Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112223489
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112223489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci
navrhovateľa: O. O., nar. XX. X. XXXX, bytom J., B. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Mariánom Kuckom,
advokátom so sídlom J., G. X proti odporkyni: A. M., bytom J., C. XXXX/XA, zastúpenej JUDr. Petrom
Rybárom, advokátom so sídlom J., A. C. XX, o zaplatenie sumy 3 178,82 eur s príslušenstvom, na

odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 8C/193/2012-210 zo
dňa 5. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporkyni súd p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v sume 129,56 eur, ktoré j e
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľ na účet zástupcu JUDr. Peter Rybár, advokát so sídlom J., A. C.
XX, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ voči
odporkyni zaplatenia sumy 3 178,82 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia celej odmeny, ktorá
mala vzniknúť navrhovateľovi na základe zmluvy o sprostredkovaní. Navrhovateľ špecifikoval jednotlivé
faktúry vystavené pre odporkyňu za navrhovateľom vykonanú prácu, pričom faktúry boli uhradené
len čiastočne. Prvostupňový súd zamietnutie návrhu zdôvodnil tým, že odporkyňa preukázala úhradu
jednotlivých faktúr výdavkovými a príjmovými dokladmi, ktorých správnosť navrhovateľ potvrdil svojím

podpisom.Odporkyňatakýmtospôsobompreukázalazánikpohľadávky(zaplateniefaktúr)anavrhovateľ
sa tak dostal do dôkaznej núdze, ktorú v sporovom konaní neprekonal. Samotný právny vzťah medzi
účastníkmi prvostupňový súd hodnotil ako zmluvu o preprave a nie na základe predloženej zmluvy o
sprostredkovaní.
O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi
v spore - odporkyni priznal náhradu trov vo výške 714,67 eur a náhradu iných trov konania 191,90
eur. Prvostupňový súd nepriznal všetky uplatnené trovy s poukazom, že nie všetky úkony požadované

zástupcom odporkyne predstavovali účelne vynaložené náklady súvisiace s obranou účastníka v spore
(trovy právneho zastúpenia uplatnené v sume 965,05 eur).

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obaja účastníci konania.
Navrhovateľ napadol celý rozsudok prvostupňového súdu, odporkyňa výrok o trovách konania.
Zástupca navrhovateľa odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. s tým, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa
odvolateľa sama odporkyňa v odpore uviedla, že nevyplatila navrhovateľovi sumu 2 001,50 eur, čo nijako
nezdôvodnila, na akom právnom podklade toto vykonala. Pri platbe v hotovosti výšku sumy vyúčtovanúvlastnoručne upravovala a krátila. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že pohľadávky navrhovateľa
zanikli ich zaplatením s poukazom na príjmové a výdavkové doklady. Nebolo nijako preukázané, že
žalované pohľadávky boli odporkyňou zaplatené a taktiež nebolo preukázané jednostranné započítanie

týchto pohľadávok. Žiadal, aby odvolací súd návrhu vyhovel a zmenil rozsudok prvostupňového súdu,
prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zástupca odporkyne vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nepriznal celé požadované trovy
právneho zastúpenia, a to za úkony právnej pomoci zo dňa 3. 9. 2014 vyjadrenie a 24. 9. 2014 účasť na
pojednávaní. Zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je v tejto časti nepreskúmateľné. Žiadal,

aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania zmenil a priznal mu náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 965,05 eur, ako aj trovy odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa prostredníctvom zástupcu, pričom uviedla,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej je správne a zákonné, neodporujúce hmotnému právu.
Súd vykonal potrebné dokazovanie, zistil skutkový stav a náležite ho vyhodnotil. Súd správne poukázal

na fakt, že navrhovateľ potvrdil odporkyni zánik pohľadávok podľa faktúr predložených do konania tým,
že potvrdil na príjmových a výdavkových dokladoch ich zaplatenie, čím tieto pohľadávky zanikli. Súd
podľa odporkyne správne vyhodnotil aj vzťah účastníkov ako zmluvu o preprave, pričom požadované
nároky nemohli vzniknúť zo zmluvy o sprostredkovaní, keď činnosť podľa tejto zmluvy navrhovateľom
vykonávaná nebola. Predložené pokladničné doklady zachytávajúce účtovnú operáciu boli oboma

účastníkmi riadne zaúčtované, navrhovateľ potvrdil, že na nich je jeho podpis a ako podnikateľ si bol
plne vedomý, čo a prečo podpisuje.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust.

§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, z preskúmavaného rozsudku, spisového materiálu
a vyjadrenia účastníkov mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy
3 178,82 eur s príslušenstvom ako úhrady za objednané práce odporkyňou v období od 1. 5. 2011

do 29. 2. 2012. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní, označenými
faktúrami vyúčtoval jednotlivé vykonané práce, ktoré však odporkyňou v celom rozsahu uhradené neboli.
V priebehu prvostupňového konania z výpovedí účastníkov, resp. ich zástupcov prvostupňový súd
zistil, že v skutočnosti navrhovateľ žiadne práce pre odporkyňu na základe sprostredkovateľskej zmluvy
nevykonával. V skutočnosti vykonával prepravu tovaru motorovými vozidlami poskytnutými odporkyňou.

Jednotlivé práce vyúčtovával faktúrami, ku ktorým bol vystavený výdavkový pokladničný doklad, v
zmysle ktorých navrhovateľ písomne potvrdil úhradu jednotlivých faktúr a prevzatie vyfakturovaných
súm. Odporkyňa prostredníctvom zástupcu sa v konaní bránila tým, že jednotlivé sumy vyúčtované
faktúrami boli v celom rozsahu, tak ako to nakoniec aj odporkyňa v pokladničných dokladoch potvrdila,
jemu vyplatené. Pokiaľ aj navrhovateľ následne odporkyni vyplatil nejaké sumy, stalo sa tak na základe

vzájomného vysporiadania záväzkov, vyplývajúcich z dopravy. Pokiaľ sa teda odvolával navrhovateľ na
zmluvu o sprostredkovaní, takáto zmluva v skutočnosti nevznikla, medzi účastníkmi ako podnikateľmi
bol realizovaný právny vzťah vyhodnotený súdom prvého stupňa ako zmluva o preprave.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či vznikla

odporcovi povinnosť zaplatiť sumy požadované navrhovateľom, resp. či svoje povinnosti zo zmluvného
vzťahu si riadne splnil. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ vykonával pre odporkyňu
prepravu tovaru jej vlastnými vozidlami. Vykonanú prácu vyúčtoval jednotlivými faktúrami, ktoré
odporkyňa uhradila a čo preukazoval listinnými dôkazmi - navrhovateľom potvrdenými výdavkovými
a príjmovými pokladničnými dokladmi. Prvostupňový súd správne konštatoval, že splnenie záväzku

preukázala odporkyňa listinnými dôkazmi, ktoré potvrdzovali zaplatenie celej sumy z jednotlivých
vyúčtovaných prác vo faktúrach. Navrhovateľ potom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že celá
vyúčtovaná suma mu zo strany odporkyne zaplatená nebola. Dôkazné bremeno zaťažuje toho
účastníka, ktorý skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisaodvolacísúdsrozhodnutímprvostupňovéhosúdu,právnym
posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na
tento poukazuje. Navrhovateľ v odvolaní k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými bysa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne
zmeniť prvostupňové rozhodnutie a priznať navrhovateľovi požadovaný nárok.

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodoval o trovách konania, správne vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
resp. z vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia na strane 9 uviedol,
prečo neboli priznané všetky trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony požadované zástupcom
odporkyne, keď ich súd nepovažoval za účelne vynaložené (odročenie pojednávania na základe žiadosti
odporkyne v zmysle lekárskej správy z dôvodu jej zdravotného stavu, resp. vyjadrenie sa k veci v

priebehu konania osobitným podaním). S takýmto vyhodnotením účelnosti vynaloženia trov právneho
zastúpenia sa stotožnil aj odvolací súd, a preto výrok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd pripúšťa,
že časť zdôvodnenia výroku o trovách konania prvostupňovým súdom na strane 9 a 10 rozsudku je
zmätočné a do písomného vyhotovenia rozhodnutia sa pri vyhotovení rozhodnutia dostalo evidentne
z iného súdneho rozhodnutia. Táto skutočnosť však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a odporkyni ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania
priznal náhradu trov, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§
10 ods. 1, § 16 ods. 3), čo predstavuje úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky v

rozsahu 121,17 eur a 8,39 eur režijný paušál. Spolu potom náhrada trov predstavuje 129,56 eur, ktoré
je povinný zaplatiť navrhovateľ ako neúspešný účastník odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.