Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-51P/494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224764
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314224764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletých:
1/ U. Š.G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, X., štátne občianstvo SR,
2/ P. Š. nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, X. štátne občianstvo SR,
3/ A. Š. nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, X. štátne občianstvo SR,
maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,úsek
sociálnych vecí a rodiny pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, deti rodičov: - matka W. Š., nar.XX.X.XXXX,
bytom H. XX, X., štátne občianstvo SR, v zastúpení: JUDr. Lýdia Rácková, advokát, Lichnerova 72,

Senec, - otec H. Š., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, štátne občianstvo SR, o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom v časti striedavej osobnej starostlivosti, v časti výživného
a o úprave styku, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloleté deti: 1/ U. Š., nar. X.X.XXXX, 2/ P. Š., nar. X.X.XXXX, 3/ A. Š., nar. XX.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa: U. Š., nar. X.X.XXXX vo výške 100 eur mesačne v

pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky
s účinnosťou od 11.11.2014.

Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa: P. Š., nar. X.X.XXXX vo výške 90 eur mesačne v
pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky
s účinnosťou od 11.11.2014.

Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa: A. Š., nar. XX.X.XXXX vo výške 80 eur mesačne v

pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky
s účinnosťou od 11.11.2014.

Styk otca s mal. deťmi: 1/ U. Š., nar. X.X.XXXX, 2/ P. Š., nar. X.X.XXXX, 3/ A. Š., nar. XX.X.XXXXsúd
ponecháva bez súdnej úpravy.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 37P/258/2013-47 zo dňa 16.1.2014 v časti
zverenia mal. detí a v časti výživného na mal. deti.

Dlh otca na zročnom výživnom za obdobie od 11.11.2014 do 30.5.2015 na mal. dieťa: 1/ U. Š., nar.
X.X.XXXX vo výške celkom 666,66 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur
mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počínajúc od právoplatnosti rozsudku.Dlh otca na zročnom výživnom za obdobie od 11.11.2014 do 30.5.2015 na mal. dieťa: 2/ P. Š., nar.
X.X.XXXX vo výške celkom 600 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne,
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počínajúc od právoplatnosti rozsudku.

Dlh otca na zročnom výživnom za obdobie od 11.11.2014 do 30.5.2015 na mal. dieťa: 3/ A. Š., nar.
XX.X.XXXX vo výške celkom 533,30 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur
mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počínajúc od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2014 sa otec domáhal zmeny právoplatného rozsudku
Okresného súdu Bratislava III čk: 37P/258/2013 - 47 zo dňa 16.1.2014, právoplatnosť dňa 30.1.2014 vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode schválením dohody
rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom,

výživné na mal. deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené žiadnemu rodičovi .

V žalobnom petite otec žiadal, aby mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, s povinnosťou
otca platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 40 eur mesačne s návrhom, aby súd jeho právo
styku s mal. deťmi ponechal bez súdnej úpravy.

Dôvodnosť zmeny právoplatného rozsudku otec odôvodnil tvrdením, že v januári 2014 nadviazal nový
vzťahsH.Š.,sktorouodjúna2014žijevspoločnejdomácnostivobciT.okresM.,pričommedzimiestom
jeho súčasného bydliska a bydliskom mal. detí neexistuje žiadne priame spojenie, čo znemožňuje ďalší

výkon striedavej osobnej starostlivosti aj s prihliadnutím na výkon povinnej školskej dochádzky mal. detí
v X.. Na základe týchto skutočnosti mal. detí od septembra 2014 bývajú u matky, s deťmi sa pravidelne
v rámci svojich možností stretáva, preto navrhol styk ponechať bez súdnej úpravy.

Navrhovanú úpravu vyživovacej povinnosti na mal. deti otec odôvodnil tvrdením, že je SZČO- živnostník,

s príjmom 300-400 eur mesačne, na náklady spoločnej domácnosti prispieva sumou 90 eur mesačne,
spláca pôžičku vo výške 126 eur mesačne, na oblečenie a hygienu potrebuje 60+30 eur mesačne.

Matka súhlasila so zverením mal. detí do jej osobnej starostlivosti. Rovnako sa pripojila zhodne k návrhu
otca, aby v prípade zverenia mal. detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti súd právo styku otca s mal.

deťmi ponechal bez súdnej úpravy. Matka nesúhlasila len s navrhovanou výškou výživného na mal.
deti, poukázala vo svojom písomnom zo dňa 21.3.2015 / čl. 49 a nasl./ na skutočnosť, že odôvodnené
potreby mal. U. sú vo výške 319,- eur mesačne, odôvodnené potreby mal. P. sú vo výške 233,- eur
mesačne a odôvodnené potreby mal. A. sú vo výške 202,- eur mesačne, pričom priemerný mesačný
príjem matky je 400-450,- eur mesačne, otec doposiaľ na výživu mal. deťom neprispieval, bez finančnej

pomoci svojho brata P. F. by matka starostlivosť o deti nezvládla, s prihliadnutím na nezaopatrenosť mal.
detí žiadala výživné otcovi na mal. U. určiť vo výške 160,- eur mesačne , na mal. P. určiť vo výške 140,-
eur mesačne a na mal. A. určiť vo výške 100,- eur mesačne od 11.11.2014.

Na pojednávaní dňa 1.6.2015 kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení súhlasil so zverením mal. detí do

výlučnej starostlivosti matky, rovnako sa pripojil k zhodnému návrhu rodičov, aby právo styku otca s mal.
deťmi súd ponechal bez súdnej úpravy. V spore rodičov o úprave výživného na mal. deti navrhol otcovi
určiť výživné na mal. U. vo výške 110,- eur mesačne, na mal. P. vo výške 80,- eur mesačne a na mal.
A. vo výške 70,- eur mesačne.

Na prejednanie veci súd nariadil dokazovanie podľa § 120 ods.2 OSP a na pojednávaní dňa 23.3.2015 /
čl.105 a nasl./, z výpovede otca zistil, že naposledy bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. deťom upravovaná na čas po rozvode tak, že deti boli zverené do striedavky, výživné určený
nebolo, om styku sa nerozhodovalo. Zastupovanie a správa majetku mal. detí na čas po rozvode bola

upravená tak, že mal. deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Od tejto doby saotcovi nezmenil jeho osobný stav, naďalej je rozvedený, má partnerku: H. Š., nar. X.X.XXXX, ktorá
je slobodná, s ktorou očakáva narodenie dieťaťa s predpokladaným termínom pôrodu dňa 22.6.2015,
tehotenský preukaz pripojil k písomnému zdokladovaniu príjmov. Otcova partnerka má už jedno dieťa:

X. Š., nar. X.X.XXXX z otca: G. F., rodičovské práva a povinnosti má upravené rozsudkom s povinnosťou
otca tohto dieťaťa platiť výživné 50 eur mesačne. S partnerkou bývajú spolu ako tri osoby sami v v 6-
izb RD, tento RD je vo výlučnom vlastníctve jeho partnerky, zároveň v RD, ktorý má dva samostatné
byty, resp. prístavbu býva ešte aj matka jeho partnerky a plnoletý brat, ktorý nie je zárobkovo činný.
Otec, keď dostane výplatu tak hneď spláca dlžoby a zvyšok, čo mi ostáva potom dáva na svoje bývanie

ako aj na vlastnú stravu, k súčasnej partnerke sa presťahoval v mesiaci jún/2014, od tejto doby jej
mesačne prispieva min. vo výške 70 eur, maximálne 90 eur. Okrem toho jej jednorázovo prispieva na
nákup stravy, ktorú nakupujú jedenkrát do mesiaca, podľa toho, čo mu z výplaty ostane, v priemere je
to suma od 100 do 150 eur. V tejto sume už je zahrnutá aj suma, ktorú potrebuje pre seba na hygienu,
ošatenie, obuv, výživné určené rozsudkom po rozvode na mal. deti určené nemal do doby pokiaľ boli
mal. deti v striedavke t.j. do júna/2014, po ukončení striedavky zostali mal. deti už len u matky, k otcovi

chodili na víkendy pravidelne až do Silvestra 2014, od tejto doby už k otcovi nechodievajú vôbec. Od
júna,júla/2014 dobrovoľne na deti neplatí nič. Titulom výživného im ani nepenažne nepripieva nijak,
od tejto doby im dal len darčeky na Vianoce. V čase konania o rozvod bol otec nezamestnaný, bez
evidencie, živil sa brigádnickou činnosťou z nepravidelnými príjmami v rozpätí 500-800 eur mesačne,
stále to bolo stavebníctvo, v činnosti ktorej funguje dodnes. Mám ukončené stredné odborné učilište

bez maturity, vyučený je v odbore mechanik-opravár pre stroje a zariadenia. Vo vyučenom odbore má
maximálne jeden rok praxe, posledný pracovný pomer mal v roku 2013, kde mal mzdu do 1000 eur
mesačne . Pracovný pomer mu skončil pre nadbytočnosť, od tejto doby doposiaľ nebol v riadnom prac.
pomere, nepodarilo sa mu ho dodnes nájsť s takým príjmom, aby z neho bol schopný splácať dlžoby,
ktoré vznikli za trvania spolužitia s matkou mal. detí a ktoré naďalej spláca, ide o veľa pôžičiek , nevedel

ich ani označiť, mesačne mu z príjmu odoberajú sumu 100 eur ,okrem tejto splátky 100 eur má ešte
ďalšie splátky opäť spoločné s matkou mal. detí, ktoré si nemohol dovoliť splácať, celkovú výšku dlhu
nesplateného ktorý vznikol za dobu spolužitia s matkou mal. detí vyčíslil odhadom do 7000 eur, tieto
pôžičky boli všetky skonzumované a slúžili na nákup nábytku, oblečenia, vyplatenie nájmu, jedenie. Na
všetkých pôžičkách bol len otec označeným dlžníkom, okrem jednej kde bola matka dlžníkom a túto

podľa informácii banky matka spláca. V evidencii nezamestnaných nebol po strate zamestnania, živil sa
brigádnicky, pracoval na stavbe ako zemné práce, živnosť si otvoril v júli/2014, lebo mal prísľub, že bude
mať prácu ale len na živnosť, pracoval jeden mesiac v mesiaci jún/2014, pre osobu, ktorú ani nevedel
označiť, a ten mu dodnes mzdu nevyplatil, od augusta/2014 už začal pracovať sám na živnosť, začal si
hľadať ďalšie ponuky, od augusta stále robím pre otca svojej partnerky, ktorý je tiež podnikateľom ako

subdodávateľ tento mu vyplatil odmenu podľa výkonu stavebných prác od 8/2014 do 12/2014 sumou
spolu 1496,- eur, ktorú prevzal v hotovosti V mesiaci január/2015 nerobili, v mesiaci II/2015 robili len
posledný týždeň, kedy mal príjem 120 eur.

Z výpovede matky súd zistil, že v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal.

deťom na čas po rozvode bola nezamestnaná, od tejto doby je naďalej rozvedená, nežije s nikým, s
troma deťmi býva naďalej u rodičov v ich RD, ktorým prispievam na náklady bývania sumou tak, že
podľa dohody matka platí elektriku, vodu, plyn. A keďže bývajú v dome celkovo piati, rozratáva sa to
na počet osôb, matka prispievam na 4 osoby, v prieme mesačne to robí 140 eur, zamestnaná je v
riadnom prac. pomere od II/2014 ako predavačka, jej priemerná mesačná čistá mzda je 400-450 eur

podľa odpracovaných zmien, okrem tejto mzdy iný príjem nemá, prídavky na všetky tri deti poberá
aj daňový bonus poberá matka. Maloletá U. má dovŕšený vek 16 rokov, v šk. roku 2014/15 študuje
v L. ako kaderníčka, ide o strednú odbornú školu trojročnú s možnosťou dvojročnej nadstavby pre
získanie maturity, teraz je v I. ročníku, z L. dennodenne dochádza domov, cestovné náklady predstavujú
u maloletej 50 eur mesačne, celkové náklady maloletej sú vo výške 319 eur, maloletá P. má dovŕšený

vek 11 rokov, je žiačkou V. triedy ZŠ v Senci, nemá cestovné náklady, mesačné odôvodnené potreby
maloletej sú 233 eur, pokiaľ ide o mal. A. táto má dovŕšený vek 8 rokov, je žiačkou II. triedy ZŠ, jej
odôvodnené potreby sú 202 eur mesačne, je pravdou, že od ukončenia striedavky sa otec s mal. deťmi
deťmi stretával do 12/2014. Od 1/2015 sa s deťmi nestretáva. Výživné od ukončenia výkonu SOS matke
neplatí na deti žiadne a to ani peňažne ani nepeňažne.

Z doplnenia dokazovania na pojednávaní dňa 1.6. 2015 mal súd z výsluchu svedka: H. Š., nar.
X.X.XXXX, nezamestnaná, bytom na adrese trv. pobytu: T.Í. XXX, okr. M., osobný stav slobodnápreukázané, že spoločnú domácnosť s otcom mal. detí vedú koncom mesiaca jún/2014- dodnes. Má
vedomosť o tom, že otec je rozvedený a že má zákonnú vyživovaciu k 3 t.č. mal. deťom, tieto mal. deti
pozná, pretože boli u svedkyni na prázdninách, ona s tým súhlasí, nemá s tým žiadny problém, deti otca

akceptujú, vychádzajú aj so svedkyňou dobre, svedkyňa je aktuálne gravidná v 9 mesiaci, s termínom
pôrodu 29.6.2015. Jej zdravotný stav je dobrý, aktuálne jej vlastné príjmy sú vo výške 200 eur mesačne,
ktorý príjem predstavuje príspevok na bývanie, príspevok na jej zdravotnú starostlivosť, súčasťou toho
je aj jej dávka v hmotnej núdzi, a rodinné prídavky, keďže má jedno dieťa: X. Š., nar. X.X.XXXX z
otca: G. F., bytom O., ktorý má určené výživné rozsudkom Okresného súdu Piešťany vo výške 50 eur

mesačne, ktoré platí. So svojou dcérou a zo súčasným partnerom/ otcom mal. detí/ bývajú v jej 3-
izb.byte, na tento byt svedkyňa nemá žiaden úver, nemá žiadne pôžičky, otec mal. detí jej prispieva na
náklady spoločnej domácnosti pravidelne mesačne v rôznych výškach, podľa toho koľko zarobí. Zarobí
od 320-400 eur mesačne, z čoho najprv zaplatia telefóny, to je dokopy 40 eur, potom zaplatia plyn
120 eur mesačne, pretože dom v ktorom bývajú má plynové kúrenie. Túto sumu platia za celý dom, aj
keď v ňom býva matka svedkyne a zatiaľ aj brat svedkyne , od matky nechce nič aby prispievala na

plyn, lebo jej darovala dom, od brata nedostáva nič, lebo jej odmieta prispievať na domácnosť, majú v
súčasnosti spory. Potom zaplatia elektrinu 54 eur čo je tiež na celý dom, potom sa splácajú pôžičky otca,
ide o pôžičky, ktoré zobral ešte počas manželstva s matkou detí a tieto splácajú po 100 eur mesačne,
keďže nemajú viac peňazí ., otec neplatí na svoje tri deti výživné a to ani čiastočne, pretože kým mali
SOS tak sa to nemuselo platiť, odkedy býva otec u svedkyne tak SOS nefunguje, od tejto doby otec

dobrovoľne na výživu deťom nedal nič ale ked mali narodeniny, meniny, tak im prispel, zvyšok im ostane
na stravu, čo predstavuje mesačne 50-60 eur z platu otca, a zvyšok stravy už ide z príjmu svedkyne.
Na otázku PZ matky, v akej výške sú náklady za mobil otca, vypovedá : ide o paušál 30 eur mesačne,
maximálne 40 eur to už posielal najstaršej dcére kredit.

Na dalšiu otázku PZ matky, kto platí internet v dome, svedkyna uviedla, že ho aktuálne neplatí nikto, dal
si ho zaviesť jej otec, ktorý ho platí, aj keď tam už nebýva. Koncesionárske poplatky za rozhlas a TV
bude platiť po 20 eur mesačne, ide o TV program MAGIO.

Z výsluchu svedka : C. Š., nar. XX.X.XXXX, starobný dôchodca, zároveň živnostník, bytom na adrese

trv. pobytu: T. XXX, okr. M. mal súd preukázané, že je otcom súčasnej partnerky otca, vie o tom, že otec
mal. detí v súčasnosti býva u jeho dcéry, je to RD, v tomto RD bývajú len oni dvaja a jeho vnučka, t.j. v
zadnej časti RD, v prednej časti RD býva manželka svedka a syn plnoletý. RD má v zásade dve od seba
oddelené bytové jednotky, každá bytová jednotka, ktorá má vlastnú kuchyńu, vlastné soc. zariadenie,
dom sa vykuruje plynom, plynomer je však jeden, osvietenie domu je na elektriku, ale oni majú predlžený

elektromer s vlastným meračom, čo sa odpočítava,. dokopy je to 170-180 eur, majú to rozdelené tak, že
oni platia polovicu, svedok platím polovicu, minulý mesiac dcére dal okolo 100 eur, čo boli náklady plynu
a elektriky, ostatné veci si platí ona sama, oni sami, TV si rovnako platia zvlášť a svedok si platí zvlášť,
smeti majú dokopy, prispieva na ich úhradu spoločnej aj s manželkou a s plnoletým synom po 20 eur
polročne. Svedok len čiastočne pozná finančnú situáciu svojej dcéry, vie, že je nezamestnaná, vie, že

má na dcéru súdom určené výživné, to sa platí ale tak, ako mu to vychádza, svedok sa do spôsobu života
svojej dcéry nestará, ak ho požiada , tak jej finačne pomôže, ked nemajú čo jesť, čo s tým spravíme,
takže im podľa okolností vypomáha niekedy 50, niekedy 100 eur.

Na otázku PZ matky, či zamestnáva svedok partnera svojej dcéry, vypovedal: Ano, zamestnáva ho,
odkedy tam došiel, svedok mu vypláca aj mzdu, má 3 eurá/hod., pretože nič nevie, môže robiť len
podradnú robotu, mesačne si u svedka zarobí v rozpätí 300-315 eur mesačne, a to za niekedy 100
hodín, 115 hodín, max. 120 hodín mesačne.

Na ďalšiu otázku PZ matky, či ho vypláca ako zamestnanca alebo ho fakturuje svedok uviedol, že otec
jako súčasný partner jeho j dcéry je živnostník, takže ho fakturuje. Cca prvú faktúru mu dal pred pol
rokom, pracuje na stavbách ako uviedol, robí len podradné roboty, kope, zametá, a tak.

Z doplňujúcej výpovede otca súd zistil, že mal. deti sú nepretržite u matky nepretržite. Do dnešného
dňa otec mal. deťom dobrovoľne k rukám matky neprispel výživným v žiadnej forme, ani v naturálnej
forme, ako živnostník mám živnosť evidovanú na Okresnom úrade Senec od minulého roka jún/2014
v odbore : búracie práce, pomocné práce, okrem prác v prospech otca mojej súčasnej partnerky sinevykonávam žiadne práce v prospech iných objednávateľov, jediné faktúry, ktoré mám sú faktúry od
otca mojej terajšej partnerky, iné príjmy žiadne nemám.

Zo správy o šetrení pomerov na strane mal. detí mal súd preukázané, že rodinu mal. detí úrad vedie
v evidencii od doby konania o rozvod na čas po rozvode boli deti v SOS, táto bola vykonávaná bez
závad, prvé oznámenie bolo úradu doručené zo strany matky dňa 8.9.2014, kedy matka uviedla, že SOS
nefunguje, otec neprispieva žiadnym výživným na deti, dôvodom tohto podania bolo že otec odmietol

matke vrátiť mal. P., kedže táto sa odmietla vrátiť k matke, následne sa na úrad dostavil otec aj s mal.
P., s ktorou bol vykonaný osobný pohovor v ktorom uviedla, že chce zostať v osobnej starostlivosti otca
natrvalo, aj keď jej sestry a mama budú chýbať, chce navštevovať ZŠ v T.O.. Pohovor bol vykonaný
8.9.2014.Následnedošlokďalšejzmene-17.10.2014matkaoznámila,žeosobneprevzalastarostlivosť
o mal. P. a táto bude bývať spolu s matkou v mieste jej bydliska, vráti sa na ZŠ do Senca a to na základe
vzájomnej dohody rodičov.

- prečítaním listín tvoriacich spis podľa § 129 ods. 1 OSP, vrátane rozsudku založeného v súdnom spise
37P/28/2013-47 zo dňa 16.1.2014, ppl. vo všetkých výrokoch 30.1.2014, z ktorého vyplýva, že týmto
rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, schválením dohody rodičov boli všetky tri deti zverené

do SOS, v týždenných intervaloch, okrem školských prázdnin, a sviatkov, kedy v zásade s osobitnou
úpravouúčastirodičovnaSOSboltentorovnaký,výživnésarodičompočastrvaniaSOSneurčilo,styksa
počasSOSneupravoval,stým,žeobajarodičiaspoločnebudúspravovaťmajetokmal.detíazastupovať
mal. deti, v rozhodnej dobe tejto úpravy z odôvodnenia cit. rozsudku mal súd preukázané, že matka
bola nezamestnaná, v evidencii nezamestnaných, na úrade práce v Senci, žila v spoločnej domácnosti

s priateľom, mal. U. bola žiačkou 9. Triedy ZŠ, bez mimoškolských aktivit, dobrý zdrav. stav, priem. mes.
výdavky mal. boli 200 eur, mal. P. bola žiačkou 4. Triedy ZŠ s dobrým prospechom, nenavštevovala šk.
družinu, s dobrým zdrav. stavom, odôvodnené potreby 150 eur mes. mali A. navštevovala 1. triedu ZŠ,
nenavštevovala šk. družinu, s dobrým zdrav. stavom, výdavky mal. 150 eur, otec bol nezamestnaný,
vykonával brigád. činnosť, priem. príjem bol do 800 eur mesačne.

- Z potvrdenia soc. poisťovne založeného v spise 37P/258/2013 mal súd preukázané, že v čase podania
o rozvod matka nepoberala dávky v nezamestnanosti a to ani v minulosti nebola ani jej žiadateľkou,
- Z potvrdenia UPSVaR Pezinok súd zistil, že v tejto dobe bola matka v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 2.10.2013,
- Z rozpisu potrieb mal. detí matka uviedla, že dokopy náklady troch mal. detí sú 350 eur., pričom matka

vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že výdavky na všetky tri deti má spolu 600 eur mesačne,

Na otázku súdu z čoho žije matka uviedla, že jej vypomáha matka, brat, neskôr priateľ, ktorý jej požičiava
peniaze, hľadá si prácu, poberá prídavky na tri deti spolu 66 eur.

- Prečítaním potvrdení o výške vkladov otca na splácanie pôžičiek za trvania BSM s matkou mal. detí, k
týmto listinám na dotaz súdu otec uviedol, že doposiaľ sa s matkou nevyporiadali o BSM, všetky dlžoby,
ktoré za trvania manželstva na spoločné náklady z matkou mal. detí nabrali tieto splácal výlučne len on,
celkovo ide o 7 pôžičiek, nevedel presne uviesť zostatky jednotlivých pôžičiek, spolu tieto zostatky môžu
byť aj do 10 000 eur, tieto pôžičky sa brali na kúpu nábytku, podnájom, jedlo, a veci, ktoré sa nakúpili

a nábytok predali, peniaze spoločne spotrebovali.
- Prečítaním daňového priznania otca ako FO za rok 2014, z ktorého potvrdenia vyplýva, že otec priznal
len príjem zo živnosti vo výške spolu 1496 eur, z daňového priznania vyplýva, že ako predmet príjmu
pre priznanie k dani otec označil výkon zemných prác,
- Prečítaním listín pripojených k pís. vyjadreniu matky zálohová platba, plyn 104 eur, služby spojené

s bývaním, ZSE 56.47 eur, vodarenská spol. 28 eur, DIGI z týchto potvrdení súd zisťuje, že ich
odosielateľom nie je matka,
- Z výplatnej pásky matky č.l. 53 - 59 súd zistil, že čistá mzda matky v mesiaci 1/2015 bola 551,65 eur,
2/2015 551,65 eur, 12/2014 540,72 eur, 11/2014 514,73 eur, 10/2014 396,59 eur, 9/2014 255,05 eur,
8/2014 582,73 eur,

- Potvrdenia o nákupe tovarov č.l. 60-62 na rôzny spotrebný tovar v spol. JISK s.r.o., LIDL, TESCO,
DM Drogeria markt s.r.o. súd na tento dôkaz neprihliadal z dôvodu, že nijako nepreukazoval platiteľa
tohoto tovaru.- Potvrdenie ZŠ a VJM Y. P. X. v X., č.l. 63, súd zistil, že A. X. mala v šk. roku 2013/14 náklady na triedny
fond 30 eur, ZRPŠ 30 eur, učebnice 15 eur, triedny fond 10 eur, učebnice 16 eur, škola v prírode 100
eur, z doručeniek č.l. 64-65 súd zisťuje, že ich príjemcom bola táto škola a odosielateľom bola označená

A. X., č.l. 66 prihláška do školy v prírode A. X., celkové náklady 100 eur, nákupné bločky č.l. 67-73,
rôzneho tovaru, súd neprihliadal nakoľko nijako nepreukazovali, že ich vynaložila matka zo svojich fin.
prostriedkov,
- Z potvrdenia ZŠ a VJM totožnej školy k výdavkom mal. P. súd zistil, že v roku 2013/14 bol triedny fond
40 eur,.škola v prírode 100 eur, v šk. roku 2014/15 ZRPS 20 eur, triedny fond 15 eur, vstupné na výstavu

Tutanchamon 2 eurá, na ostatné náklady týkajúce sa nákupných bločkov súd neprihliadal z totožného
dôvodu, pretože nepreukazujú vyplatenie ceny označeného tovaru matkou,
- Z potvrdenia totočnej ZŠ z rozpisu výdavkov v šk. roku č.l. 73 súd zistil, že výdavky mala v šk.
roku 2013/14 ZRPS 10 eur, rozlúčka so školou 50 eur, prac. zošiť 8 eur, výstava 1,5 eur, divadelné
predstavenie 1 euro,
- Z potvrdení o návšteve školy č.l. 99 súd zistil, že U. je v šk. roku 2014/15 žiačkou I. triedy strednej

odbornej školy obchodu a služieb L., P. Y. A. navštevujú ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským,
- Zo mzdového listu matky za rok 2014 vyhotoveného jej zamestnávateľom LIDL SR v.o.s. súd zistil, že
celkový čistý príjem matky bol 3144,26 eur, za obdobie 2-7, priemer 524,04 eur v čistom mesačne,
-ZpotvrdeniaUPSVaRPezinoksúdzistil,č.l.102,žematkabolavevidenciiuchádzačovozamestnanie,
- Prečítaním listín predložených PZ matky na pojednávaní, dodatok k zmene prac. zmluvy matky, z

ktorého vyplýva, že s účinnosťou od 1.3.2015 sa matke zmenil prac. čas zamestnanca na 30 hodín
týždenne s právom matky ako zamestnanca na mesačnú mzdu vo výške 490 eur mesačne, k tomuto
dôkazu na dotaz súdu matka uviedla, že zamestnávateľ pristúpil k skracovaniu prac. záväzkov na strane
všetkých zamestnancov,
- Z výplatnej pásky matky za mesiac 3/2015 súd zistil, že jej čistá mzda bola 475,77 eur, a 4/2015

328,64 eur čistá mzda, k tomuto dôkazu matka udáva, že v 4/2015 bola PN tri týždne, zo Soc. poisťovne
nedostala doposiaľ žiadne dávky v nezamestnanosti,
- Prečítaním listín doručených súdu otcom 26.5.2015 v jednom vyhotovení, ktorého súčasťou je aj
písomné vyjadrenie, v ktorom poukazuje na nadhodnotenie vyčíslených potrieb troch detí v jej pís.
vyjadrení, predloženého na pojednávaní 23.3.2015 /spolu 754 eur/, ked k tomuto dôkazu otec uviedol,

že keď žili spolu mali 600 eur pre 5 ľudí a výživu, matka žiada len na deti 400 eur, z čoho jej to má
zaplatiť keď približne toľko zarába, k tomuto podaniu je pripojená kópia rozhodnutia súdu, z ktorého
súd zisťuje, že sa týka výživného na mal. X. Š., dieťa terajšej partnerky otca určené vo výške 55 eur
mesačne, opätovne potvrdenia o vkladoch splátok v hotovosti otcom pre ČSOB o úhrade plynu, záloh.
Platieb plynu, SAT TV, vrátane ZSE terajšou partnerkou otca, z faktúr č. 2 otca ako dodávateľa pre C.

Š., súd zistil, že mu faktúroval za 3/2015 za stav. práce 120 h. x 3 eurá % 360 eur bez DPH, keďže nie je
platcom DPH, faktúra č. 3 za 4/2015 na sumu 336 eur za 112 hodín stav. prác pri 3 eur/hod., za 1I/2015
faktúra č. 1 na sumu 120 eur za 40 hodín pri 3x 3 eur/hod.,
- Oboznámením sa s rozpisom matkou vyčíslených odôvodnených potrieb troch mal. detí zo dňa
21.3.2015, č.l. 49-51, z ktorého rozpisu vyplýva, že náklady mal. U. sú 319 eur /mesačne, mal. P. 233 eur

mesačne, mal. A. 202 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 754 eur/ mesačne, k tomuto dôkazu na
dotaz súdu s prihliadnutím aj o.i. súčasnému poklesu mzdy matky táto udáva, že k ich úhrade označuje
okrem svojej mzdy finančnú výpomoc brata z ruky do ruky, k tomuto dôkazu na dotaz súdu matka udáva,
že jej brat, ktorý je rozvedený, má jedného syna, na ktorého riadne platí výživné, videl v akej je situácii
a preto sa rozhodol sám dobrovoľne matke pomáhať s výživou detí, a od 10/2015 do 5/2015 jej prispel

sumou 1500 eur, ani jedna platba nešla bankovým prevodom, ani k jednej platbe neexistuje potvrdenie o
jejvýškeodovzdaniaaprijatia,anikjednejneexistujevpísomnejformezáväzoktútosumumatkouvrátiť.
Na otázku súdu matka uviedla, že tieto príspevky nevie preukázať ani žiadnou telefonickou príp.
mailovoukomunikáciou,pretoževždyprebiehalivústnejforme,včase,kedbratprichádzalzajejmatkou,
s ktorou býva. Podľa nej to brat robí voči nej nezištne z dôvodu, že bol svedkom toho, že otec mal. detí

sa o deti prestal starať ekonomicky.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností .Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25a 26 sa použijú primerane.

Záujmom maloletých detí nepochybne bolo v čase konania o úprave výkonu rodičovských práv a

povinnosti na čas po rozvode, aby boli v starostlivosti oboch rodičov. Zmena pomerov na strane otca v
dôsledku jeho odsťahovania sa k súčasnej partnerke je aj podľa úvahy súdu z vykonaného dokazovania
tou zásadnou zmenou pomerov, ktorá si vyžaduje novú úpravu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté
deti.

Pri určovaní, komu majú byť mal. deti zverené do výchovy, súd skúmal, u ktorého z rodičov sú lepšie
podmienky na riadnu výchovu mal. detí Tieto podmienky súd skúmal primárne z hľadiska podmienok,
kvality a ochrany bývania mal. deti , ale rovnako venoval tiež pozornosť tomu, ktorý rodič je lepšie
schopný vychovávať mal. detí, teda ktorý má lepšie schopnosti a možnosti na to, aby zabezpečil ďalší
duševný a telesný vývoj mal. deťom.

Aj keď na strane rodičov nedošlo k dohode o zmene zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti
matke,faktickymatkaprevzalavýkonosobnejstarostlivostiomaloletédetiakodôsledokzmenybytových
pomerov na strane otca, výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti vykonávala nepretržite sama od
ukončeniastriedavejstarostlivostivmesiacijún/2014bezzávadakuprospechumaloletýmdeťom.Nieje
preto daný žiaden skutkový a právny dôvod pre inú úpravu výchovného prostredia maloletým deťom tam,

kde pre takéto rozhodnutie súdu chýbajú zákonné dôvody. Súd na základe zisteného skutkového stavu
sa v celom rozsahu stotožnil s návrhom otca, so súhlasným stanoviskom matky a rovnako prihliadal aj
na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a ním prednesenú správu o šetrení pomerov na strane matky. Na
základe týchto skutkových a právnych dôvodov vyhovel návrhu otca o zmene zverenia maloletých detí
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.,

Ďalej súd prihliadal na zhodný návrh rodičov, aby právo styku otca s maloletými deťmi potom, čo budú
na základe rozhodnutia súdu zverené už len do výlučnej starostlivosti matky súd ponechal bez súdnej
úpravy. Podporne aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka možno mať za to, že je primárne v záujme
maloletých detí, aby súd svojim autoritatívnym rozhodnutím neupravoval styk otca s maloletými deťmi
aj proti vôli rodičov ako nositeľov rodičovských práv a povinnosti, ktorí neprejavili vôľu dohodou presne

určiť výkon styku otca s mal. deťmi. Na základe vykonaného dokazovania možno mať za to, že rodičia sa
dokážu o styku otca s maloletými deťmi operatívne dohodnúť s prihliadnutím na finančné možnosti otca,
ale rovnako aj s prihliadnutím k potrebám maloletých detí. Preto súd vo veci úpravy styku akceptoval
zhodný návrh rodičov a rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené podľa § 36 ods.1
Zákona o rodine analogicky k § 25 ods.2 veta za bodkočiarkou Zákona o rodine.

Zásadným sporom rodičov v prejednávanej veci bolo určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom v dôsledku ukončenia striedavej osobnej starostlivosti a to odo dňa podania návrhu
na súd., t.j. od 11.11. 2014.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od
1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov

fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. / veta prvá/

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti
rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou.
Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým
vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje

samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať
za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Výživné súd určuje podľa skutkového stavu v čase
vydania rozhodnutia. Takto určené výživné sa môže zmeniť len v dôsledku podstatných zmien.
Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena
pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté dieťa je neprimerané, pretože inak

by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný
skúmať na strane všetkých účastníkov konania, t.j. nielen na strane maloletého dieťaťa, ako osoby
oprávnenej výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveňmusí ísť o zmenu tých okolností ( na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozsudku.

V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa,
rovnako však aj rozšírenie vyživovacích povinnosti na strane povinného, ako aj pokles príjmu povinného
z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena,
ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia, pričom táto zmena pomerov musí
byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku

výživného.

Súd mal prejudiciálne preukázané, že ku dňu 11.11.2014 už boli maloleté deti výlučne v osobnej
starostlivosti matky ako dôsledok ukončenia striedavej osobnej starostlivosti na základe právoplatného
rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode /

právoplatnosť 30.1.2014/, v konaní ktorom súd výživné na mal. deti neupravoval.
Súd ďalej prihliadal na skutočnosť, že od právoplatnosti tohto rozsudku dňa 30.1.2014 nedošlo na
strane mal. detí k žiadnej zásadnej zmene pomerov, ktoré by výraznejšie odôvodňovali nárast potrieb
maloletých detí aj s prihliadnutím na vývoj životných nákladov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
prihliadalnavýpoveďmatky,ktorávyčíslila odôvodnenépotrebymaloletýchdetívčasekonaniaorozvod

ako aj v čase konania o tomto návrhu, od doby ktorej uplynul jeden rok s nárastom cestovných nákladov
na strane mal. U. o sumu 50 eur mesačne.

Aktuálne náklady Pôvodné náklady
mal. U. 319,- eur mesačne mal. U. 200,- eur mesačne /nárast o 119 eur mesačne

mal.P. 233,- eur mesačne mal.P. 150,- eur mesačne/ nárast o 83 eur mesačne
mal.A. 202,- eur mesačne mal.A. 150,- eur mesačne /nárast o 52 eur mesačne

spolu:754,- eur mesačne spolu: 500,- eur mesačne,

V čase pôvodnej úpravy matka bola nezamestnaná, príjem otca bol cca 500- 800 eur mesačne.
Aktuálne je príjem otca je 320-400 eur mesačne a príjem matky je 400-450 eur mesačne.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nemal súd preukázaný nárast odôvodnených potrieb na strane
maloletých detí od posledného právoplatného rozsudku v rozsahu, ktorý súdu vyčíslila matka, čiastočný
nárast potrieb nastal len na strane mal.U. o sumu 50 eur mesačne ako cestovné náklady. Aj podľa
úvahy súdu je preto dôvodné tvrdenie otca, že vyčíslenie odôvodnených potrieb maloletých detí po
ukončení striedavej starostlivosti matka nadhodnotila a tento nekorešponduje právu maloletých detí na

takú životnú úroveň, akú dosahujú ich rodičia.
Na strane otca došlo podľa úvahy súdu z vykonaného dokazovania zmenou bydliska a tým aj zmenou
pracovných možností a príležitostí objektívne k poklesu jeho príjmov oproti príjmom, ktoré dosahoval
v mieste posledného spoločného bydliska rodičov ako manželov, nie však podľa názoru súdu v takom
rozsahu, aby súd akceptoval tento pokles pre vyhovenie jeho návrhu prispievať na každé z mal. detí

sumou po 40 eur mesačne.

Pri úprave výšky výživného otca na maloleté deti súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej
vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z
individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je najzákladnejším atribútom

rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby,
ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom
osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší
rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho
vývoji a napredovaní. Naproti tomu ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je

bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich
príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletých detí.Súd má za to, že je možné objektívne požadovať na strane otca príjem minimálne vo výške od 550,-
eur mesačne v čistom, ktorý príjem môže dosiahnuť výkonom práce v závislej činnosti ako mechanik,
ku ktorému má dosiahnuté najvyššie vzdelania. Podporne súd poukazuje na pracovné ponuky pre

daný druh práce na stránke www.naseplaty.sk , rovnako možno objektívne
požadovať od otca čistý príjem vo výške od 630 eur mesačne pre výkon práce robotníka/pomocného
robotníka/, ktorý druh práce aj faktický vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Ak otec zo
živnosti takýto príjem nedosahuje, nemožno jeho vlastné ochudobňovanie zohľadňovať ako dôvod na
zníženie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Rovnako však nie je dôvodná ani

navrhovaná výška výživného na maloleté deti zo strany matky vo výške 160+140+100 . V prípade
vyhovenia jej návrhu by toto výživné predstavovalo spolu záväzok otca vo výške 400 eur mesačne,
pričom k úhrade nákladov vlastnej výživy otca, vrátane nákladov bývania, udržania si zdroja príjmov
ako SZČO ako aj k plneniu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k tehotnej matke jeho nenarodeného
dieťaťa / § 74 ods. 1 Zákona o rodine/ by otcovi zostal príjem nedosahujúci ani výšku spoločensky
uznaného príjmu, pod ktorým nastáva stav hmotnej núdze. Vychádzajúc z uvedeného preto nebolo

možné určiť výživné otcovi na maloleté deti ani v súlade s návrhom matky. Za skutkového stavu, že
otcovi musí zostať príjem minimálne vo výške 200,- eur mesačne na úhradu jeho vlastnej výživy, súd
určil vyživovaciu povinnosť otcovi vo vzťahu ku každému z maloletých detí tak, ako je vo výrokovej
časti rozsudku, ktoré výživné je primerané jeho zárobkovým možnostiam, zohľadňuje existenciu ďalšej
vyživovacej povinnosti na strane otca voči matke jeho nenarodeného dieťaťa, pričom z tohto určeného

výživného bude mať každé z maloletých detí spolu s prídavkami príjem nad sumu životného minima pre
maloleté nezaopatrené dieťa, z ktorého príjmu je v možnostiach matky zabezpečiť všetkým maloletým
deťom úhradu nutných nákladov výživy, na strane maloletej U. aj čiastočnú úhradu zvýšených nákladov
v súvislosti s výkonom štúdia, vo zvyšku odôvodnené potreby maloletých detí bude zabezpečovať matka
primerane svojim zárobkovým a majetkovým pomerom.

Z takto určeného výživného na každé z maloletých detí vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške
vyčíslenej vo výrokovej časti rozsudku, do zročného výživného nebolo možné započítať otcovi žiadne
dobrovoľné plnenie titulom výživného či už v peňažnej alebo nepeňažnej forme z dôvodu, že ho za
rozhodné obdobie ani neposkytoval.

O lehote na zaplatenie zročného výživného na každé z maloletých detí súd rozhodol podľa § 160 ods.
1 OSP tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené a vzhľadom na jeho príjem povolil otcovi dlh
zaplatiť formou splátok, splatných spolu s výživným.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo

začať aj bez návrhu.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 2 OSP.
Písomnévyhotovenierozsudkubolovyhotovenévzhľadomnačasovúnáročnosťapracnosťvpredlženej
lehote, postupom sudcu v súlade § 158 ods.5 OSP.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a OSP)- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie matka a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali odvolania, účinne

voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.