Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/369/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223361
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612223361.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky:

R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. L. E., T. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Michalom Bečarikom,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 37 proti odporcovi: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
L. E., T. XXXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky p r i k a z u j e štvorizbový byt číslo XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo
XXXX v D. L. E. L. T. A., postavený na parcele číslo XXXX o výmere XXX m2 v katastrálnom území
D. L. E., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 82/2389

a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele 82/2389, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie D. L. E., v hodnote 40 000,- eur.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu z bezpodielového
spoluvlastníctva sumu 3 125,- eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľkaaodporca sú povinní zaplatiťnaúčettunajšiehosúdusúdnypoplatokzavyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov každý vo výške po 600,- eur do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania, podanom na tunajšom súde dňa 30.11.2012, sa domáhala
vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom. V návrhu uviedla, že jej manželstvo s
odporcom, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX, bolo rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
13P/383/2011 zo dňa 31.1.2012 rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva boli zverené

do jej osobnej starostlivosti. V priebehu manželstva s odporcom nadobudli 4- izbový byt v D. L. E. vrátane
podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a podielu k pozemku. Na kúpu bytu
prispela formou osobného vkladu sumou 6 638,- eur, ktorú dostala darom od svojich rodičov. Navrhla,
aby uvedený byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva zohľadňujúc sumu, ktorú dostala darom od
svojich rodičov. Okrem toho v konaní žiadala prejednať záväzok voči jej nebohému otcovi J. B. vo výške
35 000,-eur.

Vo veci rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 9C/ 369/2012-61 zo dňa 7.10.2013 tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľky prikázal štvorizbový v D. L. E. na T. A. Č.. XXXX/X, spolu s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku,
v hodnote 40 000,- eur a záväzok voči nebohému J. B., zomrelému dňa X.X.XXXX vo výške 33322,18 eur. Navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu z bezpodielového
spoluvlastníctva sumu 19,- eur. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/32/2014-86 zo dňa
4.2.2015 bol uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že po uzavretí manželstva s odporcom bývali v 1-izbovom
mestskom byte, ktorý nadobudla ešte pred uzavretím manželstva. Zariadenie do domácnosti jej poskytli
jej rodičia. V roku 2000 sa spolu s jej rodičmi dohodli na predaji tohto 1-izbového bytu s tým, že
rodičia predali svoj 2-izbový byt a spoločne kúpili väčší 4-izbový byt, v ktorom s nimi bývali aj jej rodičia.

Rozhodli sa tak preto, že sami s odporcom by nikdy neboli schopní kúpiť si samostatne väčší byt. Na
kúpu 4-izbového bytu jej tak rodičia poskytli darom sumu 6 638,- eur. Terajšia trhová hodnota bytu
predstavuje sumu 40 000,- eur. Byt je v pôvodnom stave, nebol rekonštruovaný. Ďalej uviedla, že na
základe vzájomnej dohody, o ktorej mal vedomosť aj odporca, im jej už nebohý otec formou pôžičky
poskytovalfinančnéprostriedkyzosvojhodôchodku,zktorýchsauhrádzalinákladyspojenésbývaníma
strava. Otcovi za jeho života z požičiavaných peňazí nič nevrátili. Za nebohým otcom chodievala požičať

peniaze, keď už nemali svoje vlastné. Peniaze boli použité na domácnosť, na stravu, oblečenie všetkých
členov rodiny, tiež z nich kupovala lieky synom, ktorí mali od malička zdravotné problémy. Výbery z účtu
jej nebohý otec neuskutočňoval, pokiaľ potreboval peniaze, požiadal o to ju. Šlo o občasne výbery a
nižšie sumy, otec chodieval na záhradku, kde mal zvieratá, sliepky a tieto peniaze väčšinou potreboval
na krmivo pre nich. Poplatky za byt boli sťahované na základe trvalého príkazu priamo z účtu nebohého

otca. Stávalo sa, že otec sa pýtal na to, kedy mu vráti peniaze. Nikdy mu žiadne peniaze nevrátila z
dôvodu, že nemala z čoho. Zo svojho účtu im otec požičal peniaze aj na zakúpenie nábytku do obývacej
izbyatiežnavýmenuokienvbyte.Napoužívanieinternetuboltaktiežtrvalýpríkazzúčtunebohéhootca.
O tejto pôžičke vedeli aj jej súrodenci a preto táto pohľadávka bola prejednaná aj v dedičskom konaní po
nebohom otcovi. Po rozvode manželstva naďalej žijú s odporcom v jednej domácnosti a napriek tomu,

že odporca je v súčasnej dobe zamestnaný, neprispieva na nájomné.

Odporca potvrdil spôsob nadobudnutia 4-izbového bytu tak, ako ho uviedla navrhovateľka. Uviedol,
že 1-izbový byt s navrhovateľkou odkúpili za trvania ich manželstva. Peniaze, ktoré získali rodičia
navrhovateľky predajom ich 2-izbového bytu darovali navrhovateľke a za tieto sa kúpil 4-izbový byt spolu

s finančnými prostriedkami, ktoré získali oni za predaj 1-izbového bytu. Súhlasil s trhovou hodnotou
bytu 40 000,- eur, ako aj s tým, aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky s tým, že
ona mu vyplatí sumu 16 000,- eur. O pôžičke vo výške 35 000,- eur nemá vedomosť. Potvrdil, že
nebohý svokor, pokiaľ žil v ich domácnosti platil poplatky spojené s užívaním bytu. On s navrhovateľkou
zabezpečovali stravu. Ďalej uviedol, že počas trvania manželstva s navrhovateľkou boli na tom finančne

zle. On pracoval sezónne od marca do októbra s príjmom 200,- až 230,- eur mesačne. Navrhovateľka
nebola zamestnaná. Mal teda vedomosť o tom, že navrhovateľka občas vyberala peniaze z účtu, na
ktorom mal nebohý svokor dôchodok. Koľko z tohto účtu vybrala nevie. Uviedol, že okrem nábytku a
výmeny okien sa kúpila aj práčka a umývačka riadu. Nevedel, kedy sa tieto veci kúpili, ani za akú
cenu, bolo to zo spoločných peňazí. Výmenu okien zaplatil v troch splátkach, v tom čase poberal

invalidný dôchodok 230,- eur mesačne a mal tiež príjem z pracovného pomeru cca 230,- eur mesačne.
Od roku 2000 pracoval sezónne po dobu 6-7 mesiacov v roku. Po zvyšné mesiace v roku nemal
žiaden príjem. Invalidný dôchodok poberá cca 6 rokov. K tomu z akých finančných prostriedkov mali
v domácnosti všetko zabezpečené vrátane potrieb detí, keď manželka nikdy poriadne nepracovala,
sa nevedel vyjadriť. Nevedel sa vyjadriť v akej výške bolo uhrádzané nájomné, inkaso, ani k výške

mesačných nákladov na stravu. Manželke dával peniaze, ktoré zarobil, časť si nechával aj pre svoju
potrebu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/383/2011, čiastočným

výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. L. E., potvrdenkami o úhradách za
byt, potvrdením odporcu, kúpnymi zmluvami, výpismi z účtu, ročnými vyúčtovaniami za poskytnuté
služby, príjmovými pokladničnými dokladmi, faktúrou, zmluvou o dielo, lekárskymi správami, platobnými
rozkazmi, exekučným príkazom, trvalými prevodnými príkazmi, obsahom spisov Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/383/2011 a 1D/150/2012, platobnými rozkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 13P/383/2011-18 zo dňa 31.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
9.2.2012. Maloletý D. pochádzajúci z manželstva účastníkov bol zverený na čas po rozvode do osobnejstarostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 35,- eur mesačne. Okrem
maloletého D. z manželstva účastníkov pochádza aj starší, v čase rozvodu manželstva účastníkov, už
dospelý syn. Z obsahu uvedeného spisu bolo zistené, že nezhody počas manželstva medzi účastníkmi

pretrvávali hlavne pre požívanie alkoholu zo strany odporcu počas manželstva účastníkov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo ich
manželstvo rozvedené, pretože za trvania ich manželstva toto nebolo zrušené.

Za trvania manželstva účastníci konania nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2001 za kúpnu cenu
9 792,-eur (295 000,-Sk) štvorizbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. G. bytového domu súpisné
číslo XXXX v D. L. E., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. L. E. vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho
podielukpozemku-parceleč.XXXXovýmereXXXm2,vpodiele82/2389.Nakúpuuvedenéhobytuboli
použité finančné prostriedky vo výške 4 979,-eur (150 000,- Sk), ktoré získali účastníci konania predajom

jednoizbového bytu dňa 11.12.2001, ku ktorému nájom vznikol navrhovateľke ešte pred uzavretím
manželstva účastníkov, ktorý bol však odkúpený až za trvania ich manželstva a to dňa 3.9.2001. Okrem
uvedenej sumy štvorizbový byt bol zakúpený za finančné prostriedky vo výške 6 638,- eur (200 000,-
Sk), ktoré získala navrhovateľka darom od jej rodičov. Títo mali uvedené finančné prostriedky z predaja
ich dvojizbového bytu.

Skutočnosť, že suma 6 638,- eur (200 000,- Sk) patrila výlučne navrhovateľke vyplýva aj z potvrdenia
zo dňa 21.11.2001, ktoré podpísal odporca za prítomnosti svedkyne a ktorým odporca potvrdzuje, že
navrhovateľka dostala od svojich rodičov darom sumu 6 638,- eur (200 000,- Sk), ktorú použila na kúpu
bytu číslo XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX katastrálne územie D. L. E..

Pod sp. zn. 1D/150/2012 bolo tunajším súdom vedené dedičské konanie po nebohom otcovi
navrhovateľky - J. B., zomrelom dňa X.X.XXXX. V dedičskom konaní bola prejednaná aj pohľadávka
nebohého voči dcére - navrhovateľke v tomto konaní a to vo výške 35 000,- eur. Osvedčením zo dňa
24.10.2012 navrhovateľka zdedila z tejto pohľadávky sumy 1 175,- eur a ďalší traja zákonní dedičia

sumu po 11 275,- eur s tým, že navrhovateľka sa zaviazala týmto dedičom vyplatiť každému uvedené
sumu v lehote desiatich rokov po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Osvedčenie o
dedičstve zo dňa 24.10.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2012.

Navrhovateľka predložila súdu výpisy z účtu nebohého J. B., z ktorých je zrejme, že na uvedený účet bol

poukazovaný dôchodok nebohého. Za obdobie rokov 2002 až 2011 to bola celkovo suma 52 340,87 eur.
Z uvedenej sumy, podľa tvrdenia navrhovateľky, pre potreby účastníkov konania a ich detí bola použitá
suma 38 117,61 eur, od ktorej navrhovateľka odpočítala mzdu odporcu za obdobie rokov 2006 a 2007
vo výške 4 795,43 eur. Zvyšnú časť t.j. sumu 33 322,18 eur žiadala v konaní vyporiadať ako spoločný
záväzok voči nebohému J. B..

Poplatky za služby spojené s užívaním bytu účastníkov konania boli uhrádzané z účtu na meno
nebohého J. B.. Navrhovateľka zdokladovala, že v roku 2002 boli tieto poplatky zaplatené vo výške 728,
24 eur, v roku 2003 vo výške 966,94 eur, v roku 2004 vo výške 990,21 eur, v roku 2005 vo výške 1
284,58 eur, v roku 2006 vo výške 1 463,12 eur, v roku 2007 vo výške 1 248,55 eur, v roku 2008 vo

výške 1 335,15 eur, v roku 2009 vo výške 1 349,20 eur, v roku 2010 vo výške 1 574,89 eur a v roku
2011 vo výške 1 943,98 eur. Z účtu nebohého bolo uhrádzané aj poistné pre synov účastníkov konania
vo výške po 3,32 eur mesačne pre každého a to od 8.1.2007. Navrhovateľka tiež predložila doklad o
úhrade splátok na zakúpenie bicykla pre syna, ktoré boli uhradené v celkovej výške 199,16 eur za trvania
manželstva účastníkov a doklady o úhrade poplatkov za zubný strojček v celkovej výške 303,15 eur,

ktoré sú z obdobia po rozvode manželstva účastníkov.

Vypočutá svedkyňa K. Š., sestra navrhovateľky, uviedla, že po uzavretí manželstva účastníci konania
začínali ťažko, ani jeden z nich nemal stálu prácu. Stávalo sa, že im museli pomáhať navrhovateľkini
rodičia s platením nájomného. Aj z toho dôvodu jej už nebohí rodičia pristúpili k tomu, že budú bývať v

jednejdomácnostiakúpiajedenspoločnýbyt.Odsvojhonebohéhootcavie,žetenimpožičiavalpeniaze
na živobytie. Jej a ostatným súrodencom navrhovateľky sa to veľmi nepáčilo, otec jej však povedal,
že sa jedná o pôžičku a že pokiaľ to nebude vrátené jemu, vrátia to účastníci po jeho smrti ostatnýmsúrodencom navrhovateľky. Aj z toho dôvodu v dedičskom konaní po nebohom otcovi J. B. nahlásila
pohľadávku nebohého voči navrhovateľke.

Svedkyňa P. N. potvrdila, že v dôsledku toho, že rodičia navrhovateľky jej požičiavali peniaze na
domácnosť, rozhodli sa bývať spolu. Navrhovateľka aj odporca však ostali bez práce a celú domácnosť
ťahali jej rodičia. Aj po smrti matky úhrady na domácnosť boli hradené z dôchodku otca. Obaja rodičia
vraveli, že peniaze, ktoré dávajú do domácnosti účastníkov ostanú ako dlh z dôvodu, že ostatným
súrodencom nič nedávali.

Súd vypočul aj synov účastníkov konania. Svedok C. T. uviedol, že starostlivosť o ich domácnosť
zabezpečovala hlavne mamka, ktorá si aj požičiavala peniaze od dedka, aby mali zabezpečené všetko
potrebné. S kartou od dedkovho účtu sme mohli disponovať všetci, on s bratom ju nepoužívali, ale mohli
s ňou disponovať obaja rodičia aj dedko. Keď mamka bola zamestnaná najprv sa míňali jej peniaze
a pokiaľ došli tak sa museli použiť aj peniaze s účtu starkého. Osobne nikdy nevidel, aby otec dával

mamke peniaze. Naopak videl, že otec si vyberal peniaze z maminej peňaženky a to aj tak, že ona o tom
nevedela. Dedko peniaze zo svojho účtu nemíňal, bol stále doma, maximálne chodieval na záhradku.
SvedokD.T.uviedol,žeopotrebyichdomácnostisastaralamamkazosvojhopríjmu.Otecpokiaľzarobil
peniaze, jeho mottom bolo čo som zarobil je moje a ostatné je spoločné. Keď už mamka nemala peniaze
požičiavala si peniaze od deda. Vie to na základe toho, že mamka sa ho vždy na to, či si môže požičať

peniaze z jeho účtu. Väčšinou tieto peniaze potom míňala na stravu. Od dedkovho účtu bola jedna karta

Platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 7Ro/2081/2013-34 zo dňa 27.1.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.2.2014 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 2 541,87 eur a
nahradiť trovy konania vo výške 218,12 eur a platobným rozkazom sp. zn. 2Ro/274/2014-21 zo dňa

27.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2014 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke
sumu 972,29 eur a nahradiť trovy konania vo výške 118,98 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ide o
rozhodnutia v konaniach, v ktorých sa domáhala od odporcu úhrady poplatkov spojených s užívaním
bytu za obdobie po rozvode manželstva účastníkov konania. Na základe prvého z uvedených platobných
rozkazov je už voči odporcovi vedené exekučné konanie o čom svedčí exekučný príkaz č. EX 131/2014.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva t.j. dňom 9.2.2012.

V ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka je vymedzený predmet bezpodielového spoluvlastníctva,
v zmysle ktorého predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky veci, ktoré nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva zákonom dovoleným spôsobom a ktoré existovali ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Obaja účastníci konania zhodne prehlásili, že do ich bezpodielovéhospoluvlastníctva patrí štvorizbový byt, ktorý nadobudli za trvania manželstva a to v roku 2001. Na trhovej
hodnote bytu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa účastníci konania dohodli.
Preto súd pri vyporiadaní vychádzal zo súhlasným vyhlásením účastníkov stanovenej trhovej hodnoty

uvedeného bytu vo výške 40 000,- eur poukazujúc na ustanovenie § 120 ods. 3 O.s.p..

Okrem uvedeného bytu navrhovateľka žiadala vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva aj
spoločný záväzok účastníkov voči nebohému J. B. a to záväzok vo výške 35 000,- eur, ktorý vznikol za
trvania manželstva účastníkov v období rokov 2001 až 2011. V priebehu konania zmenila výšku tohto

záväzku na sumu 33 322,18 eur. Odporca existenciu tohto záväzku poprel, o pôžičke nemal vedomosť.

Žiadne ďalšie veci, či už nehnuteľnosti resp. hnuteľné veci a záväzky, účastníci konania v tomto
konaní vyporiadať nežiadali. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva môže pritom
vyporiadať len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 153

ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže),
prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému
manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci,
resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s § 153 ods.
2 O.s.p. Je na vôli manželov, či sa vyporiadajú dohodou (a to aj čiastočnou), alebo sa obrátia na

súd s návrhom na vyporiadanie zvyšného nevyporiadaného majetku. Súd je týmto rozsahom viazaný a
môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania.
Vyporiadanie pritom znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a
dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva. V konaní, okrem vyporiadania bytu a záväzku voči

nebohému J. B., ani jeden z účastníkov nenavrhol vyporiadať ďalšie aktíva resp. pasíva a preto
poukazujúc na vyššie uvedené sa súd zaoberal len vyporiadaním bytu a uvedeného záväzku s tým,
že najprv bolo potrebné posúdiť, či tieto patria resp. nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov.

Pokiaľ sa týka štvorizbového bytu, tento zhodne žiadali vyporiadať obaja účastníci konania a keďže
bol zakúpený za trvania manželstva účastníkov, čiastočne aj zo spoločných prostriedkov získaných
predajom predchádzajúceho bytu, tento byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Pri
rozhodovaní o tom, ktorému z účastníkov prikázať byt do výlučného vlastníctva súd vychádzal zo
skutočností, za ktorých bol byt nadobudnutý t.j. byt bol získaný za finančné prostriedky z predaja

jednoizbového bytu, ktorý síce bol odkúpený účastníkmi za trvania ich manželstva, avšak navrhovateľka
tento byt užívala už pred uzavretím manželstva účastníkov. Byt bol čiastočne zakúpený aj z finančných
prostriedkov z predaja dvojizbového bytu rodičov navrhovateľky, ktoré boli navrhovateľke jej rodičmi
darované. Okrem toho súd prihliadol aj na skutočnosť, že aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
bytužívajúobajaúčastnícispoločne,pričomúhradyspojenésužívanímtohtobytusúuhrádzanévýlučne

navrhovateľkou. Svedčia o tom aj platobné rozkazy predložené navrhovateľkou, ktorými bol odporca
zaviazaný zaplatiť navrhovateľke časť nájomného a inkasa, ktoré uhradila aj za odporcu. Zohľadňujúc
tieto skutočnosti bol vyššie uvedený byt, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a
zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Navrhovateľke bol teda do výlučného vlastníctva prikázaný štvorizbový byt v trhovej hodnote 40
000,- eur. V súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka platí, že podiely oboch bývalých
manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Navrhovateľka však žiadala
pri rozhodovaní zohľadniť tú skutočnosť, že na kúpu štvorizbového bytu boli čiastočne použité výlučne
jej finančné prostriedky vo výške 6 638,- eur (200 000,- Sk), ktoré získala darom od svojich rodičov.

Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná predložením čestného prehlásenia a napokon odporca túto
skutočnosť aj potvrdil. Z uvedeného dôvodu od hodnoty bytu určenej zhodným tvrdením účastníkov je
potrebné odpočítať sumu 6 638 eur t.j. sumu získanú navrhovateľkou darom, ktorá do bezpodielového
spoluvlastníctva nepatrí a predstavuje jej investície do bytu. Hodnota bytu sa tak zníži na sumu 33 362,-
eur (40 000,-eur mínus 6 638,- eur).

Navrhovateľka žiadala vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva aj spoločný záväzok
účastníkov voči nebohému J. B. a to záväzok, ktorý vznikol za trvania manželstva účastníkov v období
rokov 2001 až 2011. Podľa tvrdenia navrhovateľky medzi nebohým, ktorý býval s účastníkmi v spoločnejdomácnosti a účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej nebohý prispieval
na chod ich domácnosti. Odporca súhlasil s tým, že z dôchodku nebohého boli čiastočne uhrádzané aj
potreby rodiny účastníkov konania, poprel však vedomosť o zmluve o pôžičke.

PoukazujúcnaodôvodnenierozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciachsasúdopätovnezaoberalotázkou,
či záväzok voči nebohému J. B. patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania. Navrhovateľka predložila súdu doklady o výške dôchodku nebohého, od ktorého po odpočítaní
príjmu odporcu, ako aj podielu nebohého na výdavkoch pre domácnosť v 1/5 (päť členov domácnosti),

bola určená suma záväzku vo výške 33 322,18 eur.

Súd konštatuje, že podľa platnej judikatúry, ak za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého
manžela a je z nej zaviazaný sám. Je nepochybné, že výbery finančných súm z účtu nebohého J. B.
uskutočňovala navrhovateľka (až na dva prípady, ktoré odporca nepoprel s tým, že šlo o výbery vo

výške 10,- a 5,- eur). Tiež je zrejme, že pokiaľ sa týka výberu týchto finančných prostriedkov z účtu, tieto
mali byť vyberané na základe dohody medzi navrhovateľkou a jej nebohým otcom v tom smere, že sa
jedná o pôžičku. Uvedené bolo potvrdené v konaní výsluchmi svedkov. Ani navrhovateľka, ani svedkovia
však nepotvrdili, aby aj odporca bol osobne prítomný pri uzatváraní zmluvy resp. čiastkových zmlúv o
pôžičke a teda, aby mal o týchto zmluvách vedomosť. Aj keď odporca nepoprel, že určité potreby rodiny

boli financované aj z finančných prostriedkov nebohého otca navrhovateľky, táto skutočnosť ešte sama
osebe nesvedčí o tom, aby mal vedomosť o tom, že sa jedná o pôžičku a nie iný právny vzťah.

Súd ďalej konštatuje, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je možné brať do úvahy iba
spoločné záväzky bývalých manželov, ktoré boli preukázateľne použité na získanie ich spoločného

majetku. Podľa navrhovateľky peniaze, ktoré vyberala z účtu svojho otca použila pre potreby domácnosti
t.j. na stravu, oblečenie, lieky. Okrem toho z týchto financií bola zaplatená výmena okien, zakúpený
nábytok do detskej izby a obývačky. Predložením listinných dôkazov zo strany navrhovateľky z vecí,
ktorémalibyťzakúpenézfinančnýchprostriedkovnebohéhododomácnostiúčastníkovbolapreukázaná
výmena okien v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v sume 2 211,96 eur. Z

účtu nebohého J. B. boli tiež uhrádzané poplatky spojené s užívaním bytu patriacom do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, poistky ich detí, ako aj ich ďalšie potreby.

Samotná skutočnosť, že v dedičskom konaní po nebohom J. B. bola prejednaná pohľadávka vo výške
35 000,- eur sama o sebe neznamená, že šlo o spoločný záväzok účastníkov konania voči nebohému.

Prejednaná bola totiž len pohľadávka voči navrhovateľke, nie aj voči odporcovi ako ich spoločný
záväzok. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva pritom nepatria
veci získané dedičstvom.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti má súd za to, že v konaní nie je možné vyporiadať záväzok

účastníkov konania podľa návrhu navrhovateľky. V konaní nebolo preukázané koľko z dôchodkového
príjmu spotreboval samotný J. B. vo svoj prospech, na aký účel a aký podiel na spotrebovaní finančných
prostriedkov mala rodina účastníkov konania. Navrhovateľka síce preukázala, že z účtu nebohého
boli uhrádzané potreby celej rodiny, vrátane poplatkov za byt a potrieb detí účastníkov, nebolo však
preukázané akým titulom resp. v akom podiele z financií boli uhrádzané potreby nebohého a účastníkov

konania. Jednoznačnepreukázanávcelejvýškebolavýmenaokienvbytepatriacomdobezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov v hodnote 2 211,96 eur a to z finančných prostriedkov nebohého J. B.. O
uvedenom svedčia príjmové pokladničné doklady a výpisy z účtu, podľa ktorých dňa 25.1.2008 bola
uhradená prvá splátka vo výške 30 000,- Sk a táto suma bola vybratá z účtu nebohého v uvedený deň
v hotovosti, dňa 5.3.2008 bola uhradená splátka 15 000,- Sk, v tento deň bol uskutočnený výber z účtu

vo výške 22 000,- Sk a dňa 16.6.2008 splátka 18 625,- Sk. Výpis z účtu nebohého za obdobie mesiaca
jún 2008 nebol navrhovateľkou predložený, avšak je zrejme, že v tomto mesiaci bola z účtu vybraná
väčšia suma, keďže stav účtu na konci mesiaca máj 2008 predstavoval 15 057,10 Sk a počiatočný stav k
začiatku mesiaca júl 2008 sumu 3 255,40 Sk. Mesačne bol pritom v tomto období na účte bezhotovostný
vklad vo výške 15 647,- Sk, ktorá suma predstavovala dôchodok nebohého J. B.. Aj keď odporca v

konaní tvrdil, že výmena okien bola financovaná z jeho finančných prostriedkov, toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal. V konaní má pritom účastník povinnosť tvrdenia a povinnosť svoje
tvrdeniepreukázať.Pokiaľtedaodporcatvrdil,ževýmenuokienfinancovalon,bolpovinnýsvojetvrdenie
preukázať. Na preukázanie tohto tvrdenia však odporca nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomtosmere neuniesol dôkazné bremeno. Naopak súd má za to, že výmena okien nemohla byť financovaná
z finančných prostriedkov účastníkov konania. Oboma účastníkmi bolo potvrdené, že mali nedostatok
finančných prostriedkov počas trvania ich manželstva. Navrhovateľka bola prevažne nezamestnaná,

odporca mal nízky príjem, čo sám potvrdil. Nie je možné, aby sami boli schopní bez pomoci inej osoby
financovať chod svojej domácnosti a ešte uhradiť tak vysokú sumu za výmenu okien. Na základe týchto
úvah tak súd dospel k záveru, že táto výmena okien v byte účastníkov bola financovaná z finančných
prostriedkov nebohého, čo bolo navrhovateľkou preukázané. Je potrebné tiež uviesť, že odporca nemal
vôbec vedomosť o tom, koľko výmena okien stála, v akej výške boli splátky uhradené.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v konaní neprejednal záväzok účastníkov konania voči nebohému J.
B., ktorého vyporiadanie navrhla navrhovateľka. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, hoci v konaní
navrhovateľka preukázala, že potreby rodiny účastníkov konania boli uhrádzané prevažne z finančných
prostriedkov jej otca, nebolo preukázané, aby tieto finančné prostriedky boli poskytované nebohým
titulom pôžičky obom účastníkov, keďže nebola preukázaná vedomosť odporcu o uzavretí zmlúv o

pôžičke. Uvedené nevyplýva ani z výpovedí vypočutých svedkov, ani z obsahu dedičského spisu po
nebohom. Naopak v dedičskom konaní bola prejednaná len pohľadávka nebohého k navrhovateľke a
teda nie aj voči odporcovi.

Navrhovateľka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žiadala zohľadniť tiež skutočnosť, že

od rozvodu manželstva platí nájom a služby spojené s nájmom bytu, daň z nehnuteľnosti a poistenie
bytu výlučne navrhovateľka. Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo dňom právoplatnosti rozvodu
manželstva účastníkov a jeho predmetom sú nehnuteľnosti, hnuteľné veci resp. záväzky, ktoré vznikli
za trvania manželstva účastníkov a ktoré existovali ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

Skutočnosť, že po rozvode manželstva platí poplatky spojené s užívaním bytu navrhovateľka preto v
tomto konaní nemohla byť zohľadnená a preto súd na túto skutočnosť neprihliadal. Napokon je zrejme,
že zo strany navrhovateľky boli podané návrhy na začatie konania, ktorými sa domáhala zaplatenia časti
nájomného a poplatkov za byt v čase po rozvode manželstva účastníkov a ktorým bolo tunajším súdom
vyhovené.

V konaní bol tak vyporiadaný v rámci bezpodielového spoluvlastníctva len byt, ktorý nadobudli
účastníci konania za trvania ich manželstva. Pri vyporiadaní súd vychádzal z jeho trhovej hodnoty 40
000,- eur. V súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka platí, že podiely oboch bývalých
manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Navrhovateľka však žiadala

pri rozhodovaní zohľadniť tú skutočnosť, že na kúpu ich štvorizbového bytu boli čiastočne použité
finančné prostriedky patriace výlučne jej a to vo výške 6 638,- eur (200 000,- Sk), ktoré jej darovali
jej rodičia. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná predložením čestného prehlásenia a napokon
odporca túto skutočnosť aj potvrdil.

Okrem toho súd zohľadnil aj sumu 2 111,96 eur (63 625,- Sk), ktorá bola uhradená za výmenu okien v
tomto byte, keďže sa jednalo výlučne o sumu navrhovateľky, ktorú jej poskytol, či už titulom pôžičky resp.
darom jej nebohý otec J. B.. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka navrhla prihliadnuť v rámci konania
na túto sumu, keďže ju žiadala v rámci konania vyporiadať, aj keď iným titulom a to titulom pôžičky. V
konaní nebolo možné vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatovať, že záväzok voči nebohému J.

B. je spoločným dlhom účastníkov a preto tento dlh nebolo možné podľa § 150 Občianskeho zákonníka
ani vyporiadať v tomto konaní tak, aby by bol prikázaný niektorému z účastníkov na zaplatenie. To však
neznamená, že by sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na dlh vôbec neprihliadalo. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého
zaplatením jeden z manželov vynaložil resp. vynaloží svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli

do bezpodielového spoluvlastníctva. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa § 150 veta druhá
Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo
uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 270/2005).
Ako bolo uvedené, súd mal za preukázané, že suma 2 111,96 eur bola použitá na výmenu okien v
byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ako aj to, že šlo o finančné

prostriedky nebohého otca navrhovateľky, ktorý jej ich poskytol. Jednalo sa teda o jej výlučný vklad -
investíciu na vec - nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ktorú
vynaložila so svojho na spoločný majetok účastníkov.Z uvedeného dôvodu od trhovej hodnoty bytu 40 000,- eur boli odpočítané sumy 6 638,- eur a 2
111,96 eur, ktoré predstavujú sumu, ktorú navrhovateľka zo svojho vynaložila na spoločný majetok.
Vyporiadavaná hodnota bytu tak predstavuje sumu 31 250,04 eur. Pri rovnakej výške podielov

navrhovateľka na ich vyrovnanie by mala vyplatiť odporcovi sumu 15 625,02 eur (31 250,04 eur delene
dvoma) titulom vyporiadania podielu na byte.

Zákonnáúprava(citovaný§150Občianskehozákonníka)vovýnimočnýchprípadochpripúšťaporušenie
zásady rovnosti podielov bývalých manželov. Rozdielna výška podielov manželov pri vyporiadaní ich

bezpodielového spoluvlastníctva môže byť vyjadrená aj percentuálne. Výnimočné priznanie väčšieho
podielu prichádza do úvahy v prípadoch, ak jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní
spoločných veci, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje
možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne. Ak jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce
sa rodiny a spoločného majetku bez dôvodu prijateľného z hľadiska dobrých mravov zanedbával,
potom je prípustné rozhodnúť o disparite podielov. Môže ísť o prípady, keď jeden z manželov si

počínal nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za
trvania manželstva uhradená a druhý manžel ju pritom nespôsobil, alebo ak sa o nadobudnutie
spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Medzi okolnosti, ktoré by mali byť v rámci
rozhodovania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s určením veľkosti
podielov zohľadňované, patria teda predovšetkým: potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie

a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti,
negatívne okolnosti v manželstve, prípadne ďalšie okolnosti.

V konaní vykonaným dokazovaním bol jednoznačne preukázaný nezodpovedný prístup odporcu k
potrebámrodinyúčastníkov.Vprvomradeodporcasavoveľamenšejmierezaslúžilonadobudnutiebytu

účastníkov, keďže tento byt bol zakúpený z prostriedkov získaných navrhovateľov darom od jej rodičov
a predajom bytu, ktorý navrhovateľka užívala už pred uzavretím manželstva účastníkov. Súd tiež vzal
do úvahy, že potreby domácnosti účastníkov konania vrátane potrieb ich synov boli prevažne uhrádzané
navrhovateľkou z jej finančných prostriedkov resp. finančných prostriedkov jej otca. Uvedené bolo
potvrdené aj výsluchom svedkom, najmä synov účastníkov konania. Súd neuveril tvrdeniam odporcu

o tom, že potreby domácnosti zabezpečoval odporca zo svojho príjmu. Bolo totiž preukázané, že
odporca dlhodobo pracoval len sezónne s veľmi nízkym príjmom a dôchodok poberal len v poslednom
období pred rozvodom manželstva účastníkov. Je nepochybné, že jeho príjem by v žiadnom prípade
nepostačoval na úhradu potrieb štvorčlennej rodiny a to ani pokiaľ sa týka bývania a stravy, nieto na
úhradu ďalších potrieb napr. v súvislosti so zdravotným stavom synov účastníkov konania. Svedčí o

tom aj skutočnosť, že samotný odporca nemal predstavu o nákladoch na vedenie domácnosti jeho
rodiny, o výdavkoch či už na byt, stravu, zabezpečenie potrieb detí a pod.. Tiež sám odporca uviedol,
že navrhovateľke neodovzdával celý svoj príjem, ale jeho časť si nechával pre svoju potrebu, je teda
zrejme, že aj pokiaľ jej dal časť z ním zarobených finančných prostriedkov, bola to veľmi nízka suma a to
len počas obdobia 6 mesiacov v roku. odporca sám potvrdil, že fajčí a požíva alkoholické nápoje. Na tieto

potreboval finančné prostriedky a tak je nepochybné, že navrhovateľka z dôvodu zabezpečenia chodu
domácnosti a potrieb najmä detí účastníkov používala aj finančné prostriedky svojho otca z čoho mal
prospechajodporca.Vneposlednomradesúdzohľadnilajskutočnosť,žedôvodomrozvodumanželstva
účastníkov bolo požívanie alkoholu zo strany odporcu. Konanie, ktoré je v rozpore s § 18 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine, napr. konanie, ktoré možno podľa všeobecnej mienky považovať za negatívne

ovplyvňujúce vzájomné spolužitie manželov, môže taktiež viesť k úvahe o odklone od princípu rovnosti
podielov.

Súd preto pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prihliadol na tieto skutočnosti
majúc za to, že navrhovateľka sa skutočne v podstatne väčšej miere zaslúžila o nadobudnutie a

udržanie spoločného majetku. Z uvedených dôvodov pri vyporiadaní súd nevychádzal z toho, že podiely
účastníkov sú rovnaké, ale v percentuálnom podiele 90 % k 10 %. Podiel navrhovateľky vo výške 90
% bol určený majúc za to, že takto stanovená výška zohľadňuje skutočnosť, že práve navrhovateľka sa
v podstatnej miere zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Pri určení výšky podielov
bolovzatédoúvahyajto,ženavrhovateľkauhrádzalapotrebyrodinyzpríjmusvojhootcaatietofinančné

prostriedky bude musieť vrátiť svojím súrodencom.Pri vyporiadavanej hodnote bytu, ktorá predstavuje sumu 31 250,04 eur, podiel navrhovateľky vo výške
90%činí28125,04eurapodielodporcuvovýške10%činí3125,-eur.Súdpretozaviazalnavrhovateľku
na vyrovnanie podielov zaplatiť odporcovi sumu 3 125,- eur.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia a účastníkom trovy konania nepriznal z

dôvodu, že ani jednému z nich nebolo v plnom rozsahu vyhovené a mali úspech len čiastočný.

Podľa položky 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992
Z.z. v platnom znení, súd zaviazal oboch účastníkov k úhrade súdneho poplatku z vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva a to každého vo výške 600,- eur t.j. každého polovicu z 3 % z predmetu
konania t.j. zo sumy 40 000,- eur čo činí 1 200,- eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť odporcovi pomerne vysokú sumu
súd jej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi túto sumu v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd má za to, že ide o dobu primeranú na zadováženie týchto finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).