Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208607
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115208607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého P. P., G.. X.X.XXXX, K. C. R. O. X, C. G. Z., zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka E. P., G.. XX.X.XXXX, K. C. R. O. X, C. G.
Z. a otec P. P., G.. X.X.XXXX, K. C. - J., zast. opatrovníkom B.. O. V. - zamestnanec Okresného súdu
Košice - okolie o návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť mal. P. P., G.. X.X.XXXX a umiestňuje ho do P. R., M. XXX, E..

Matka E.É. P., G.. XX.X.XXXX je p o v i n n á platiť na výživu mal. P. P. vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od právoplatnosti rozsudku do
budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že túto sumu bude poukazovať zariadeniu, do ktorého
je maloletý umiestnený.

Otec P.K. P., G.. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu mal. P. P. vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od právoplatnosti rozsudku do
budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že túto sumu bude poukazovať zariadeniu, do ktorého

budú maloleté deti umiestnené.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 13.4.2015 žiadala, aby nariadil ústavnú starostlivosť mal. P. P., G..
X.X.XXXX z dôvodu, že nezvláda jeho výchovu.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 15.6.2015 navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť maloletému dieťaťu. Kolízny opatrovník

uviedol, že spisovú dokumentáciu rodiny mladistvého P. tunajší úrad eviduje od roku 1999 a to z dôvodu
úpravy práv a povinností k mal. deťom.

Matka E. P., G.. XX.X.XXXX žije v súčasnosti so svojimi štyrmi maloletými deťmi v C. A., O. X, C.. Príjem
matky a rodiny pozostáva z prídavkov na dieťa v sume 94,08 Eur na štyri deti - Z., G.. XX.X.XXXX, P.,
G.. X.X.XXXX, N., G.. XX.X.XXXX, V., G.. XX.X.XXXX a dávky v hmotnej núdzi v sume 94,08 Eur.

Otec P. P. v súčasnosti žije údajne v J. M. na neznámej adrese. S rodinou dlhšiu dobu neudržiava žiadny
kontakt.Mal. P. P. bol študentom A. U. Š. E. X. ročník C. XX Z. C.. Je záškolákom, z hlásenia triednej
učiteľky vyplynulo, že v školskom roku 2014/2015 mal už 50 ospravedlnených a 149 neospravedlnených
vyučovacích hodín. Žije túlavým spôsobom života, nerešpektuje autoritu matky. K tomu sa pridružili

priestupky a krádež, ktorá bola šetrená políciou. Úrad vykonal opakované pohovory s matkou aj P.
ale náprava nenastala. Obom bolo podané sociálne poradenstvo a vysvetlené dôsledky záškoláctva a
páchania trestnej činnosti.

Kolízny opatrovník predložil súdu rozhodnutie A. U. Š. E. zo dňa 29.6.2015, z ktorého vyplýva, že mal. P.

P. bol vylúčený zo štúdia na strednej škole dňom 22.6.2015 a to z dôvodu hrubého porušenia školského
poriadku, vysokej neospravedlnenej absencie na vyučovaní - 435 neospravedlnených hodín.

Zvýpovedematkysúdzistil,žemal.P.malproblémyvminulostisozáškoláctvomaporuchamisprávania.
V roku 2013 bol na jej podnet umiestnený v L. K.. Po prepustení v roku 2014 začal navštevovať A. A..
Po prepustení sa jeho správanie začalo zhoršovať, začal mať absencie v škole, ktoré sa časom začali

stupňovať. Vyvrcholilo to obvinením z prečinu krádeže. Doposiaľ nie je skončené. Je trestne stíhaný.
Maloletý sa celé dni nezdržiava doma, nerešpektuje ju, snahy o nápravu prostredníctvom školy ako aj
orgánu sociálno-právnej ochrany sa minuli účinku.

Matka je v súčasnosti nezamestnaná, zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Mal. Z. sa narodilo

dňa 11.8.2015 dieťa. Po návrate z nemocnice bude bývať v Krízovom stredisku, pričom matka jej bude
pomáhať s výchovou maloletého dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že nedošlo k žiadnej náprave a v zmeny v správaní mal. P., navrhuje nariadiť ústavnú
starostlivosť.

Kolízny opatrovník vzhľadom na predložené listinné správy, správania sa ma. P. a vylúčenia zo školy
navrhuje nariadiť ústavnú starostlivosť.

Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavky na deti od
1.12.1999 aktuálne vo výške 94,08 Eur, náhradné výživné od 1.3.2012 naposledy vo výške 27,13

Eur a dávky v hmotnej núdzi od 1.4.2013 naposledy vo výške 186,60 Eur. V evidencii uchádzačov o
zamestnanie bola vedená od 10.12.2012 do 17.12.2013. Vyradená bola pre nespoluprácu s úradom.

Z výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že na umiestnení maloletého do reedukačného centra a
na týchto dôvodoch trvá. Dôvody ktoré boli uvedené matkou naďalej pretrvávajú.

Podľa ust. § 44 ods. 1 až 4 zákona č. 36/ 2005 Z. z. o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero
osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení,
ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť.

Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou,
môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo
súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len

„náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 - 6 ZR, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená

alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážnenarušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho

zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné
výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť
preukázaná.
Súdvrozhodnutí,ktorýmnariaďujeústavnústarostlivosť,musípresneoznačiťzariadenie,doktoréhomá

byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľaust.§55ods.1ZR,súdsústavnesledujespôsobvýkonuústavnejstarostlivostianajmenejdvakrát
do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s

príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej
výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať

maloletému dieťaťu výživné.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým
osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do
ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa ust. § 62 ods. ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime (v znení platnom od 1. júla 2014) za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o
nezaopatrené dieťa. (30% zo sumy 90,42 eur je 27,13 eur).
Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného

kalendárneho roka.

Na základe vyššie uvedeného, citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd
rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti maloletému a nariadil jeho umiestnenie do P. R. M. XXX, E..

Medzidôvody,prektorémožnonariadiťdieťaťuústavnústarostlivosťpatríprípad,akvýchovamaloletého
dieťaťa je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. O narušení výchovy dieťaťa
možno hovoriť vtedy ak sa v správaní dieťaťa prejavujú vážne nedostatky v takej intenzite, kde dochádza
k narušeniu jeho telesného, citového, rozumového a mravného vývoja. Stupeň narušenia riadnej
výchovy dieťaťa musí byť vážny.

K nariadeniu ústavnej výchovy musí súd bezodkladne pristúpiť v okamihu, keď s ohľadom na vek dieťaťa
vzniknú dôvodné pochybnosti o tom, že možno očakávať realizáciu jeho prevýchovy do nadobudnutia
plnoletosti. Ak sú dané zákonné predpoklady nemožno nariadenie ústavnej starostlivosti odkladať. Jej
včasnom nariadení môže zabrániť ďalším škodám vo vývoji dieťaťa, pričom treba brať do úvahy, že

prevýchova má dlhodobý charakter.

Súd v konaní preskúmal skutkový stav a dospel k záveru, že správanie maloletého je vážne narušené.
U maloletého sa prejavujú známky spoločensky neakceptovateľného správania a vzniká dôvodná
obava, že nadobudnutím plnoletosti a teda veku keď jeho správanie nebude pod kontrolou v rodine

a pedagógov vyústi do protispoločenského správania. Pri snahe o zmenu správania maloletého
nebola úspešná ani jeho umiestnenie v L. K.. Matka maloletého nezvláda jeho výchovu, maloletý
ju nerešpektuje, vedie túlavý spôsob života, školu pravidelne nenavštevuje, pričom mal vykazované
absencie neospravedlnených hodín. Z uvedených dôvod súd usúdil, že sú splnené zákonné podmienkyna umiestnenie maloletého do reedukačného zariadenia a že je to zároveň z hľadiska nápravy správania
sa maloletého nevyhnutné.

Pri určovaní výšky výživného, ktorým je matka a otec povinní prispievať na maloletého, súd vychádzal z
citovaných zákonných ustanovení zákona o rodine. Matka maloletého dieťaťa poberá dávku v hmotnej
núdzi naposledy vo výške 186,60 Eur a prídavky na maloleté deti. Príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť.
Súd teda určil vyživovaciu povinnosť obom rodičom na minimálnej úrovni povolenej zákonom, nakoľko
má za to, že ich súčasná majetková situácia určenie výživného vo vyššej výške neumožňuje.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.