Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/628/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207236
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714207236.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, O., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie 528,27 eura s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava
pod č. EX 11068/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.

5Er/312/2014-15 zo dňa 22.7.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa 5.5.2014 na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02592/12 zo dňa 3.7.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 30 ods.1,3 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka , § 2 písm. d), § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 a uviedol, že záväzok povinného vyplýva zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

22.6.2011 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 200 eur. Konštatoval, že zmluva o úvere účastníkov konania je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Oprávnený predložil rozhodcovskú zmluvu uzavretú s povinným dňa 22.6.2011, ktorú súd
prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho
zákonníka). Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred

Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa
poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom, v zmluve je
oprávneným určený rozhodcovský súd, ktorý má v prípade sporu vec riešiť a mal za to, že v zmluve
formulovaná rozhodcovská doložka znevýhodňuje povinného ako spotrebiteľa, lebo porušuje základnú
zásadu prejednania veci nestranným súdom. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd

prvého stupňa konštatoval, že zmluva o úvere zaväzovala povinného na plnenie, ktoré je právom
nedovolené a odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciezamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo aj to, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného, čo je okolnosťou vylučujúcou ho z
vykonávania exekúcie, pretože výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom

rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Svoj
právny záver založil na Náleze Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č. 322/2010.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.)
a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný

titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd
sapodľanázoruoprávnenéhomalobmedziťlennaskúmanievýrokuexekučnéhotitulu,pretožezákonné

ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu

takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných

práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Uviedol, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú
zmluvu, prípade rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre

zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalej oprávnený namietal správnosť záveru súdu
prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora vychádzal z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a uviedol, že konanie o sťažnostiach
fyzickýchaprávnickýchosôbupravuje§49až§56zákonač.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Oprávnený vyslovil názor, že nález
Ústavného súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho)
konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá
všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Podľa názoru oprávneného skutočnosť,
že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá

sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o
jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo
iba o radového zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom
prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať
podnikateľskúčinnosťspoločnostiV.,s.r.o..Vtejtosúvislostipoukázalajnaďalšiuexistujúcu judikatúru -

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo227/99 zodňa23.9.1999,rozhodnutieNajvyššieho
správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, kde riešia otázku zaujatosti sudcu/
zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto
rozhodnutia sú podľa názoru oprávneného aplikovateľné aj na súdneho exekútora. Zároveň v lehote
na podanie odvolania odstránil vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi

zamietnutá a oznámil súdu meno nového exekútora JUDr. Ivana Nestora so sídlom v Bratislave,
Haburská 49/A.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 13.10.2014 a povinnému dňa 13.10.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3

O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súdprvéhostupňasprávnenevyhovelžiadostisúdnehoexekútoraaneudelilmupoverenienavykonanie
exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a
v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol
vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na
vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti
povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.Predmetnázmluvaoúverespĺňavšetkynáležitostispotrebiteľskejzmluvypodľa§52-§54Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, čo nespochybnil ani oprávnený.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 22.6.2011, zmluvné strany sa dohodli

v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 22.6.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala
zo štandardnej rozhodcovskej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a

teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade

individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je
nedôvodná.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že

z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom

predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o
formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu
o neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve vecne správny.

Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci
konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.

Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Oprávnený v podanom odvolaní oznámil meno nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora so
sídlom v Bratislave, Haburská 49/A. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil uznesenie, ktorým
súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie

pre nespôsobilý exekučný titul, oznámenie nového súdneho exekútora je pre toto konanie už bez
významu, preto sa odvolací súd odvolacou námietkou oprávneného smerujúcou k nedôvodnosti
vylúčenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie nezaoberal. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v tomto prípade ani nedošlo k vylúčeniu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Správne a zákonu zodpovedajúcemu postupu najprv mal súd prvého stupňa podľa § 30

Exekučného poriadku rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania exekúcie, ak mal za to, že sú tu okolnosti, ktoré ho z vykonávania exekúcie vylučujú
a následne, po oznámení mena nového súdneho exekútora oprávneným, mal rozhodnúť o udelení
či neudelení poverenia na vykonanie exekúcie. Len v odôvodnení napadnutého uznesenia uvedené
dôvody, pre ktoré je súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený z vykonávania exekúcie, nie je

rozhodnutím súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.