Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611212338
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2611212338.2

Uznesenie

Krajský súd v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO:
35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 35 885 459, Štefanovičova
12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: Q. L., narodený XX.XX.XXXX, V. XXX, XXX XX X.
U. Y., v 2. rade: H. L., narodená XX.XX.XXXX, V. XXX, XXX XX X. U. Y., v 3. rade: L. P., narodený
XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX U., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení opatrovníčkou Y. T., pracovníčkou

Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 10.940,43 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/11/2012-150 zo dňa 28. novembra 2012 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 6C/11/2012-185 zo dňa 2. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania spolu
s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.940,43 eura spolu s úrokom 9,8% zo sumy 10.137,16 eura
od 22.12.2010 do 17.02.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 10.137,16 eura od
22.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.275,08 eura na účet
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o zrušení

vydaného platobného rozkazu č.k. 6C/11/2012-43 zo dňa 28.02.2012, keďže tento sa nepodarilo doručiť
žalovaným účastníkom do vlastných rúk. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca
od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
21.12.2010 nadobudol voči žalovaným predmetnú pohľadávku. Táto vznikla zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0181960560 zo dňa 24.02.2003. Na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným
úver v sume 9.958,18 eura pri úrokovej sadzbe 9,8% p.a. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý

úver splácať po 132,78 eura mesačne od 20.03.2003 s konečnou splatnosťou úveru 20.02.2013.
Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so
žalovaným v 3. rade dohodu o ručení z 24.02.2003, ktorou sa žalovaný v 3. rade zaviazal uspokojiť
pohľadávku veriteľa, ak tak neurobia dlžníci - žalovaní v 1. a 2. rade. V danom prípade mal súd prvého
stupňa preukázané, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splatiť formou 120 pravidelných mesačných

splátok po 4.000,- Sk, žalovaný v 3. rade je ručiteľom tohto úveru. Žalovaní v 1. a 2. rade však úver
nesplácali riadne a včas, preto ich súd zaviazal na zaplatenie istiny 10.940,43 eura s dohodnutým 9,8%
úrokom ročne od 22.12.2010 do zaplatenia, ako i s úrokom z omeškania od 22.12.2010 do zaplatenia.
Táto suma zahŕňa omeškané splátky, riadny úrok, poplatok za správu úveru a ďalej úroky z omeškania,
ktoré boli vyčíslené k 21.12.2010 v sume 803,27 eura. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním
dlžnej sumy, preto sú povinní zaplatiť i úrok z omeškania z dlžnej sumy od 22.12.2010 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobcovi, ktorý mal neúspech v nepatrnej časti,
priznal náhradu trov konania vo výške 1.275,08 eura, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdnehopoplatkuzažalobu608,-euratrovprávnehozastúpeniazadvaúkonyprávnejpomociplusrežijnýpaušál
a DPH (270,54 x 2, 2 x režijný paušál 7,41 eura a 20% DPH).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Argumentoval, že súdom
prvého stupňa neboli úmyselne zistené majetkové pomery podvodníčky H. L., ktorá striedavo žije v
okrese Nové Zámky a v okrese Levice. Táto je majiteľkou domu v X. Y.. XXX. Preto žiadal, aby odvolací
súd rozhodol tak, že tento dom v X. U. Y. sa dá do dražby a z výťažku dražby sa uspokoja všetky
podlžnosti, teda všetky nezaplatené úvery a súdne poplatky. Ako dôkaz pripojil kópiu LV č. XXX.

Na výzvu odvolacieho súdu uskutočnenú v súlade s § 205 ods. 1, 2 OSP doplnil svoje odvolanie tak,
že na odvolaní trvá v plnom rozsahu. Uviedol, že Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanej v 2. rade
úver na základe bonity bez ručiteľov, keď súd prvého stupňa si falošnú zmluvu neoveril, overovacie
podpisy sú skopírované z inej úverovej zmluvy, ktorá je splatená. Preto žiadal, aby odvolací súd po
dôkladnom preskúmaní originálu zmluvy rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Senica zruší a

jemu ako žalovanému prizná odškodné za zneužitie osobných údajov 50.000,- eur. Ku svojmu odvolaniu
pripojil oznámenie Slovenskej sporiteľne zo dňa 29.01.2008 - výpoveď zo zmluvy o kontokorentnom
úvere č. 181962726/1/0900 s tým, že výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade písomne vyjadril. Poukázal na to, že tvrdenia uvedené v

odvolaní sú zjavne irelevantné a žiadnym spôsobom nespochybňujú správnosť rozsudku súdu prvého
stupňa. Keďže odvolanie nemá zákonom stanovené náležitosti, žiadal aby toto bolo odmietnuté a
žalobcovi aby bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, k tomu
režijný paušál a DPH.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 6C/11/2012-185 zo dňa 02.06.2014 súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaní
v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi plnenie priznané rozsudkom
Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/11/2012-150 zo dňa 28.11.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil
záverom, že v predmetnej veci bolo potrebné vydať dopĺňací rozsudok preto, aby bolo rozhodnuté, akým
spôsobom majú žalovaní zaplatiť plnenie v prospech žalobcu, keď v danej veci vyjadril, že ide o záväzok

solidárny a nedelený.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Prehlásil, že nie je nikomu
nič dlžný. Jediný a zo zákona právoplatný dlžník je H.Q., narodená XX.XX.XXXX, ktorá sa zdržuje na
adrese u svojich príbuzných (syn L., sestra O., brat O. a L.). Preto žiadal, aby bol jej dom daný do

dražby a boli takto uspokojené všetky pohľadávky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považuje
za nesprávne, pretože súd neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na výšku svojho príjmu, keďže
poberá pomoc v hmotnej núdzi.

Žalobca sa k tomuto odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Poukázal na vady tohto podania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ OSP
(pritom na rozhodnutí vo veci samej vo vyhovujúcej časti bolo závislé aj rozhodnutie o trovách
konania § 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej av trovách konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 6C/11/2012 je nárok žalobcu
vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a dlžníkmi - žalovanými v 1. a 2. rade dňa 24.02.2003, ku ktorému
záväzku dňa 24.02.2003 pristúpil žalovaný v 3. rade ako ručiteľ.Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 1. rade voči rozsudku súdu
prvého stupňa zo dňa 28.11.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 02.06.2014. Súd prvého

stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10.940,43 eura spolu s úrokom vo výške 9,8% zo sumy 10.137,16 eura od
22.12.2010 do 17.02.2011 a úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 10.137,16 eura od 22.12.2010
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, o
trovách konania rozhodol v prospech žalobcu.

Žalovaný v 1. rade sa svojim odvolaním domáha zamietnutia žaloby s poukazom na to, že on nie je
nikomu nič dlžný, za záväzok je zodpovedná žalovaná 2., z ktorej majetku môže byť dlh uhradený a
zmluva je neplatná(falošná).

S prihliadnutím na odvolacie námietky povinnosťou súdu prvého stupňa bolo predovšetkým dôkladne

sa oboznámiť so zmluvou účastníkov a zvážiť, či a aký nárok žalobcu zo zmluvy je dôvodný.

V súlade so zmluvou účastníkov boli žalovaní v 1. a 2. rade povinní poskytnutý úver 300.000,00 Sk
splácať v splátkach po 4.000,00 Sk mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.03.2003 a poslednej
splátky 20.02.2013. Potom je tu na mieste otázka, či bol žalobca oprávnený už dňa 23.12.2011 uplatniť

celýsvojnárokvočižalovanýmnasúdepreto,žetentobolsplatný. Žalobcaargumentujetým,žeodstúpil
od zmluvy a jeho záväzok sa stal zročný.

K zosplatneniu úveru podľa žalobcu malo dôjsť 17. februára 2011. Žalobca síce do spisu doložil doklady
svedčiace o odstúpení od zmluvy (č.l. 9 -11 spisu), avšak z obsahu spisu nie je možné zistiť, či takto

prejavená vôľa žalobcu bola doručená žalovaným (oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené,
no preukázateľne len žalovanému v 1. rade).

V prípade, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, doba splácania medzi účastníkmi bola
dohodnutá na 10 rokov (od 20.03.2003 do 20.02.2013 (porovnaj č.l. 12 spisu), takže v čase podania

žaloby na súd (23.12.2011) nárok žalobcu by nebol v celom rozsahu zročný.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi proti žalovaným istinu 10.940,43 eura, v ktorej je zahrnutá aj
suma úrokov z omeškania v sume 803,27 eura, vyčíslené k 21.12.2010. Konštatoval, že žalovaným bol
poskytnutý úver 9.958,18 eura pri úrokovej sadzbe 9,8 %, žalovaní porušovali platobnú disciplínu, keďže

celkom zaplatili len sumu 6.692,85 eura, avšak vrátiť im zostáva 10.137,16 eura.

Z uvedeného nie je celkom jasné, čo tvorí uplatnená istina žalobcu, keďže žalobca ju uplatnil jednou
sumou a jednou sumou ju priznal i súd prvého stupňa. Pritom požičaná suma predstavovala 300.000,-
Sk, t. j. 9.958,17 eura, a k vráteniu bola stanovená suma 4.000,- Sk mesačne od 20.03.2003 do

20.02.2013, t. j. 480.000 - 15.993,08 eura. Pokiaľ potom žalovaní vrátili 6.692,85 eura, zostávalo
k úhrade 9.240,23 eura, a nie suma 10.137,16 eura. Treba uviesť, že suma 10.137,16 eura je
nepreskúmateľná, pretože malo byť celkom jednoznačne stanovené, čo je istina, čo sú úroky, prípadne
poplatky.Bolopovinnosťoužalobcutaktopohľadávkuuplatniťasúdprvéhostupňahomalnašpecifikáciu
nároku podľa § 79 ods. 1 OSP vyzvať.

Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za
dojednanú dobu poskytnutia úveru, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto splátky (prípadne neskôr), uvedeným dňom boli
splatné aj úroky istiny úveru, preto po tomto dátume už žalobcovi zmluvné úroky neprislúchajú. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax slovenských súdov a napríklad i na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98. Dlžník v omeškaní musí platiť
úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v priebehu úverového vzťahu bola v zmysle čl. IV menená výška úroku,
pričom veriteľ bol povinný o tomto dlžníka informovať. Tieto skutočnosti zatiaľ v konanípreukázané neboli. Pretože dlžník mal právo byť o tomto informovaný, pokiaľ sa tak nestalo, je povinný
platiť len pôvodne dohodnuté úroky. Preto je žalobca povinný tieto skutočnosti v konaní preukázať.

Žalobca v konaní objasnil, že si uplatňuje i úroky z omeškania s jednotlivými splátkami v sume 803,27
eura, avšak ich špecifikácia z obsahu spisu nevyplýva. Rovnako mal byť žalobca vyzvaný na špecifikáciu
uvedeného nároku, a to nie predložením výpisu z bankového účtu, kde by súd musel jednotlivé sumy
spárovať, ale samostatným podaním, kde žalobca vyčísli, odkedy dokedy jednotlivé úroky z omeškania
uplatňuje, z akej sumy a z akého právneho dôvodu.

Rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v prípade, keď mal byť dlh splatený v splátkach, že sa
prihliada na premlčanie každej z týchto splátok samostatne, už dlhodobo konštantná.

Zo samotnej zmluvy vyplýva, že žalovaní mali poskytovať žalobcovi (pôvodnému dodávateľovi) plnenie
v splátkach v sume 4.000,- Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.03.2003, končiac

20.02.2013, t.j. 120 splátok po 4.000,- Sk mesačne. Potom prihliadnuc na ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa treba zvážiť, či veriteľovi možno priznať všetky splátky, resp.
len splátky nepremlčané, keďže žaloba bola podaná 23.12.2011 a žalobca listom z 17.02.2011 mal od
zmluvy odstúpiť.

Súd prvého stupňa konštatoval, že v prejednávanom spore na strane žalovaných vystupujú spotrebitelia.
Táto okolnosť v konaní spornou nie je a plne sa s ňou stotožňuje i odvolací súd.

Zo zmluvy účastníkov ďalej vyplýva to, že banka nesplnila povinnosť stanovenú v zákone č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia predmetnej zmluvy o splátkovom

úvere, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade uvedený nedostatok nie je sankcionovaný tým, že
by sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, no nemalo by byť ale žalobcovi
priznané plnenie, ktoré nie je uvedené v zmluve (§ 4 ods. 5 zákona). Zákonnú požiadavku napĺňa len
také vymedzenie, pri ktorom je uvedená konkrétna výška samotnej istiny, konkrétna výška samotných

úrokov a poplatkov. Zmluva účastníkov obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, z ktorej nie je
zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje splátka na istinu úveru, koľko na zmluvné úroky
a koľko na iné poplatky.

Úver sa však považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva neobsahuje RPMN( § 4 ods. 2 písm. g)).

Na strane 2 článok IV bod 5 je dohoda veriteľa a dlžníka, že ročná percentuálna miera nákladov je 11,19
%, ktorá bola vypočítaná z hodnoty celkových nákladov občana spojených s úverom a výškou
poskytnutého úveru. Výpočet RPMN v zmluve uvedený nie je, preto je potrebné zistiť, či nebol spotrebiteľ
uvedený takto do omylu. Súd prvého stupňa sa správnosťou takto stanovenej RPMN nezaoberal.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v súvislosti so správnosťou výpočtu RPMN v prospech, rsp. v neprospech
spotrebiteľa, ide o podstatnú náležitosť spotrebiteľského úveru a je nutné konštatovať,
že nepostačuje len uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v spotrebiteľskej zmluve, ale je
potrebné uviesť všetky predpoklady použité na takýto výpočet, čo v predmetnej zmluve absentuje.

Výklad a aplikácia citovaných ustanovení zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom, na ktorý ho
zákonodarca zakomponoval do tejto právnej úpravy. Zákon túto časť chápe ako podstatnú obsahovú
náležitosť zmluvy. Je potrebné, aby bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel sa lepšie v úverovej zmluve zorientovať.

Súd prvého stupňa preto bude musieť za súčinnosti žalobcu zistiť, či uvedená RPMN je v súlade so
zákonom pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, že v ďalšom konaní bude potrebné
prihliadnuť na aktuálne znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj bez návrhu

skúmať otázku premlčania uplatneného nároku.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenienároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 OSP - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť

stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 14/2001 a sp. zn.
II.ÚS 132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a

slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 OSP, § 123 OSP, §
115 OSP a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka,
aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo
namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel

k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu
ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého

stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím

ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na
vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i
nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu v
kontexte noriem spotrebiteľského práva, najmä aktuálnej úpravy v otázke posúdenia premlčania aj
bez návrhu, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, doplniť
dokazovanie ohľadom preukázania výšky a splatnosti pohľadávky, výsledky dokazovania riadne
vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne

rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 OSP), pričom aj výrok o náhrade trov konania je potrebné náležite v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 OSP odôvodniť.

Poučenie:Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.