Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/59/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010434
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1109010434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, predsedom senátu JUDr. Stanislavom Dutkom, a členmi senátu p. Ladislavom

Potoczkým a p. Ing. Petrom Bónom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2015, v trestnej veci
obžalovanej W. A., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase skutku,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

W. A., X.. D.,
nar. XX.XX.XXXX/XXX v S.T. K.,

bytom I., M. ul. č. XX

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

v období od 10.01.1997 do 30.6.1999 v I. na X. ul. č. X v sídle Fakultnej nemocnice s poliklinikou X.,
ako vedúca mzdového oddelenia z bežného bankového účtu E. X. číslo XXX-XXX/XXXX, vedeného vo

VÚB, postupne, po rôznych finančných čiastkach neoprávnene poukázala na svoje osobné účty vedené
na jej meno v Tatra banke na čísla účtov XXXXXXXXXX/1100 celkovej sumu 71.478,- Sk a číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX celkove sumu 1.906.613,- Sk, v Hypo-Bank Slovakia na číslo účtu XXXXXXXXX/
XXXX celkovo sumu 962.553,- Sk, v HVB Bank, na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX celkovo sumu
862.553,- Sk, predtým vedeného v Bank Austria pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorých odviedla
celkove sumu 521.108,- Sk, pričom v účtovníctve L. I. jednotlivé platby obžalovaná vykazovala ako
odvody do zdravotných poisťovní a to do Prvej východoslovenskej ZP, ZP Mediapharma, ZP Sidéria,
ZP Istota, ZP Sidéria - Istota, hoci v skutočnosti tieto paty neboli realizované, čím pre poškodenú L. I.

spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 4.952.325,- Sk (164.387,07 €),

t e d a

prisvojila si cudziu vec ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu

č í m s p á c h a l a

trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
1.1.2006.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 248 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú zaraďuje pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženie.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanej skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. 2T 37/2013 zo dňa 2.5.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 5.9.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanú zaväzuje k náhrade škody poškodenému Q. E. I., Z.F. X,
XXX XX I., právneho nástupcu L. I., vo výške 164.387,07 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obž. W. A., vyslúchol
tiež zástupkyňu poškodeného JUDr. W. A.Y., tiež vyslúchol svedkov W. Š., Ing. Ľ. B., K. S., JUDr. A.
L., JUDr. O. Ď., O. P., Ing. D. D., A. A., O. K., MUDr. Z. G., znalca JUDr. Ing. K. Č., oboznámil obsah
spisového materiálu vrátane lekárskych správ o zdravotnom stave obžalovanej a predchádzajúcich
odsúdení obžalovanej, na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Dokazovanie v predmetnej veci bolo komplikované lekárskymi správami o pretrvávajúcej
práceneschopnosti obžalovanej, ktorá sa nedostavovala na hlavné pojednávanie viac než jeden rok.
Následne súd pribral do konania zdravotnícku organizáciu na posúdenie zdravotného stavu obžalovanej
ajejmožnostizúčastňovaťsahlavnéhopojednávania.Ažpovypracovaníznaleckéhoposudkuvovzťahu

k možnosti účasti obžalovanej na hlavných pojednávaniach obžalovaná sa začala riadne dostavovať na
hlavné pojednávanie. Podľa znaleckého posudku totiž jej zdravotné ťažkosti spočívajú hlavne v nadváhe
a fajčení, ako aj zanedbaní rehabilitácie a záverom, že obžalovaná sa z hľadiska zdravotného stavu
môže zúčastňovať pojednávaní súdu.
Následne bolo zistené, že zvolený obhajca obžalovanej Dr. Almáši má pozastavenú advokátsku prax,

čo nebolo ani obžalovanou, ani obhajcom súdu oznámené, súd teda z procesných dôvodov vykonal
už vykonané dokazovanie opakovane, aby predišiel možným námietkam neprocesnosti vykonaných
dôkazov. Dokazovanie tak bolo vykonané po dosť dlhej dobe, k čomu ale podľa súdu výrazne prispela
procesnými obštrukciami obžalovaná s obhajobou.

Obžalovaná W. A. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. prehlásila, že zo žalovaného skutku sa cíti
byť nevinná.

Obžalovaná W. A. na hlavnom pojednávaní pred súdom dňa 28.9.2012 uviedla, že vypovedať chce a
bude odpovedať na otázky prokurátora, následne pri opakovanej výpovedi dňa 19.3.2013 využila svoje

právo a odmietla vypovedať, súd teda jej výpovede z prípravného konania i z konania pred súdom
prečítal postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. .
Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, na otázky prokurátora, ako to bolo s vkladnými knižkami,
ktoré boli na meno obžalovanej a na ktoré vkladné knižky boli poukazované neoprávnené platby E. X.
odpovedala, že ona vkladné knižky, na ktoré boli posielané peniaze poškodeného, ktoré predstavujú

spôsobenú škodu v Tatra Banke nemala, ona ich iba otvorila, ale kto ich vyberal to musí uviesť znalec.
Vkladné knižky boli chránené heslom. Neznáma osoba podľa obžalovanej poznala číslo vkladnej knižky,
heslo a mala túto vkladnú knižku fyzicky k dispozícii, bol to námestník Ing. M..
Na otázku prokurátora, aký bol dôvod toho, že Ing. M. mal k dispozícii vkladnú knižku obžalovanej i
jej manžela obžalovaná uviedla, že Ing. M. bol veľmi dobrý človek, čo sa týka špitálu, tomuto chcel

pomôcť, dával peniaze na jednotlivé oddelenia, na zakúpenie počítačov, ani on sa ale pritom neobohatil.
Obžalovaná len založila vkladnú knižku, ktorú odovzdala Ing. M., ktorý potom vyberal peniaze, ale
peniaze mohol vyberať aj niekto iný, aj keď vkladná knižka bola na meno obžalovanej.
ObžalovanávypisovalaplatobnépríkazyaIng.M.Ť.toschvaľoval.Museltoschváliť.Obžalovanánemala
podpisové právo.Podľa obžalovanej mali jednotlivé referentky, ktoré mali prístup do programu VEMA obmedzené
prístupové práva, na tú časť pracovnej náplne, s ktorou pracovali, iba samotná obžalovaná mala
prístupové práva za celé oddelenie.

Obžalovaná nosila platby za poistné do poisťovne Sideria. Ale niekto na to prišiel, že sa do Sidérie
neodvádzalo, lebo tam bola nula, že sa to tam nosilo osobne, na to prišiel Ing. M.. Všetka pošta chodila
cez Ing. M..
Pokyn na odvádzanie hotovosti do poisťovne Sideria dal Ing. M., obžalovaná je len človek, ktorý chápal
situáciu nemocnice, ani Ing. M. ani obžalovaná z tých peňazí nič nemali.

Na otázku prokurátora, či vie menovať čo sa kedy kúpilo pre nemocnicu Ružinov z peňazí, ktoré ona
poslala na svoj účet obžalovaná nevedela uviesť nič.

Zástupkyňa poškodeného JUDr. W. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený nemá k dispozícii
písomnosti iné ako sú písomnosti ktoré sú založené v spisovom materiály vo vzťahu k prejednávanej
veci. Nemocnica nedisponuje ministerským protokolom o vykonanej kontrole, tak ako už bolo uvedené

v písomnom vyjadrení. Zástupkyňa poškodeného sa nevedela vyjadriť k prejednávanej veci, v dobe
skutku v nemocnici nepracovala.

Svedkyňa W. Š. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že obžalovanú pozná, bola jej priamou
nadriadenou v zamestnaní keď svedkyňa pracovala v E. X. ako mzdová účtovníčka.

Čo sa týka konkrétneho výkonu práce, môže uviesť, len to, že žiadna z účtovníčiek nemala prístup do
všetkých častí počítačového programu VEMA, ktorý používali, toto mala výlučne pani A.. Ako účtovníčky
nemohli mať ani priamy styk s bankami, toto mala taktiež výlučne len pani A., ktorá robila rekapitulácie
a závery a tiež odvody do poisťovní. Čísla účtov na odvody vypisovala obžalovaná.
Svedkyňa sa nevedela vyjadriť o vzťahoch Ing. M. a obžalovanej, nemala vedomosť, že by Ing. M. kúpil

niečo pre nemocnicu alebo jednotlivé oddelenia.
Čo sa týka prejednávanej veci, pani Dr. L. podávala trestné oznámenie po tom čo sa zistili tieto
problémy. Ony robili internú kontrolu, informatici dali na CD nosičoch údaje zo systému podľa, ktorých
E. vykonávala styk s bankami, účtovníčky si z tých nosičov údaje vytlačili a mechanicky kontrolovali tieto
údaje. Našli pri tom duplicitné účty, na ktoré boli posielané peniaze dvakrát, aj viackrát, teda duplicitne,

niektoré účty identifikovať vedeli, v niektorých prípadoch išlo o účty manželov, ale účty, ktoré nevedeli
identifikovať, to všetko nahlásili vedeniu. Či bolo trestné oznámenie podané predtým alebo až potom na
základe kontroly, to sa nevie vyjadriť. Účty zdravotných poisťovní, ktoré boli v systéme nekontrolovali,
lebo nevedeli koľko peňazí malo na tieto účty ísť.
Na otázku, či má vedomosť o tom, že by obžalovaná mala do poisťovní nosiť peniaze v hotovosti

svedkyňa uviedla, že to počula až neskôr ale nosenie peňazí v hotovosti povolené nebolo.
Prevodné príkazy vypisovala pani A. a podpisoval to pán M. alebo niekto z vedenia svedkyňa nevedela
povedať, kto to kontroloval a či to kontroloval.

Svedok Ing. Ľ. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v E. X. pracoval od roku 1995 až do roku

2003 vo funkcii námestníka riaditeľa pre ekonomiku a prevádzku. Jeho náplňou práce bol hlavne styk
s poisťovňami, platby, pretože v tej dobe bolo cca 10 poisťovní a obrovské množstvo platieb. Čo sa
týka obžalovanej, táto pracovala ako vedúca na odbore miezd, jej priamou nadriadenou bola JUDr. L.
a ďalším nadriadeným, aj pani L., bol Ing. M., ako námestník pre veci personálne, právne a mzdové.
Čo sa konkrétne stalo, aké boli problémy v nemocnici s obžalovanou, vie len z toho, že v nemocnici bol

nariadený odborný audit, ktorý nariadil vtedajší riaditeľ nemocnice pán Dr. Z. G.. Na základe čoho bol
ten audit nariadený, to nevie, tieto informácie nemal, a ani sa to nedozvedel. Po vykonaní auditu sa len
hovorilo, že z nemocnice odišli 4.000.000,-korún. Čo ale konkrétne a ako to nevie.

Naotázkuprokurátora,činiekedypodpisovalhromadnéprevodnépríkazy,ktoréodchádzaliznemocnice

bankám, či mal možnosť fyzicky skontrolovať správnosť týchto prevodných príkazov a jednotlivých
úhrad, toto platilo aj na Ing. M., ktorý dostával tie isté podklady, svedok uviedol, že je možné, že na
niektorých prevodných príkazoch bol jeho podpis, ale môže uviesť to, že bolo absolútne nemožné fyzicky
skontrolovať správnosť týchto prevodných príkazov a položiek, išlo o obrovské množstvo položiek.
Okrem toho tieto príkazy boli predkladané tak zamestnancami, museli prejsť cez vedúcu - obžalovanú,

jej nadriadenú Dr. L. a samozrejme aj Ing. M.. Ing. M. nemal možnosť kontrolovať správnosť jednotlivých
položiek, to bolo nemožné.Na otázku, či bolo prípustné alebo možné, že by obžalovaná, alebo iná osoba v jej postavení, nosila
osobne peniaze v hotovosti do pokladní jednotlivých poisťovní svedok uviedol že nie, bol vyslovene iba
bankový styk.

Svedok nemal dojem, že by vzťahy Ing. M. s obžalovanou boli nejakým spôsobom mimoriadne, čo sa
týka zmeny jeho správania, po nariadení auditu sa zdal byť nejaký nervózny, ale to by bol asi každý, keď
má kontrolu. O výsledku auditu informovali riaditeľa, následne, bol posilnený odbor kontroly.

Na otázku obhajoby, kto a kedy zakázal nosiť osobne finančnú hotovosť ako platby, svedok uviedol, že

vo vnútorných predpisoch nemocnice takáto činnosť povolená nebola, bol povolený len bankový prevod.
Či to niekto výslovne zakazoval to nevie, lebo to nebolo povolené.
Obžalovaná nastúpila do nemocnice ešte pred svedkom, povinnosťou každého zamestnanca je
dodržiavať zákony a vnútorné predpisy nemocnice. Jej popis práce ale svedok nevidel. Dodržiavanie
zákonov a vnútorných predpisov je základnou axiómou každého zamestnanca.

Svedkyňa K. S., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v NsP X. pracovala na oddelení práce
a miezd.
Obžalovaná bola vedúca mzdového oddelenia. Všetky tri oddelenia používali program VEMA. Každé
oddelenie malo svoje vlastné formuláre, vzájomne do časti programu vstupovať nemohli. Prístup do
celého programu VEMA a mohla s ním disponovať pani A., vedúca oddelenia, ktorá spracúvala mzdy

komplexne za celú nemocnicu. So súhlasom alebo bez súhlasu pani A. nemohol vstupovať do tohto
programu niekto iný ani s ním disponovať. Každá pracovníčka mala svoje vlastné heslo, pod ktorým
vstúpila do programu a len do tých formulárov, ku ktorým mala prístup.
Na otázku prokurátora, keď mala obžalovaná dovolenku, alebo bola PN alebo musela niekam odbehnúť,
kto za ňu spracovával jej agendu svedkyňa uviedla, že nepamätá si, že by taká situácia niekedy nastala,

keď tam bola pani A..
Za celú organizáciu výpočty vykonávala pani A., teda že všetky tieto operácie vykonávala obžalovaná.
Vedúcim bol pán P. a námestníkom, ktorému podliehali všetky tri oddelenia bol Ing. M.. Teraz nevedela
povedať aké boli vtedy ich kompetencie, ale Ing. M. určite mal kontrolovať.

Svedok JUDr. O. Ď. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v rokoch 1997-1999 pracoval na
právnom oddelení Nemocnice Ružinov.
Podával za nemocnicu tr. oznámenie na obžalovanú, právne oddelenie s touto vecou priamo do styku
neprišlo, svedok len podával trestné oznámenie na základe zistení vedenia nemocnice. Obžalovaná
mala vytvárať tzv. čierne duše pri náhradnej vojenskej službe. Mala odvádzať peniaze a tieto si mala

ponechať. Vtedy sa hovorilo, že peniaze mali ísť na účet obžalovanej, aj na nejaké iné číslo účtu pána
M. a vie aj o liste, ktorý pred svojou samovraždou mal napísať pán M. a svojej rodine sa zdôveriť, že on s
tým nič nemal, že ho podrazila tuto obžalovaná a pán P. z mzdového, teda vedúci mzdového oddelenia.
Vo vzťahu k mŕtvym dušiam, po zistení mŕtvych duší vedenie muselo mať iných právnikov, právne
oddelenie nemocnice to nerobilo.

Na otázku prokurátora, na základe čoho uviedol výšku škody 4.952.325,- Sk, svedok uviedol, že bol
robený nejaký audit, ale určite to bolo na podklade údajov mzdového oddelenia.
O skutku sa dozvedel od vtedajšej nadriadenej Dr. L. A., ktorá bola vtedajšou nadriadenou. Dr. L.
svedkovi povedala, či vie o tom, že obžalovaná falšovala tie mzdové listiny, a že má nejaké finančné
resty voči nemocnici.

Čo sa týka Ing. M., ten bol v celej tejto veci v asi takom stave, že nerobil žiadne opatrenia, len sedel
v kancelárii a počúval čo kto rozpráva, či náhodou nebude spomenutý aj on, a či nebude do toho
zatiahnutý. Čo sa týka toho listu na rozlúčku, z toho vyplývalo, že o tejto záležitosti nemal mať vedomosť,
že bol podrazený tak obžalovanou ako aj P., ale podľa svedka o tom práve on vedieť mohol.

Svedkyňa A. A., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v tej dobe pracovala v zdravotnej
poisťovni Sidéria vo funkcii kontrolórka odvodu poistného. Pri kontrole bolo zistené, že aj NSP X. je
medzi ostatnými neplatičmi, kde vyskočil nedoplatok poistného za dva roky. Kontaktovala ružinovskú
nemocnicu, predstavila sa pani A. ako mzdová účtovníčka, dohodli sa, došla na pobočku, doniesla
zostavy, skontrolovali poistencov, odvody a zaplatila priamo do pokladne okolo 60.000,- Sk. Potom

následne za poistencov mesačne platila Sidérii do pokladne. Mesačne to bola minimálna suma asi za
štyroch ľudí.Svedok O. K., dodávateľ programu VEMA u poškodeného, na otázku obžalovanej týkajúcu sa „rozbitia
dátového prostredia“ uviedol, že sa nevie k tejto otázke vyjadriť. Nevie ako sa môže rozbiť dátové
prostredie.

Obžalovaná nato uviedla, že keď prišla z dovolenky tak svedok povedal, že sa rozbilo dátové prostredie,
že sa nebudú dať vyplatiť výplaty.
Svedok sa k takémuto tvrdeniu obžalovanej vyjadriť nevedel s tým, že software sa nedá rozbiť,
Na otázku predsedu senátu svedok uviedol, že je bývalým riaditeľom spoločnosti Vema. Program Vema
beží v asi 2700 organizáciách. Ide o program, ktorý nie je možné rozbiť ani nejako z vnútra rozložiť,

keďže je kompaktný a poskytuje iba výstupy z dát v tlačovej forme. V programe Vema po uzávierke
výplat sa už uzavreté súbory nedajú editovať, teda otvárať, teda do týchto súborov ani vstupovať, ani
z vonku, ani z vnútra nie. To sú kódované súbory. Z uzavretej závierky sa už nemá čo a ako stratiť,
to ide do archívu, je to archivované a tento výstup zostáva v archíve. Tam nie je čo stratiť. Je iba na
zákazníkovi kde ten archív je.
Tretina ľudí na Slovensku dostáva výplaty podľa tohto softwaru a nikdy sa nič nestratilo.

Svedok MUDr. Z. G. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že od roku 1997 až do 30.6.1999
pracoval v NsP X., ako riaditeľ nemocnice a pracovnú náplň mal ako riaditeľ nemocnice. Pani A. pozná,
prijímal ju sám do zamestnania, vykonávala funkciu vedúcej mzdovej učtárne v dobe 1997 - 1999. Jej
priamym nadriadeným bol vedúci odboru pán P., a taktiež pán Ing. M. ako námestník. Pán Ing. M.

ako námestník mal zodpovednosť za oddelenie PaM, právne oddelenie, informatiku, mal aj pridružené
oddelenia, ktoré už s odstupom času nevie presne definovať, čo sa týka jeho osobných problémov, tieto
nesúvisia s osobou obžalovanej.
K platbám pre poisťovne svedok uviedol, že v princípe platby nemocnice prebiehajú z účtu na účet. Čo
sa týka nákupov cez pokladňu, tieto nákupy museli byť presne zadefinované a museli byť do určitej

výšky. Rozhodne k tomu musel byť predpis.
V zmysle vnútorných predpisov by to nemalo byť možné, aby si obžalovaná mohla poslať nejakú platbu
na svoj účet, ale či sa to fakticky stalo, to nevie. Nemalo by to byť možné práve preto, že existoval určitý
kompetenčný poriadok, ktorý od určitej sumy vyžadoval podpis dvoch osôb, ale či k niečomu takému
došlo, lebo sa nevie vyjadriť, či mohol alebo nemohol byť napr. druhý podpis sfalšovaný. Žiaden signál

o porušovaní predpisov ako riaditeľ nemal, pri tom v nemocnici zriadil 3-stupňovú kontrolu, kde prvým
stupňom bola pani A., druhým stupňom bol vedúci odboru a tretím stupňom - námestník, okrem toho
mali zriadené oddelenie vnútornej kontroly, to robilo kontrolu každoročne, a tiež tesne pred prevalením
tejto nešťastnej záležitosti mali hĺbkovú ministerskú kontrolu, ktorá taktiež nič nezistila, teda dopadla
dobre - pozitívne.

Naotázkuprokurátora,čimávedomosťotom,žebyIng.M.niečokúpilprenemocnicuzvlastnýchpeňazí
svedok uviedol že nie, takéto niečo nie je možné, pretože by muselo ísť o sponzorskú zmluvu alebo
darovaciu zmluvu, pričom každú zmluvu by musel podpísať on osobne. Tam museli byť štyri podpisy,
takže o tom by určite musel vedieť, avšak vedomosť nemám. Čo sa týka drobnejších predmetov alebo
predmetov väčšej hodnoty všetky by museli prejsť skladom, teda systémom, ktorý označil. O tom však

vedomosť nemá.

Svedok K. K., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v dobe skutku pracoval v nemocnici na pozícii
informačného správcu pre úsek práce a miezd, pre správu tohto softwaru, mal na starosti software,
nemal zodpovednosť za tie údaje, ktoré sa tam nahadzovali. Vykonávala tam audit nejaká firma ešte

pokiaľ tam pracoval, potom svedka odvolali z tejto funkcie. Svedok výpoveď hneď po audite, bola vtedy
2-mesačná výpovedná lehota, mohlo to byť v roku 2000. Každý mesiac podľa svojej pracovnej náplne
svedok aktivoval dáta, ktoré boli spracované mesačne, tieto dáta boli uložené v jeho počítači každý
mesiac. Keď odišiel z nemocnice, počítač riadne odovzdal.
Na oddelení informatiky nemocnice pracoval dva roky, približne do roku 2000. Jeho nadriadenou bola

Ing. S., on mal funkciu nejaký informačno-technický správca softwaru práce a miezd a náplňou práce
bolo zabezpečiť technicky softwarovo vytlačenie zostáv, inštalovať nové aktualizácie počítačového
programu, archivovať dáta a po dohode s vecným správcom softwaru, p. A., aj zabezpečiť výpočet a
vytlačenie celých zostáv.
Vyššie právomoci na vstup do systému ako svedok mala p. A., za správu systému zodpovedal dodávateľ

systému, ktorým bola firma Vema Brno, pobočka Bratislava. Svedok nemohol meniť údaje, ktoré do
systému zadala pani A..Svedkyňa Ing. D. D., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v NsP X. pracovala od mája - júna
1998 do mája 2000 vo funkcii vedúcej odboru personálnej práce a miezd. Mala tri podriadené oddelenia,
pani A. bola vedúcou mzdového oddelenia, oddelenia, PaM bolo bez vedúceho a v ďalšom oddelení

bola pani A..
Nadriadeným svedkyne bol Ing. M. a ten zase podliehal riaditeľovi. Keď svedkyňa nastúpila pracovať,
pani A. v tej dobe v nemocnici už pracovala na mzdovom oddelení, v nemocnici sa pracovalo s
programom Vema a do tohto programu mala prístup len pani A. a pracovníčky z jej oddelenia, plus
asi jeden pán z výpočtového, pán K., ktorý bol osobou na ktorého sa obracala keď mala problémy s

prístupom do programu Vema a so zistenými nedostatkami.
On pracoval na informatike NSP Ružinov .
Svedkyňa, ako priama nadriadená pani A. nemala prístup do programu Vema na úrovni obžalovanej, aj
napriek tomu, že žiadala o tento prístup. Pani A. svedkyni prístup nikdy neumožnila s tým, že údaje v
ňom sú tajné, aj keď svedkyňa samozrejme tento prístup vyžadovala. Ten prístup v podstate ani nikdy
nemala, lebo keď preberali tie účty po pani A. tú prácu robili jej pracovníčky a niekto z vonku a svedkyňa

to len dozorovala a vtedy sa k tým problémom zistila ešte aj poisťovňa Sidéria.
Svedkyňa vo vzťahu k pani A. zistila viaceré nedostatky keď žiadala od nej vysvetlenie tých nedostatkov
pri účtovaní, obžalovaná ich síce vysvetľovala a toto vysvetlenie by bolo pre lajka postačujúce, ale
keďže svedkyňa robila predtým priamo na tvorbe počítačového programu, vedela veľmi dobre, že tie jej
vysvetlenia jednoducho neobstoja.

Keď sa informovala u nadriadených, bola šokovaná z postoja vedenia nemocnice, keďže pani A. vo
svojej práci obchádzala aj nadriadeného Ing. M. a vybavovala veci s riaditeľom nemocnice pánom G..
Oni neboli informovaní ani o nadčasoch ani o odmenách. To išlo priamo od pána riaditeľa pani A. s
tým, že priamy pokyn riaditeľa išiel pre svedkyňu a týkal sa A. a niektorých iných pracovníkov. Išlo o
neskutočne priateľské vzťahy a svedkyňa nikdy nezažila, že by mzdová účtovníčka si mohla k vedeniu

nemocnice dovoliť to čo si dovolila pani A.Á..
Tam to bolo všetko posplietané, pán B. ako ekonomický námestník mal byť dobrý priateľ svata pani A.,
svedkyňa ako nová sa v tom neorientovala. Z nemocnice odišla preto, lebo pán riaditeľ ju donútil podať
výpoveď. Riaditeľ G. osobne povedal, že si želá, aby z nemocnice odišla.
Čo sa týka zistených problémov, tak zo začiatku ako prvú vec po nástupe skontrolovala doterajšie

kontroly, ktoré boli úplne bezproblémové, boli tam zanedbateľné veci, bežné omyly. Neskôr ale pani
A. vyslovene robila problémy s informáciami. Prvý problém vznikol keď mali vnútropodnikovú kontrolu
miezd, došiel kontrolór, ktorého meno si už nepamätá, bol tam problém s výplatou vojakov, ktorí boli
civilkári, svedkyňa povedala že to nepodpíše kým si to overí v čom sa stala chyba. To si začala overovať,
pri overovaní boli problémy oslovila jedného vojaka, ktorý sa volal A., prostredníctvom manžela a ten

vojak potvrdil, že od pani A. dostal 5.000,- Sk, s tým, že mu ich dala pani A., že ich mala v pokladni
navyše. On to potvrdil a svedkyňa mala dokonca so sebou jeho čestné prehlásenie z 27.5.1999 od toho
pána A., zostalo z tých dokladov, a taktiež výpis z účtu pána A. vo VÚB, ktorý taktiež poskytol a kde
dostal od nemocnice X. 3.050,- Sk. V skutočnosti na páske bola suma okolo 7.000,- Sk a zvyšok tej
sumy išiel do tej druhej banky, Tatra banka.

Svedkyňa doložila originál čestného prehlásenia A. A., nar. 25.1.1973 datovaný dňom 27.5.1999 a tiež
fotokópiu účtu A. A. VÚB datovaný dňom 27.4.1999, z ktorého vyplýva, že na účet bola zaslaná suma
3.050,- Sk z nemocnice Ružinov, svedkyňa k tomu vysvetlila, že to ide o zvyšok sumy, ktorej jedna časť
bola poslaná do Tatra banky a čestné prehlásenie sa vzťahuje k v zvyšku tej sumy 5.000,- Sk, ktorý
pán A. dostal od obž. A..

To sa nezhodovalo s vyjadrením pani A., ktorá tvrdila pravý opak. Na základe toho, svedkyňa žiadala
vedenie o kontrolu zrážkových súborov, hlavne prevody na bankové výpisy a vnútorný audit.
O výsledku kontroly už informovaná nebola, musela odísť, resp. ešte tam bola ale ju už nikto
neinformoval.
Popri tom audite sa zisťovali ďalšie vážne problémy, ale svedkyňu už ďalej k výsledkom auditu neprizýval

nikto. Boli veľké problémy s poisťovňou Sidéria, kde bol riaditeľom pán B. a pán B. riaditeľ Sidéria, bol
bratom pána B., ktorý bol námestníkom pre ekonomiku. Dozvedela sa totiž, že do poisťovne Sidéria
mala obž. A. doniesť nejaké peniaze v hotovosti za zamestnancov nemocnice a to si už absolútne
nedokázala predstaviť, že by za štátnu organizáciu niekto nosil peniaze v hotovosti do poisťovne. Taktiež
sa dozvedela, že v poisťovni Sidéria mal byť účet, na ktorý mali ísť peniaze. To našli v dokladoch v

kancelárii pani A. a zistili to na základe toho, že sa ozývali zamestnanci, že sú v inej poisťovni, že na
výplatnej páske majú inú poisťovňu, než v akej boli. Svedkyňa teda obvolala poisťovne, zistila, že účet,
ktorý mal patriť Sidérii, a na ktorý boli poukazované peniaze, Sidérii v skutočnosti nepatrí. Nezistili komupatril, nemali ani právo to zisťovať, len tam pozastavili platby. Potom sa neskôr dozvedela, že pani A.
mala do Sidérie nosiť hotovosť, to len začula a ako už uviedla, bolo to niečo neskutočné.
Svedkyňa po svojom odchode nakoniec ešte aj predtým už nemala prístup prakticky k ničomu a keď

počas svojho výsluchu pred vyšetrovateľom hovorila o týchto problémoch a pýtala sa, že ako je možné,
že bola zavolaná po 8 rokoch, vyšetrovateľ povedal, že on je už nevie koľký v poradí vyšetrovateľ, ukázal
kvantum spisov a povedal, že ani nevie koľko z toho už chýba. Čo sa svedkyne týka, potom už k NsP
žiaden vzťah nemala, bola prinútená rozviazať pracovný pomer. Po smrti Ing. M. bola PN a keď sa
vrátila do zamestnania mala prázdnu kanceláriu a pani L.Á. oznámila, že pán riaditeľ si želá, aby dala

výpoveď. Navštívila pána riaditeľa a on to povedal aj osobne.
Na otázku prokurátora, kto vypisoval platobné príkazy a kto mal podpisovať právo svedkyňa uviedla, že
podpisové právo mal Ing. M. a určite príkazy vypisovala pani A..
Na otázku či vie, že by niekto informoval Ing. M.Q., že sa nosia peniaze do Sidérie osobne svedkyňa
uviedla, že o tom ani nevedel. Toto fungovalo tak, že za zamestnancov nemocnica, ktorá bola v platobnej
neschopnosti peniaze odvádzala, ale za zamestnávateľa nie. /Išlo o dve odlišné položky, odvody za

zamestnancov boli sankcionovateľné a ľahko definovateľné/. O tom rozhodoval priamo riaditeľ. Nevie o
tom,žebyIng.M.sámzosvojichpeňazíazvlastnejiniciatívykupovalnejakézariadeniaalebovybavenie
nemocnice, nevie z akého dôvodu by to robil, nerozumie tomu.
Z reči kolegýň počula, že si obžalovaná polepšila. Z vlastnej skúsenosti uviedla perličku, že keďže
obžalovaná chodila z nemocnice taxíkom, na otázku jej tvrdila, že to preto, lebo obžalovanej manžel má

leteckú spoločnosť v Rakúsku a že si to môže dovoliť a on to dá do svojho účtovníctva.
Na otázku obhajoby svedkyňa uviedla, že bol prinútený odísť pán M.. To čo sa stalo, bolo to, že pán M.
svedkyni osobne povedal, po tom, čo boli výsledky kontroly, o ktorých ani svedkyňa ani pán M., aspoň to
tvrdil, neboli informovaní, že mu riaditeľ nemocnice, pán Horváth povedal, aby si čerpal dovolenku, asi
dva dni na to, s ním znovu hovorila, resp. pán M. svedkyňu zastavil a povedal, že riaditeľ mu oznámil,

že si má podať výpoveď. A ešte povedal aj to, aby mu verila, že s tým nemá nič spoločné, že v tom
nemá prsty v tých podvodoch. Svedkyňa ho totiž žiadala, aby neodchádzal, aby nedával výpoveď, že
tam zostane sama a že sa nebude mať možnosť obhájiť ale on to bohužiaľ psychicky nezvládol, spáchal
samovraždu.

Svedkyňa JUDr. A. L., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že pracovala ako vedúca
organizačne právneho odboru od 1.1.1991. Kedy nastúpila p. A., to nevie, ale určite až po svedkyni. S
obžalovanou neboli žiadnym spôsobom organizačne prepojené. Organizačno - právny odbor podliehal
priamo riaditeľovi a mzdový úsek, na ktorom pracovala p. A. podliehal personálnemu námestníkovi.
Dokonca p. A. ako vedúca jedného z oddelení podliehala ešte vedúcemu odboru, v tej dobe to mohol

byť p. P.. S pani A. teda nijakým spôsobom nemohla prísť do styku pracovne, jedine ak by sa náhodou
na vedení preberali nejaké záležitosti ohľadom pani A., prípadne ak niekedy nejaké veci konzultovala,
ale to sa nejednalo o financie.
Čo sa týka disponovania s finančnými prostriedkami, to bola náplň mzdového dodelenia, ale určite
nemohla disponovať sama a určite to bolo na základe Všeobecne platných predpisov a vnútorných

predpisov. Mala dvoch nadriadených, ktorí ju riadili a usmerňovali, teda mali. Mali tak robiť, aj ju
kontrolovať. V nemocnici mali odbor kontroly a kontroly sa vykonávali podľa plánu alebo keď vedenie
rozhodlo, že sa má niekde vykonať kontrola.
Kontroly zo strany ministerstva väčšinou boli zamerané na zdravotnú starostlivosť. Obžalovaná. A. mala
dvoch nadriadených a ako sa hovorí, kto riadi, ten aj kontroluje, ale svedkyňa nevedela, či oni nejaké

kontroly vykonali a či je o tom nejaký záznam.
Svedkyňa z nemocnice odchádzala v roku 2004 a agendu odovzdala zástupkyni kontrolného oddelenia.
Čo sa týka tejto prejednávanej veci, všetko odovzdávali vyšetrovateľom. Spolupráca s vyšetrovateľom
bola taká, že prechádzali všetky účty všetkých zamestnancov a kde boli nezrovnalosti, to všetko
protokolárne odovzdali. Teda vyšetrovateľ mal to isté čo nemocnica.

Čo sa týka pani A., tak spisový materiál v jej veci odovzdala oddeleniu Vnútornej kontroly, proti podpisu.

Svedkyňa PhDr. Y. A., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že je zamestnankyňa FNsP,
UNB Bratislava, to je teraz Univerzitná nemocnica Bratislava, teda právny nástupca FNsP X., v v
inkriminovanej dobe pracovala ako vedúca personálneho oddelenia. Ing. M. ako námestník zastrešoval

aj oblasť personálnu, aj oblasť mzdovú a odmenovú. v nemocnici fungoval účtovný program VEMA.
Každý mal v rámci programu svoje kompetencie a zároveň boli jednotlivé úseky zablokované tak, aby
sa z jedného úseku nemohli dostať do druhého úseku. Všetky úkony personálneho oddelenia boliodobrované Ing. M., ktorý bol námestníkom, predtým než išli riaditeľovi. Svedkyňa nemala vedomosť o
tom, či Ing. M. aj fyzicky kontroloval to, čo mu bolo predkladané na podpis.

Svedkyňa JUDr. W. O., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že začala pracovať vo FNsP
Bratislava od 1.2.2005 ako právnička. FNsP, keď vznikla táto organizácia zlúčením, do 14.1.2013,
predtým s pracovala v iných organizáciách, napr. IDC Holding a tiež v odboroch. Obžalovanú nepozná,
Meno Ing. M. jej nič nehovorí, organizáciu ako právnička zastupovala pred súdom, kde ale obžalovaná
aj tak nedošla.

Na hlavnom pojednávaní pred súdom bol opakovane vyslúchnutý znalec JUDr. Ing. K. Č., ktorý v tejto
veci vypracovával znalecký posudok k jednotlivým účtom, ktoré sú predmetom tohto konania, následne
tento znalecký posudok prepracoval a doplnil a taktiež znížil škodu o sumu v ňom uvedenú.
Znalecký posudok mali strany v konaní i súd pri výpovedi znalca k dispozícii, tento znalecký posudok
bol citovaný a boli namietané viaceré jeho položky, ktoré znalec osobne vysvetľoval.

Znalec následne uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava záverov znaleckého posudku, ktorý v
predmetnej veci podal, išlo o znalecký posudok č. 02/2005 z toho istého roku.
Následne obhajcom obžalovanej bol postup znalca pri vypracúvaní posudku napadnutý, na žiadosť
prokuratúry i vyšetrovateľa bol spracovaný dodatok k znaleckému posudku, ktorý je označený 09/2008
a potrebu vypracovania dodatku vysvetlil znalec tým, že v roku 2005 nemal od nemocnice potrebné

všetky relevantné doklady, ktoré sa ale podarilo získať a pri vypracovaní dodatku znaleckého posudku
už potrebné doklady z nemocnice mal. Preto aj upravil výšku škody na sumu 5 225 985,- Sk, čo
zodpovedá strane 23 dodatku a postup pri tomto určení je obsahom tabuľky číslo 2 tohto dodatku keď
je konštatované, že na účet vedený vo VÚB na meno A. A. bola prevedená suma celkovo 273.660,- Sk.
Znalec tiež potvrdil teda závery svojho posudku a zároveň odkázal na stranu 23 dodatku a taktiež záver

tohto dodatku na strane 29, keď na otázku o opätovnom posúdení finančných operácií dal odpoveď na
výšku finančných operácií čiastkou 5 225 985,- Sk a na otázku č. 2 k určeniu výšky škody v NsP X.
zavinenej účtovnými operáciami W. A. vo všetky 4 952 325,- Sk.
Obhajca po podaní prvého znaleckého posudku oprávnene namietal dve finančné operácie, ktoré sa
nedalipreukázaťvtedydostupnýmifinančnýmidokladmi,avšakpoopätovnejnávštevenemocnice,došlo

k dohľadaniu týchto dokladov. Čo sa týka týchto záverov znaleckého posudku otázka bola postavená
tak, že znalec sa mal vyjadriť k spôsobeniu celkovej škody obžalovanou A. a mal sa osobitne vyjadriť k
účtu na meno A. A.. Toto aj znalec urobil. Celková škoda teda predstavovala 5 225 985,- Sk, avšak čo sa
týka mena A. A., znalec nevedel či táto osoba bola v nejakom vzťahu k nemocnici, či peniaze platené na
účet tejto osoby boli oprávnene, avšak nemocnica tvrdila, že A. A. nebol v žiadnom vzťahu k nemocnici,

a že peniaze boli platené neoprávnene. Toto tvrdil MUDr. A., vtedajší riaditeľ nemocnice NsP X.U..

Na námietku prokurátora, že znalec v znaleckom posudku tvrdil, že suma 273 660,- Sk bola vlastne
mzdou obžalovanej, ktorá bola poslaná na účet s menom A. A., a že táto operácia nemala vplyv na
výšku škody spôsobenej obvinenou W. A.. znalec uviedol, že v znaleckom posudku v tabuľkách č. 2

presne uviedol sumy, ktoré boli poukázané na účet s menom A. A., avšak tieto sumy nezodpovedajú
výške oprávnených príjmov za mzdu obžalovanej W. A. podľa vyjadrenia NsP X..
Položky, ktoré predstavujú mzdu obžalovanej, a ktoré sú uvedené v liste FNsP, ktorý znalec predložil
súdu datovanému dňom 19.8.2007, sú mzdou obžalovanej, avšak tieto položky neboli znalcom zahrnuté
do určenia výšky škody spôsobenej obžalovanou pre NsP X.. Suma 273 660,- Sk je teda taktiež škodou

spôsobenou NsP Ružinov, ale iným postupom obžalovanej.
Znalcovi bolo uložené určiť výšku škody zavinenej účtovnými operáciám W. A. v NsP X. a v tejto otázke
bola stanovená výška škody 4 952 325,- Sk, pričom teraz k tejto sume je potrebné pripočítať ešte čiastku
273 660,- Sk ako neoprávnené účtovné operácie na meno A.Á. A..
Znalec uviedol v prílohe č. 2 k dodatku posudku, výšku škody účtovnými operáciami na meno W. A. v

sume 4 952 325,- Sk a čo sa týka rovnakých odkázal na tabuľku číslo 2 prílohy k znaleckému posudku
so sumou 273 660,- Sk a celkovou čiastkou 5 225 985,- Sk.

Na námietku obhajcu priamo na hlavnom pojednávaní znalec modifikoval celkovú škodu.
Na otázku predsedu senátu, aby znalec vysvetlil, akým spôsobom a postupom došiel k úprave čiastky

273 660,- Sk na čiastku 52 541,- Sk znalec poukázal na tabuľku č. 3 prílohy č. 9/2008 dodatku
k znal. posudku kde je uvedená mzda obžalovanej A. z nemocnice z NsP X., poukázaná na účet
2005041062/0200 na meno A. A. a o túto čiastku upravil svoj záver. Bolo to preto, lebo v dobe
vypracovávania posudku a nie jeho dodatku, ešte nemal k dispozícii výšku príjmov obž. W. A. v NsP X.za rok 1997 a tento rok ani nie je zahrnutý v mojej tabuľke č. 3, ktorá je obsahom dodatku k znaleckému
posudku. Po zohľadnení výšky príjmov obžalovanej z NsP X. za rok 1997, teda upravil výšku škody, v
súvislosti s účtom 2005041062/200 vedeným vo VÚB na meno A. A., na sumu 52 541,- Sk, namiesto

sumy 273 660,- Sk.
Celkovú škodu teda znalec priamo na hlavnom pojednávaní upravil na sumu 5.004 866,- Sk, svoju
výpoveď aj vo vzťahu k výške škody spôsobenej obžalovanou potvrdil aj opakovane.

K ustanoveniam Trestného zákona, vzťahujúcim sa na prejednávanú vec:

právna kvalifikácia:

Podľa § 248 Tr. zák. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov:
1/ Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky, alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom, alebo

prepadnutím veci
4/ Odňatím slobody na päť roky až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
b/ ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu

zavinenie:

Podľa § 15 Tr. zák.,
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Tr. zák.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 17 Tr. zák.:
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Pri hodnotení zákonných znakov kvalifikovanej podstaty trestného činu súd vychádza z definície pojmu
škoda, ktorý je uvedený v ustanovení § 124 Trestného zákona a nasl.

výška škody:

§ 124 Tr. zák:
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu
na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

(3) Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a

majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia
do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom
činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje,vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré
na jeho uloženie nie je určené.

§ 125 Tr. zák.:
(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci

a rozsahu činu.

Závery súdu po vykonanom dokazovaní:

K otázke viny:

OkresnýsúdBratislava1povykonanomdokazovaníustálil,žeobžalovanáW.A.vobdobíod10.01.1997
do30.6.1999vBratislave,vsídleFakultnejnemocnicespoliklinikouX.,akovedúcamzdovéhooddelenia
z bežného bankového účtu NsP X. číslo XXX-XXX/XXXX, vedeného vo VÚB, postupne, po rôznych
finančných čiastkach neoprávnene poukázala na svoje osobné účty vedené na jej meno v Tatra banke na
čísla účtov XXXXXXXXXX/XXXX celkovej sumu 71.478,- Sk a číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX celkove

sumu 1.906.613,- Sk, v Hypo-Bank Slovakia na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX celkovo sumu 962.553,-
Sk, v HVB Bank, na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX celkovo sumu 862.553,- Sk, predtým vedeného
v Bank Austria pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorých odviedla celkove sumu 521.108,- Sk, pričom
v účtovníctve FNsP Bratislava jednotlivé platby obžalovaná vykazovala ako odvody do zdravotných
poisťovní a to do Prvej východoslovenskej ZP, ZP Mediapharma, ZP Sidéria, ZP Istota, ZP Sidéria -

Istota, hoci v skutočnosti tieto paty neboli realizované, čím pre poškodenú FNsP Bratislava spôsobila
škodu v celkovej výške najmenej 4.952.325,- Sk (164.387,07 €),.
Obrana obžalovanej, že vkladné knižky, na ktoré boli zasielané vyššie uvedené peniaze síce boli
vytvorené na jej vlastné meno a na heslo, ale že s týmito knižkami a s peniazmi na nich disponoval Ing.
M., ktorý tieto peniaze používal v prospech nemocnice - teda poškodeného. Takejto obrane súd uveriť

nemohol, pretože je nepredstaviteľné aj pre bežného občana, nie to pre súd, aby s peniazmi, ktorými
má možnosť disponovať disponovala nejaká iná osoba /zástupca poškodeného/ - ktorá o tom nemá
ani vedomosť, ale vedomosť a možnosť dispozície má mať práve osoba, ktorá spácha samovraždu
práve preto, že mala porušiť svoju povinnosť vykonávať kontrolu osoby, ktorá peniaze posiela na svoje
vlastné účty. Samovražda Ing. M. a jeho rozlúčkový list, ktorý bol oboznámený zo spisového materiálu

tiež len potvrdzuje, že to bola výlučne obžalovaná, kto peniaze poškodeného posielal na vlastné účty a s
týmito disponoval a zároveň vyvracia obranu obžalovanej, že s vkladnými knižkami na heslo založenými
obžalovanou by mal disponovať mŕtvy Ing. M..
Obžalovanú zo spáchanej trestnej činnosti usvedčujú aj citované výpovede svedkov, ktoré dokonale
popisujú spôsob fungovania oddelenia, ktorého vedúcou bola obžalovaná s dôrazom na fakt, že ani

priama vedúca obžalovanej, svedkyňa Ing. D. D. nemala dosah na možnosť kontroly obžalovanej, ktorá
bola v priateľskom vzťahu s vedením nemocnice - s jej riaditeľom. MUDr. G..
Oboznámený spisový materiál - výpisy z účtov bánk spracované znalcom svedčia o pravidelnom
posielaní peňazí poškodeného na účty a vkladné knižky v dispozícii obžalovanej.

Súd po vykonanom dokazovaní, po ustálení skutku tak ako je uvedené vyššie dopĺňa:
Obžalovaná W. A. konala v priamom úmysle spôsobiť škodu poškodenému, pretože ako osoba, ktorá
mala možnosť zasahovať do účtovného programu VEMA, inak veľmi spoľahlivého a bezpečného, svoje
oprávnenia zneužila k vyvedeniu peňazí poškodeného do svojej vlastnej dispozície. Obžalovaná využila
azneužiladôverunadriadených,akoajskutočnosť,žejejnadriadený,námestníkriaditeľaIng.M.,rutinne

podpisoval prevodné príkazy pripravené obžalovanou, kde v desiatkach a stovkách nič nehovoriacich
číselúčtovbolizakomponovanéajúčtypatriaceobžalovanej.Vyjadreniavtedajšiehoriaditeľanemocnice
MUDr. G. len potvrdzujú, že ani trojstupňový systém kontroly, ktorý mal zabrániť zneužívaniu nebol
účinný, ak si každý jeden stupeň riadne neplnil svoje povinnosti. Navyše preukázané nadštandardné
vzťahy obžalovanej s vedením potencovali možnosti obžalovanej pri páchaní trestnej činnosti.

Okresný súd Bratislava 1 dospel k záveru, že konanie obžalovanej W. A. bolo konaním v priamom
úmysle, keď obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.Poškodenému spôsobila škodu veľkého rozsahu /nad 133.000,- EUR/.

Súd veľmi podrobne vyhodnotil jednotlivé kroky obžalovanej.

Podľa súdu je nepochybne preukázané, že:
- obžalovaná ako vedúca mzdového oddelenia mala na rozdiel od ostatných pracovníkov mzdového
oddelenia prístup do celého programu VEPI týkajúceho sa miezd,
- obžalovaná mala možnosť disponovať s peniazmi na účte poškodeného,

- obžalovaná mala možnosť peniaze poškodeného určené na platby jednotlivým poisťovniam posielať
aj bez skutočnej kontroly nadriadených /Ing. M./,
- obžalovaná mala možnosť peniaze z účtu poškodeného platiť aj v hotovosti, čo aj využívala,
- peniaze, ktoré sú identifikované ako škoda pre poškodeného boli posielané hlavne na vkladné knižky
obžalovanej a na účet patriaci manželovi obžalovanej,
- obžalovaná je osobou, ktorá bola identifikovaná ako odosielateľ financií v mene poškodeného na svoje

vkladné knižky a na účty patriace jej manželovi a ako posledný disponujúci s peniazmi poškodeného,
označenými ako spôsobená škod,
- v trestnom konaní nebol vyprodukovaný, s výnimkou tvrdenia obžalovanej, ani jediný dôkaz o tom,
že s peniazmi vyvedenými z dispozície poškodeného obžalovanou by mala a mohla disponovať aj iná
osoba ako samotná obžalovaná.

Súd pripomína, že v tejto súvislosti nie je povinný skúmať, prečo obžalovaná mohla majetkom
poškodeného disponovať v tak veľkom rozsahu, bez spätnej kontroly, je však pravdou, že nadriadený
poškodenej Ing. M., ktorý bol povinný kontrolu vykonávať /pravidlo štyroch očí/ fakticky nemal reálnu
možnosť kontroly hárkov s prevodnými príkazmi, nakoniec spáchal samovraždu a k veci sa v trestnom

konaní nevyjadril. Jeho list na rozlúčku, ktorý je súčasťou spisu ale súdu dotvára obraz obžalovanej
a jej pôsobenia vo funkcii vedúcej mzdovej učtárne FNsP Bratislava X. s tým, že súd je presvedčený
na základe vykonaného dokazovania, že obžalovaná A. konala sama, určite bez spolupáchateľa a v
priamom úmysle porušiť záujem chránený trestným zákonom.

Ako motív konania súd určil snahu obžalovanej na získaní majetkového prospechu.

Spôsob spáchania predmetného trestného činu súd vyhodnocuje vo vzťahu k ukladanej sankcii i k
postupu páchateľky ako trestný čin. Priťažujúce okolnosti zistené neboli, avšak pozornosti súdu nemohol
ujsť spôsob spáchania činu, keď obžalovaná dlhšiu dobu zneužívala nedostatočnú kontrolu na strane

poškodeného a záver, že k zisteniu trestného činu došlo až potom, čo obžalovaná zostala PN a jej
povinnosti vo vzťahu k dispozícii s finančnými prostriedkami poškodeného začala plniť iná osoba.

Za takto zisteného skutkového stavu teda súd obžalovanú W. A. uznal vinnou z trestného činu
sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného v čase skutku, pretože použitie

zákona účinného v čase spáchania skutku je pre páchateľku výhodnejšie.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z oboznámeného spisového materiálu, registra
trestovaregistrapriestupkovakoioboznámenéhospisovéhomateriáluvovzťahukukladaniusúhrnného
trestu.

Obžalovaná A. bola v minulosti jedenkrát súdne trestaná, keď za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, spis Okresného súdu Bratislava 5
bol súčasťou oboznámeného spisového materiálu, keďže do úvahy prichádzalo aj ukladanie súhrnného
trestu. Navyše u obžalovanej bolo Okresnou prokuratúrou Bratislava 5 jedenkrát podmienečne

zastavené trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., skúšobná lehota
podmienečného zastavenia už uplynula.

Čo sa týka ukladania trestu:

Základné zásady ukladania sankcií:
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasneinýchodradíod páchaniatrestnýchčinov;trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr .zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobom
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery možnosť jeho nápravy.

Podľa § 42 Tr. zák. :„Súhrnný trest“

(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.

(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším

rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest
straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest
zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším

rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods.

§ 41

Úhrnný trest a spoločný trest

(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste
prípustnompodľatakéhozákonnéhoustanoveniamožnovrámciúhrnnéhotrestuuložiťajinýdruhtrestu,
ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

(2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranicatrestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica
zvýšenejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťdvadsaťpäťrokovaprimladistvýchtrestnúsadzbuuvedenú

v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh
trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Súd ukladal obžalovanej pri uznaní viny súhrnný trest za použitia ustanovenia § 248 ods. 4 Tr. zák.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v intervale päť rokov až dvanásť rokov odňatia slobody, za

použitia § 41 Tr. zák. a § 42 Tr. zák.. Uložený trest odňatia slobody v trvaní osem rokov súd považuje
za zodpovedajúci tak ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zák., ako i ustanoveniu § 34 ods. 4 Tr. zák., v platnom
znení, aj keď pri ukladaní trestu použil pre obžalovanú výhodnejšiu právnu kvalifikáciu podľa zákona
platného v čase, keď došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty prejednávaného skutku. Súhrnný
trest za zrušenia predchádzajúceho výroku o treste uloženom páchateľke skorším rozsudkom, ako aj

všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad súd ukladal z dôvodu nevyhnutnosti použitia ustanovení o súhrnnom
treste, keďže obžalovaná bola právoplatne odsúdená iným súdom v inom konaní ako bol vynesený
odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa, v tomto prípade Okresným súdom Bratislava 1.

Súd obžalovanej nepriznal žiadnu poľahčujúcu, ale ani priťažujúcu okolnosť a to s poukazom na jej
osobný postoj k prejednávanej veci. Súd teda po dôkladnom vyhodnotení prejednávanej veci ukladal
trest v rámci zákonnej trestnej sadzby, v intervale päť rokov odňatia slobody až dvanásť rokov odňatia
s tým, že trest pri strede trestnej sadzby, v jej dolnej polovici, považuje za plne zodpovedajúci
výsledkom vykonaného dokazovania. Súd takto ukladal trest i s poukazom na závažnú okolnosť a to

uplynutie doby dlhšej ako desať rokov od spáchania skutku, v tejto súvislosti ale súd zdôrazňuje, že s
poukazom na obsah prejednávanej veci podľa súdu neprichádza do úvahy postup, podľa ktorého by súd
zohľadnil dĺžku konania tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, pretože bolo nepochybnepreukázané, že obžalovaná v množstve prípadov, až do znaleckého preskúmania jej zdravotného stavu
sa trestnému konaniu vyhýbala, toto zdržiavala a tak výrazne prispela k neprimeranej dĺžke konania.
Ako ďalšia skutočnosť brániaca zníženiu výšky trestu súd uvádza skutočnosť, že aj po spáchaní

trestného činu, ktorý je predmetom tohto konania obžalovaná páchala obdobnú trestnú činnosť, za ktorú
bola právoplatne postihnutá i odsúdená.

Na druhej strane, pre poškodeného je nepochybne rozhodujúcim zadosťučinením rozhodnutie súdu
o náhrade spôsobenej škody v adhéznom konaní, keď bola zaviazaná k náhrade škody uvedenej v

skutkovej vete podanej obžaloby.

Takýto postih súd vyhodnocuje ako postih zodpovedajúci tak povahe prejednávanej veci, následku
konania obžalovanej, zavineniu i pohnútkam.

Okresný súd Bratislava 1 je toho názoru, že v konkrétnom prípade aj prejednanie veci aj následne

uloženýtrestdostatočnevystihujúnebezpečnosťspáchanéhotrestnéhočinuapretotrestuloženývprvej
polovici, pri strede trestnej sadzby spolu s výrokom o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu zodpovedá
ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu a preto bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.