Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511010106
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3511010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému X. Q., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b), písm.c) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.4.2014, sp. zn. 2T/44/2011, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 25.6.2015 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.b), e) Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

obžalovaný X. Q. - nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom B. - W., U.
č. XXX

j e v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať syna X. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, výška ktorej povinnosti mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn.
4C/141/2005 zo dňa 07.12.2005 v sume 1800,- Sk (59,75 Eur), ktorú má uhrádzať vždy do 15. dňa
v mesiaci do rúk matky dieťaťa - Q. Q., túto povinnosť si obžalovaný v období od 19.12.2005 až
do 27.12.2012, kedy bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, v mieste bydliska dieťaťa vo B. ani nikde
inde neplnil pravidelne, pričom od 07.04.2008 do 28.02.2009 bol zamestnaný na základe dohody v
spoločnosti VTS s.r.o., od 08.05.2010 až do 08.05.2011 bol umiestnený v Ústave na výkon väzby

Leopoldov a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na príslušnom Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny bol evidovaný v evidencii nezamestnaných od 25.09.2009 do 17.05.2010
a od 09.05.2011 až do 02.04.2012. Z dôvodu riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným
bolo od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 31.11.2007 a od 01.01.2008 až do 27.12.2012 Q.
Q. vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom náhradné výživné
vo výške 1800,- Sk (59,75 Eur) mesačne. Obžalovaný počas uvedenej doby uhradil na výživnom
k rukám Q. Q. sumu 45,- Eur dňa 13.05.2011, sumu 80,- Eur dňa 16.05.2011, sumu 35,- Eur

dňa 09.06.2011 a sumu 2.867,95 Eur dňa 20.09.2012. V dôsledku riadneho neplnenia vyživovacej
povinnosti je obžalovaný dlžný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom za
obdobie od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 30.11.2007 z titulu náhradného výživného
vyplateného Q. Q. sumu najmenej 896,25 Eur. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil, hoci bol
rozsudkom Okresného súdu Skalica 4T/86/2008 zo dňa 12.05.2008, právoplatným dňa 12.05.2008,
uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok,

s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rokt e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného a uvedený čin spáchal závažným spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods.1 písm.a) a § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.4.2014, sp. zn. 2T/44/2011

bol obžalovaný X. Q. uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,
ods.3 písm.b), písm.c) Tr.zák. na skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona
o rodine vyplýva povinnosť vyživovať syna X. Q., nar. XX.XX.XXXX, výška ktorej povinnosti mu
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 4C/141/2005 zo dňa 07.12.2005 v sume 1800,-
Sk (59,75 Eur), ktorú má uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky dieťaťa - Q. Q., túto

povinnosť si obžalovaný v období od 19.12.2005 až do 27.12.2012, kedy bol vyhlásený odsudzujúci
rozsudok, v mieste bydliska dieťaťa vo B. ani nikde inde neplnil pravidelne, pričom od 07.04.2008 do
28.02.2009bolzamestnanýnazákladedohodyvspoločnostiVTSs.r.o.,od08.05.2010aždo08.05.2011
bol umiestnený v Ústave na výkon väzby Leopoldov a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol evidovaný v evidencii

nezamestnaných od 25.09.2009 do 17.05.2010 a od 09.05.2011 až do 02.04.2012. Z dôvodu riadneho
neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným bolo od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do
31.11.2007 a od 01.01.2008 až do 27.12.2012 Q. Q. vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom náhradné výživné vo výške 1800,- Sk (59,75 Eur) mesačne. Obžalovaný počas
uvedenej doby uhradil na výživnom k rukám Q. Q. sumu 45,- Eur dňa 13.05.2011, sumu 80,- Eur dňa

16.05.2011, sumu 35,- Eur dňa 09.06.2011 a sumu 2.867,95 Eur dňa 20.09.2012. V dôsledku riadneho
neplnenia vyživovacej povinnosti je obžalovaný dlžný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom za obdobie od 01.07.2006 do 31.10.2006, od 01.01.2007 do 30.11.2007 a od 01.01.2008 až
do 27.12.2012 z titulu náhradného výživného vyplateného Q. Q. sumu najmenej 985,84 Eur. Obžalovaný
si vyživovaciu povinnosť neplnil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Skalica 4T/86/2008 zo dňa

12.05.2008, právoplatným dňa 12.05.2008, uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú
dobu 1 rok.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2,
§ 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu a to proti výroku
o vine a treste. Vytýkal súdu prvého stupňa, že síce v skutkovej vete rozsudku stanovil obdobie, po

ktoré si nemal plniť vyživovaciu povinnosť od 19.12.2005 do 27.12.2012, kedy bol prvýkrát vyhlásený
predchádzajúci odsudzujúci rozsudok v tejto veci, preto je tvrdenie súdu, že údajne od novembra 2012
znovu pokračuje v neplatení výživného, právne bezvýznamné a v tej súvislosti odôvodnenie uloženie
nepodmienečného trestu s poukazom na takúto skutočnosť neprípustná. Ďalšou skutočnosťou, ktorú
vytýkal bolo, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevyčíslil dlh na výživnom voči Q. Q., ale vyčíslil

iba dlh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. V súvislosti s výškou dlhu voči
Q. Q. však považuje za potrebné uviesť, že ku dňu 27.12.2012 Q. Q. nič nedlhoval, pretože v roku 2012
už žili v spoločnej domácnosti a samotná svedkyňa potvrdila, že prispieval na náklady v domácnosti.
Naviac svedkyňa Q. na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2012 výslovne uviedla, že na výživnom dlh
nemá, jediný dlh, ktorý má je voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom o
splácaní tejto čiastky sa s úradom chce dohodnúť. Ďalej podľa jeho názoru okresný súd nedostatočne

vyhodnotil otázku jeho možnosti zamestnať sa v rozhodujúcej dobe, napokon uložený trest považuje
za neprimerane prísny, najmä s poukazom na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Podľa jeho názoru opätovným nástupu do výkonu
trestu by boli opäť postihnuté jeho deti, odkázané na jeho výživu. Domnieva sa, že v súvislosti s dlhom
voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je primerané uložiť mu trest s podmienečným odkladom jeho

výkonu, prípadne niektorý z alternatívnych trestov, čo by mu umožnilo zapojenie do pracovného procesu
a prípadne v hľadaní si lepšie platného zamestnania. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil oslobodil
ho spod obžaloby.

Verejné zasadnutie o odvolaní vykonal odvolací súd za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods.7
Tr.por. v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného uviedla, že

navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania. Navrhol, aby bol zrušený
rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaný oslobodený spod obžaloby, alternatívne ak by sa odvolací
súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o vine, navrhol uložiť obžalovanému miernejší trest

odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a s prípadným určením
probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok z podnetu podaného odvolania obžalovaným, dospel k

záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ale i výroku
o treste a to z nasledujúcich dôvodov.

Odvolací súd po preskúmaní výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré vyhodnotil

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom skutkové a právne závery súdu prvého stupňa sú v zásade
správne s jedinou výnimkou a to v otázke ustálenia dlžnej sumy obžalovaným vo vzťahu k Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Pri ustálení skutkového stavu súd pritom vychádzal z
pomerne značného obsahu listinných dôkazov zadovážených a oboznámených súdom prvého stupňa,
na základe ktorých bolo možné aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne uzavrieť, že obžalovaný

si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 4C 141/2005 zo dňa
7.12.2005 vyživovať syna JM. Q., nar. X.X.XXXX sumou 1.800,--Sk (59,75 Eur) v období od 19.12.2005
až do 27.12.2012 riadne neplnil. Deň ukončenia protiprávneho konania bol okresným súdom správne
stanovený dňom 7.12.2012 z dôvodu, že v tento deň bol už v prejednávanej veci vyhlásený odsudzujúcirozsudok, ktorý bol následne rozhodnutím odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovaného
zrušenýavecvrátenásúduprvéhostupňananovéprejednaniearozhodnutie.Spoukazomnajudikatúru
Najvyššieho súdu SR a skutočnosť, že odvolanie v predchádzajúcom konaní podal len obžalovaný,

nebolo teda možné jeho konanie posudzovať po tomto dátume, nakoľko by to bolo v jeho neprospech.
Okresný súd však nepostupoval správne, keď dlh na výživnom, resp. dlh voči Úradu práce, sociálnych
vecíarodiny,ktorývyplácalnáhradnévýživnéQ.Q.vyčíslilnasumu985,84Eur.Odvolacísúdpoukazuje
na to, že vzhľadom na značné rozporné informácie svedkyne Q. MU.j o výške dlžného výživného (čo
konštatoval už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí), ktoré obžalovaný neplatil tak, ako bol povinný,

bolo potrebné vychádzať z vyjadrenia Q. Q. zo dňa 13.7.2012 a tiež jej výpovede zo dňa 19.12.2012
pred súdom prvého stupňa, z ktorej vyplynulo, že v septembri v roku 2012 došlo k obnoveniu spolužitia
medzi ňou a obžalovaným, ktorý sa začal podieľať na úhrade nákladov na domácnosť. V uvedenom
období došlo medzi ňou a obžalovaným k dohode o úhrade výživného, pričom obžalovaný jej uhradil
2.867,95 Eur. V súvislosti s tým sa potom vyjadrila, že obžalovaný už dlh na výživnom voči nej nemá.
S tým čiastočne korešponduje potvrdenie zo dňa 20.9.2012, predložené obžalovaným prostredníctvom

obhajcu, ktoré je založené na č.l. 288 a ktoré je podpísané Q. Q. s úradne overeným podpisom pred
notárom,ktorýmjepreukázané,žeobžalovanýuhradiltejtodlžnévýživnévcelkovejsume2.867,95Eurs
výnimkou výživného za obdobie od 1.7.2006 do 31.10.2006 a od 1.1.2007 do 30.11.2007, kedy poberala
náhradné výživné od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Vychádzajúc z
uvedených skutočností, ale aj ďalších dôkazov, najmä potvrdení o vyplácaní náhradného výživného Q.

Q. ktoré sú založené v trestnom spise je potrebné skonštatovať, že dôkazmi bolo preukázané, že dlh na
výživnom za obdobie od 19.12.2005 až do 27.12.2012 obžalovaný z veľkej časti uhradil a zostal dlhovať
na výživnom už len za obdobie od 1.7.2006 do 31.10.2006 a od 1.1.2007 do 30.11.2007, pričom ako
je preukázané, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto období vyplácal Q. Q. náhradné výživné.
Aj napriek potvrdeniu, ktoré zaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom,

že táto dlžná čiastka je 985,84 Eur (č.l.286) za obdobie pred 1.7.2008, vzhľadom na určené mesačné
výživné súdom (59,75€) mohol byť dlh obžalovaného za uvedené 4 mesiace roku 2006 a 11 mesiacov
roku 2007 len vo výške 896,25 Eur. Vzhľadom k uvedenému potom musel odvolací súd zmeniť skutkovú
vetu a upraviť sumu, ktorú obžalovaný zostal dlžný na výživnom. V tej súvislosti odvolací súd uvádza,
že sa nestotožnil s námietkou obhajoby, že by nebola ustálená suma dlžného výživného vo vzťahu k

povinnosti plniť matke dieťaťa, ale len Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko dlžná suma je
rovnaká a v prípade vyplatenia náhradného výživného v danom období bol povinný uhradiť zameškané
výživné práve tomuto úradu. Nad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že situácia sa zmenila od
1.7.2008, kedy by obžalovaný už nebol účastníkom konania o poberaní náhradného výživného.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného podľa § 321
ods.1 písm.b), písm.e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3
Tr.por. sám rozhodol tak, že uznal obžalovaného vinným zo skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto
rozsudku, ktorý upravil v zmysle už uvedených dôvodov a na základe takto upraveného skutku potom
konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3

písm.b), písm.c) Tr.zák. Obžalovaný svojím konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty
vyššie uvedeného prečinu, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti
povinnosť vyživovať svojho syna X. Q. ml., uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a
to rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 4T/86/2008-182 zo dňa 12.05.2008, právoplatným dňa

12.05.2008. Subjektívnu stránku konania odvolací súd vyhodnotil rovnako ako súd prvého stupňa, že
konal vo forme vedomej nedbanlivosti. Pričom je za svoje protiprávne konanie plne trestne zodpovedný,
nakoľko nebola zistená žiadna z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ním spáchaného alebo trestnú
zodpovednosť obžalovaného. Úhradou sumy 2.867,95 Eur poškodenej nedošlo k zániku trestnosti
trestného činu, nakoľko obžalovaný neuhradil do rozhodnutia o vine a treste aj dlh, ktorý mal voči Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom.

Napokon pri ukladaní trestu súd prvého stupňa prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska
určenia jeho výmery a druhu. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 6.9.2010, sp. zn. 2T/96/2010, pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Priťažovalo mu teda v zmysle §
37 písm. m/ Tr. zák., že už bol odsúdený. Na druhej strane mu poľahčovalo v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák.,
že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval. Na jednej strane je pravdou, že obžalovaný si po pomernedlhú dobu neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, no na druhej strane je tiež potrebné prihliadnuť
na tú okolnosť, že dlžné výživné v podstatnej miere k rukám Q. Q. uhradil. Taktiež je nutné zvýrazniť,
že v danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin, preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, že na obžalovaného postačí vplývať trestom odňatia slobody vo výmere jeden
rok s jeho podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky. Takto uložený trest podľa
názoru súdu splní svoj účel a je pri ňom zohľadnená skutočnosť, že trest má postihovať len páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. K takémuto trestu sa odvolací
súd priklonil z dôvodu, že obžalovaný si plní vyživovaciu povinnosť aj na ďalšie deti.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.