Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/269/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311221232
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2311221232.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade J. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. D. XXX, štátny občan SR, v 2. rade N.
Č., nar.X.X.XXXX, bytom S. T. D. XXX, štátny občan SR, obaja právne zastúpení advokátom: JUDr.
Eleonóra Zuzáková, so sídlom AK I. T.. X, K. proti odporcom: v 1. rade V.. I. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom
Š., R. X/XX, štátny občan SR, v 2. rade V.. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., R. X/XX, štátny občan SR
obaja právne zastúpení: GARANT PARTNER legal s.r .o., so sídlom Koceľova 9, 811 03 Bratislava, IČO:
36 856 380 o zaplatenie 5.300,00 Eur alternatívne vydanie veci rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcom náhradu trov konania 3.755,23 euro k rukám právneho
zástupcu odporcov do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia so svojim návrhom podaným na Okresný súd v Galante dňa 09.09.2011 v doplnenom
znení v podaní zo dňa 4.4.3013 žiadali uložiť povinnosť odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľke v 1. rade 1.766,67,-Eur a navrhovateľovi v 2. rade 3.533,33,-Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku alternatívne uložiť povinnosť odporcom vydať navrhovateľom časť
parc.č.XXXX/X a to novovytvorenú parcelu o výmere 91 m2 podľa geometrického plánu na tento účel v

konanízabezpečenéhoatonavrhovateľkev1.rade1/3-inuanavrhovateľoviv2.rade2/3-iny.Svojnávrh
odôvodnili tým, že navrhovatelia boli vlastníkmi parc.č.XXXX/X, aj parc.č.XXXX/X záhrady o výmere
551 m2 v kat. území Dlhá nad Váhom zapísaných na LV č. XXXX navrhovateľka v 1. rade v 1/3-ine a
navrhovateľ v 2. rade v 2/3-inách. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2009 parc.č.XXXX/X záhradu o výmere
551 m2 predali odporcom. Pri predaji nedošlo ku geodetickému vytýčeniu predávanej parcely, ale došlo
medzi účastníkmi zmluvy k vytýčeniu pozemku na mieste samom v šírke 20,80 m a v dĺžke 26,5 m,
pričom k meraniu došlo od parc.č.XXXX/X, za začiatok merania sa určil bod 2 m od rodinného domu

stojaceho na tejto parcele. Katastrálnym konaním vedeným pod č.A. XX/XX zo dňa 2S.2.2011 došlo k
zmene výmery parc.č.XXXX/X z výmery 551 m2 na 642 m2 a tým pádom aj ku zmene hraníc medzi
parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré v prírode neboli ohradené plotom. Navrhovatelia, keby mali vedomosti
v čase spísania kúpnej zmluvy o tom, že parc.č.XXXX/X má výmeru nie 551 m2, ale 642 m2, túto by
sme vôbec nepredávali, lebo v časti presahujúcej výmeru 551 m2 mali vybudovanú aj studňu, ktorú
používali na polievanie, mali zabezpečený vstup z ulice na pozemok parc. č. XXXX/X za účelom vjazdu
poľnohospodárskych strojov na vykonanie poľnohospodárskych prác. Za 91m2 /642- 551 =91/ nemajú

zaplatenú kúpnu cenu a na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže kúpna cena sa
dohadovala na m2 a nie za parcelu. Zistili, že novú studňu sa dá vybudovať za 1660 Eur a trhová cena
pozemkov v obci Dlh nad Váhom je okolo 40 Eur/m2 /91 x 40 = 3640 Eur/. Navrhovatelia pri vytyčovaní
stavby odporcov na parc. č. XXXX/X zistili, že budúca stavba je vytyčovaná nad rámec pozemku, ktorýpredali, teda nad rámec 551 m2. Po tomto zistení navrhovatelia vyzvali odporcov, aby nenakladali s
nehnuteľnosťou parc.č.XXXX/X do vyriešenia nezrovnalosti ohľadne výmery s ohľadom aj na kúpnu
cenu, ako aj náhradu za studňu. Na túto výzvu odporcovia nereagovali.

Navrhovateľka v 1. rade pred súdom uviedla, že keď sa dohodli na odpredaji pozemku, tak za prítomnosti
odporcu v 1. rade, jeho otca, jej, jej dcéry a jej zaťa, sami vymerali pozemok, ktorý mal by predmetom
predaja. Tento pozemok leží medzi domom, ktorý vlastní ona a domom jej dcéry, preto začali merať od
domu jej dcéry z uličnej strany tak, že sme odpočítali z uličnej strany od domu dva metre a následne sme
odpočítali 20,80 m. Kde to metrom vymerali, označili to drevenými kolíkmi. Smerom dozadu odmerali

26,50 m a takisto to označili a potiaľ to bolo aj poorané. Toto bola jej podmienka pri predaji, že toľko
pozemku predá, aby jej ostala studňa a vstup do záhrady. Povodne táto parcela bola označená v celosti
ako parc. č. XXXX/X vo výmere 551 m2. V septembri 2009 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Septembri
2010 zistila, že dvaja cudzí chlapi chodia po jej záhrade, pýtala som sa ich, čo tam robia. Povedali
jej, že majú za úlohu vymerať pozemok na výstavbu domu. Na druhý deň, to povedala odporcovi, tento
sa jej vysmial. Tvrdil, že tomu nerozumie, že on si kúpil celú parcelu. V skutočnosti z prednej strany

vymerali tak dom, že namiesto šírky 20,80 metrov parcela má 24 metrov a tým pádom sa znemožnil
jej prístup do záhrady, ktorý používala. Do tejto časti pozemku bola zahrnutá aj studňa, ktorú napriek
jej protestom odporca rozbil.
Navrhovateľ v 2. rade pred súdom uviedol, že celú kúpnu zmluvu vybavovala jeho matka, čiže
navrhovateľka v prvom rade. Matka mu rozprávala, že kupujúcim ukázala, ktorý pozemok sa má predať

a, že pozemok sa má predať až po studňu, čiže až pokiaľ mali studňu, že studňa do predaja už nepadne.
Odporcovia žiadali návrh navrhovateľov v celosti zamietnuť. Potvrdili, že uzatvorili s navrhovateľmi
predmetnú kúpnu zmluvu na kúpi pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 551 m2 vedenej na LV XXXX kat.
územia S. T. D.. Pri zameriavaní stavby odporcov na kúpenej parcele sa zistilo, že hranice predaného
pozemku prebiehajú na inom mieste ako to určili navrhovatelia a zároveň výmera predmetnej parcely je

väčšia ako sa uvádza v katastri nehnuteľností. Odporcovia poukazujú na to, že nie všetky údaje, ktoré sú
predmetom obsahu katastra, nemožno považovať za hodnoverné a záväzné. Taxatívny výpočet týchto
údajov ustanovuje § 70 ods. 2 z.č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon). Nakoľko výmera parcely sa na
uvedenom výpočte ustanovenia § 70 ods. 2 katastrálneho zákona neuvádza nemožno ju považovať
za údaj, ktorý je záväzný a hodnoverný. Z toho dôvodu nie je možné dovolávať sa dobrej viery v

evidenciu nehnuteľnosti, resp. katastru nehnuteľností týkajúcej sa výmery pozemkov. Preto nie je
možné sa dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v katastri nehnuteľností a skutočnou výmerou
neskoršie zistenou. Sú toho názoru, že navrhovatelia mali vôľu previesť celý pozemok a nielen jeho
časť v rozsahu 551 m2. Navrhovatelia pri stanovení výšky kúpnej ceny síce vychádzali z mylných
podkladov, ale tento omyl týkajúci sa výšky kúpnej ceny nedosahuje intenzitu vyžadovanú § 49a OZ

a nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Preto odporcovia na úkor navrhovateľov nezískali žiadne
bezdôvodné obohatenie. Požadovanie náhrady za vybudovanie novej studne nemá oporu hmotnom
práve. V konaní o oprave chyby katastrálneho operátu sa v zmysle rozhodnutia Správy katastra Šaľa zo
dňa9.9.2011,čísloA.XX/XXXX-XXhranicepozemkunezmenili,aledošlolenkzmenevýmerypozemku,
Z tohto dôvodu studňa bola súčasťou pozemku aj pred zmenou výmery predmetného pozemku.

Odporca v 1. rade pred súdom uviedol, že pôvodne chceli kúpiť menší pozemok z dôvodu nedostatku
financií, avšak navrhovateľka si chcela nechať vzadu dva metre, aby mohla prechádzať cez tento
pozemok k dcére, s čím nesúhlasili, a preto sa rozhodli kúpiť pozemok ako celok. Nie je pravda, že by
vytyčovali nejakú výmeru pozemku smerom do dĺžky a šírky. S manželkou sa zhodli, že kúpia parcelu,
ktorá bola označená parcelným číslom v liste vlastníctva vo výmere 510 m2. Pýtal sa navrhovateľky,

kde sú hranice pozemku, ona povedala, že dva metre od dcérinho domu čo zhruba aj sedí a pýtal
sa, či ten plot, ktorý je vystavaný pri pozemku navrhovateľky, či je hranica. Na to dostal odpoveď, že
žiadny plot tam nie je. Na to mal požiadavku, aby boli hranice vytýčené geometrickým plánom. Dostal
odpoveď, že keď bude stavať dom, nech sa hranica zameria. Požiadal projektanta o naprojektovanie
stavby rodinného domu. Vtedy zistili, že hranica medzi pozemkami nie je tam, kde to navrhovateľka si

myslí.Hranicamedzipozemkamivymeranádodnešnéhodňavreálynieje,keďževšakdozákladovjeho
domu vyšla studňa navrhovateľky, tak pokračoval v stavbe s tým, že čerpadlo zo studne a prípojkovú
trubicu si dali odmontovať navrhovatelia. Rodinný dom bol postavený, doposiaľ nebol skolaudovaný.
Pred súdom potvrdil, že pred uzavretím kúpnej zmluvy na jeho dotaz, kde má byť hranica pozemku
zo strany navrhovateľky dostal odpoveď, že jeden meter pred studňou a bolo mu povedané, že sa mu

predáva 551 m2 pozemku.
Odporkyňa v 2. rade pred súdom uviedla, že väčšinu tohto prípadu riešil manžel (odporca v 1. rade), v
tom čase bola tehotná a následne mala v starostlivosti maloleté dieťa. Spomína si, že asi dvakrát sa bola
pozrieť na predmetný pozemok a sa zhovárala aj s navrhovateľkou v 1. rade. K žiadnemu vymeriavaniupozemku však neprišlo, čo ju dosť prekvapilo. Prvé problémy podľa jej názoru nastali až vtedy, keď došlo
k zameraniu stavby a vtedy im bolo oznámené, že budú problémy so stavebným pozemkom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkom Y. H., I. H., I.

G., J. H., K. G., V.. Z. D., oboznámením listín a to listov vlastníctva, kúpnou zmluvou s návrhom na
vklad a rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva, rozhodnutiami správy katastra, geometrickým plánom,
spisovým materiálom o stavebnom konaní pred OÚ Dlhá nad Váhom a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 8.2.1988 bol vyhotovený Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX Geodéziou .p. Bratislava MO
Galanta, ktorý bol overený SG Galanta podľa ktorého došlo k rozdeleniu pozemkov vedených na LV

č. XXX kat. územia S. T. D. parc. č. XXXX/X zast. plocha a dom s.č. XXX vo výmere 958 m2, parc. č.
XXXX/X záhrady vo výmere 1153 m2 (celkom 2111 m2) na parc. č. XXXX/X zast. plocha a dom s.č. XXX
vo výmere 958 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 551 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere
602 m2 (2111 m2).
U Správy katastra Šaľa na výpise z katastra nehnuteľností zo dňa 27.06.2007 na LV č. XXXX kat.
územie S. T. D. na strane A : majetková podstata, je evidovaná nehnuteľnosť parcely registra „C“

evidované na katastrálnej mape parc. číslo XXXX/X záhrady vo výmere 551 m2, parc. č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 958 m2, stavby - dom s.č. XXX na parc. č. XXXX/X. Na
strane B : vlastníci a iné oprávnené osoby ako vlastníci sú vedený J. Č. (navrhovateľka v 1. rade) v
spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku., N. Č. (navrhovateľ v 2. rade) v spoluvlastníckom podiele 2/3 k
celku. Titul nadobudnutia vlastníctva tvorila notárska zápisnica T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/

XXXX napísaná na Notárskom úrade v Šali dňa 9.3.2007 notárkou JUDr. Alenou Kovácsovou zmluva
o deľbe a darovacia zmluva, na základe ktorej navrhovatelia a svedkovia Y. H. a I. H. si usporiadali
vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti v tom čase vedenej na LV č. XXX parc. č. XXXX/X záhrady o
výmere 551 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 958 m2 a parc. č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 602 m2 ktoré v tom čase boli v podielovom spoluvlastníctve

navrhovateľov a svedkyne H. u každého v 1/3 k celku. Podstatou tejto zmluvy bolo to, že pozemok
parc. č. XXXX/X vo výmere 602 m2 s rozostavaným rodinným domom po zameraní pozemku GP č. X/
XXXX zo dňa 13.2.2007 a overený SK Šaľa dňa 27.2.2007 dostal do výlučného vlastníctva svedkov
H. a ostatné pozemky sa dostali do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov tak ako už je vyššie
uvedené. Toto bolo zaevidované v katastri v uvedenom stave napriek tomu, že ku geometrickému

plánu bola pripojená poznámka V.. Z. D. zo SK Šaľa: „... v geometrickom pláne č.XXX-XXX-XXXX-XX
na oddelenie parc.č.XXXX/X (predloha č.246) došlo zrejme ku chybne určenej šírke pozemku - 26,20
m‚predchádzajúcegeometricképlányč.XXX-XXX-XXXX-XX,XXX-XX&XXXX-XX(predlohač.192,199)
a aj mnou zameraná skutočnosť sa prikláňajú ku správnej hodnote 27,20m...“. V predchádzajúcom
období nehnuteľnosti (presne ako boli vyššie identifikované aj čo do výmery a evidované v katastri

nehnuteľnosti) do svojej smrti mal vo vlastníctve v celku N. Č. (zomrel dňa 2.3.2000). Túto nehnuteľnosť
potom zdedili ako zákonný dedičia: navrhovateľka v 1. rade ako manželka, navrhovateľ v 2. rade ako
syn, svedkyňa H. ako dcéra každý v 1/3 k celku (viď. Osvedčenie o dedičstve D 160/00, Dnot.159/00).
Medzi navrhovateľmi a odporcami bola uzavretá kúpna zmluva v Šali dňa 11.09.2009, podľa ktorej
predávajúci v rade 1 je podielovým spoluvlastníkom nasledovnej nehnuteľnosti: pozemku parcela

registra C č. XXXX/X - záhrady o výmere 551 m2, ktorý je umiestnený v zastavanom území obce,
nachádzajúceho sa v kat. území Dlhá nad Váhom, obec Dlhá nad Váhom okres Šaľa a zapísaný v
spoluvlastníckom podiele 1/3 na LV č. XXXX, na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 183,66666
m2, predávajúci v rade 2 je podielovým spoluvlastníkom nasledovnej nehnuteľnosti: pozemku parcela
registra C č. XXXX/X - záhrady o výmere 551 m2, ktorý je umiestnený v zastavanom území obce,

nachádzajúceho sa v kat. území Dlhá nad Váhom, obec Dlhá nad Váhom, okres Šaľa a zapísaný v
spoluvlastníckom podiele 2/3 na L V č. XXXX; na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 367.333334
m2. Takto identifikovanú nehnuteľnosť odporcovia si kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Kúpna cena za predmet kúpy uvedený v čl. 1 ods. 1 a ods. 2 zmluvy bola dohodnutá vo výške
10 € (slovom: desať eur) za 1 m2. Podpisy predávajúcich na kúpnej zmluve boli overené dňa 11. 9. 2009

ma MÚ v Šali. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku kúpenej nehnuteľnosti
presne označenej v návrhu aj výmerou podali na SK v Šali odporcovia dňa 11.9.2009. Správa katastra
Šaľa, Staničná 23, 927 01 Šaľa ako orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) vydal
dňa 6.10.2009 podľa ustanovenia § 31 ods. 4 katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu

vlastníckeho práva č. 1301/2009 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Dlhá nad Váhom zapísaným
na liste vlastníctva č. 1551, a to pozemok pare. č. XXXX/X, záhrada o výmere 551 m2 v celosti na
základe právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. 09. 2009 v prospech odporcov. Podľa toho
bol vydaný výpis z katastra nehnuteľností kat. územia Dlhá nad Váhom na nové LV č. XXXX parcelyregistra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X záhrady vo výmere 551m2 pre
vlastníkov odporcov v podiele 1/1.
Z pripojeného spisového materiálu Obecného úradu v Dlhej nad Váhom č. XXXX/XXX/GA o stavebnom

konaní bolo zistené, že odporca v 1. rade dňa 13.7.2010 doručil obecnému úradu žiadosť o stavebné
povolenie pre novostavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 551 m2
kat. územie Dlhá nad Váhom ktoré je v jeho vlastníctve podľa LV č. XXXX. Bol pripojený predmetný list
vlastníctva zo dňa 18.5.2010 v ktorom boli uvedené vyššie označené údaje. Bolo pripojené „Stanovisko
k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom území Dlhá n/V“ od Obvodného

pozemkového úradu v Nových Zámkoch zo dňa 26.4.2010 podľa ktorého predmetná stavba je navrhnutá
na poľnohospodárskom pozemku v katastrálnom území Dlhá n/V nachádzajúcom sa v hraniciach
zastavaného územia obce Dlhá n/V k l. l. l990 v nasledovnom rozsahu: parcela X. XXXX/X časť záhrady
vo výmere 275 m2. Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch súhlasil s navrhovaným zámerom
stavby na poľnohospodárskej pôde za dodržania stanovených podmienok. Projektovú dokumentáciu
na stavbu pripravila J. H., projektantka. Dňa 27.7.2010 na Obecnom úrade v Dlhej nad Váhom sa

uskutočnilo ústne konanie o povolení stavby rodinného domu s dvojgarážou. Zúčastnili sa ho okrem
iných aj stavebníci ako i navrhovateľka v 1. rade. Tu sa oboznamovalo umiestenie predmetnej stavby
v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou. Podľa tohto záznamu nikto sa k návrhu nevyjadril
a žiadne návrhy prednesené neboli. Na základe toho bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú
stavbu na parc. č. 2414/2 pod č. 2010/305-003/GA dňa 27.7.2010.

Svedkyňa J. H. pred súdom uviedla, že a ona robila projekt na rodinný dom odporcov. V tom čase dostala
od odporcu digitálnu mapku z katastra a hoci nebol vyhotovený geometrický plán, zistila, že podľa
tej digitálnej mapy je pozemok väčšej výmery parcelného čísla, ako je uvedené na liste vlastníctva. Z
digitálnej mapky zistila, že šírka pozemku je väčšia, na čo ju upozornil odporca. Nevidela predmetnú
kúpnu zmluvy, a nevedela čo bolo predmetom kúpy ani to v akej výmere pozemok sa kupoval, ani to,

že by tam bola nejaká studňa. Vyhotovila projekt rodinného domu a umiestnila ho do terénu. Odporca ju
na to neupozornil, že by v tomto o teréne bola studňa a, že by hranica kupovaného pozemku mala byť
pred touto studňou. Potom čo zistila z digitálnej katast. mapy, že pozemok má vyššiu výmeru pozornila
odporcu, že by bolo lepšie, pokiaľ by si dal geometrickým plánom vymerať pozemok a dal vytýčiť hranice.
Následne bola upozornená, že tam pravdepodobne kataster urobil chybu.

Svedkyňa I. G. pred súdom uviedla, že ako susedka účastníkov konania bola účastníčka stavebného
konania pre stavbu odporcov. Na obecnom úrade sa ju pýtali, či súhlasí s tým, aby tam bola umiestnená
stavba odporcov. Ona na to povedala, že pokiaľ ich vlastnícke pravá k záhrade nebudú narušené, tak s
tým súhlasí. Pamätá si to, že bola tam nejaká úradná osoba a pýtala sa odporcu, či mu takýto pozemok
na stavbu stačí, na čo odporca povedal, že áno, pretože v prípade potreby si zvyšok pozemku od

navrhovateľky dokúpi. Navrhovateľka v prvom rade na to mu povedala, že nemieni žiadny pozemok už
predávať, lebo je to synovo dedičstvo po otcovi. Už len na to si spomína, že raz na jeseň boli s vnučkou
záhrade a videla, že prišiel odporca vytrhol zo zeme studňu (pumpu). Potom navrhovateľka a odporca
po sebe kričali.
Svedok I. H. (zať navrhovateľky v 1. rade) pred súdom uviedol, že bol prítomný, keď merali pozemok,

ktorý mal byť predmetom predaja. Bol tam prítomný aj odporca so svojím otcom. Zisťovali, čo má byť
predmetom predaja v prírode, lebo svokra bola rozhodnutá, že predá 551 m2 zo záhrady odporcom. Tak
to aj vychádzalo v prírode, keď vymerali meracím pásom. Odpočítali dva metre od hranice jeho domu,
pretože tam mala byť hranica pozemkov medzi jeho pozemkom a predať sa majúcou záhradou. Na tejto
hranici on držal začiatok pásu, svokra za prítomnosti odporcu a jeho otca pás vyťahovala až po hranicu

približne 1 m od studne, pretože až potiaľ mienila predať predmetný pozemok. Vyšlo to cca na 20,80
m po šírke a takto spolu dĺžkou vychádzalo 551 m2. Tu bol uložený na hranici pozemku železný kolík
zo strany jeho domu a z druhej strany nejaký drevený kolík používaný pre záhradkárske účely. Odporca
v prvom rade a aj jeho otec boli stopercentne uzrozumení s tým, že svokra studňu a pozemok popri
studni nemieni predať.

Svedkyňa Y. H. (dcéra navrhovateľky v 1. rade) pred súdom uviedla, že predmet kúpy tvoriaci pozemok
sa nachádza sa medzi rodinným domom, ktorý vlastní ona a jej manžel a matkiným rodinným domom.
Matka spolu s jej manželom premerali pozemok, keďže matka mienila predať z tohto pozemku pozemok
tak, aby hranica predaného pozemku bola 2 metre od jej pozemku do vzdialenosti 1 meter od studne,
ktorá nemala spadať do predaja. Ona sa vymeriavania osobne nezúčastňovala, len brala matke a

manželovi kalkulačku.
Svedok K. G. (otec odporcu v 1. rade) pred súdom uviedol, že pôvodne syn chcel kúpiť 4 áre ale
navrhovateľka v 1. rade mu povedala, že to predá len v celosti. Syn premýšľal nad tým, či to kúpi v
celosti, až napokon s tým súhlasil. Kupoval pozemok podľa listu vlastníctva. Keď upratali pozemok adostali výkresy na osadenie domu, sa mu to nezdalo, lebo podľa osadenia domu mal byť pozemok širší,
ako bol pôvodne určený. Žiadneho vymeriavania a vykolíkovania pozemku sa nezúčastnil.
Správa katastra Šaľa v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „katastrálny zákon“) z vlastného podnetu začala katastrálne konanie o oprave chyby v
katastrálnom operáte na liste vlastníctva c. 155, katastrálne územie Dlhá nad Váhom. Listom č. A. XXX/
XXXX zo dňa 23.12.2010 Správa katastra Šaľa upovedomila účastníkov konania o začatí katastrálneho
konania o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností a navrhla zrušiť nesprávny zápis výmery

parcely registra X.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX katastrálne územie S. T. D. a navrhla zapísať správnu výmeru 1.006 m2. Zápis
parciel č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 439 m2 , č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 958 m2, č. XXXX/X - záhrady s výmerou 1 153 m2, č. XXXX/X - záhrady s výmerou
1 310 m2 , č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 367 m2 a č. XXXX/X - záhrady o výmere 478 m2 do evidencie nehnuteľností (ďalej len

EN) bol vykonaný na základe geometrického plánu č. S.-XX-XXX-XXX-XX zo dňa 15.07.1960 a poľného
náčrtu vyhotoveného v októbri 1965 pod položkou výkazu zmien (ďalej len „pvz.“) č. 7/66. Vo vyššie
uvedenom geometrickom pláne bola výmera určená planimetrovaním, avšak v prípade parciel č. XXXX/
X a č. XXXX/X, nesprávne. Okrem iných v v tomto správnom konaní bolo zistené, že Zmluva o zámene
nehnuteľností a deľbe nehnuteľností zo dňa 19.03.1974, zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Galante

pod č. R. I. XX/XX, bola do operátu evidencie nehnuteľností zapísaná dňa 13.05.1974 pod položkou
výkazu zmien č. 1/14. Do novozaloženého L V č. XXX bol vykonaný zápis pozemku s parcelným č.
XXXX/X - záhrady o výmere 551m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 958 m2. Dňa 26.02.1988
bola Stredisku Geodézie v Galante doručená žiadosť o zápis novoutvoreného stavebného pozemku
s parcelným č. XXXX/X o výmere 602 m2 do operátu evidencie nehnuteľností, ktorý vznikol podľa

priloženého geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 05.02.1988 na oddelenie parcely č.
XXXX/X - záhrada o výmere 602 m2 z parcely č. XXXX/X, kde však bola uvedená nesprávna zvyšková
výmera 551 m2. Uvedená skutočnosť bola do operátu evidencie nehnuteľností zapísaná dňa 12.04.1988
pod pvz. č. X/XX. V tomto geometrickom pláne však bola nesprávne uvedená miera medzi pozemkami
s parcelnými č. XXXX/X a č. XXXX/X, a to 26,20 m, namiesto 27,20 m a tým aj výmera pozemku s

parcelným č. XXXX/X bola vypočítaná z nesprávnych mier, t.j. 23 x 26,2 = 602 m , čím došlo k zníženiu
výmery. Dňa 09.03.2007 bola vo forme notárskej zápisnice sp. zn. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX spísaná
Zmluva o deľbe a darovacia zmluva, uzatvorená medzi J. Č., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, N. X., rod. X.,
nar. XX.XX.XXXX, Katarínou H., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX a I. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Dlhá nad Váhom, zapísané na

L V č. XXX, avšak s nesprávnymi výmerami parciel č. XXXX/X - záhrady o výmere 551 m2, č. XXXX/
X - zastavané plochy o výmere 602 m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 958 m2. Návrh na
vklad predmetnej zmluvy bol zaevidovaný pod č. D. XXX/XX, pričom jeho prílohou bol geometrický plán
na zameranie rozostavanej stavby na parcele č. XXXX/XX č. 4/2007 zo dňa 13.02.2007. Rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudlo právoplatnosť dňa

27.06.2007 a zápis do operátu katastra nehnuteľností bol vykonaný pod pvz. č. XX/XX, pričom parcela č.
XXXX/Xač.XXXX/Xboliprepísanédonovozaloženéholistuvlastníctvač.1551.Podkladomtejtozmluvy
bol geometrický plán č. X/XXXX zo dňa 13.02.2007 na zameranie nadstavby na parcele č. XXXX/X,
pričom výmera pozemku s parcelným č. XXXX/XX bola odpočítaná z nesprávnej výmery 602 m pozemku
s parcelným č. XXXX/X.

Predmetom konania o návrhu na vklad č. V XXXX/XXXX bola kúpna zmluva uzatvorená dňa 11.09.2009
medzi J. Č. a N. Č. ako predávajúcimi a V.. I. G. a V.. I. G. ako kupujúcimi. Predmetom prevodu
boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území S. T. D., zapísané na LV č. XXXX ako
parcela registra X.-Y. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 551 m2, pričom predávajúca J. Č. bola
podielovou spoluvlastníckou predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku

a predávajúci N. Č. bol podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 k celku.
Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.10.2009 a do operátu katastra nehnuteľností, do LV č. XXXX, bolo zapísané dňa 06.10.2009 pod
pvz. č. XX/XX. Katastrálny úrad následne zistil, že k vyššie citovanej kúpnej zmluve nebol vyhotovený
žiadny nový geometrický plán, pričom výmera parcely č. XXXX/X je predmetom ďalšej opravy chyby v

operátekatastranehnuteľností.SprávakatastraŠaľanazákladevyššieuvedenýchskutočnostívykonala
kontrolné meranie v teréne v systéme JTSK a dňa 21.12.2010 vyhotovila nový záznam podrobného
merania zmien č. XXX v ktorom bola z konštrukčných mier medzi identickými bodmi obnovená aj hranica
medzi parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktorá predtým bola len hranicou druhov pozemkov v rámcijedného LV č. XXXX, avšak bez oplotenia. Zo súradníc záznamu podrobného merania zmien (ďalej len
ZPMZ) č. XXX boli postupne vypočítané kontrolné omerné miery medzi jednotlivými podrobnými bodmi v
systéme JTSK. Následne správa katastra porovnala tieto miery s geodetickými mierami geometrického

plánu č. S.-XX-XXX-XXX-XX, geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX, geometrického plánu č.
X/XXXX, poľným náčrtom z októbra 1965 a so zákresom v katastrálnej mape a došla k záveru,
že sú zhodné v rámci dovolenej odchýlky medzi dĺžkou meranou a vypočítanou zo súradníc podľa
Smernice na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností č.
S XX.XX.XX.XX.XX, vydanej Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. Na základe všetkých vyššie

uvedených skutočností a z podrobných bodov F. Č.. XXX bola vypočítaná správna výmera pozemku
s parcelným č. XXXX/X, ktorá je 1 006 m2. Správa katastra Šaľa dospela k záveru, že je potrebné
vykonať opravu nesprávneho zápisu výmery nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Dlhá nad Váhom, zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 958 m2 a zapísať správnu výmeru tejto parcely, ktorá predstavuje 1 006 m2. Správa katastra
Šaľa dňa 26.01.2011 vydala rozhodnutie č. A. XXX/XXXX-XX, ktorým v registri X.-Y. listu vlastníctva č.

XXXX, katastrálne územie S. T. D.: zrušila nesprávny zápis výmery parcely registra X.-Y. Č.. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2 a zároveň do LV č. XXXX, katastrálne územie S. T.
D. správne zapísala výmeru parcely registra X.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 006 m2. Na odvolanie v tomto konaní navrhovateľov Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím č. A. X/
XXX W.-X/Fi zo dňa18.03.2011 odvolanie účastníkov konania: J. Č., rod. H. a N. Č., zamietol a potvrdil

rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. A. XXX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2011, ktorým Správa katastra Šaľa
rozhodlaoopravechybyvoperátekatastranehnuteľnostítak,ženalistevlastníctvač.XXXX,katastrálne
územie Dlhá nad Váhom zrušila nesprávny zápis výmery parcely registra X.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 958 m2 a zapísala správnu výmeru 1 006 m2. Toto rozhodnutie malo potom
vplyv aj na výmeru parc. č. XXXX/X u ktorej sa výmera pozemku zmenila z 551 m2 na 642m2.

Svedok V.. Z. D. pracovník Správy katastra šaľa pred súdom k tomu uviedol, že keď v roku 1965 došlo
k zlučovaniu predmetných parciel, nastala chyba, lebo následne bolo zistené pri opätovnom premeraní,
že došlo k nezapočítaniu zvyškovej parcely vo výmere 91 m2 pri parcele XXXX/X a u parcele XXXX/X
zastavaná plocha o 48 m2. V januári 2011 preto pristúpili k odstráneniu chýb, lebo museli komplexne
riešiť chyby u všetkých troch parcelách.

Po takto vykonanom dokazovaní súd medzitýmnym rozsudkom číslo konania XX X. - XXX zo dňa 15.
júla 2013 určil, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľmi a odporcami o prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti zo dňa 11. 9. 2009 odporcovia nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v celosti nehnuteľnosť vedenú na Správe katastra Šaľa katastrálne územie S. T. D. parcelné
číslo XXXX/X záhrady o výmere 551 m2.

Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním odporcov. Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania
24 CO /385/2013 - 120 zo dňa 2. júla 2014 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami odvolateľov, ktoré poukázali na to,
že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola predmetná parcela definovaná výmerou 551 m2. Výmera parcely
však nie je zahrnutá do taxatívneho výpočtu záväzných údajov katastra podľa § 70 ods. 2 katastrálneho

zákona, nie je teda záväzným údajom podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Výmera parcely je
hodnoverným údajom len pokiaľ sa nepreukáže opak. Vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola
a nie je záväzným údajom evidencie nehnuteľností, nemožno sa s odstupom času dovolávať rozdielu
medzi výmerou uvedenou v evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou
výmerou. Výmery parciel môžu byť dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu

pozemku ako samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov, či na platnosť právneho úkonu,
ktorého predmetom bol prevod pozemku u ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene
výmery (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30 Cdo 2552/2006, 22 Cdo 2271/2006, 30
Cdo 1504/2007).
Súd 1. stupňa po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie znaleckým

posudkom znalca V.. D. H. číslo 4/2014, v ktorom znalec, geometrickým plánom číslo XX/XXXX zo
dňa 20. januára 2015 (overeného 28. januára 2015) vytvoril nové pozemky parcelného čísla registra
„X. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 14 m2 a XXXX/XX záhrady vo výmere 77 m2,
ktoré parcely majú spolu výmeru 91 m2, čiže výmeru, ktorú požadujú alternatívne navrhovatelia od
odporcov vydať. Zároveň týmto geometrickým plánom došlo aj k určeniu hranice pozemku parcelného

čísla XXXX/X záhrady vo výmere 551 m2, ktorá podľa dohodnutej výmery mala byť prevedená do
vlastníctva odporcov.
Súd 1. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po takto prevedenom dokazovaní dospel k
nasledovnému právnemu záveru:Podľa ustanovenia § 80, písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustanovenia § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o

prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre
uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom a ako taký musí spĺňať
požiadavky stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ustanoveniami § 37 a
nasl., pre právne úkony ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 34 Obč. zák.).
Právny úkon musí byť, okrem iného, určitý (§ 37 ods. 1), nesmie obsahom alebo účelom odporovať
zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39), musí byť urobený v písomnej

forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 40 ods. 1 a § 46). Len pri dodržaní
uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky
podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľnosti - jej účastníkov predmetu kúpy a
kúpnej ceny - a to ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený
len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 21. februára 1997 sp.zn. 3 Cdo 137/96).
Podľa § 4 ods. 1 o 3 z.č. 162/1995 Z.z. - o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
(ďalej už len ako „zákon o katastri nehnuteľností“)práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len

„poznámka“).Zápisyprávknehnuteľnostiammajúprávotvorné,evidenčnéalebopredbežnéúčinkypodľa
tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení
sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové

určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom
pláne s vyznačením jej parcelného čísla.
Podľa § 7 písmeno a,b,c,d,e zákona o katastri nehnuteľností, kataster obsahuje tieto údaje: geometrické
určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, parcelné čísla, údaje o parcelách
registra“ C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra“ E“ evidovaných na mape

určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k
zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych
a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov
do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitných
poľnohospodárskych jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané

údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o
vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam, ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o

bodových poliach, sídelné a nesídelné geografické názvy.
Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona o katastri nehnuteľností Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosťalebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad

splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je
spôsobilá zmluva, ktorá obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa
parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií pozemku evidovaného ako parcela registra
„C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku súpisného čísla stavby a parcelného

čísla pozemku na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia,
čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.
Podľa § 46 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach

k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve,
verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický
plán.
Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,

geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

V kúpnej zmluve nie je predmet kúpi určitý pokiaľ neurčuje presnú identifikáciu prevádzanej časti
pozemku s odkazom na geometrický plán. Zmluva o nehnuteľnostiach musí mať písomnú podobu (§
46 Občianskeho zákonníka) pod hrozbou neplatnosti takejto zmluvy (§ 40 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona údaje katastra a to parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti, názov a geometrické určenie katastrálneho územia sú záväzné pre právne úkony

týkajúcich sa nehnuteľností vedených v katastri. Pozemky na listinách, ktoré sú podkladom pre zápis do
katastra označené parcelnými číslami a názvom katastrálneho územia v, ktorom ležia, ak sú predmetom
prevodu vlastníckych práv v časti pozemkov, musia byť tieto časti v listine označené s odkazom na
geometrickýplán,ktorýjeneoddeliteľnousúčasťoulistinypodľa,ktoréhomábyť prevedenýzápis.Prejav
vôle musí byť daný obsahom listiny pod sankciou neplatnosti, nestačí že účastníkom právneho úkonu je

jasné čo je predmetom zmluvy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29 Cdo 2098/99 z 30.10.2000,
Cdon227/96z31.7.96).Vzmluvekdeniejeuvedenéparcelnéčísloprevádzanejnehnuteľnostijetakáto
zmluva neurčitá a tým neplatná. Individualizácia nehnuteľností musí byť natoľko určitá aby bola i tretím
osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľností a ktoré časti pozemku sú predmetom právneho úkonu.
Je vylúčené, aby bola napravovaná (nahradzovaná) vôľa účastníkov i súdom. Označenie časti pozemku

bez uvedenia parcelného čísla a s vymedzením rozsahu častí novej vzniknutej parcely písomným
vyjadrením približnej výmery nepostačuje ( pozri aj rozsudky NS ČR Cdon 1900/96 z 28.1.1998, 33 Odo
273/2001 z 21.6.2001
Kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností - časti pozemku - ktorý ešte nie je identifikovaný v katastri
nehnuteľností, je určitá len vtedy, ak táto časť pozemku je označená na pripojenom geometrickom pláne,

potvrdenom katastrálnym úradom, ktorý musí tvoriť s ňou jedinú listinu ( pozri aj už citovaný Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. februára 1997 sp.zn.3 Cdo 137/96).
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania je perfektným právnym úkonom. V kúpnej zmluve bol jeho predmet náležitým
a určitým spôsobom identifikovaný nevzbudzujúci žiadne pochybnosti čo tvorí predmet prevodu

vlastníctva.Predmetprevoduvlastníctvatvoriacanehnuteľnosťbolapresneoznačenápodľadostupných
záväzných údajov katastra podľa parcelného čísla, druhu pozemku, a katastrálneho územia. Niet
pochybností o tom, čo mienili predávajúci predať a kupujúci kúpiť, pretože v tomto smere zmluva bola
dostatočne určitá a jasná. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola dostatočne identifikovaná v zmluve v
súlade s dostupnými záväznými údajmi v katastri nehnuteľností a medzi účastníkmi neboli pochybnosti

o tom čo je predmet prevodu nebolo za potreby k predmetnej kúpnej zmluve pripojiť nový geometrický
plán. Napokon toto v konaní o povolení vkladu z predmetnej zmluvy ani samotný orgán katastra
nehnuteľnostínepožadovalodúčastníkovkonaniaavkladpovolil.Týmmomentomnastaliprávneúčinky,
ktorými sa menili vlastnícke práva k predanej nehnuteľnosti a to v rozsahu predmetu predaja. Na tomtomieste je potrebné opätovne poukázať na záväzný právny názor vyslovený už vo vyššie citovaných
súdnych rozhodnutiach, že vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola a nie je záväzným údajom
evidencie nehnuteľností, nemožno sa odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v

evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu
byť dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného
predmetu občianskoprávnych vzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod
pozemku u, ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery. Preto nie je možné
odvolávať sa na neplatnosť zmluvy respektíve neurčitosť zmluvy z dôvodu zmeny výmery pozemku ku,

ktorému došlo v danom prípade v nasledujúcom katastrálnom konaní. Súd 1. stupňa už konštatoval v
predchádzajúcomsúdnomrozhodnutí,vyhodnotiacvšetkydôkazysamostatneavovzájomnejsúvislosti,
že ide v súdenom prípade platnú kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli účastníci medzi sebou o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá obsahuje všetky záväzné údaj požadované v katastri nehnuteľností,
preto návrh navrhovateľov na doplatenie fiktívne určenej kúpnej ceny, prípadne vydania časti pozemku,
ktorý bol zistený a určení v nasledujúcom katastrálnom konaní ako väčší rozsah výmery pozemku, ktorý

bol pôvodne nesprávne evidovaný, nie je dôvodmi a preto súd tento návrh zamietol.
Súd procesne úspešným odporcom priznal nárok na náhradu trov konania z titulu ich právneho
zastúpenia, podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcov, v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
Hodnota jedného úkonu právnej služby, podľa advokátskej tarify, v danom prípade činí 180,93 euro.
Právny zástupca odporcov vo veci vykonal 13 meritórnych úkonov právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia,písomnévyjadreniezodňa22.11.2011,účasťnasúdnompojednávaní15.6.2012,písomné
podanie vo veci samej zo dňa 6. 9. 2012, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 24. 9. 2012, dňa 3.
12. 2012, dňa 4. 3. 2013, dňa 13. 5. 2013, dňa 15. 7. 2013, dňa 22. 9. 2014, dňa 25. 5. 2015, písomné
odvolanie zo dňa 26. 8. 2013, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku na základe výzvy súdu 31. 3.
2015 ), plus 2 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2011 sa rovná 14,82 euro, 4 krát režijný

paušál za úkony právnej služby v roku 2012 sa rovná 30,52 euro, 4 krát režijný paušál za úkony právnej
služby v roku 2013 sa rovná 31,24 euro, 1 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2014 sa
rovná 8,04 euro, 2 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2015 sa rovná 16,78 euro, plus
náhrada hotových výdavkov pri poskytovaní právnych služieb - cestovné na súdne pojednávania 8 krát
z Bratislavy do Galanty a späť po 118 kilometrov motorovým vozidlom Mercedes - BENZ E 280 CDI s

priemernouspotrebou7,5litrovkrát100kilometrovscenouPHM1,20euronaliterspaušálnounáhradou
na 1 kilometer 0,183 euro sa rovná spolu 257,71 euro, plus náhrada za stratu času pri poskytovaní
právnych služieb pri 8 súdnych pojednávaniach v roku 2012 - 3 súdne pojednávania krát 4 polhodiny
krát 12,71 euro, v roku 2013 - 3 súdne pojednávania krát 4 polhodiny krát 13,01 euro, v roku 2014 -
jedno súdne pojednávanie krát 4 polhodiny krát 13,40 euro, v roku 2015 - jedno súdne pojednávanie

krát 4 polhodiny krát 13,98 euro. Spolu náhrada trov právnych služieb takto činí 3.129,36 euro + DPH
sa rovná 3.755,23 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prístupné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný nesplní to čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený má možnosť požiadať
o jeho exekúciu.