Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216653
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115216653.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I, v právnej veci starostlivosti o M.. O. C., G.. XX.XX.XXXX Q. M.. G. A. C., G..
X.X.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, deti matky: J. C., G.. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C. a otca: B. C., G.. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, C., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.6.2015 matka doručila tunajšiemu súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platiť výživné vo výške 100 eur
mesačne pre M.. O. a vo výške 80 eur mesačne pre M. G. A..

Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých detí sa koncom januára 2015 odsťahoval zo spoločnej
domácnosti. Od apríla 2015 otec údajne prestal prispievať na výživu maloletých detí. Na základe
uvedeného sa matka domnieva, že je nevyhnutné, aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec
bol zaviazaných prispievať na ich výživu, keďže matka zabezpečuje starostlivosť o deti výhradne zo
svojich príjmov.

Podľa § 74 ods.1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo
potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie
dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť

doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí
ďalejobsahovaťajoznačeniefyzickejosoby,ktorejmábyťmaloletédieťazverenédostarostlivosti,alebo
označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh
podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa §
76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitostipodľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1
písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do
plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné
dňom jeho nariadenia.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 77 ods. 1 písm b) a c) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia

vo veci.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie

pochybnostiojehopotrebe.Predbežnéopatreniejeinštitútomprocesnéhopráva,ktorémôžesúdpoužiť,
ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú
práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o

mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že žiadna
bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí. Matka nepreukázala vážnu potrebu dočasnej právnej
úpravy, nakoľko sama v podaní uviedla, že deti sa v súčasnosti nachádzajú v jej starostlivosti a bývajú

s ňou v spoločnom byte. Matka teda nepreukázala, že by bola starostlivosť o maloletých nejakým
spôsobom zanedbaná, a že by bol ohrozený ich vývoj, zdravotný či psychický stav a ani nepredložila
dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by
odôvodnili okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, ktorým by maloleté deti zveril matke.
Súd v danom prípade nevidel zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie nakoľko rodičovské

práva a povinnosti majú naďalej zachované obaja rodičia. Rodič nestráca rodičovské práva a povinnosti
momentom rozpadu manželstva a vzťahu rodičov. Manželstvo rodičov doposiaľ trvá a podľa všetkých
súdu dostupných informácií doposiaľ nebolo rozvedené. Súčasťou rodičovských práv a povinností je
starostlivosť aj styk rodiča s maloletým dieťaťom. Záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami,
vrátane záujmu rodiča. V prípade konaní, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností

a zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa znamená, brať do úvahy,
najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb a interpersonálneho
vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je teda záujmom dieťaťa,
aby bol jeho kontakt s oboma rodičmi čo najrovnoprávnejší. Starostlivosť o spoločné deti má smerovať
predovšetkým k tomu, aby si rodičia aj napriek rozpadu vzťahu, uvedomili, že zostávajú rodičmi, že

ich rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať a že deti majú právo na výchovu a starostlivosť oboch
rodičov.Podľa všetkých okolností nasvedčujúcich zo spisu je matka zatiaľ schopná zabezpečiť výživu maloletých
aspoň dočasne sama zo svojich prostriedkov. Matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nijakým spôsobom nešpecifikovala svoje príjmy ani výdavky a výdavky maloletých detí. Súd tak

vzhľadom na krátkosť doby na vydanie opatrenie nemôže ani len predbežne posúdiť schopnosti otca
platiť matkou žiadané výživní. Určením vyššieho výživného by mohla otcovi vzniknúť nenahraditeľná
škoda, nakoľko skonzumované výživné na maloleté dieťa sa nevracia. Definitívny rozsah vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým preto súd určí v rozhodnutí vo veci samej tak, aby výživné zodpovedalo
skutočným schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých. Predbežné

opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia
funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým
následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to
z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa
nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci

samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie
predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,

najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,
prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§
115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak

by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými
znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné
mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia

nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Súd v tomto
bode považuje za potrebné uviesť, že upravovať sumu výživného bez znalosti aspoň základných príjmov
a výdavkov účastníkov konania predbežným opatrením je pri najmenšom v rozpore s účelom tohto
inštitútu, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, otcovi by mohla vzniknúť nevratná škoda. Naproti tomu,

ak sa v neskoršom konaní preukáže, že otec výživné neplatil vôbec, alebo v menšej miere než bol
schopný, bude mu určený dlh na výživnom, ktorý bude musieť uhradiť spätne ku dňu podania návrhu.
Súd záverom dodáva, že otec môže vždy platiť aj vyššie výživné dobrovoľne bez rozhodnutia súdu,
takéto platby budú následne samozrejme zohľadnené pri vypočítavaní dlžného výživného. Keďže matka
dostatočne nepreukázala naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia, súd rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).