Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713206184
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7713206184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci navrhovateľky U. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, W. proti odporcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, O., t.
č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, priečinok 1, Kráľová, Banská Bystrica, v
konaní o určenie otcovstva k maloletému H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Madácha č. 2, Veľký Krtíš t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že otcom mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX z matky U. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX dcéry
rodičov U. Š., rod. Q. a S. Š. je H. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, ktorého rodičmi sú U.
O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a neb. H. B..

II. Súd mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky U. Š., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Odporca H. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX
30 % zo sumy životného minima k rukám navrhovateľky U. Š., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred.

IV. Súd u p r a v u j e styk odporcu H. B. s mal. H. Š. bez
obmedzenia.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko
v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa s týmto žila v družskom pomere, mala s týmto intímne styky
a z tohto spolužitia sa im narodil Q.. H. Š..

Odporca písomne s návrhom súhlasil. Uviedol, že toho času je vo výkone trestu v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, kde je zaradený do pracovného procesu a výšku výživného
ponechal na rozhodnutie súdu.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu Q.. H. Š. súd zistil, že tento sa narodil XX.XX.XXXX a tento je zapísaný v knihe narodení
matričného úradu Michalovce. Ako jeho matka je uvedená U. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, v kolónke
otec nie je uvedené žiadne meno.Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto s odporcom žila v družskom pomere od roku 2006 v W.. Táto
skutočnosť bola všeobecne známa a z tohto spolužitia sa im narodila dcéra S. B. ku ktorej otcovstvo
odporcauznalasynH.Š.,dňaXX.XX.XXXX.Otcovstvoktomutovšakodporcaneuznal,nakoľkonastúpil

do výkonu trestu odňatia slobody. V čase, kedy navrhovateľka otehotnela tento žil riadne s ňou v W.
a mal s touto pohlavné styky. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca dňa 01.06.2015 otcovstvo k
mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX uznal trvala na tom, aby súd určil tohto za otca mal. H., maloleté dieťa
zveril do jej výchovy a odporcu zaviazal platením výživného. Keďže tento podľa vlastného udania je
pracovne zaradený vo výkone trestu navrhla, aby platil na výživu Q.. H. 30 % zo sumy životného minima.

Odporkyňa nepracuje, žije v komunálnom byte v W. so svojimi troma deťmi. Z prvého spolužitia sa jej
narodila dcéra W. Š. dňa XX.XX.XXXX. Poberá aktivačný príspevok 63,- eur mesačne ako aj rodinné
prídavky a jej celkový príjem spolu činí 370,- eur. Iný príjem nemá, o deti sa stará sama. Taktiež sa
stará aj o syna H. Š.. Tento je zdravý, má s ním spojené primerané výdavky na zabezpečenie jeho
stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia úmerného jeho veku. Keďže odporca je pracovne zaradený
súhlasila s tým, aby bol zaviazaný platiť na výživu Q.. H. 30 % zo sumy životného minima. Navrhla, aby

súd ďalšie dôkazy pominul a vo veci meritórne rozhodol.

Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. ( Zákona o rodine ) otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 citovaného zákona ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 24 ods. 4 uvedeného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 tohto citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 citovaného zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 uvedeného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 tohto zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 uvedeného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Jej

mal. syn H. Š., nar. XX.XX.XXXX v rodnom liste doposiaľ uvedeného otca nemal. Odporca písomne
otcovstvo k mal. H. uznal a toto jeho uznanie korešponduje aj s výpoveďou navrhovateľky ako matky,
ktorá jednoznačne uviedla, že s odporcom žila v družskom pomere od roku 2006 do roku 2010. Z tohto
vzťahu sa narodili dve deti S. B., nar. XX.XX.XXXX ku ktorej odporca otcovstvo uznal. V čase narodenia
Q.. H. Š. už účastníci nežili v družskom pomere a preto odporca otcovstvo k tomuto neuznal. Súd

považoval návrh za dôvodný, keďže je v záujme maloletého dieťaťa, aby toto malo určené otcovstvo.
Keďže prejavy oboch účastníkov ako rodičov ohľadom narodenia mal. Igora boli zhodné súd pominul
ďalšiedokazovanieohľadomurčeniaotcovstvaavtejtočastinávrhuvyhovelnazákladetýchtozhodných
prejavov účastníkov.

Súdmalzapreukázané,ženavrhovateľka saodieťastaráachcesastaraťajvbudúcnosti.Mávytvorené
optimálne podmienky na bývanie, keďže spolu s troma deťmi žije v komunálnom byte v W.. So synom
H. má spojené primerané výdavky na zabezpečenie jeho stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia
úmerného jeho veku. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa pri výchove syna H. osvedčila. Sama
poberá dávku v rámci aktivačných prác 63,- eur a jej príjem spolu s rodinnými prídavkami na všetky deti

činí 370,- eur. Zamestnaná nie je. Príjem odporcu vo výkone trestu nie je známy. Keďže navrhovateľka
súhlasila s tým, aby odporca bol zaviazaný platiť na syna H. 30 % zo sumy životného minima súd preto
zaviazal odporcu platiť mal. H. toto výživné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.