkovo vo výške 10.260,- Sk
(340,57 €), v dvoch dvojtýždňových splátkach po 5.310,- Sk (176,26 €), čo však doposiaľ nespravil,
čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, škodu vo výške 9.000,-

Sk (298,75 €) a ktorý obžaloba kvalifikovala ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb., sa per analógiam podľa § 241 ods. 1 písm. e) Tr. por. vzhľadom na okolnosti uvedené v
§ 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. z a s t a v u j e , pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť,
je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/163/02-50 zo dňa 19.04.2002.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného K. Z. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza obžaloby č. 1Pv

1135/12/3307-13 zo dňa 25.08.2014 pre skutok, tak ako je hore uvedený, kvalifikovaný ako prečin
podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 3T/124/2014-79 zo dňa 07.10.2014 bolo podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods.
1 písm. d) Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné stíhanie voči obvinenému zastavené, pretože
trestné stíhanie je neprípustné.
Proti tomuto uzneseniu podal včas prokurátor okresnej prokuratúry, v ktorej namietal, že s rozhodnutím

súdu prvého stupňa nesúhlasí, pretože zo zaužívanej súdnej praxe vyplýva, že medzi jednotlivými
čiastkovými útokmi trestného činu má byť časový odstup najviac 6 mesiacov. Ako však vyplýva zo
spisového materiálu, medzi predmetnými útokmi obvineného je časové obdobie pomerne dlhšie, pretože
skutok, za ktorý bol obvinený odsúdený, sa stal dňa 05.12.2001 a skutok, pre ktorý okresný súd konanie
zastavil, bol spáchaný dňa 17.05.2001. Ide teda o samostatný skutok, resp. samostatný trestný čin a
nie je možné ho posudzovať ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, nakoľko tu nie je časová

súvislosť taká, ako ju vyžaduje ustanovenie § 89 ods. 19 Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Žiadalpreto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo,
pričom prihliadol aj k vadám, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a dospel k záveru, že v predmetnej
trestnej veci je potrebné voči obvinenému trestné stíhanie zastaviť, ale z iného dôvodu ako to urobil
súd prvého stupňa.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa stotožnil s dôvodmi podanej sťažnosti prokurátora,

pretože aj podľa názoru krajského súdu nie je možné konanie obvineného zo dňa 17.05.2001
považovať za súčasť pokračovacieho trestného činu vo vzťahu k trestnému činu podvodu podľa §
250 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 05.12.2001 a pre ktorý bol aj trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/163/02-50 zo dňa 19.04.2002 a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.07.2002, odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Podľa § 89 ods. 19 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. pokračovaním v trestnom čine sa rozumie také konanie, ktorého jednotlivé čiastkové

útoky vedené jednotným zámerom napĺňajú skutkovú podstatu rovnakého trestného činu, sú spojené
rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku. Podľa
názoru krajského súdu, pri posúdení oboch skutkov však chýba znak blízkosti v predmete útoku -
v jednom prípade to bol videorekordér Panasonic, v druhom prípade finančný úver, ale najmä blízka
časová súvislosť medzi skutkami, ktorá je viac ako 6 mesiacov.

Na druhej strane však krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa
skutku dopustil dňa 17.05.2001, teda pred viac ako 14 rokmi, že spôsobená škoda je minimálne
nad hranicou zákonom vyžadovanej výšky pre posúdenie jeho konania ako trestného činu v zmysle
ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. (krajský súd vychádzal z ustanovenia pre páchateľa priaznivejšieho) a
tým aj trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, by bol celkom bez významu popri treste, ktorý bol

obžalovanému pre iný čin už právoplatne uložený. Krajský súd tu má na mysli právoplatné odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/163/02-50 zo dňa 19.04.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.07.2002 a ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody,
pričom ako to vyplýva z odpisu registra trestov, bolo súdom vyslovené, že obžalovaný sa v priebehu
skúšobnej doby osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade je možný postup v zmysle
ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por., a preto vo veci rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.