Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/300/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113237839
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113237839.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa: A.

Z., Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, C.: B.. C. XXXX/ X, Ž., E. B.: K. XXX, R..Č.. Ú. D. H. S., S..X..C. XX/XDX, XXX
XX R. X, proti odporcovi: Slovenská republika, v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 €, takto

.

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania 54,38€, všetko do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 11.11. 2013 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 33.000 €.
Ako dôvod pre podanie návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina
28Tp/44/02 zo dňa 15.03. 2002, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline 1 Tpo 54/02 zo dňa
9.4.2002 bol zobraný do väzby, pričom väzba sa vykonávala v Ústave na výkon väzby v Žiline a
započítala sa dňom 12.03. 2002 o 18.00 hod.

V čase bratia navrhovateľa do väzby mal byť navrhovateľovi ustanovený advokát.

Navrhovateľ odkazoval na odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 3To 134/2012 zo dňa
30.1.2013, kde na strane 4/ a 5/ odôvodnenia uvedeného uznesenia je konštatované, že:
„Úkony po vznesení obvinenia do zvolenia alebo ustanovenia obhajcu ( od 12.3.2002 do 19.3.2002 )
neboli preto vykonané v súlade so zákonom, lebo nebolo zabezpečené ústavné ( i zákonné ) právo na
obhajcu“ žalobcu.

Neustanovenieadvokátavtrestnomkonanívoveci28Tp44/2002 -považovalnavrhovateľzanesprávny
úradný postup, ktorým postupom súdu boli porušené ľudské práva navrhovateľa.
Na pojednávaní dňa 24.6.2015 navrhovateľ doplnil svoj návrh, uviedol, že jeho osobná sloboda bola
obmedzená už dňa 12.3.2002 od 18.00 hod. ( čo znamená, že bol vo väzbe od uvedeného dátumu a
hodiny ), na základe čoho sudkyňa Okresného súdu Žilina, ktorá rozhodovala o väzbe navrhovateľa dňa
15.3.2002,malanavrhovateľovidaťmožnosťbuďzvoliťsiobhajcualeboexoffoustanoviťnavrhovateľovi

obhajcu.
Keby bol navrhovateľovi ustanovený advokát už dňa 15.3.2002, mohol navrhovateľa kvalifikovane
zastupovať advokát od uvedeného dátumu 15.3.2002, včítane spísania kvalifikovanej sťažnosti voči
uzneseniu 28Tp 44/02 zo dňa 15.3.2002.Navrhovateľ namietal zákonnosť väzby a celý procesný postup Okresného súdu Žilina s tým súvisiaci.
Z uvedeného dôvodu žiadal navrhovateľ Okresný súd Žilina, aby zaviazal odporcu na úhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 € ( za väzbu od 12.3.2002 do 17.12.2003, podľa vlastných prepočtov

v dĺžke 19 mesiacov a 15 dní ).

Odporca žiadal návrh zamietnuť, poukazoval na tú skutočnosť, že nárok navrhovateľa uplatnený
návrhom zo dňa 11.11. 2013 je podaný oneskorene - že je premlčaný.
Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že zákon č. 58/1969 Zb. nepoznal nemajetkovú ujmu uplatňovanú

navrhovateľom, s poukazom na uvedenú skutočnosť žiadal návrh zamietnuť.
Udával, že v konkrétnom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímsasobsahomspisuOkresného
súdu Žilina 25C/300/2013, pripojenými listinnými dôkazmi a z uvedeného zistil nasledovný skutkový
stav:

Uznesením Okresného úradu policajného zboru v Žiline č.k. ČVS: OUV - 309/10-ZA-2002 zo dňa 12.03.
2002boloprotinavrhovateľovivznesenéobvineniepretrestnýčintýraniablízkejosobyazverenejosoby,
podľa § 215 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, na tam uvedenom skutkovom základe ( č.l. 18/ spisu
- odôvodnenie ).

Dňa 12. 03. 2002 o 18.00 hodine bola obmedzená osobná sloboda navrhovateľa vyšetrovateľom OU
PZ v Žiline.
Následne dňa 15.03. 2002 o 10.30 hod. bol navrhovateľov predvedený na Okresný súd Žilina.
Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 28Tp/44/2002 zo dňa 15.03. 2002 bol navrhovateľ zobratý do
väzby ( č.l. 18/ spisu ).

Väzba sa vykonala v Ústave na výkon väzby v Žiline, a započítala sa odo dňa 12.03. 2002 o 18.00 hod.
V čase rozhodovania Okresného súdu v Žiline dňa 15.03. 2002 nebol navrhovateľovi ustanovený
advokát, ani o ustanovenie advokáta navrhovateľ nepožiadal ( zápisnica zo dňa 15.3.2002 takúto
žiadosť navrhovateľa neobsahuje ).
Až následne rozhodnutím - Ustanovením obhajcu Okresného súdu Žilina 28Tp 44/02 zo dňa 19.3.2002,

ustanovil Okresný súd Žilina podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku obhajcu JUDr. Karola Židuljaka so
sídlom Porúbka 93, obvinenému Jánovi Martikánovi, nar. 15.03. 1974 v Žiline, bytom Žilina A. Bernoála,
t.č. vo väzbe v ÚVV Žilina, stíhaného pre trestný čin podľa § 215 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona
( č.l. 23/ spisu ).

Po tom, na základe sťažnosti navrhovateľa voči vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Žilina,
Krajský súd v Žiline, uznesením Krajského súdu v Žiline 1 Tpo/54/2002 zo dňa 09.04. 2002, podľa §
148 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného Jána Martikána Krajský súd v Žiline
zamietol ( č.l. 7/ spisu ).

K uvedenému je potrebné dodať, že uznesenie Okresného súdu Žilina 28Tp 44/2002 zo dňa 15.3.2002
a ani Uznesenie Krajského súdu Žilina 1 Tpo 54/02zo dňa 9.4.2002 neboli nikdy a nikým zrušené pre
nezákonnosť ( uvedené navrhovateľ ani netvrdil ).

Uznesením Okresného súdu v Žiline 1T/185/2002 zo dňa 18.09. 2003, Okresný súd Žilina rozhodol tak,

že súd podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného Jána Martikána - navrhovateľa prepúšťa z
väzby na slobodu ( č.l. 56/ spisu ).

Následne uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 2To 499/03 zo dňa 17.12. 2003 Krajský súd Žilina
rozhodol tak, že podľa § 148 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť Okresného prokurátora

zamietol ( č.l. 59/ spisu ).

Na základe uvedených rozhodnutí Okresného súdu Žilina a Krajského súdu Žilina bol Ján Martikán
prepustený z väzby.
Podľa Potvrdenia o prepustení z výkonu väzby - výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 17.12. 2003, bol

navrhovateľ vo väzbe od 12. 03. 2002 do 17.12. 2003 ( č.l. 22 spisu ).

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa je potrebné uviesť nasledovné.Rozsudkom Okresného súdu Žilina 5T/143/2005-1225 zo dňa 21.06. 2012 ( č.l. 71/ spisu ) súd rozhodol,
že obžalovaného navrhovateľa podľa § 226 písmeno a) Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení
účinnom do 01.01. 2006 spod obžaloby Okresnej prokuratúry 1PV802/04-252 zo dňa 25.08. 2005 pre

trestný čin tam uvedený oslobodzuje z dôvodov tam uvedených.

Už na strane 3/ uvedeného rozsudku je konštatované:

Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení v tejto trestnej veci č.k. 2To/196/2004-560 zo dňa 09.06. 2004

na strane 3 a 4 uznesenia konštatuje: „ S. B. Z. C. N.Č. XX.XX. XXXX B. A. X. N. (XXX-XXX) C. T. S.
S. X.. R. P. M. C. N. B. Z. R. (XXX-XXX). Ú. S. §. XXX X.. X B. §. XXX X.. X R.. S.. C. V. XX.XX. XXXX,
E. X. X. K. X. M. XX.XX. XXXX, H. X. C. X. V. B. XX.XX. XXXX.

Usvedčujúce výsluchy manželky a syna obžalovaného neboli vykonané v prítomnosti obhajcu a neboli
teda vykonané v súlade so zákonom. Došlo pri nich k porušeniu práva na obhajobu.

Týmto právnym názorom odvolacieho súdu je pritom súd prvého stupňa viazaný. Pokiaľ teda odvolací
súd konštatuje, že pri výsluchoch manželky a syna obžalovaného, ktoré sa konali dňa 13.03. 2002,
pred vzatím obžalovaného do väzby, bolo porušené právo na obhajobu, nakoľko obžalovaný nemal
obhajcu, za nezákonnú treba považovať aj výpoveď obžalovaného zo dňa 12.03. 2002, pre jeho vzatím

doväzby,keďobžalovanýnemalobhajcu.Akodvolacísúdpreabsenciuobhajcupovažujezanezákonné
výpovede manželky a syna obžalovaného dňa 13.03. 2002, pred vzatím obžalovaného do väzby, logicky
za nezákonnú je potrebné považovať aj výpoveď obžalovaného z predchádzajúceho dňa 12.03. 2002,
tiež učinenú pred vzatím obžalovaného do väzby bez prítomnosti obhajcu.

Súd poznamenáva, že obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.
28TP/44/2002 zo dňa 15.03. 2002 č.l. 13-15 a obžalovanému bolo v tomto trestnom konaní po vzatí do
väzby ustanovený obhajca dňa 19.03. 2002 ( č.l. 3). Z rovnakého dôvodu nebolo možné ako nezákonnú
prečítať ani výpoveď obžalovaného pred sudcom v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzatí do väzby zo
dňa 15.03. 2002, kedy rovnako pri tomto výsluchu obžalovaného došlo k porušeniu práva na obhajobu,

aj pri tomto výsluchu obžalovaného absentoval obhajca.

Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Uznesením Krajského súdu v Žiline 3To/134/2012 - 1269 zo dňa 30.01. 2013 ( č.l. 9/ spisu ), Krajský

súd v Žiline podľa § 250 ods. 1 písmeno a), c), d) Trestného poriadku zák.č. 141 /1961 Zb. napadnutý
rozsudok zrušil.

Podľa § 259 ods. 1 Trestného poriadku por. č. 14/1961 Zb. vec sa vracia okresnému súdu, aby v
potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

Uvedené uznesenie Krajského súdu Žilina obsahuje nasledovné konštatovanie:

S. §. XX X.. X R. S. B. K. E. X. R. Č. H. E. T. V. R. X. K., E. D. D. S. X Q., Z. Z. X. X. V. N. S. E.. M.
XX.XX. XXXX C. A. Z. N.É. X. S. R. Č., S. ´. XXX X.. X R. T. S. E. T. V. V. R. X. K. N. N. X-X Q..

Ú. N. S. N. X. M. T. B. ustanovenia obhajcu ( od 12.03. do 19.03. 2002) nebolo preto vykonané v súlade
so zákonom, lebo nebolo zabezpečené Ústavné ( i zákonné) právo na obhajobu.

V čase, keď obvinený obhajcu ešte nemá, hoci ho mať musí, možno vykonať len také vyšetrovacie

úkony, ktoré vzhľadom na nebezpečenstvo neznesú odklad.
Vykonanie vyšetrovacieho úkonu v tomto čase je porušením práva obvineného na obhajobu, výsluch
obvineného a svedka, ktorý nie je neodkladným úkonom v čase, keď obvinený nemá obhajcu, hoci
ide o prípad nutnej obhajoby, je absolútne neúčinným dôkazom keby aj obvinený výslovne súhlasil s
výsluchom bez obhajcu.

Tu teda treba dať za pravdu okresnému súdu, že výpovede obvineného a svedkov urobené v tomto čase
nemohli na hlavnom pojednávaní prečítať.Navrhovateľ svoj nárok o zaplatenie 33.000€ oprel o odôvodnenie rozhodnutia - uznesenia Krajského
súdu Žilina 3 To/134/2012-1269 zo dňa 30.01. 2013 a skutočností v ňom uvádzaných.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ( rozhodnutí ) zastával navrhovateľ právny

názor, že zotrvanie navrhovateľa vo väzbe v období od 15.03. 2002 do 17.12. 2003 bolo protizákonné.
Za uvedený výkon väzby spôsobený nesprávnym úradným postupom okresného súdu požadoval
navrhovateľ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 €.

Návrhom na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 15.4.2013, doručeného Ministerstvu spravodlivosti

SR dňa 16.4.2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 33.000€, z dôvodov
uvedených v uvedenom návrhu ( inak z dôvodov uvedených aj v samotnom návrhu na začatie konania ).

Výzvou odporcu zo dňa 28.6.2013 bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku.

Doplnením žiadosti zo dňa 5.8.2013 doručeným odporcovi dňa 6.8.2013 doplnil navrhovateľ svoj návrh
zo dňa 15.4.2013.

Vzhľadom k tomu, že odporca neuhradil navrhovateľovi nárok uplatnený ako nemajetkovú ujmu v rámci
predbežného prerokovania vôbec, podal navrhovateľ na Okresný súd Žilina dňa 11.11.2013 návrh o

zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 33.000,-€.

Podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. Zák. - Týranie blízkej osoby a zverenej osoby
( účinného k 15.3.2002 ):
Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, spôsobujúc jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie
a)opakovanýmbitím,neoprávnenýmuzatváraním,nadmernýmvyvolávanímstrachualebostresu,alebo
iným neprimeraným, alebo neodôvodneným trestaním,
b) opakovaným neoprávneným odopieraním stravy, základného ošatenia, základnej hygieny, zdravotnej
starostlivosti alebo bývania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu prác spôsobujúcich jej neúmernú fyzickú
námahu vzhľadom na jej vek, zdravotný stav alebo fyzickú, alebo psychickú vyspelosť, alebo k
vykonávaniu iných činností, ktoré sú škodlivé ľudskému zdraviu, alebo
d) opakovaným, alebo nadmerným vystavovaním vplyvu látok, ktoré sú škodlivé ľudskému zdraviu,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti.

Navrhovateľ bol stíhaný za trestný čin podľa § 215 ods. 1/ písm. a/ Tr. zák., za ktorý navrhovateľovi
hrozil trest jeden až päť rokov alebo zákaz činnosti (v tom čase nie viac).

Podľa § § 36 ods. 1/ písm. a/, ods. 2/,3/ Tr. por. ( účinný k 15.3.2002 ) obvinený musí mať obhajcu už

v prípravnom konaní,
a) ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§
116 ods. 2),
b) ak je nesvojprávny,
c) ak ide o konanie proti mladistvému, alebo

d) ak ide o konanie proti ušlému.
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovací orgán alebo
prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné chyby obvineného
majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia § 36 ods. 3/ Tr. por. nemusel mať navrhovateľ ako obvinený
obhajcu, pretože bol stíhaný za trestný čin, ktorého horná hranica neprevyšovala 5 rokov.

Zákon č. 514/2003 Zb. zák. nadobudol účinnosť 01.07. 2004.
Do účinnosti zákona č. 514/2003 Zb. zákonov bol účinný a platný č. 58/1969 Zb, podľa ktorého zákona
súd nárok navrhovateľa posúdil.Podľa § 1 ods. 1/,2/ a 3/ zák. č. 58/1969 Zb. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
V hospodársko právnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa tohto zákona v prípadoch, v ktorých

rozhodovanie patrí orgánom hospodárskej arbitráže.

Nárok navrhovateľa nebol nárokom v zmysle § 1/ zák. č. 58/1969 Zb. ako následok nezákonného
rozhodnutia.

Podľa § 5 ods. 1/,2/,3/ zák. č. 58/1969 Zb. - náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba
vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.
Právo na náhradu škody nemá ten,

a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre

obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia,
b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie
je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin
bol amnestovaný.
Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa náhrada škody podľa predchádzajúcich

ustanovení neposkytuje.

Podľa právneho zdôvodnenia navrhovateľa a ani skutkového stavu nemôžeme nárok navrhovateľa
zaradiť pod zákonné ustanovenie § 5 zák. č. 58/1969 Zb.

Podľa § 18 ods. 1/,2/ zák. č. 58/1969 Zb. - Zásady zodpovednosti
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej
organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľanázorunavrhovateľanemajetkováujmanavrhovateľovivzniklanazákladenesprávnehoúradného
postupu, skôr opísaným spôsobom.

Podľa § 22 ods. 1/,2/ a 3/ zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia.
Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 120 ods. 1/ OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať

aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Tak, ako je vyššie uvedené, do väzby bol navrhovateľ zobratý uznesením Okresného súdu Žilina
28Tp/44/2002 zo dňa 15.03. 2002.

Podľa uvedeného uznesenia väzba sa vykoná v Ústave na výkon väzby v Žiline a započítava sa odo
dňa 12.03. 2002 od 18.00 hodiny.UvedenéuzneseniebolopotvrdenénazákladesťažnostinavrhovateľauznesenímKrajskéhosúduŽilina
1Tpo /54/2002 zo dňa 09.04. 2002.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku, ktorý nárok označil ako nemajetkovú ujmu, vychádzal z
potvrdenia o prepustení zo dňa 17.12. 2013, ktoré doložil do spisu, z ktorého potvrdenia o prepustení
jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol vo výkone väzby od 12.03. 2002 do 17.12. 2003.

Za vykonanie väzby v uvedenom období žiadal uhradiť nemajetkovú ujmu vo výške 33.000€.

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina ( ani rozhodnutie Krajského súdu Žilina ) týkajúce sa väzby
navrhovateľa, nebolo rozhodnutím žiadneho súdu pre nezákonnosť zrušené.
Z uvedeného dôvodu nemôžeme hovoriť, že by uvedené rozhodnutia súdov boli nezákonné.

Medzi tým Ustanovením obhajcu Okresného súdu Žilina 28Tp 44/02 zo dňa 19.3.2002, ustanovil

Okresný súd Žilina podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku obhajcu JUDr. Karola Židuljaka so sídlom
Porúbka 93, obvinenému A. Z., H.. XX.XX. XXXX N. Ž., C. Ž. B.. C., R..Č.. N. N. N. Ú. Ž.P., K. S. R.
Č. S. §. XXX X.. X S. B.) R. T. ( Č..F.. XX/ K. ).

Navrhovateľovi nebol ustanovený advokát v období od 12.3.2002 do 19.3.2002, čo znamená, že

navrhovateľovi nebol ustanovený advokát 7 dní a nie 19 mesiacov a 5 dní, ako to tvrdí navrhovateľ.

Pokiaľ vychádzame so zákonného ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. Zák. - týranie blízkej osoby a
zverenej osoby, pre ktorý trestný čin bol navrhovateľ stíhaný uznesením Okresného úradu policajného
zboru v Žiline č.k. ČVS: OUV - 309/10-ZA-2002 zo dňa 12.03. 2002, ( účinného ku dňu rozhodovania

Okresného súdu Žilina), trestný zákon určoval trestnú sadzbu jeden rok až päť rokov alebo trest zákazu
činnosti, nie viac.

Pokiaľ vychádzame z ustanovenia § 36 ods. 3/ Tr. por. (účinného ku dňu rozhodovania Okresného súdu
Žilina o väzbe navrhovateľa ), obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní:

ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní
( čo nebol však prípad navrhovateľa ).

Vychádzajúc z uvedeného, postup Okresného súdu Žilina ktorý súd rozhodoval o väzbe navrhovateľa

bez ustanovenia advokáta navrhovateľovi bol súladný so zákonom ( § - 36 ods. 3 Tr. por. ).
Pokiaľ porušenie zákona konštatuje len odôvodnenie akéhokoľvek rozhodnutia súdu
( nie výrok ), súd uvedeným odôvodnením nie je viazaný ( § 159 ods. 2 OSP ).

Navrhovateľ, ako je vyššie uvedené zastával názor, že na základe nesprávneho úradného postupu

Okresného súdu Žilina 28Tp/44/2002 zo dňa 15.03. 2002 na základe ktorého rozhodnutia bol
navrhovateľ vo väzbe od 12.03. 2002 do 17.12. 2003, vznikla navrhovateľovi nemajetková ujma.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok ( 1/ nesprávny
úradný postup, 2/ vznik škody - nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť ).

1/ NESPRÁVNY ÚRADNÝ POSTUP:

Nesprávny úradný postup môžeme vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného

predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už
súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu.

Podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávny úradný postup súdu vyplýva len z odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu Žilina sp. zn. 3To 134/2012-1269 zo dňa 30.1.2013.

Všeobecne však môžeme uviesť, že pochybenie súdu vo veci konštatuje nielen vyššie uvedené
uznesenie Krajského súdu Žilina, ale aj rozsudok Okresného súdu Žilina 5T 143/2005 zo dňa 21.6.2012na strane 3/ a naviac aj uznesenie Krajského súdu Žilina 2To 196/2004-560 zo dňa 9.6.2004, ktoré sa
v odôvodnení tohto rozsudku rozsudku Okresného súdu Žilina spomína.

Pokiaľ však vychádzame z vyššie uvedeného právneho názoru Okresného súdu Žilina v tomto konaní,
ktorý podrobne analyzuje správnosť použitia noriem § 215 ods. 1/ Tr. zák. a § 36 ods. 3 Tr. por.
účinných ku dňu rozhodovania súdu o väzbe navrhovateľa bez ustanovenia obhajcu, nemôžeme hovoriť
o nesprávnom úradnom postupe sudcu Okresného súdu Žilina v konaní 28Tp 44/02 zo dňa 15.3.2002,
v zmysle § 18 ods. 1/,2/ zák. č. 58/1969 Zb tak, ako to spresnil navrhovateľ, z vyššie uvedených dôvodov

( navrhovateľ nemusel mať obhajcu ).

2/ VZNIK NEMAJETKOVEJ UJMY:

Zákonné ustanovenie § 18 ods. 1/ zák. č. 58/1969 Zb. uvádza, že: Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú ... .

Termín uvádzaný navrhovateľom ako „nemajetková ujma“ zák. č. 58/1969 Zb. a ani zákonné
ustanovenie §-u 18 ods. 1/ zák. č. 58/1969 Zb. nepozná.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáha nároku, ktorý zákonné ustanovenie § 18 ods. 1/ zák. č. 58/1969 Zb.
nepozná, takýto nárok v zmysle navrhovateľom uplatneného zákonného ustanovenia nie je možné
priznať.

Keby sme pre nárok navrhovateľa mali požiť inú právnu normu ako § 18 ods. 1/ zák. č. 58/1969 Zb, ktorá
pojem definovaný navrhovateľom ako nemajetková ujma pozná ( napr. ust. § 13 OZ ), k predmetnému
je potrebné dodať nasledovné.

Výzvou Okresného súdu Žilina zo dňa 9.9.2014-86/ bol navrhovateľ vyzvaný, aby v lehote 7 dní od

doručenia výzvy súdu oznámil súdu, akým spôsobom vyčíslil nemajetkovú ujmu 33.000€ za väzbu za
obdobie uvedené v zápisnici zo dňa 9.4.2014, strana 7 zápisnice
( 121 mesiacov, 5 dní ).
Na uvedenú výzvu navrhovateľ reagoval Oznámením zo dňa 16.9.2014 kde uviedol, že náhradu
nemajetkovú ujmu vo výške 33.000€ vyčíslil na základe voľnej úvahy, keďže žiadna Slovenská právna

norma neurčuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup pri vzatí do väzby, keď
došlo k porušeniu práva na obhajobu pri vzatí do väzby.
Je len na voľnej úvahe okresného súdu určiť primeranú výšku odškodnenia.

Navrhovateľ má v konaní dôkazné bremeno, je povinný preukázať, že konkrétnym konaním odporcu

vznikla navrhovateľovi či už škoda alebo nemajetková ujma.
Okrem preukázania vzniku škody, či nemajetkovej ujmy ako základu nároku je navrhovateľ povinný
preukázať aj jej výšku, ktorú navrhovateľ vyčíslil v návrhu na 33.000€.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že väzbou vykonanou na navrhovateľovi v období od 12. 03. 2002 do 17.12.

2003 vznikla nemajetková ujma a to v žalovanej výške 33.000€.

Súd však musí konštatovať, že v konkrétnom prípade navrhovateľ nepreukázal
( neuniesol dôkazné bremeno ), že by navrhovateľovi vznikla akákoľvek nemajetková ujma.
Inak povedané, navrhovateľ okrem toho, že uvedené skutočnosti o vzniku nemajetkovej ujmy vo

výške 33.000€ tvrdil, ani vznik nemajetkovej ujmy a ani výšku nemajetkovej ujmy vo výške 33.000€
nepreukázal.

3/ PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ:

Navrhovateľ mal v konaní preukázať aj tretiu podmienku - príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom nemajetkovej ujmy žalovanou navrhovateľom.
Keďže navrhovateľ nepreukázal vznik prvých dvoch podmienok, preukázanie tretej podmienky je
vylúčené.S poukazom na uvedené skutočnosti Okresný súd Žilina návrh navrhovateľa ako nedôvodný z a m i
e t o l .

Celkom na záver je potrebné dodať, že porušenie práva navrhovateľa na obhajobu je konštatované už v
odôvodnení uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 2To 196/2004-560 zo dňa 9.6.2004, ktoré uznesenie
muselo byť navrhovateľovi doručené, čo znamená, že s dôvodmi uvedeného uznesenia bol navrhovateľ
oboznámený.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.11.2013, podaného na Okresný súd Žilina 11.11.2013 domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 33.000€, ktorá nemajetková ujma mala navrhovateľovi vzniknúť
na základe rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Žilina 28T 44/02 zo dňa 15.3.2002, ktorým bol
navrhovateľ zobratý do väzby.

Pokiaľ bolo uvedené uznesenie Krajského súdu Žilina 2To 196/2004-560 zo dňa 9.6.2004 doručené
navrhovateľovi najneskôr do 10.11.2010, je nárok navrhovateľa s odkazom na § 22 ods. 1/,2/ zák. č.
58/1969 Zb. premlčaný.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal základné predpoklady pre priznanie

nemajetkovej ujmy a to nesprávny úradný postup a nemajetkovú ujmu, je posúdenie premlčania či
nepremlčania nároku navrhovateľa pre rozhodnutie vo veci nepodstatné.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§142ods.1OSPapriznalúspešnémuodporcovitrovykonania
predstavujúce náklady cestovného na trase Bratislava - Žilina - Bratislava v dňoch:

a/ pojednávanie dňa 9.4.2014 osobným motorovým vozidlom Škoda Superb, celkove 451 km, pri
priemernej spotrebe ( mesto 6,50 l/100 km, mimo mesta 4,8 l/100 km ), pri cene phm 1,159€, celkove
25,90€,

b/ pojednávanie dňa 24.6.2015 podľa doložených cestovných lístkov ( kópií ) celkove 33,18€, uplatnené
vo výške 28,48€,

celkove uplatnené a priznané náklady vo výške 54,38€, ktoré je povinný navrhovateľ zaplatiť do troch
dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia