Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/380/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213759
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213213759.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecinavrhovateľaGENERALFACTORING,a.s.,Bratislava,Košická56,

IČO: 35 838 825, v konaní zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská
14, IČO: 47 255 706, proti odporkyni E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E., B. XX, občan SR, o zaplatenie
2 211,18 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť sumu 574,64 Eur, úrok z omeškania 9% ročne
zo sumy 156,72 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 417,92 Eur od
21.4.2012 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 313,44 Eur s príslušenstvom súd návrh z a m i e t a .

V časti o zaplatenie 1 323,11 Eur s príslušenstvom súd konanie z a s t a v u j e .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom súdu doručeného dňa 24.6.2013 sa navrhovateľ domáhal ,aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 2211,18 Eur pozostávajúcej z istiny 1990,23 Eur a úrokov z omeškania 220,95 Eur.
Dňa 9.2.2015 súdu doručil vyjadrenie a čiastočné späťvzatie a žiadal zaplatiť sumu 888,08 Eur pretože

niektoré splátky sú premlčané a teda žiadal zaplatiť 18 splátok po 26,12 Eur od 24.6.2009 do 21.12.2010
spolu v sume 470,16 Eur a 16 splátok po 26,12 Eur od 22.12.2010 do 20.4.2012 spolu v sume 417,92
Eur a 9% -ný úrok z omeškania.

Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava
uzatvorila s odporkyňou zmluvu o splátkovom kalendári č. 0242463956 dňa 11.5.2007. Veriteľ poskytol
dlžníkovi úver vo výške 27.500,- Sk s úrokovou sadzbou 19,40 %, bez poplatku za poskytnutie

úveru, s poplatkom za správu úveru 60,- Sk mesačne, takže mesačná výška splátok činila 787,- Sk,
splatnosť prvej splátky 20.6.2007 a konečná splatnosť úveru 20.4.2012. Účastníci si ďalej dohodli ročnú
percentuálnu mieru nákladov 26,32 %. Ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
21.12.2010 č. 1424/2010/CE postúpil postupca pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť
neospravedlnila, k návrhu sa nevyjadrila. Súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou zo dňa 11.5.2007, všeobecnými podmienkami,
počítačovým výstupom navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, ostatnými listinami
v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0242463956 mal súd preukázané, že ju odporkyňa uzavrela
so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 11.5.2007. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie

spotrebiteľskéhoúveruvovýške27500,-Sk(912,83EUR),ktorýsaodporkyňazaviazalasplatiťveriteľovi
splátkami po 787,- Sk splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti poslednej splátky
dňa 20.4.2012. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli úverové podmienky a všeobecné obchodné
podmienky.

Dňa 21.12.2010 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči odporkyni
zmluvouopostúpenípohľadávokč.1424/2010/CEnanavrhovateľa.Oznámenieopostúpenípohľadávky
bolo odporkyni neúspešne doručené. V oznámení o postúpení pohľadávky bola zároveň vyčíslená suma
postupovanej pohľadávky ku dňu 21.12.2010 a to vo výške 2211,18 EUR.

Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah

účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere.

I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebnéaplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka.

Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

Zmluva o úvere musí obsahovať v zmysle § 4 ods. 1,3 zák. o spotrebiteľských úveroch okrem
všeobecných náležitostí najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, cenu
poskytnutej služby, adresu predávajúceho, spotrebiteľa, RPMN, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu RPMN, sankcie za porušenie zmluvy ako i práva a povinnosti spotrebiteľa podľa § 7 cit.
zákona.

Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák.,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné

ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.5.2014:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.“

Obe tieto ustanovenia (§ 5b zák.č. 250/07 ako aj § 52 ods.2 veta tretia Obč. zák.) nadobudli účinnosť
1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.S poukazom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ
neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči
odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho

zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené
isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako spotrebiteľa

nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia

právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok

plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania.

V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že návrh bol podaný dňa
24.6.2013 - 3 ročná premlčacia lehota = 24.6.2010, v tento deň si mohol uplatňovať navrhovateľ splátky,
on si však uplatňoval od 24.6.2009 do 20.4.2012 (konečná splatnosť úveru podľa zmluvy) v počte 34
splátok (18 + 16). S poukazom na vyššie uvedené preto súd priznal navrhovateľovi splátky len v počte
22 po 26,12 (34 - 12) t.j. od 24.6.2010 do 20.4.2012 = 574,64 Eur a preto v časti o zaplatenie 313,44

Eur (888,08 - 574,64) súd návrh ako nedôvodný a premlčaný zamietol.

V časti o zaplatenie 1323,11 Eur s príslušenstvom súd konanie zastavil s poukazom na čiastočné
späťvzatie návrhu s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania, pretože odporkyňa sa dostala so splátkami do
omeškania v tej výške ako si ho uplatňoval, pretože bol v súlade s príslušným citovaným nariadením a
to nasledovne: zo sumy 156,72 Eur (6 splátok po 26,12 Eur, pretože 12 splátok z 18 bolo premlčaných)

a zo sumy 417,92 Eur (16 splátok po 26,12 Eur).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.