Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217377
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217377.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/78/2012-109 zo 16.1.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému a žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

Žalobca sa žalobami doručenými súdu domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť
mu škodu a nemajetkovú ujmu na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť
v exekučných konaniach vedených súdom, v ktorých vystupoval žalobca ako oprávnený, lebo ako
oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a súdny
exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne

príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa
žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach: rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby
označené NZP), rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej
lehote (žaloby označené ZE), zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie (žaloby označené ISTINA RS) resp. rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP).

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody v spojených veciach a nemajetkovej ujmy z dôvodu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol,
že je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je
exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave
konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie o stave

konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia a to dňa
2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, ďalej v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal
sťažnosti na prieťahy v konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovalisúdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok. V žalobách, v ktorých žalobca
namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE)
uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci exekučného konania podal
návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo v zákonom stanovenej

lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora a to napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/304/2006 (pripojeného k sp. zn. 8C/106/2012) súd
zistil, že dňa 25.10.2006 bol súdnemu exekútorovi Bc. Karolovi Mihalovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej P. P. pre vymoženie 254,27 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 2471/06 zo dňa 6.7.2006.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená
súdu dňa 7.11.2006 a dňa 26.3.2007 bolo vydané poverenie pre uvedeného súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie. Dňa 18.11.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho
exekútora,ktoroužiadalpoveriťvykonanímexekúcieJUDr.RudolfaKrutého.Súdzaslaluvedenúžiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o podanie správy v akom štádiu je

exekúcia a aká suma bola doposiaľ vymožená. Dňa 3.2.2011 bol oprávnený súdom požiadaný o zaslanie
zmluvy o úvere. Súdny exekútor Zmluva o úvere bola súdu oprávneným predložená dňa 7.3.2011.
Tunajší súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora uznesením zo dňa 18.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2011. Uznesením zo dňa 11.10.2011 súd čiastočne zastavil
exekúciu, proti uzneseniu bolo podané odvolanie oprávneným. Rozhodnutie o čiastočnom zastavení

exekúcie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.4.2012 a tak uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012.
Súd citoval §§ 109 O.s.p. a dôvodil, že žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Opätovne uviedol, že
s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia tohoto súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení,

nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu
Sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu
ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj
základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/31/2012. Ako dôvod prerušenia konania žalobca
uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/31/2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Z uvedených
dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Súd citoval §§ 3, 5, 9, 15, 17 ods. 1, 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a konštatoval v spojení s §§ 44 ods. 1, 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z., že
predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného

príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu

škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený. Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala
na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Nárok nie je
premlčaný, lebo v konaní č. 8C 106/2012 premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutí
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi. V uvedenej
veci bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté dňa 18.4.2011 a teda žalobný návrh aj v

tomto prípade bol podaný včas.
Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012). Vo veci pôvodne vedenej pod č. 8C 106/2012 k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia
návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného uznesenia č. 13 Er 127/2010 - 9 zo dňa 25.10.2010
bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol na súd oprávneným podaný dňa 20.10.2010, takže o

ňom bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené
skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá
právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj v týchto prípadoch teda žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhoch na
zmenu exekútora v exekučných konaniach. Zo sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných
konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa v prípade jeho návrhu na zmenu súdneho

exekútora mohla týkať sťažnosť zo dňa 23.11.2010 alebo zo dňa 25.5.2011, keďže návrh na zmenu
súdneho exekútora bol v konaní č. 13 Er 127/2010 podaný dňa 20.10.2010. Podľa oboznámených Spr.
však všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených súdom boli považované
za neopodstatnené. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu
nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach,

ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy a návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, preto trovy

účastníkom nepriznal.

V podanom odvolaní žiadal žalobca, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm. f) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.);
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 1 písm. c) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
O.i. namietal odvolateľ, že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces a podotkol, že súd
ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy

informačného systému. Ďalej zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že
súd musí dbať na presvedčivosť svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotí svoje
rozhodnutie tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís
dospel,bolipreširšiuprávnickúverejnosťprijateľné,racionálneapresvedčivé.Súdnevysvetlilvosvojom
rozhodnutí, prečo nedošlo k porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom
stanovenom čase a pre túto nečinnosť aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne
vysvetliteľný dôvod. Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie vnútorne rozporné, síce zistil porušenie práva,
nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujme žalobcovi,
rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné

úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Ďalej namietal,
že aj iný súd, t.j. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11Ncc/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj
na Ústavný súd SR nález IV.ÚS/345/09). Konštatoval odvolateľ, že základné právo na prejednanie a

rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom
súdnom konaní zabezpečený vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti
sudcov musí byť vzaté do úvahy ustanovovanie jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo
nie je zdanie nezávislosti. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesťkonanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za

neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie

došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p., v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), preskúmal rozsudok
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.,

lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku v celom rozsahu
stotožňuje, lebo dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené v odvolaní, lebo
žalobkyňa iba opakuje skutočnosti uvádzané už počas konania (tak ako aj v ďalších veciach, v ktorých
sa koná o hromadných žalobách) na súde prvého stupňa.

Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
Žalobkyňou tvrdená vada konania podľa § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., t.j. že sa jej odňala možnosť konať
pred súdom, nebola zistená, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
Námietka žalobkyne, že rozhodoval vylúčený sudca a nesprávne obsadený súd, teda že vec mala byť
prikázaná inému súdu, keď pripojil iné rozhodnutie krajského súdu k odvolaniu je neopodstatnená, je

síce založené uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd
rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania tam konanej
veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Galanta, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že v konkrétnej
veci, kde rozhodoval nadriadený súd, o.i. sa všetci sudcovia vyjadrili tak, že vyslovili svoju zaujatosť,
lebo vykonávajú funkciu na okresnom súde, ktorý má byť subjektom, ktorý spôsobil žalobcovi škodu,

preto tak rozhodol.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musíísťoskutkovézistenie,nazákladektoréhovecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávne,lebo
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho

posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný
právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.
Ani dôvod podľa § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. nie je daný.
Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,

to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
Keď je rozhodnutie súdu tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho

ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v
takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd nepoužil správny právny predpis a ak súčasne
nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normuvyvodilsprávnezáveryoprávachpovinnostiachúčastníkovkonania),pričomnavecnejsprávnosti

napadnutého rozsudku, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Napokon so všetkými výhradami žalovanej uvádzanými v odvolaní sa súd riadne vysporiadal v
odôvodnení rozsudku.
Treba prisvedčiť argumentom žalovanej vo vyjadrení k žalobe.O. i. vo všetkých prípadoch v exekučných spisoch, kde boli ohľadne žalobcu, ktorý vystupoval ako
oprávnený,boližiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuté,boli
exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo/439/2012, aj ústavný súd vo veci sp.zn. I. ÚS 278/2013, aj IV. ÚS 55/2011, aj keď bola v 1 veci
žiadosť zamietnutá po zákonnej lehote, v konečnom dôsledku je uznesenie právoplatné a nezakladá
nárok na náhradu škody.
Odvolací súd ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 ECdo/3/2013 z 21.10.2013, kde
najvyššísúdriešiacdovolanieprotirozhodnutiuodvolaciehosúduvexekúciipoukázalnaobsahprávana

spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne
aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porovnaj I. ÚS
50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom
konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru odvolacieho
súdu nedošlo podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.
Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je
zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní
a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený

skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods.1, 2
O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., keď
bola úspešná žalovaná v tomto konaní, ale trovy jej žiadne nevznikli a neúspešný žalobca nemá na ich
náhradu právo.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.