Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38CbZm/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226214
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5111226214.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci
navrhovateľa: S. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. J.I. XX, XXX XX Ž., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
KvetoslavaKolínová,s.r.o.,sosídlomNárodná10,01001Žilina,IČO:47240997,protiodporcovi:W..W.
N.,I..XX.XX.XXXX,Z.V..J.XX,XXXXXŽ.,zastúpenýJUDr.JánomKasenčákom,advokátomsosídlom
J. Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 3.319,39 € s príslušenstvom, v

konaní o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd v celom rozsahu zrušuje zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm/84/2011-13
zo dňa 21.05.2014.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania vo výške
199,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 647,10 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 08.08.2011 domáhal, aby súd vydal zmenkový
platobný rozkaz, ktorým uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3.319,39 € s úrokom 6% ročne
z tejto sumy od 31.12.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 11,06 € a trovy konania.
Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 19.09.2008 navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s
odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ústnou

formou, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 € v
hotovosti k rukám dlžníka pri ústnou uzavretí zmluvy o pôžičke dňa 19.09.2008. Splatnosť pôžičky bola
dohodnutá 31.12.2008. V zmysle ústne uzavretej zmluvy o pôžičke odporca poskytol navrhovateľovi
primerané zabezpečenie pohľadávky tým, že vystavil vlastnú zmenku v deň uzavretia zmluvy o pôžičke
s doložkou „bez protestu“. V súlade s ústnou zmluvou o pôžičke odporca vystavil zmenku na sumu
3.319,39 € na rad navrhovateľa a zmenku podpísal. Zmenka bola splatná rovnako ako finančné

prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke dňa 31.12.2008. Nakoľko do dňa podania návrhu
odporca pohľadávku nesplnil, dlžnú sumu v dohodnutej lehote splatnosti ani sčasti neuhradil, nedošlo
z jeho strany k žiadnemu ústnemu ani písomnému pokusu o vyriešenie vzniknutej situácie, navrhovateľ
si uplatňuje svoju pohľadávku od odporcu, ktorým bola uvedená pohľadávka zabezpečená. Podaným
návrhom sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmenkovej sumy 3.319,39 €, úroku 6% ročne od splatnosti
do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy 11,06 €.

Súd vo veci vydal dňa 21.05.2014 zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm/84/2011-13.

Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca včas odôvodnené námietky, v ktorých uviedol,
že dňa 21.09.2007 bola medzi S. Z. v zastúpení navrhovateľom a manželkou odporcu W.. X. N. uzavretá
zmluva o budúcej kúpnej zmluve na kúpu bytu č. X na X. poschodí v obytnom dome súp. č. XXXX na ulici

V.J.XXXX/XX,katastrálneúzemieŽ.zadojednanúkúpnucenu2.200.000Sk.NazákladezmluvyS.Z.Á.
zastúpená navrhovateľom uzavrela s manželkou odporcu kúpnu zmluvu na kúpu bytu dňa 19.09.2008.Odporca a jeho manželka majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V rovnaký deň je
vystavená aj zmenka, z ktorej navrhovateľ uplatňuje svoje práva v tejto veci. Časť kúpnej ceny za byt
vo výške 2.100.000 Sk bola uhradená vo firme navrhovateľa osobne odporcom za prítomnosti realitnej

agentky. Odporca si s odstupom času 6 rokov nepamätá presne okolnosti, za ktorých a v akej výške
bola uhradená kúpna cena za byt, no v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal k dispozícii sumu 2.100.000
Sk. Následne navrhovateľ zabezpečil alebo podpísal kúpnu zmluvu s tým, že odporca nemá originál
kúpnej zmluvy v čase spísania námietok k dispozícii a v trojici navrhovateľ, odporca a realitná agentka
sa stretli v podniku označovanom ako „hokejka“, kde došlo k uhradeniu zvyšnej časti kúpnej ceny vo

výške 100.000 Sk a odovzdaniu potrebného počtu vyhotovení kúpnej zmluvy na byt. Proti zmenkovému
platobnému rozkazu vzniesol odporca nasledovné námietky:
Námietka omylu v kauzálnej pohľadávke: Odporca namieta omyl v kauzálnej pohľadávke, ktorý spočíva
v tom, že skutočným dlžníkom z kauzálnej pohľadávky má byť manželka odporcu. K vypísaniu zmenky
došlo skôr ako bola podpísaná kúpna zmluva na byt, ktorý S. Z. zastúpená navrhovateľom, ktorý aj
prijímal kúpnu cenu, previedla na manželku odporcu. Odporca je presvedčený, že peňažná pohľadávka,

ktorú navrhovateľ vymáha, súvisí s predajom bytu, pretože pri predaji bytu ostávala otvorená otázka
kúpy hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v byte a ktoré navrhovateľ odovzdal manželke odporcu.
Námietka neplatnosti kauzálneho záväzkového vzťahu: Odporca namieta neplatnosť kauzálneho
záväzkového vzťahu z dôvodu, že s manželkou majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
a preto akékoľvek pristúpenie k záväzku manželky z jeho strany sa môže uskutočniť výlučne písomnou

dohodou o pristúpení k záväzku, ktorá podľa § 533 Občianskeho zákonníka musí byť obligatórne
písomná. Nakoľko takáto dohoda písomná nie je, je pristúpenie k záväzku absolútne neplatné a z tohto
dôvodu kauzálny záväzok odporcu zo zmenky je neplatný.
Námietka neexistencie kauzálneho záväzkového vzťahu: Odporca namieta existenciu navrhovateľom
tvrdeného kauzálneho záväzkového vzťahu. Odporca si nikdy od navrhovateľa nepožičal peňažné

prostriedky a popiera, že by niekedy od navrhovateľa prevzal akékoľvek finančné prostriedky z titulu
pôžičky. Navrhovateľ je povinný predložiť dôkaz o tom, že odporcovi poskytol finančné prostriedky vo
výške 100.000 Sk, nakoľko zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, nie konsenzuálnou, čo znamená,
že pri jej uzavretí sa vyžaduje nielen dohoda strán, ale aj poskytnutie pôžičky veriteľom a následne
je na dlžníkovi, aby preukázal, že dlh z pôžičky splnil. Pokiaľ nedošlo k odovzdaniu peňazí alebo

k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy, nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky.
Námietka zániku zabezpečenej pohľadávky splnením, resp. dohodou: Odporca namieta, že
zabezpečovaná pohľadávka, a to časť kúpnej ceny za byt vo výške 100.000 Sk, ktorú mala uhradiť
manželka odporcu, bola uhradená v plnej výške a to tak, že odporca v mene svojej manželky uhradil

k rukám navrhovateľa, ktorý zastupoval predávajúcu, celú kúpnu cenu vo výške 2.200.000 Sk. V čase
vystavenia vlastnej zmenky nemal odporca celú kúpnu cenu, no neskôr odporca aj za prítomnosti
realitnej agentky vyplatil navrhovateľovi celú kúpnu cenu. Nakoľko odporca chcel úspešne realizovať
prevod bytu v prospech svojej manželky, neuplatňoval si voči majiteľovi zmenky svoje práva, napríklad
vydanie zmenky alebo zapísanie údaju o platení na zmenku. Okrem toho navrhovateľ a odporca sa

dobre poznajú, majú veľa spoločných známych, preto odporca ani nepredpokladal, že by si navrhovateľ
uplatňoval svoje práva zo zmenky.
Námietka premlčania zmenkového záväzku: Odporcovi bola doručená čiastočne nečitateľná fotokópia
zmenky, z ktorej nie je možné prečítať údaj o tom, kedy bol originál zmenky uložený v trezore Okresného
súdu Žilina. Z čísel, ktoré možno vyčítať je vidieť číslice „XXXX“, z čoho možno predpokladať, aj

vzhľadom na deň podania žaloby a deň vydania zmenkového platobného rozkazu, že zmenka bola
predložená konajúcemu súdu pravdepodobne neskôr. Odporca preto namieta premlčanie zmenkového
záväzku, a to z dôvodu, že ak navrhovateľ nepredložil originál zmenky v čase podania žaloby, mal
súd po nepredložení zmenky podanie odmietnuť alebo zamietnuť alebo konanie zastaviť. Nevyhnutnou
podmienkou pre podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je odovzdanie originálu

zmenky.Vtomtosmeresúdpoškodilprávaodporcu,pokiaľzhojilnepredloženieorigináluzmenkyavydal
zmenkový platobný rozkaz. Ak bola zmenka, z ktorej práva navrhovateľ uplatňuje, predložená súdu až
po 31.12.2011, je odporca toho názoru, že až momentom predloženia zmenky konajúcemu súdu došlo
k spočívaniu premlčacej lehoty, ktorá ak ale uplynula skôr, ako bola zmenka predložená, patrí odporcovi
právo namietať premlčanie nároku navrhovateľa na zmenkovú sumu 100.000 Sk.

Na základe uvedeného odporca navrhol, aby súd vydaný zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu
zrušil a priznal odporcovi náhradu trov konania.Navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.0.2015 (č.l. 71 a nasledujúce) k námietkam
odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu namietol, že námietky proti zmenkovému platobnému
rozkazu boli podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, kedy odporcovi bol zmenkový platobný

rozkaz doručený vo štvrtok 19.06.2014, lehota na podanie námietok mu začala plynúť 20.06.2014 a
námietky podal odporca, ako to vyplýva z pečiatky Okresného súdu Žilina 25.06.2014, teda po uplynutí
zákonnej trojdňovej lehoty na podanie námietok. K vecnému obsahu podaných námietok navrhovateľ
uviedol, že omyl v kauzálnej pohľadávke neuznáva, k žiadnemu omylu v kauzálnej pohľadávke nedošlo,
nakoľko zmenka neslúžila na zabezpečenie vzťahov z kúpnej zmluvy na byt, ale na zabezpečenie

pohľadávky vzniknutej na základe predaja hnuteľných vecí, ktoré boli majetkom navrhovateľa a predaj
ktorých nebol súčasťou odporcom spomínanej kúpno-predajnej zmluvy na byt. Predmetné hnuteľné veci
(bytové zariadenie) boli vo vlastníctve navrhovateľa a ich predaj nebol súčasťou predaja bytu manželke
odporcu.Navrhovateľmalvúmyslezariadenieodviesťpopredajibytu,avšakodporcaoňprejavilzáujem,
preto sa s ním navrhovateľ dohodol, že mu veci odpredá. Jednalo sa o nový samostatný zmluvný vzťah,
ktorého účastníkmi boli navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako kupujúci. O uvedenej skutočnosti

svedčí aj fakt, že predaj bytového zariadenia nebol predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z
21.09.2007, ktorej účastníkmi boli predávajúca S. Z.Á. a kupujúca W.. X. N.. Preto dňa 19.09.2008
navrhovateľ ako predávajúci uzavrel s odporcom ako s kupujúcim v ústnej forme zmluvu o predaji
hnuteľných vecí (bytového zariadenia), pričom cena zariadenia bola dohodnutá na sumu 100.000 Sk
(3.319,39 €). V zmysle tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľovi primerané zabezpečenie jeho

pohľadávky tým, že vystavil vlastnú zmenku v deň uzavretia zmluvy s doložkou „bez protestu“, teda
odporca s vyššie uvedenou zmluvou o predaji hnuteľných vecí vystavil ako vystaviteľ vlastnú zmenku
na 100.000 Sk (3.319,39 €) na rad navrhovateľa a uvedenú zmenku aj podpísal. Zmenka bola zročná
a splatná dňa 31.12.2008. Ako potvrdil odporca, zmenka bola vystavená skôr, ako došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy na byt, na ktorú sa odvoláva. Odporca totiž prejavil záujem o bytové zariadenie ešte pred

samotným predajom bytu, ktorého nebol účastníkom a za týmto účelom komunikoval s navrhovateľom,
ktorý bol jeho majiteľ. Naopak, predmetný byt nepredával navrhovateľ, ale pani Z., ktorá bola jeho
vlastníčkou.Ajztejtoskutočnostijezrejmé,ževystavenázmenkanesúvisískúpoubytu,anisdoplatkom
jeho kúpnej ceny, ale bola vystavená za iným účelom, v tomto prípade na zabezpečenie pohľadávky
vzniknutej zo zmluvy o predaji hnuteľných vecí. Navrhovateľ ďalej neuznal námietku neplatnosti

kauzálneho záväzkového vzťahu. Pokiaľ odporca namieta neplatnosť kauzálneho záväzkového vzťahu
z dôvodu, že s manželkou majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, odporca neuviedol,
kedy došlo k jeho zrušeniu a zároveň táto skutočnosť nemá vplyv na zodpovednosť vystaviteľa zmenky.
Uvedený argument preto navrhovateľ považuje za irelevantný, kedy zmenka zabezpečovala pohľadávku
z iného právneho vzťahu, ako bol predaj bytu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Obo 115/2009 z 28.01.2010. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že odporca platnosť zmenky žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil. Navrhovateľ preukázal dôvodnosť uplatnenia zmenky, nakoľko
je tu prítomný prejav vôle odporcu, ktorý zmenku podpísal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že neuznáva
ani námietku zániku zabezpečenej pohľadávky splnením, resp. dohodou, nakoľko odporca sa touto
námietkou odvoláva na inú pohľadávku, ako je tá, ktorá je zabezpečená zmenkou. Zmenka neslúžila

na zabezpečenie pohľadávky z kúpnej zmluvy na byt, bola vystavená skôr, ako vôbec došlo k samotnej
kúpe bytu, ktorý s prípadom nesúvisí, ale účelom bolo zabezpečiť pohľadávku navrhovateľa zo zmluvy
o predaji hnuteľných vecí, a to bytového zariadenia, ktoré nebolo súčasťou kúpnej zmluvy na byt. Z
uvedeného dôvodu sú irelevantné skutočnosti, že odporca vyplatil celú kúpnu cenu bytu, ako aj to, že
navrhovateľ nemal zmenku pri sebe v čase vyplatenia kúpnej ceny za byt. Rovnako navrhovateľ neuznal

námietku premlčania zmenkového záväzku, kedy poukázal na to, že dňa 08.08.2011 doručil spolu s
návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu prvopis zmenky, o čom vyhotovil Okresný súd
Žilina úradný záznam o prevzatí zmenky z 08.08.2011. Zmenka bola splatná 31.12.2008 a stranami bolo
dohodnuté predĺženie lehoty splatenia, kedy zmenku je možné predložiť k splateniu do troch rokov od
jej vystavenia. Z uvedených skutočností vyplýva, že návrh bol doložený v súlade s príslušnými právnymi

predpismi pred uplynutím premlčacej lehoty. Námietky odporcu nepreukazujú zánik alebo neexistenciu
zmenkového záväzku odporcu a nepreukazujú neplatnosť predmetnej zmenky. Z uvedeného dôvodu
navrhol, aby súd námietky odporcu odmietol ako oneskorene podané a zároveň uviedol, že námietky
odporcu neuznáva v celom rozsahu a trvá na splnení nároku, ktorý si uplatnil v tomto súdnom konaní. S
poukazom na skôr uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol postup podľa ust. § 95 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), aby súd uznesením pripustil zmenu návrhu na
začatie konania v prejednávanej veci, pričom poukázal na to, že vo vzťahu k ust. § 95 ods. 1 OSP nie
je súdna prax jednotná, či popísané skutkové okolnosti sú doplnením alebo zmenou návrhu. Ponechal
rozhodnutie tejto skutočnosti na úvahe súdu, pričom v prípade ak súd bude mať za to, že sa jedná ozmenu návrhu, navrhol postup podľa § 95 ods. 1 OSP, ktorý vyjadruje dispozičné oprávnenie
navrhovateľa umožňujúce mu disponovať s konaním alebo s jeho predmetom a v rámci ktorého
navrhovateľ môže disponovať so žalobným návrhom a táto dispozícia je obmedzená iba súhlasom

súdu. Poukázal na to, že jednou z podstatných náležitosti návrhu na začatie konania je vylíčenie
rozhodujúcich skutočností, ktoré musia obsahovať výpočet rozhodných skutkových okolností, na ktorých
základe navrhovateľ odvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp. svoje právo. Musí ísť o uvedenie takých
skutočností, ktoré sú predvídané v hypotéze príslušnej právnej normy, o ktorú navrhovateľ svoje právo
opiera, aj keď nie je povinný v návrhu uviesť jej právne zdôvodnenie. Na podporu skutkových tvrdení

musí navrhovateľ označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ktorými mieni preukazovať správnosť svojich
tvrdení. Rozhodujúcimi skutočnosťami v zmysle § 79 ods. 1 veta druhá OSP sú údaje, ktoré sú
nevyhnutné na to, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať. Navrhovateľ preto
musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými vymedzí skutkový dej, na základe ktorého uplatňuje svoj
nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a teda vymedzí predmet
konania po skutkovej stránke. Vymedzením rozhodujúcich skutočností v žalobe plní navrhovateľ svoju

povinnosť tvrdenia uloženú mu § 101 ods. 1 písm. a) OSP.

Súd po podaní včasných námietok odporcom proti zmenkovému platobnému rozkazu postupoval podľa
ust. § 175 ods. 4, veta prvá a druhá OSP, podľa ktorého ak odporca podá včas námietky, súd nariadi
na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd

vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho
zrušuje a v akom rozsahu.

Pokiaľ navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal, že
námietky boli podané oneskorene, súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Ako vyplýva

z doručenky na č.l. 12 spisu, zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina z 21.05.2014 č.k.
20Zm/84/2011-13 bol doručený odporcovi dňa 19.06.2014 (štvrtok). Prvý deň lehoty na podanie
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu bol piatok 20.06.2014. Posledný deň tejto lehoty
pripadol na nedeľu 22.06.2014, v dôsledku čoho sa v súlade s ust. § 57 ods. 2 veta posledná OSP
za posledný deň lehoty považuje najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. ponedelok 23.06.2014, kedy

boli námietky odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu podané na pošte, ako to vyplýva z č.l.
32 spisu. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že námietky odporcu proti zmenkovému platobnému
rozkazu boli podané v lehote podľa ust. § 175 ods. 1 OSP a nebol dôvod, aby tieto námietky boli súdom
odmietnuté ako podané oneskorene.

Písomné vyjadrenie navrhovateľa z 26.02.2015 doručené súdu dňa 04.03.2015 (č.l. 71 a nasledujúce
spisu) súd podľa jeho obsahu zároveň posúdil ako zmenu návrhu na začatie konania podľa ust. §
95 ods. 1 OSP spočívajúcu v zmene skutkových okolností uplatneného nároku, kedy v podanom
návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádzal, že zmenka, na základe ktorej uplatňuje svoje nároky
v prejednávanej veci, bola odporcom vystavená na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy

o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom ústnou formou dňa 19.09.2008
a na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100.000 Sk (3.319,39 €);
zatiaľ čo v písomnom vyjadrení z 26.02.2015 navrhovateľ uvádzal, že zmenka, na základe ktorej
uplatňujesvojenárokyvprejednávanejveci,bolavystavenáodporcomdňa19.09.2008nazabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 100.000 Sk (3.319,39 €) z titulu ústnej kúpnej

zmluvy o predaji hnuteľných vecí (bytového zariadenia), ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom
ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim dňa 19.09.2008. Navrhovateľ tak v písomnom vyjadrení
z 26.02.2015 uviedol odlišné skutkové vymedzenie uplatneného nároku v časti vymedzenia kauzálnej
pohľadávky na zabezpečenie splnenia ktorej mala slúžiť zmenka, na základe ktorej navrhovateľ
uplatnil svoje nároky v prejednávanej veci. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.03.2015 za

prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov súd nepripustil zmenu návrhu spočívajúcu
v zmene skutkového vymedzenia uplatneného nároku, obsiahnutú v písomnom podaní navrhovateľa
z 26.02.2015, doručeného súdu dňa 04.03.2015. Uvedený procesný postup súd odôvodňuje tým, že
zmena návrhu na začatie konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu v konaní, v ktorom
sa uplatňujú nároky zo zmenky, nie je možná. Poukazuje pritom na závery vyplývajúce z rozsudku

Vrchného súdu v Prahe z 10.03.2008 sp. zn. 12Cmo/382/2007, v zmysle ktorých koncentračná zásada
uplatňovaná v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vyjadrená v ust. § 175 ods. 1
a 4 OSP nielenže znemožňuje odporcovi uviesť ďalšie námietky po uplynutí lehoty na podanie námietok
proti zmenkovému platobnému rozkazu, ale z rovnakého dôvodu neumožňuje ani navrhovateľoviakokoľvek po vydaní zmenkového platobného rozkazu meniť svoje žalobné tvrdenia, proti ktorým sa
odporca bráni v námietkach. Po vydaní zmenkového platobného rozkazu a podaní námietok nemožno
pripustiť zmenu žaloby podľa § 95 OSP. Výsledky doterajšieho konania, definované

námietkami odporcu, v ktorých sa bráni proti povinnosti zaplatiť zmenku popísanú v návrhu aj s
prípadnými tvrdeniami o dôvode zmenky, znemožňujú viesť konanie o zmenenej žalobe.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní 10.03.2015 za nespornú skutočnosť medzi účastníkmi
konania označila uzavretie kúpnej zmluvy medzi S. Z. a X. N., predmetom ktorej bol byt, súčasťou

ktorého bolo aj bytové zariadenie. Odporca v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu pritom neuviedol, že predmetom kúpnej zmluvy zahrnutej v cene by mala byť aj kúpa hnuteľných
vecí. Z dôkazov, ktoré boli predložené odporcom vyplýva, že k dátumu odovzdania bytu bola budúca
predávajúca povinná byt úplne vypratať. Ďalej upresnila vzájomné vzťahy medzi predávajúcou S. Z. a
navrhovateľom, pričom uviedla, že bytové zariadenie predmetného bytu bolo vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu predmetné hnuteľné veci neboli ani zahrnuté do kúpnej zmluvy

týkajúcej sa bytu. Navrhovateľ po uzatvorení kúpnej zmluvy mal záujem tieto hnuteľné veci vypratať,
avšak odporca vyjadril záujem o ich kúpu. Odporca teda prejavil vôľu uzavrieť s navrhovateľom ako
vlastníkom hnuteľných vecí kúpnu zmluvu k týmto hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v predmetnom
byte. Uvedenému nasvedčuje časový sled udalostí, kedy k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 12.08.2008
a k odovzdaniu došlo dňa 09.09.2008, t.j. po uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. Zo zápisu o

odovzdaní vyplýva, že sú v ňom uvedené hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti, ktorá
bola 19.09.2008 odpredaná X. N.. Uvedeným navrhovateľ preukazuje existenciu kauzálneho vzťahu
medzi ním a odporcom. Poukázala na to, že v rámci námietok odporca netvrdil, že by zmenku nevystavil
alebo nepodpísal. Odporca sa bránil tým, že dlh bol splnený, avšak tvrdil, že bol splnený dlh, ktorý
sa týkal zaplatenia kúpnej ceny bytu, nie bytového zariadenia. Kúpna cena zariadenia bola riešená

zabezpečovacou zmenkou, ktorú vystavil odporca 19.09.2008 ako vlastnú zmenku bez protestu na
sumu 100.000 Sk s dobou splatnosti 3 roky od jej vystavenia. Zmenka je platná a je potrebné na
ňu prihliadať. Odkázala na obsah vyjadrenia navrhovateľa k námietkam odporcu proti zmenkovému
platobnému rozkazu a zdôraznila, že 19.09.2008 navrhovateľ ako predávajúci uzavrel s odporcom ako
s kupujúcim v ústnej forme zmluvu o predaji hnuteľných vecí bytového zariadenia, cena ktorého bola

dohodnutá na sumu 100.000 Sk a v zmysle tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľovi primerané
zabezpečenie jeho pohľadávky tým, že vystavil vlastnú zmenku v deň uzavretia zmluvy bez protestu.
Táto iniciatíva vyšla priamo od odporcu a odporca v súlade so zmluvou o predaji hnuteľných vecí ako
vystaviteľ vystavil vlastnú zmenku na 100.000 Sk na rad navrhovateľa a uvedenú zmenku aj podpísal.
Zmenka bola vystavená skôr ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na byt, ktorá bola uzavretá 12.09.2008

a zmenka bola vystavená 19.09.2008. Poukázala na to, že odporca sa v podaných námietkach odvoláva
na inú pohľadávku ako je tá, ktorá je zabezpečená zmenkou, kedy zmenka neslúžila na zabezpečenie
pohľadávky z kúpnej zmluvy na byt, ale súvisela s kúpnou zmluvou, predmetom ktorej bolo zariadenie
tohto bytu. Z uvedeného dôvodu označila za irelevantné tvrdenia odporcu, že vyplatil celú kúpnu cenu
bytu a že navrhovateľ nemal zmenku pri sebe v čase vyplatenia kúpnej ceny za byt.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní 10.03.2015 zotrval na podaných námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Poukázal na to, že prednes právnej zástupkyne navrhovateľa
smeroval ku skutočnostiam, ktoré boli obsiahnuté v zmenenom návrhu na začatie konania, ktorý bol
zo strany súdu zamietnutý. Zotrval na tom, že odporca popiera, že by dňa 19.09.2008 uzavrel s

navrhovateľom zmluvu o pôžičke peňazí a uviedol, že neexistuje žiaden písomný dôkaz o tom, že by
navrhovateľ poskytol fyzicky peňažné prostriedky odporcovi, pri zohľadnení reálneho charakteru zmluvy
o pôžičke. Vyjadril predpoklad, že navrhovateľ takýto listinný dôkazný prostriedok k dispozícii nemá
a zo samotného návrhu na zmenu návrhu a prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa vyplýva, že
pôvodné tvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy o pôžičke je nepravdivé a preto námietku neexistencie

kauzálneho záväzkového vzťahu považoval za preukázanú. Naďalej tvrdil, že suma 100.000 Sk
bola navrhovateľovi uhradená a navrhovateľ mal zmenku odporcovi vrátiť, čo však neurobil. Nakoľko
však navrhovateľ a odporca sa dlho osobne poznajú, odporca dôveroval navrhovateľovi, že zmenku
nezneužije a nepodá návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Za nepravdivé označil aj
tvrdenie navrhovateľa, že došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy na kúpu hnuteľných vecí, a to z toho

dôvodu, že samotný navrhovateľ vystavil X. N. zápis o odovzdaní, v ktorom uviedol, že odovzdáva
dobrovoľne, do trvalého užívania novej vlastníčke bytu hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti,
ktorú jej 19.09.2008 predal. Nedošlo teda ani k uzavretiu kúpnej zmluvy na kúpu hnuteľných vecí a
navrhovateľ zneužil zmenku. Ďalej poukázal na to, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve na byt jevýslovne uvedená kúpna cena 2,2 mil. Sk. V samotnej kúpnej zmluve je však uvedená suma 1,2 mil. Sk
a odporca má k dispozícii svedka, ktorý potvrdí, že bolo vyplatených 2,1 mil. Sk a následne doplatených
100.000 Sk. Zotrval na tom, že pohľadávka, ktorú si navrhovateľ uplatňuje zanikla a žiadal, aby súd

zmenkový platobný rozkaz zrušil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo výpovedi na pojednávaní 10.03.2015 uviedol, že zmenka s kúpou a predajom bytu
nesúvisí. Zmenka vznikla ako budúca zábezpeka na základe ústnej kúpnej zmluvy medzi ním a
odporcom. Potvrdil, čo v tejto súvislosti povedala jeho právna zástupkyňa. Uviedol, že po predaji

bytu sa s odporcom v byte stretli a odporca ho požiadal, či by mu mohol ponechať v byte bytové
zariadenie. Nakoľko aktuálne nemal odporca finančnú hotovosť, vystavil vlastnú zmenku bez protestu,
ktorú mu dodatočne doniesol. Zmenku od odporcu žiadal viackrát preplatiť, k čomu však nedošlo.
Pokiaľ ide o zápis o odovzdaní z 19.09.2008, p. N. osobne nevidel. Celá transakcia prebehla cez
realitnú kanceláriu. Zápis nevystavoval, iba ho podpísal. Na podpis mu ho priniesla realitná agentka.
Navrhovateľ namietal, prečo je v ňom uvedená pani N., realitná agentka však uviedla, že to súvisí s

transakciou a predajom bytu, ako bol realizovaný. Vyjadril sa ďalej k tomu, aké bytové zariadenie malo
byť predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporcom s tým, že v zápise sú uvedené len
najväčšie časti. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi ním a odporcom na sumu 100.000
Sk a okolnostiam odovzdaniu peňazí odporcovi uviedol, že tak ako objasňovali na pojednávaní, zmluva
o pôžičke nevznikla. Zmenka kryla kúpnopredajnú zmluvu hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v byte,

ktorý kupovala p. N.. Navrhovateľ žiadal odporcu o podpis kúpnej zmluvy, on však uviedol, že to nie
je potrebné, že mu dá zábezpeku. Kúpna zmluvy podpísaná nebola a odporca vystavil zmenku. Na
opravu protokolácie uviedol, že žiadal odporcu, aby podpísali zmluvu o pôžičke, pokiaľ nemá finančné
prostriedky, k čomu však nedošlo. K rozporu medzi podaným návrhom na začatie konania, v ktorom
tvrdil uzavretie zmluvy o pôžičke a k vyjadreniam na pojednávaní ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy

navrhovateľ uviedol, že keďže odporca nemal finančné prostriedky žiadal, aby urobili zmluvu o pôžičke.
Robili vtedy s právnou zástupkyňou aj iné zmluvy o pôžičke, ktoré sa odporcu netýkali, a tým vznikol
tento rozpor. Zmenku, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje svoje práva v tejto veci, mu odporca
odovzdal asi týždeň po odovzdaní bytu.

Odporca vo výpovedi na pojednávaní 10.03.2015 uviedol, že navrhovateľovi vyplatil 2.200.000 Sk v
dvoch splátkach. Najprv bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve Celý obchod mala na starosti pani
N.. V čase jej uzavretia stavba nebola skolaudovaná a bola s ťarchou navrhovateľa. Pani Z. nikdy
osobne nevidel. Následne prebehla kúpa bytu a pri odovzdávaní peňazí bola dvakrát prítomná pani
N.. V kancelárii navrhovateľa odporca zložil 2.100.000 Sk a nakoľko na doplatok 100.000 Sk nemal

finančné prostriedky, vystavil zmenku a navrhovateľ mu odovzdal kúpne zmluvy. Následne pri vyplácaní
doplatku 100.000 Sk v „Hokejke“ bola opätovne prítomná p. N.. Bolo to v ten istý deň večer. Žiadna iná
zmluva, ani zmluva o pôžičke medzi ním a navrhovateľom uzatvorená nebola. Rovnako nie je pravdou,
že zápis o odovzdaní vytvorila pani N.. Tento zápis po dohode s navrhovateľom, že v byte sa necháva
všetok nábytok, vypracoval odporca a navrhovateľ ho podpísal. Nábytok bol v zničenom stave a bol na

vyhodenie. Zotrval na tom, že od navrhovateľa si nikdy nič nepožičal, a teda ani tvrdenú sumu 100.000
Sk. Označil za svoju chybu, že po doplatení kúpnej ceny 100.000 Sk si zmenku nevypýtal. K zaplateniu
kúpnej ceny za byt, aj k odovzdaniu bytu a podaniu návrhu na vklad došlo v jeden deň, a to 19.09.2008.
Odporca potvrdil, že zmenku, ktorá je súčasťou spisového materiálu podpísal 19.09.2008. Zmenka mala
zabezpečovať doplatok 100.000 Sk za kúpnu cenu za byt. Večer 19.09.2008 doplatok 100.000 Sk za

byt vyplatil, avšak navrhovateľ mu nedal žiaden doklad, hoci si ho pýtal. Doklad mu navrhovateľ nedal
z toho dôvodu, že v kúpnej zmluve bola kúpna cena 1.200.000 Sk.

Na pojednávaní dňa 14.05.2015 právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila svoje vyjadrenia a poukázala
na to, že odporca nepreukázal tvrdené zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ním a

jeho manželkou. Rovnako uvedená skutočnosť v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, ako
aj na hnuteľné veci nebola navrhovateľovi ani predávajúcej známa. Odporca nespochybnil existenciu
zmenky a jej vystavenie a navrhovateľ sa v tomto konaní domáha jej zaplatenia, mala teda za to, že
je preukázaná pasívna legitimácia odporcu a rovnako aktívna legitimácia navrhovateľa, ako vyplýva
z textu zmenky. Pokiaľ ide o žalovanú istinu, navrhovateľ vychádzal z toho, že zmenku odporca

vystavil, vlastnoručne podpísal, je to zmenka platná a suma, ktorú sa zaviazal zaplatiť, je 100.000
Sk so splatnosťou 31.12.2008. Tvrdenie odporcu, že zmenka mala kryť doplatok kúpnej ceny za byt,
nemôže byť pravdivé, nakoľko splatnosť zmenky je 31.12.2008 a pokiaľ kúpnu cenu doplatil v ten
deň večer 19.09.2008, nie je potom zrejmé, na čo by vystavoval zmenku a uvádzal na nej splatnosť31.12.2008. Zároveň od roku 2008 by sa nejakým spôsobom domáhal vydania zmenky. Žiaden takýto
úkon z jeho strany uskutočnený nebol. Zmenka má abstraktný charakter a bola vystavená na základe
určitého právneho dôvodu. Nakoľko navrhovateľ sa domáha plnenia titulom vystavenej zmenky, táto

okolnosť je rozhodujúca. Mala za to, že bez ohľadu na to, či zmenka pokrýva existenciu nejakého
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, je zrejmé, že takýto záväzkový vzťah medzi nimi existoval.
Nebolo sporné, že hnuteľné veci, ktoré sa v byte nachádzali, v byte ostali. Túto skutočnosť potvrdil
aj samotný odporca. Uvedené znamená, že pokiaľ došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam, ktoré sa nachádzali v byte, bola táto zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim

a odporcom ako kupujúcim. Zo zápisu o odovzdaní z 19.09.2008 je preukázané, čo bolo predmetom
kúpnej zmluvy a mala za to, že dátum zo zápisu o odovzdaní sa zhoduje s dátumom vystavenia
zmenky, čiže je preukázaná aj existencia záväzkového vzťahu, na základe ktorého vznikol záväzok
odporcu zaplatiť a ktorý je zabezpečený vlastnou zmenkou. Pokiaľ odporca tvrdí, že doplatil kúpnu cenu
nehnuteľnosti v sume 100.000 Sk, toto tvrdenie nepreukázal.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní 14.05.2015 doplnil, že skutočnosť, že bola zaplatená zvyšná
časť kúpnej ceny potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ odovzdal odporcovi kúpnu zmluvu, nakoľko podľa
písomnej plnej moci bol oprávnený kúpnu zmluvu uzavrieť, prevziať finančné prostriedky a navrhovateľ
nikdy netvrdil, že zvyšná časť kúpnej ceny nebola zaplatená. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ
v podanom návrhu klamal, keď uviedol, že požičal odporcovi peňažné prostriedky a na pojednávaní

uvádzal iné skutočnosti. Mal teda za to, že súd by mal vyhovieť námietkam a zmenkový platobný
rozkaz zrušiť. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa tvrdila, že zmenka je abstraktná a že sa neviaže
na nejaký kauzálny záväzok, bol to samotný navrhovateľ, ktorý v pôvodnom návrhu uviedol, že
zmenka zabezpečuje zaplatenie požičanej sumy, t.j. že táto zmenka nie je platobným prostriedkom, ale
zabezpečovacím prostriedkom, a preto odporca je oprávnený vzniesť kauzálne námietky. Z uvedeného

dôvodu žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

Navrhovateľ spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu predložil v origináli zmenku,
ktorá je uložená v trezore Okresného súdu Žilina a vo fotokópii je súčasťou spisového materiálu na
č.l. 7 spisu. Z obsahu predloženej zmenky vyplýva, že ide o vlastnú zmenku vystavenú odporcom dňa

19.09.2008 v Ž., na základe ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 100.000 Sk v
platobnom mieste Ž., v deň splatnosti zmenky 31.12.2008. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez
protestu“.

V konaní boli ďalej predložené listinné dôkazné prostriedky, a to zápis o odovzdaní hnuteľných vecí zo

dňa 19.09.2008 podpísaný navrhovateľom (č.l. 51 spisu), zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvorená
dňa 21.09.2007 medzi predávajúcou S. Z. a kupujúcou W.. X. N. (č.l. 52 - 54 spisu) a návrh na zápis
vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (č.l. 93 - 95 spisu), obsah ktorých však súd vzhľadom
na skutkové vymedzenie navrhovateľom uplatneného nároku v prejednávanej veci nepovažoval za
priamo relevantný vo vzťahu k predmetu konania.

Podľa článku I § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I § 77 ods. 1, 2 a 3 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre
ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20 ), sročnosti (§§ 33 až 37 ), platení (§§ 38

až 42 ), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50 , 52 až 54 ), platení
pre česť (§§ 55 , 59 až 63 ), odpisoch (§§ 67 a 68 ),zmenách (§ 69 ), premlčaní (§§ 70 a 71 ), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74 ).

Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo
v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27
), o úrokovej doložke (§ 5 ), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6 ), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7 , o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá
prekročila takéto oprávnenia (§ 8 ), a o blankozmenke (§ 10
).
Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32
); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa

vlastnej zmenky.

Podľa článku I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.

Podľa článku. I § 70 ods. 1 ZZŠ, zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo

dňa sročnosti zmenky.

Podľa ustanovenia § 175 ods. 1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti
ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní

zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých
musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu
namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk
odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného
rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Predmetom konania a rozhodovania súdu na nariadených termínoch pojednávania boli včas podané

námietky odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v tejto veci dňa 21.05.2014 č.k.
20Zm/84/2011-13 tak, ako boli tieto obsiahnuté v písomnom podaní odporcu podanom na poštovú
prepravu dňa 23.06.2014 (č.l. 23 - 32 spisu) a následne v súlade s ust. § 175 ods. 4 vetá druhá OSP
rozhodovanie o tom, či súd zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom
rozsahu. Pri posudzovaní dôvodnosti odporcom vznesených námietok proti zmenkovému platobnému

rozkazu súd vychádzal zo skutkového vymedzenia navrhovateľom uplatneného nároku tak, ako toto
bolo obsiahnuté v písomnom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručenom súdu
dňa 08.08.2011, v ktorom navrhovateľom popísal zmenku, na základe ktorej uplatňuje svoj nárok v
prejednávanej veci a zároveň uviedol tvrdenia o dôvode tejto zmenky, z ktorých vyplývalo, že zmenka
mala zabezpečovací charakter vo vzťahu k záväzku odporcu zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť

medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená v ústnej forme dňa 19.09.2008 a na základe ktorej mal
navrhovateľ v uvedený deň prenechať odporcovi peňažné prostriedky vo výške 100.000 Sk (3.319,39
€), ktoré sa odporca mal zaviazať navrhovateľovi vrátiť v dohodnutej splatnosti pôžičky 31.12.2008.
Uvedeným skutkovým vymedzením uplatneného nároku bol súd v konaní pri prejednaní námietok
odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu viazaný, a to aj pri zohľadnení nepripustenia zmeny

návrhu spočívajúcej v zmene skutkového vymedzenia uplatneného nároku obsiahnutej v písomnom
podaní navrhovateľa zo dňa 26.02.2015, doručeného súdu dňa 04.03.2015. Pokiaľ teda ďalšie tvrdenia
navrhovateľa,resp.jehoprávnejzástupkynevpriebehukonaniasmerovalikpreukázaniutejskutočnosti,
že zmenka, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, mala maťzabezpečovací charakter vo vzťahu k záväzku odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške
100.000 Sk (3.319,39 €) na základe ústnou formou uzatvorenej zmluvy o predaji hnuteľných vecí zo dňa
19.09.2008, na tieto tvrdenia navrhovateľa z dôvodov vyššie uvedených nebolo možné pri prejednaní

námietok prihliadať.

V prípade tzv. zabezpečovacích zmeniek, ktoré slúžia na zabezpečenie pohľadávky z kauzálneho
záväzkového vzťahu, je v zmysle čl. I § 17 ZZŠ prípustná obrana dlžníka, že zabezpečená pohľadávka
neexistuje, t.j. nevznikla alebo zanikla, resp. že k naplneniu zabezpečeného kauzálneho vzťahu

nedošlo a preto ani nenastal dôvod pre použitie zabezpečovacej zmenky. Uvedené vyplýva z povahy
zabezpečovacej zmenky, kedy v prípade, ak zabezpečená povinnosť nevznikne alebo zanikne iným
spôsobom, nie je dlžník veriteľovi z kauzálnej pohľadávky už nič povinný platiť ani na zmenku. Zásadne
platí, že dôkazné bremeno v konaní o kauzálnych námietkach je na dlžníkovi. Majiteľ zmenky je
dostatočne legitimovaný zmenkou samotnou, a to bez toho, aby musel preukazovať dôvod vystavenia
zmenky. Zároveň však súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1M ObdoV 9/2007 z 27.11.2008, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora zaujal právny názor k otázke dôkazného bremena v konaní o kauzálnych
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Vo všeobecnosti v teoretickej rovine označil za
správny názor o dôkaznom bremene zaťažujúcom v konaní o nárokoch zo zmenky odporcu. Ďalej
poukázal na to, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia určitého reálneho

vzťahu, či to už obchodno-právneho alebo občiansko-právneho. Zmenka je vždy vystavená na základe
určitého právneho dôvodu, nejde o ľubovôľu vystaviteľa, ale vystavenie zmenky vychádza z určitého
reálneho základu. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Nakoľko vymedzenie kauzálneho vzťahu
v posudzovanom prípade vzišlo zo strany navrhovateľa, v tejto časti je podľa Najvyššieho súdu

SR dôkazné bremeno na navrhovateľovi. Uvedené závery Najvyššieho súdu SR súd premietol do
situácie, ktorá nastala v prejednávanej veci a uvádza, že nakoľko kauzálny vzťah primárne vymedzil
navrhovateľ v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu ako zmluvu o pôžičke, teda ak
samotný navrhovateľ v rámci skutkového vymedzenia uplatneného nároku tvrdil existenciu kauzálneho
vzťahu,vovzťahukuktorémupredloženázmenkamalaplniťzabezpečovaciufunkciu,azasituácie,kedy

odporca v podaných námietkach existenciu tvrdeného kauzálneho vzťahu poprel, dôkazné bremeno v
prejednávanejvecizaťažovalonavrhovateľa.Pokiaľtedanavrhovateľtvrdil,žepredloženázmenkaplnila
zabezpečovaciu funkciu k zmluve o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania ústne dňa 19.09.2008,
bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1 OSP preukázať existenciu tvrdeného záväzkovo-
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, t.j. poskytnutie pôžičky odporcovi v tvrdenej výške, ďalej

zabezpečovaciu funkciu zmenky vo vzťahu k tomuto záväzkovo-právnemu vzťahu, ako aj naplnenie
dôvodov pre použitie zmenky. Navrhovateľ však v tomto smere žiadne dôkazné prostriedky neoznačil,
naopak, v konaní mal záujem tvrdenia ohľadne kauzy vystavenej zmenky zmeniť a vo výpovedi na
pojednávaní sám uviedol, že zmluva o pôžičke nevznikla. Na základe uvedeného súd považoval za
dôvodnú námietku odporcu o neexistencii tvrdeného kauzálneho záväzkového vzťahu titulom zmluvy

o pôžičke, kedy odporca uvádzal, že od navrhovateľa si peňažné prostriedky nikdy nepožičal a
poprel, že by od navrhovateľa z titulu pôžičky finančné prostriedky prevzal, pričom konštatuje, že v
konaní nebola preukázaná existencia navrhovateľom tvrdeného kauzálneho záväzkového vzťahu za
konštatovania dôkazného bremena na strane navrhovateľa a rovnako nebolo preukázané, že by došlo k
naplneniu podmienok pre použitie navrhovateľom predloženej zmenky, ktorá k tvrdenému kauzálnemu

záväzkovému vzťahu mala plniť zabezpečovaciu funkciu. Na uvedenom závere nemení nič ani tá
skutočnosť, že odporca v priebehu konania nepoprel vystavenie zmenky predloženej navrhovateľom,
avšak tvrdil iný kauzálny dôvod vystavenia tejto zmenky a následne zánik zabezpečenej pohľadávky, v
dôsledku čoho by dôvod pre použitie zmenky odpadol. Za určujúce súd považoval skutkové vymedzenie
uplatneného nároku tak, ako ho uviedol navrhovateľ v podanom návrhu, v dôsledku čoho na základe

vznesenej námietky o neexistencii navrhovateľom tvrdeného kauzálneho záväzkového vzťahu rozhodol
o zrušení napadnutého zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu.

V konaní boli zo strany navrhovateľa prednesené dôkazné návrhy na výsluch svedkyne S. Z. na
preukázanie nedôvodnosti námietky odporcu, že jeho dlh týkajúci sa zaplatenia kúpnej ceny za byt

zanikol splnením, k otázke vlastníctva bytového zariadenia a zaplatenia kúpnej ceny za byt, ďalej
bola navrhnutá konfrontácia medzi navrhovateľom a odporcom k tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ
mu nevydal doklad o zaplatení doplatku 100.000 Sk, hoci odporca oň žiadal, ďalej bol prednesený
návrh, aby súd vyžiadal z katastra nehnuteľností originál kúpnej zmluvy a zmluvy o zrušení vecnéhobremena a zo stavebného úradu kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie bytu a zo
strany právneho zástupcu odporcu bol navrhnutý výsluch svedkyne N. N. k okolnostiam zaplatenej
kúpnej ceny za byt. Označené dôkazné návrhy účastníkov konania boli zo strany súdu zamietnuté,

nakoľko ani jeden dôkazný návrh nesmeroval k preukázaniu skutočností relevantných pre rozhodnutie
súdu, a to k preukázaniu kauzálneho záväzkového vzťahu, na zabezpečenie ktorého mala vystavená
zmenka slúžiť tak, ako ho skutkovo vymedzil navrhovateľ v podanom návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu.

K obsahu ďalších námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vznesených zo strany odporcu súd
uvádza:

Pokiaľ ide o námietku omylu v kauzálnej pohľadávke, ktorý mal spočívať v tom, že skutočným dlžníkom
z kauzálnej pohľadávky mala byť manželka odporcu, táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.
V konaní nebol uplatnený nárok z kauzálnej pohľadávky, ale z vlastnej zmenky vystavenej odporcom. V

súvislosti s tvrdeným omylom súd vo všeobecnosti uvádza, že kauzou vystavenia zmenky nemusí byť
len zaplatenie určitej sumy (platobná zmenka) alebo zabezpečenie pohľadávky z kauzálneho vzťahu
(zabezpečovacia zmenka), ale môže ísť aj o dôvody spoločenské, rodinné, príp. o zmenky z ochoty.
Vystavením zmenky vzniká abstraktný a nesporný zmenkový záväzok vystaviteľa voči remitentovi,
ktorý je samostatný, oddelený od kauzálnych vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku a pokiaľ zmenka

spĺňa formálne zákonné náležitosti, jej majiteľ má nepochybné právo na jej zaplatenie. Kto sa ako
dlžník na zmenku podpíše, je zmenkovo zaviazaný aj vtedy, ak nie je medzi ním a majiteľom zmenky
žiaden iný záväzkový vzťah. Uvedené závery súd uvádza len vo všeobecnej rovine, pričom ako už
bolo uvedené vyššie, za relevantné v prejednávanej veci považoval skutkové vymedzenie uplatneného
nároku na základe zmenky, ktorá mala plniť zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k zmluve o pôžičke medzi

účastníkmi konania, a preto v konkrétnej rovine poukazuje primárne na právny názor vyslovený vyššie
k námietke odporcu o neexistencii tvrdenej kauzálnej pohľadávky.

Námietku neplatnosti kauzálneho záväzkového vzťahu, kedy odporca poukazoval na to, že s manželkou
majú zrušené BSM a pristúpiť k záväzku manželky by bolo možné len na základe písomnej dohody

podľa § 533 Občianskeho zákonníka, súd rovnako v kontexte navrhovateľom predneseného skutkového
vymedzenia uplatneného nároku nepovažoval za relevantnú. Pristúpenie k záväzku manželky odporcu
ako kauza vystavenia zmenky v konaní nebolo tvrdené ani preukázané a neplatnosť kauzálneho vzťahu
by sama o sebe neplatnosť zmenky, resp. zmenkového záväzku nespôsobovala.

Súd sa osobitne nezaoberal námietkou odporcu o zániku zabezpečenej pohľadávky splnením, resp.
dohodou, kedy podľa tvrdenia odporcu zabezpečená pohľadávka, t.j. časť kúpnej ceny za byt vo výške
100.000 Sk, ktorú mala uhradiť manželka odporcu, bola uhradená v plnej výške, kedy odporca v mene
svojej manželky mal túto sumu uhradiť k rukám navrhovateľa, resp. uhradil celú kúpnu cenu 2.200.000
Sk, a to z toho dôvodu, že primárne bolo dôkaznou povinnosťou navrhovateľa v prejednávanej veci

preukázať ním tvrdený zabezpečovací charakter predloženej zmenky k zmluve o pôžičke, vo vzťahu ku
ktorým tvrdeniam však navrhovateľ v konaní dôkazné bremeno neuniesol. Námietky proti zmenkovému
platobnému rozkazu súd posudzoval v kontexte skutkového vymedzenia uplatneného nároku, ktorý bol
obsiahnutý v písomnom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a preto za situácie, kedy
nebola preukázaná navrhovateľom tvrdená kauza vystavenia zmenky, súd nepovažoval za potrebné

vykonávať dokazovanie k odporcom tvrdenej kauze vystavenia zmenky a jej zániku, ktorú navrhovateľ
popieral.

Vo vzťahu k námietke premlčania zmenkového záväzku súd poukazuje na ust. čl. I §
78 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorého vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej

zmenky, v spojení s ust. čl. I § 70 ods. 1 ZZŠ, podľa ktorého zmenkové nároky voči prijímateľovi
sa premlčujú v troch rokoch od zročnosti zmenky. Zmenka predložená navrhovateľom bola splatná
31.12.2008, trojročná premlčacia doba uplynula 31.12.2011 a pokiaľ návrh bol podaný na Okresnom
súde Žilina dňa 08.08.2011 spolu s originálom zmenky tak, ako to vyplýva z úradného záznamu na č.l.
5 spisu, súd konštatuje, že k uplatneniu nároku došlo pred uplynutím premlčacej doby.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní v celom rozsahuúspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia potrebných na
účelné bránenie práva v zmysle písomného vyčíslenia z 15.05.2015, a to v sume 199,50 € titulom
zaplateného súdneho poplatku za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a v sume 647,10

€ titulom trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
19.06.2014, námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu 20.06.2014, ďalšia porada s klientom
po doručení návrhu na zmenu žaloby zo 07.03.2015, účasť na pojednávaní 10.03.2015 a účasť na
pojednávaní 14.05.2015, pri základne sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 121,17 € +
režijný paušál 2 x 8,04 € a 3 x 8,39 €. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je navrhovateľ

povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,

ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).