Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201222
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213201222.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu A. X., E..

XX.X.XXXX, I. D. XX, XXX XX D.Ž., zast. JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Ľudová 14, 040 11 Košice,
proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, Košice, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2819/2012 zo dňa 19.1.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. I. Y.
dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2819/2012.

II. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. I. Y. sp.zn. 2C/2819/2012 zo dňa
19.1.2012 (ďalej iba „rozhodcovský rozsudok“) z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnila tým, že mu bol dňa 2.2.2013 doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do piatich dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 251,54 eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento
rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej

zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už mu-
sí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne
pochybnostioobjektívnostianestrannostirozhodcovskéhoprocesu.Zpoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX
zo dňa 15.5.2009 vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už
podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky
a teda aj rozhodcovská doložka, ktorá je tiež obsiahnutá v čl. XV. Časti týchto podmienok. V deň podpisu

zmluvy podpísali zmluvné strany aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medi žalobcom a žalovaným. Žalovaný listom z 15.7.2010 oznámil,
že z dôvodu nehradenia následného poistného za viac ako 2 mesiace po splatnosti, došlo k zániku
poistenia. Súčasťou oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého jasne
vyplýva, že žalovaný ku dňu zániku poistného evidoval voči žalobcovi 31,33 eur /944,-Sk/ nedoplatok.
Žalovaný si návrhom pred rozhodcovský súdom uplatnil nárok na sumu 251,51 eur titulom osobitnej

pohľadávky voči žalobcovi, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia.
Žalobca preto žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal mu náhradu trov konania.

Na pojednávanie dňa 12.5.2015 sa dostavili účastníci konania.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a
oboznámením vspise pripojenýchlistinnýchdôkazov (takakobolioboznamovanénapojednávaniach)

a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný v podaní zo dňa 19.1.2015, doručenom súdu dňa 21.1.2015 uviedol, že žalobca svoje tvrdenie
o neprijateľnosti podmienok nepodložil nejakým dôkazom, v čom je rozhodcovská doložka spôsobilá
zmeniť právne postavenie spotrebiteľa. Len všeobecne tvrdí, že doložka odňala spotrebiteľovi právo

obrátiť sa vo svojej veci na všeobecný súd. Samotný ods. 4 § 53 písm. r/ počíta s platnosťou dojednanej
doložky a zameriava sa na možnú neprijateľnosť iba jednotlivých ustanovení v nej uvedených. Ústavný
súd konštatuje vo svojom uznesení ÚS 394/12-13, že za daného stavu majú sťažovatelia pred
všeobecnými súdmi k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu namietaného porušenia ich práv
s tým, že v prípade, ak by okresný súd ich žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku
nevyhovel, budú mať možnosť domáhať sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného

postupu prípadne za splnenia zákonom ustanovených podmienok, aj využitím mimoriadneho opravného
prostriedku. Uviedli, že majú za to, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Bode 1 VPP bola
vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených osobitných
zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Majú za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne
podľa ust. § 3,4 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. a spĺňa všetky predpísané náležitosti.

Pojednávania dňa 12.5.2015 sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca a žalovaný. Súd sa pokúsil o
zmierne vybavenie veci, avšak bezúspešne. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasia s návrhom
žalovaného o zaplatenie 50% pohľadávky a trov z rozhodcovského konania.

Žalobca uviedol, že on všetko zaplatil. Všetko sa udialo narýchlo, za 20 minút bolo všetko podpísané.

Právny zástupca žalobcu priamo do zápisnice uviedol, že trvajú na podanej žalobe a žiadajú
súd, aby predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Nevyhnutnosť zrušenia rozhodcovský rozsudku je

odôvodnená neplatným založením právomoci rozhodcovského súdu, čo je dôvodom pre jeho zrušenie
podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o RK a taktiež porušením všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského súdu, čo je dôvodom pre jeho zrušenie
v súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o RK. Neplatné založenie právomoci rozhodcovského
súdu je odôvodnené tým, že rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná. Preto nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie. Trvajú na tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná a spôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ako jednoznačné
zhoršenie postavenie spotrebiteľa. K tomuto porušeniu došlo priznaním pohľadávky vyplývajúcej z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň neurčitého ustanovenia v časti 17 bod 7a VOP.

Žalovaný priamo do zápisnice uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko žalobca nepreukázal
dôvodnosť ním uplatnených nárokov. Všetky tvrdenia, ktoré uvádza protistrana majú povahu
všeobecného charakteru citovania právnych noriem bez akéhokoľvek právne revevalentného
preukázania ich naplnenia. V tejto súvislosti žalobca uvádza ako zákonný dôvod pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku § 40 ods. 1 písm. c/ a j/. Čo sa týka písmena c/ - na to, aby žalobca sa
mohol domôcť zrušenia rozhodcovského rozsudku z hľadiska neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
podľa písm. c/ prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou alternatívou je, že žalobca preukáže, že
právny úkon ako celok je v zmysle § 37 OZ neplatný. Druhou alternatívou je, že preukáže neplatnosť
v zmysle § 53 OZ. Čo sa týka prvej alternatívny žalovaný poukazuje na to, že sa jedná o platný

právny úkon spĺňajúci všetky náležitosti v zmysle OZ § 35 a nasl. Čo sa týka druhej alternatívy, v
takomto prípade zákon jasne stanovuje v zmysle § 53 ods. 5, že zmluvná podmienka na to, aby
bola neplatnou, musí byť najprv neprijateľná, pričom neprijateľnosť sa hodnotí z hľadiska § 53 ods.
1 OZ ako východiskovej právnej normy. Pritom, aby určitá zmluvná podmienka bola vyhlásená za
neprijateľnú, musí kumulatívne obsahovo napĺňať sedem zákonných predpokladov v zmysle § 53 ods.

1 OZ. Medzi tieto predpoklady zaraďujeme zodpovedania nasledovných otázok, Tou prvou otázkou je o
ktoré konkrétne ustanovenia sa v rámci poistnej zmluvy má jednať. Druhou otázkou je, či toto konkrétne
ustanovenie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Treťou otázkou je, či medzi týmito
právami a povinnosťami dochádza k nerovnováhe. Štvrtou otázkou je, či sa jedná o kvalifikovanúnerovnováhu - značnú nerovnováhu. Po piate, či je táto nerovnováha v neprospech osoby. Po šieste,
či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľa a po siedme, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Až po
zodpovedaní všetkých týchto otázok je možné verifikovať skutkovo naplnenie zákonných predpokladov

v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Čo všetko je potrebné zobrať do úvahy, resp. ako postupovať pri hodnotení
podmienok z hľadiska tých prijateľností / neprijateľností stanovuje § 53 ods. 11 OZ. Však zo žaloby
nevyplýva, ako za pomoci postupom v zmysle § 53 ods. 11 OZ je možné dospieť k záveru, že o
súbežnom naplnení všetkých siedmich predpokladov aplikácie § 53 ods. 1 OZ. Rozhodcovská doložka,
ktorá je obsiahnutá vo VPP je prijatá v súlade predovšetkým so zákonom č. 244/2002 ako aj OZ a

nijako sa nevymyká zákonu. Zároveň žalovaný chcel reagovať na namietaný § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
a jeho správny

výklad. Citujem - dôvodovú správu k danému ustanoveniu „spotrebiteľ môže svoje právo uplatňovať
nie iba v zmysle rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú“. Z tohto jednoznačne vyplýva skutočný zámer zákonodarcu a to to, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná iba v tom prípade, ak bráni spotrebiteľovi obrátiť sa so svojimi nárokmi na
všeobecný súd. Predmetná rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP neobsahuje žiadne takéto
ustanovenie. Taktiež je potrebné zdôrazniť výklad súdneho dvora ESD v zmysle rozhodnutia C-342/13,
ktorý sa zaoberal práva výkladom týchto ustanovení, predovšetkým článku 3 ods. 1 a 3 vrátane písm. q/

prílohy smernice 93/13/EHS, ktoré boli transformované práve do § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 OZ. Tuna ESD
jednoznačne právne záväzne ustálil, že ak chce súd posudzovať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
v zmysle uvedených ustanovení, je povinný dôsledne verifikovať, či zámerom alebo cieľom dotknutej
rozhodcovskej doložky je zbavenie práva spotrebiteľa podať žalobu, prípadne iný opravný prostriedok
na všeobecný súd. Právne významné z hľadiska tohto rozhodnutia je aj, že ESD nepovažoval za právne

významné z hľadiska neprijateľnosti rozhodcovskej doložky to, že nebola individuálne dojednaná, že
bola obsahom formulárovej zmluvy a že spotrebiteľovi neboli vysvetlené rozdiely medzi všeobecným
súdom a rozhodcovským súdom. Preto ESD jednoznačne ustálil, že rozhodcovská doložka môže
byť iba v tom prípade neprijateľná, ak ju následkom alebo cieľom bolo zbavenie spotrebiteľa po
jednoinštančnom rozhodcovskom konaní práva podať žalobu, prípadne iný opravný prostriedok na

vnútroštátnom súde. Čo sa týka informovanosti ESD v tomto rozhodnutí odkázal na znenie článku
5 smernice 93/13/EHS, ktorý jasne stanovuje z hľadiska informovanosti požiadavku, aby zmluvná
podmienka bola vypracovaná zrozumiteľne, v danom prípade rozhodcovská doložka aj je. Rovnako
na otázku položenú ESD v podmienkach právneho poriadku SR už odpovedal aj ústavný súd a to v
rozhodnutí IV.US 394/2012-13, kde sa ústavný súd vyjadril, že rozhodcovská doložka ani rozhodcovské

konanie nezbavuje spotrebiteľa práva domáhať sa ochrany práv pred všeobecnými súdmi a zároveň
zdôraznil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje účinný právny prostriedok na
ochranu práv. Ďalej III.US 162/11 ústavný súd poukázal na to, že v prípade, ak by sa žalobca
nemohol domôcť práva pred všeobecným súdom, prichádza do úvahy zásah zo strany ústavného súdu.
Zároveň zdôraznil, že zákonom o rozhodcovskom konaní bol zavedený účinný inštitút kontroly súdnej

moci nad rozhodcovskými rozsudkami. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v prípade § 53 ods. 4
OZ tak, ako to vyplýva z jeho gramatického (jazykového) výkladu sa nejedná o taksatívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok, ale iba o judikatívny možný výpočet podmienok, ktoré môže
ale nemusia byť automaticky neprijateľné. K rovnakému záveru dospel i PSD rozhodnutím C-478/99.
Čo sa týka namietanej vzdialenosti arbitrážneho súdu Košice, tak žalobca tu uvádza nesprávne tú

vzdialenosť, nakoľko sa jedná o 78 km, čo nepredstavuje neprekonateľnú vzdialenosť s poukazom na
cenu cestovného 3,8 eur. Pričom však z hľadiska tohto posúdenia je významné predovšetkým to, že
sa jedná o skrátené písomné podanie a preto z hľadiska vzdialenosti, či je podaný odpor na pošte
v Bardejove, prípadne kdekoľvek inde je bezvýznamné. Čo sa týka namietaného neinformovania o
rokovacom poriadku a štatúte rozhodcovského súdu, predovšetkým tieto sú jednoznačne vymedzené v

15 časti VPP s odkazom na zákonné ustanovenia s tým, že tieto súd dostupné v obch. vestníku vrátane
na internete. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podstatnou náležitosťou rozhodcovská doložka
je bod 1 v 15 časti VPP, ktorý svojim obsahom a znením kopíruje § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002, nakoľko
sa jedná o zákonné ustanovenie smernica 93/13/EHS. Jednoznačne stanovuje v zmysle článku 1 ods.
2 , že zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia nepodliehajú skúmaniu z hľadiska ich

neprijateľnosti. V súvislosti s vyššie uvedeným bodom 2 15 časti VPP vychádza z ustanovení § 6 a 8 zák.
č. 244/2002, kde sa jedná o dodatočný spôsob určenia. Zároveň je to povinnosť, ktorá je uložená týmto
ustanovením žalovanému a ako taká je vynutiteľná súdnom mocou. Zároveň bod 2 nie je podstatnou
náležitosťou rozhodcovskej doložky a ak by tu aj absentoval, resp. bol zrušený, v takomto prípade bysa postupovalo presne v zmysle ust. zákona č. 244/2002. Okrem toho stále nebolo preukázané, ako
v zmysle naplnenia siedmych zákonných predpokladov § 53 ods. 1 OZ je možné dospieť k tomu, že
bod 2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň nech žalobca uvedie konkrétny právny predpis

a jeho konkrétne ustanovenie, ktoré zakotvuje, že vybrať rozhodcu môže len spotrebiteľ. Taktiež, ak
sa žalobca domáha porušenia jeho práva z hľadiska informovanosti o štatúte a rokovacom poriadku,
tak potom nepochybne vie uviesť opäť konkrétny právny predpis, jeho konkrétne ustanovenie, ktoré
takéto právo zakotvuje. Ak zákonodarca normoval takéto právo, musí byť nevyhnutné obsiahnuté v
konkrétnej právnej norme, kde bližšie špecifikuje jeho podstatné náležitosti predovšetkým z hľadiska

formy a rozsahu. Žalovanému však žiadne takéto ustanovenie nie je známe, nakoľko takáto povinnosť
ani neexistuje a opätovne je potrebné poukázať na článok 5 smernice 93/13/EHS. Ak žalobca naráža
na zaujatosť rozhodcovského súdu žalobca mal k dispozícii zákonné inštitúty, ktorými mohol namietať
zaujatosť. Zároveň v prípade rozhodcov sa dobromyseľnosť rozhodcov priamo predpokladá ústavou
a zákonmi, pričom opak musí preukázať žalobca. Čo sa týka namietaných lehôt v tejto súvislosti je
možné poukázať na to, že v trestnom konaní otázka väzobného stíhania vznesenia obvinenia, či v

prípade iných zásahov do osobnej slobody je táto lehota kratšia, pričom sa jedná z hľadiska právnych
následkov o závažnejšie dopady a tieto lehoty sú ústavne udržateľné a akceptovateľné a preto i v
tomto prípade lehota musí byť súladná so zákonom. Okrem toho len na poukázanie i OSP v § 175 pri
zmenkovom platobnom rozkaze stanovuje 3 dňovú lehotu. Tu však je právne významné predovšetkým,
že samotný zákon č. 244/2002 ustanovuje ako zákonnú náležitosť rokovací poriadok a štatút stáleho

rozhodcovského súdu, ktoré musia byť nevyhnutne splnené a ktorými sa bližšie špecifikujú právne
pravidlá rozhodcovského konania za podporného použitia ustanovení OSP, preto stanovenie lehoty na
podanieodporujeplnesúladnésozákonomanijakýmspôsobomhoneodporuje.Vprípadenamietaných
poplatkovtietotvrdeniataktiežnesprávnenakoľkoaksajednáospotrebiteľov,tísúvzmyslerokovacieho
poplatku od týchto poplatkov oslobodení. V tejto súvislosti ak má byť táto skutočnosť predmetom

konania žalovaný navrhuje dožiadať rozhodcovský súd, aby sa vyjadril., či v prípade podaných odporov
zrušoval rozhodcovské rozsudky a zároveň vymáhal za ne súdne poplatky. Čo sa týka k namietanému
nedostatkudvojinštančnostirozhodcovskéhokonania,vtomtoprípadezákonjednoznačnenevyžadujea
z finančného a časového hľadiska je to len výhodou pre spotrebiteľa. V prípade uvádzaného rozhodnutia
českého súdu tak tu je potrebné uviesť, že v ČR je odlišná právna úprava, jedná sa zákon č. 216/94 o

rozhodčím rízením, kde sú odlišne upravené otázky rozhodcovských doložiek stálych rozhodcovských
súdov ako aj výberov rozhodcov. Okrem toho žalovaný poukazuje na to, že v zmysle 19 odôvodnenia
smernica 93/13 EHS sú vylúčené spod skúmania z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok tie
ustanovenia, ktoré spadajú do výpočtu poistné, pričom táto skutočnosť bola preukázaná až dvoma
odbornými stanoviskami NBS, kde sa NBS vyjadrila, že predmetné ustanovenia v 15 časti VPP spadajú

do výpočtu poistného. Vyjadrím sa aj k nesprávnemu tvrdeniu, že rozhodcovský súd 10 rokov rozhoduje,
v takomto prípade pred 10 rokmi rozhodcovský súd ani neexistoval. Žalovaný poukázal na samostatnú
pohľadávku, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania a táto nemôže byť

predmetom tohto konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa jedná o osobitný druh
konania. Súdu predložil rozhodnutia a stanovisko NBS, na ktoré poukazoval.

Bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a § 118 ods. 4 O.s.p.

Súd pristúpil k výsluchu žalobcu A. X., E.. XX.X.XXXX, J. I. W. X, totožnosť zistená z OP č. C., ktorý
po zákonom poučení podľa § 131 O.s.p. k veci uviedol, že sa dal poistiť. Narýchlo sa to podpisovalo,
nevedel, aké boli podmienky. Pani Barliková bola u neho doma na Krížoch, vysvetlila mu, akú sumu má
platiť, koľko rokov. Potom mal zdravotné problémy, tak sa to zrušilo.

Na otázku súdu, ktorá zo strán zrušila poistnú zmluvu, žalobca uviedol, že z jeho strany, lebo neplatil,
lebo mal zdravotné problémy.

Na otázku súdu, či žalobca vie povedať, aké listiny mu boli predložené pri rokovaní o zmluve, žalobca
uviedol, že poistná zmluva aj tie papiere. Ona hovorila, že to má podpísať a čo má podpísať. Bolo to tak

20 minút, maximálne pol hodiny, drobné písmo.

Na otázku súdu, či bol žalobca poučený, že môže niektorú časť zmluvy nepodpísať, žalobca uviedol,
že nebol o tom poučený.Na doplňujúcu otázku súdu, či resp., že môže niektorú časť zmluvy odmietnuť podpísať, žalobca uviedol,
že nie, ani čas nebol. Ona ukazovala, čo podpísať. Keby to čítal, tak by bola u neho 4 hodiny.

Na otázku súdu, či žalobcovi bolo vysvetlené rozhodcovské konanie, resp. rozhodcovská doložka,
žalobca uviedol, že nie.

Na otázku súdu, či poistné bolo platené, žalobca uviedol, že áno, spočiatku, potom to zrušili. Prišlo mu

to zaplatiť, mal splátkový kalendár. Je to zaplatené a tak prišlo znova platiť.

Na otázku súdu, nech žalobca uvedie na základe čoho bolo platené to, čo udáva, či na základe listiny
o zrušení poistenia, právny zástupca žalobcu uviedol, že bola žalobcovi doručená ďalšia výzva. Čo sa
týka spomínanej listiny a zaplatenia poistného, tak tam prebiehalo iné rozhodcovské konanie, ktoré je
zaplatené. V tomto konaní si však žalovaný uplatňoval sprostredkovateľskú províziu.

Žalovaný uviedol, že sa nejedná o sprostredkovateľskú províziu, ale o nárok v dôsledku predčasného
ukončenia poistnej zmluvy. Súdu predkladám na nahliadnutie výzvu na zaplatenia. Táto výzva sa vracia
späť.

PZ žalobcu uviedol, že v tomto poukazujú na časť 17 bod 7a, kde je zakotvený takýto nárok, majú za
to, že sa jedná o neurčité ustanovenia, nakoľko tam nie je uvedená výška takejto pohľadávky. Nie je
to spojené s ukončení poistnej zmluvy, resp. nemá súvis s predčasným ukončením zmluvy, ale týmto
sú zaviazaní všetci poistení žalovaného. Preto majú za to, že došlo k porušenie ustanovenia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalovaný svoj nátlak prenáša na spotrebiteľa skryto bez toho, aby spotrebiteľ vedel o výške a existencii
takejto pohľadávky.

Nejedná sa o pohľadávku, ktorá vzniká nesplnením povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy žalobcom.

Žalovaný uviedol, že to, čo tu bolo uvedené je nesprávne a nepravdivé. § 40 písm. j/ ZRK hovorí
o ochrane spotrebiteľa procese rozhodovania rozhodcovského súdu, rozhodcovská doložka je platná
a v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku by sa vec musela vrátiť späť pred rozhodovania
rozhodcovského súdu alebo pred rozhodcovský súd. Uvedené je odbornom otázkou, preto by sme NBS
požiadali o vyjadrenie. Táto povinnosť vzniká v čase vzniku poistnej zmluvy a k jej plateniu dochádza

v rámci určitého časového úseku, kde sa celková suma pohľadávky odratáva v poistnom. Províznu
odmenu v čase uzavretia zmluvy vie sprostredkovateľ.

Na otázku PZ žalobcu na žalobcu, či vie žalobca uviesť, čo je rozhodcovská doložka, resp.
rozhodcovského súdu, žalobca uviedol, že nie.

Na otázku PZ žalobcu, či vie žalobca povedať, aký je rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom, žalobca uviedol, že nie.

Na otázku PZ žalobcu, či mu niečo také bolo vysvetlené, žalobca uviedol, že vôbec.

Na otázku žalovaného na žalobcu, nech upresní, kto bol pri podpisovaní zmluvy, žalobca uviedol, že
on, mama a p. Barliková.

Na doplňujúcu otázku, či tam nebol podpísaný sprostredkovateľ S. I., žalobca uviedol, že nevidel ho

tam, mama je toho svedkom.

Na otázku žalovaného, nech žalobca uvedie, či na zmluve v časti označenej ako pripoistenie je jeho
podpis, žalobca uviedol, že môže byť. Je to narýchlo podpis, asi hej.

Na otázku súdu, nech žalobca uvedie jednoznačne, či sa jedná o jeho podpis, žalobca uviedol áno.

Na otázku žalovaného, nech žalobca uvedie, či na poistných podmienkach sú jeho podpisy a koľkokrát,
žalobca uviedol Áno. Bolo to narýchlo.Na otázku žalovaného, či mal možnosť sa oboznámiť s týmito listinami, žalobca uviedol, že nemal
možnosť, bolo to narýchlo, ona len hovorila, kde to mám podpísať.

Na doplňujúcu otázku, či mu v tom bránila napr. fyzicky a pod, žalobca uviedol, že nie, ona povedala,
kde to mám podpísať, že to mám podpísať všetko zaradom. Nehovorila, že to nemám podpisovať.

Na doplňujúcu otázku, či ho nútila k podpisu, žalobca dodal, že nie, len mu dala, čo mám podpísať.

Na otázku žalovaného nech žalobca uvedie, či žiadal doplňujúce informácie, žalobca uviedol, že pýtal
sa koľko rokov to bude, akú čiastku. To mu ukázala v zmluve.

Súdu sa predkladá záznam o požiadavkách klienta.

Na otázku žalovaného nech žalobca uvedie, či na zázname o požiadavkách klienta sú údaje a odpovede
jeho, žalobca uviedol, že Áno, podpis je jeho.

Žalovaný uviedol, že podpísanie uvedenej listiny prejavuje súhlas s jej obsahom, čo je aj zvýraznené.

Na otázku žalovaného, nech žalobca uvedie, ako vysvetlí to, že nemá vedomosť o rozhodcovskej
doložke, o VPP, keď to tam uviedol, žalobca uviedol, že nebol poučený.

PZ žalobcu uviedol, že uvedený formulár je daný sprostredkovateľom. Žalobcovi bol daný len na podpis.

Ide o vopred predformulované tlačivo, ktoré je vyplnené zo strany sprostredkovateľa a žalobcovi bolo
predložené len na podpis.

Na otázku žalovaného, ako žalobca naložil s poistnou zmluvou a poistnými podmienkami po uzavretí
zmluvy, žalobca uviedol, že prečítal som si to, aj poslednú časť, čo podpísal, ale o tom nebol poučený.

Netlačila na neho, ale dala mu to zaradom podpisovať.

Na doplňujúcu otázku, či si prečítal aj poistné podmienky, žalobca uviedol, že neskôr, zhruba, ale nie
všetko.

Na otázku žalovaného na žalobcu, či bol podaný odpor voči rozhodcovskému rozsudku, žalobca uviedol,
že na rozhodcovský súd nič nedával, iba na súd.

PZ žalobcu priamo do zápisnice uviedol, že v prvom rade poukazujú na zásadnú skutočnosť vyplývajúcu
z výpovede žalobcu podľa ktorej sprostredkovateľom poistenia bola p. Barliková, nie p. Barlík, ktorý

je označený na všetkých príslušných listinách. Z čoho vyplýva značná pochybnosť vôbec o platnosti
poistnej zmluvy a v uvedenej súvislosti aj rozhodcovskej doložky. To, že bol bežným postupom
sprostredkovateľom p. Stanislava Barlika a sprostredkovateľky p. A.Á. I. takéto zamieňanie označením
v zmluve bolo už zistené činnosťou v rámci činnosti OS Stará Ľubovňa, kde p. Barlík a aj p. Barlíková
k tomuto spôsobu uzatvárania poistných zmlúv vyjadrili. Pričom uviedli, že na poistnej zmluve bol

označený ten, komu to viac vyhovovalo do nejakého rozpisu prác žalovaného, alebo aby mali zvýšené
provízie. Nechceme ísť do roviny neplatnosti zmluvy vo vzťahu k uvedenému, preto poukazujeme na
výpoveď samotného sprostredkovateľa v konaní vedenom pred OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/42/2013,
kde na pojednávaní uskutočnenom dňa 20.2.2014 sa p. Barlík okrem iného vyjadril v tom zmysle,
že on sám ako sprostredkovateľ nemal vedomosť o tom, že VOP obsahujú rozhodcovskú doložku.

Teda sám sprostredkovateľ ani len netušil, že o takejto skutočnosti má informovať. Súdu predkladáme
rozhodnutie OS SL veci 6C/33/2013 z ktorého vyplýva uvedená skutočnosť. Uvedené rozhodnutie bolo
potvrdeníajrozhodnutímKSvPrešove.Ideorozhodnutieskutkovoaprávnetotožnejveci.Pričomkeďže
rozhodcovská doložka bola formulovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, nás žalovaný priamo zo
zákona konkrétne § 53a ods. 1 má povinnosť zdržať sa uplatňovania práv a zároveň poukazujeme na

to, že súd má povinnosť prihliadnuť na už skôr judikovanú neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky.
V tejto súvislosti súdu krátkou cestou predkladáme aj výber judikatúry, ktorá sa vzťahuje k uvedenej
problematike. V súlade s uvedeným teda máme za to, že súdu bolo jasne preukázané, že nedošlo k
platnému založeniuprávomoci rozhodcovského súdu a je teda nevyhnutné zrušiť predmetnú rozhodcovský rozsudok.
Taktiež žiadame o zápisnicu na mailovú adresu a v prípade úspechu si uplatňujeme náhradu trov

konania.

Súd oboznámil s výsledkami prípravy pojednávania a obsahom spisu čítaním s tým, že súd konštatuje,
že návrh na začatie konania, rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.1.2012, poistná zmluva, list o
zrušení poistenia, stranou poistných podmienok, kde sú uvedené osobitné zmluvné dojednania, vrátane

vyjadrenia odporcu zo dňa 19.1.2015 boli účastníkom navzájom doručené. Ich obsah ako taký nebol
účastníkmi spochybňovaný.

Súdu bol predložený aj konkrétny spisový materiál arbitrážneho súdu, spisový prehľad, návrh na
začatie konania, poistná zmluva, vrátane podpísanej strany s osobitnými dojednaniami v zmluve,
príručka obchodnej služby, potvrdením o podaní návrhu na arbitrážnom súde, upovedomenie vrátane

rokovacieho poriadku, samotný rozhodcovský rozsudok, doklad o doručení rozsudku žalobcovi zo dňa
1.2.2013, doložka právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku, judikatúrou vo veci súdneho dvora,
vyjadrením NBS zo dňa 10.10.2012, rozsudkom OS SL sp.zn. 6C 33/2013, záznam o požiadavkách
klienta podpísaný dňa 15.5.2009, VOP časť 15.

Žalovaný uviedol, že voči oboznámeniu s obsahom spisu nemajú námietky. Navrhli doplniť dokazovania
stanoviskom NBS, ktoré súdu predkladá. S tvrdeniami PZ žalobcu nesúhlasia. Záznam o požiadavkách
klienta tak, ako to udával, že je vopred predformulovaný s odpoveďami nesúhlasia, nakoľko žalobca
sám uviedol, že sú tam jeho údaje. Poukazujú na odborné stanovisko NBS, keďže sa jedná o formulár,
ktorý vydáva NBS. Z neho vyplýva, že sa jedná o listinný dôkaz na základe ktorého môže poisťovňa

predpokladať, že sprostredkovateľ si splnil všetky povinnosti z hľadiska informovania spotrebiteľa a že
spotrebiteľ vstupuje do poistného vzťahu informovaný vrátane VPP a osobitného zmluvného dojednania.

Čo sa týka rozsudkov skutkového stavu žalobca nepreukázal, nejedná sa o totožnú osobu, nevieme za
akých podmienok bola zmluva uzatváraná a preto súd na ňu nemôže prihliadať. Poukazujeme aj na čl.

144 ústavy a to , že rozhodnutia súdov nepoužívajú všeobecnú záväznosť. Čo sa týka výpovede p.
Barlíka v tejto súvislosti tak túto výpoveď nie je možné akceptovať, nakoľko p. Barlik vrátane celej jeho
rodiny má množstvo sporov so žalovanými. Je nepochybné, že jeho výpoveď je zaujatá. Okrem toho sám
žalobca uviedol, že uzatvárala s ním zmluvu p. Barlíková. Čo sa týka konštantnej judikatúry, žalovaný
má aj iné rozhodnutia, kde súd uznal platnosť rozhodcovských doložiek. Ak má byť predmetom tohto

konania predkladanie rozsudkov slovenských súdov, žalovaný tak môže dodatočne učiniť. Rovnako v
tomto zmysle v súvislosti so samotným predmetom konania, nakoľko súd nevyžaduje od žalobcu, aby
preukazoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky, konkrétne rozhodcovskej doložky má žalovaný za to,
že súd rozhodol ex offo o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a preto v zmysle rozhodnutia C-472/11
súdneho dvora na základe akých skutkových a právnych záverov dospel resp. odôvodňuje naplnenie

zákonnýchpredpokladov.Čosatýkaneprijateľnostizmluvnejpodmienkyrozhodcovskejdoložkyžalobca
nijakým spôsobom nepreukázal neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1. V tejto súvislosti žalovaný má za to,
že rozhodcovská doložka je prijateľnou zmluvnou podmienkou a taktiež že bola individuálne dojednaná
s poukazom na to, že zákon vyžaduje dve kritéria. Prvým je možnosť sa oboznámiť sa so zmluvnou
podmienkou a že v tejto súvislosti žalobcovi nič nebránilo. Čo sa týka druhého kritéria je možnosť

ovplyvnenia daného zmluvného ustanovenia, pričom v tomto konkrétnom prípade podpísaním resp.
nepodpísaním mohol ovplyvniť celú 15 časť VOP bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok poistného
vzťahu. Zároveň sám žalobca uviedol, že po uzavretí poistnej zmluva si prečítal VOP aj to, čo nemusel
podpisovať a tuna dávame do pozornosti bod 9 časť 15 VOP vrátane bodu 4 osobitných zmluvných
dojednaní, kde mal 30 dňovú lehotu na to, aby mohol odstúpiť od 15 časti VPP. V tejto súvislosti

poukazuje na rozhodnutie 3ECDo/14/2011, kde NS práve zdôraznil význam tejto lehoty z hľadiska
rozhodcovského súdu. Taktiež záverom žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie ESD C-342/13 je v
prospech žalovaného a v prípade, ak súd pochybnosti o tom, či predmetná rozhodcovská doložka je
v súlade s výkladom ESD rozhodnutím C-342/13 aby súd položil prejudiciálnu otázku súdnemu dvoru.
Poukazujem aj na rozhodnhjti6Ncdo/9/2013 s tým, že ako to bolo vyjadrené už v rámci pojednávania

žaloba žalobcu obsahuje mnoho nesprávnosti a jedná sa o formulárovú žalobu. Z tohto dôvodu by súd
nemal priznať trovy žalobcovi, nakoľko sa nejedná o úkony nevyhnutné vynaložené na bránenie práv.
Celkom na záver o tom, že rozhodcovská doložka je neplatná a preto že jej obsahom je podrobenie sa
rozhodcovskému konaniu, neexistuje zákonná opora. Rovnako to platí v prípade záveru, že neplatnálen preto, že nebola individuálne dojednaná. V ostatnom poukazujeme na to, čo zaznelo dnes na
pojednávaní, z tohto dôvodu navrhujeme žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Účastníci konania uzavreli dňa 15.5.2009 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú Poistné podmienky z
1.1.2009. V časti XV. poistných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská zmluva, podľa bodu 1. ktorej sa
účastníci dohodli, že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom - rovnako tak podľa bodu 3. časti XV. Poistných podmienok
rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou (žalovaným) a poistníkom,

poisteným (žalobcom), oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. v zmysle bodu 2. časti
XV. Poistných podmienok žalobca ako poistník podpisom Poistných podmienok vyjadril výslovný,
bezvýhradný, neodvolateľný súhlas s tým, že pokiaľ žalovaný (poisťovňa) nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne (žalovaného). V deň podpisu

poistnej zmluvy a Poistných podmienok podpísali účastníci pokračovanie predtlačeného formulára
Poistných podmienok označené ako osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 v zmysle bodu 3. ktorých
poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti týchto VPP, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Napriek
odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie
osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže
poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť
ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných

zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom
podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. K zániku poistenia podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania došlo dňa 16.7.2010, pričom odkupná hodnota poistnej zmluvy v oznámení zo dňa
17.8.2010

o zániku poistenia bola vyčíslená na 0eur a definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve bol vyčíslený
na 31,35 eur nedoplatku.

Zoznámeniažalovanéhoozánikupoisteniazodňa17.8.2010vyplýva,že kzánikupoistnejzmluvydošlo

ku dňu 16.7.2010 z dôvodu neuhradenia následného poistného za viac ako 2 mesiace po splatnosti.
Finančný zostatok bol vo výške 31,35 eur ( na úhradu ).

Dňa 2.1.2012 uplatnil žalovaný ako žalobca na Arbitrážnom súde Košice voči žalobcovi (ako v
rozhodcovskom konaní žalovanému) nárok na zaplatenie sumy 251,54 eur s poukazom na ustanovenie

bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, v zmysle ktorého ustanovenia podpisom poistnej zmluvy
vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za
sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu
zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu; ak odkupná hodnota
pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia

poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých
v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Dňa 1.2.2013 bol
žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. I. Y.
sp.zn. 2C/2819/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým rozhodcovský súd vyššie uvedenej žalobe podanej
rozhodcovskému súdu žalovaným vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému do piatich

dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 251,54 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Arbitrážny súd Košice právomoc na prejednanie žaloby žalovaného zo
dňa 2.1.2012 odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ktorá je súčasťou Poistných
podmienok vzťahujúcich sa na účastníkmi konania dňa 15.5.2009 uzavretú poistnú zmluvu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len akc) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej
zmluvy ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách 9).
Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3, ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesťdôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 788 ods. 1 - 3 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo

dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovskýrozsudokbolžalobcovidoručenýdňa1.2.2013.Žalobcanatunajšomsúdedňa21.2.2013

podal žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1
písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. - žaloba bola podaná včas, t.j. v lehote 30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku určenej § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z..Účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2009, ktorej súčasťou sú aj
všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané žalobcom obsahujúce v časti XV. rozhodcovskú
zmluvu, ako aj Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX

obsahujúce rozhodcovskú doložku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle vyššie citovaných § 52
ods. 1 OZ i § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. vzhľadom na to, že žalobca pri jej uzatváraní
preukázateľne, vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, v tomto prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením poistnej
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy

vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter poistnej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52
a nasl. OZ.

Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy je kogentnou
právnou normou, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také

dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na
úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník v čase uzavretia poistnej zmluvy zakazoval dodávateľom
zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä pri tvorbe svojich zmluvných
formulárov a všeobecných zmluvných (poistných) podmienok, ktoré predkladali spotrebiteľom pri
uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako ich súčasť. V § 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v čase

uzavretia poistnej zmluvy bol pritom obsiahnutý iba príkladný, teda neuzavretý, výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných zmluvných podmienok súdu
nebráni vyhodnotiť ako neprijateľnú aj takú zmluvnú podmienku, ktorá v danom výpočte v zmysle §
53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy uvedená nebola.

Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v žalovaným vopred jednostranne naformulovaných Poistných
podmienkach(časťXV.Poistnýchpodmienok),ktorébolisúčasťouúčastníkmikonaniauzavretejpoistnej
zmluvy, je podľa obsahu Poistných podmienok neoddeliteľnou súčasťou Poistných podmienok - nikde
v Poistných podmienkach nie je obsiahnuté upozornenie, že pokiaľ žalobca nepodpíše aj ďalšiu časť
predtlačeného formulára - osobitné

zmluvné dojednania, nebude sa na právny vzťah účastníkov vzťahovať úprava časti XV. Poistných
podmienok; takýto záver nevyplýva ani z bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní. V tomto smere
sú jednoznačne ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, že pokiaľ by žalobca
osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, tak by sa vylúčilo použitie časti XV. Poistných podmienok

- naopak, už zo samotnej časti XV. Poistných podmienok, vychádzajúc z jej obsahu, jednoznačne
vyplýva, že „všetky“ spory a sporné nároky z poistenia „sa rozhodnú“ v rozhodcovskom konaní. Aj
bod 2. osobitných zmluvných dojednaní - rozhodcovská doložka - v celom rozsahu odkazuje na vopred
žalovaným naformulovanú časť XV. Poistných podmienok, pričom v nej obsiahnuté dojednania súd
považuje za neprijateľné vzhľadom na ich obsah - poverenie osobitnej právnickej osoby zriadením

alebo výberom stáleho rozhodcovského súdu, prípadne zriadenie stáleho rozhodcovského súdu či
vytvorenie rozhodcovského súdu bolo plne v oprávneniach žalovaného a naproti tomu na výber
rozhodcovského orgánu podľa časti XV. Poistných podmienok nemala mať žalobca žiaden vplyv - teda
išlo tu preukázateľne nielen o vyžadovanie riešenia všetkých sporov výlučne v rozhodcovskom konaní
(na čom nič nemení podľa súdu ani znenie bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní - taktiež vopred

naformulované zo strany žalovaného), pričom je dôvodný aj predpoklad o možnej neobjektívnosti takto
určeného rozhodcovského tribunálu, pričom v danom prípade zároveň tak rozhodcovská doložka v
bode 2. osobitných zmluvných dojednaní, ako aj rozhodcovská zmluva v časti XV. Poistných podmienok
boli vopred naformulované žalovaným ako dodávateľom, aj keby žalobca nepodpísal osobitné zmluvné
dojednania bola by priamo viazaná rozhodcovskou zmluvou v zmysle časti XV. Poistných podmienok,

ďalej ani časť XV. Poistných podmienok ako ani osobitné zmluvné dojednania neumožňovali žalobcovi
ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde a dokonca svojim
obsahom jej znemožňovali aj začatie konania na rozhodcovskom súde vzhľadom na obsah bodu 2. časti
XV. Poistných podmienok (na ktorú časť výslovne odkazovali aj osobitné zmluvné dojednania) - ak by
totiž aj samotný žalobca chcel riešiť prípadný spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej

zmluvy (ani z rozhodcovskej doložky - bod 2. osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci v plnej miere
na časť XV. Poistných podmienok) nie je možné zistiť, ktorému súdu by mala žalobu adresovať, keďže
rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2. Poistných podmienok mal byť podľa potreby vytvorený
od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovanou, pokiaľ bysám žalovaný nepoveril osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ by žalovaný nezriadil stály rozhodcovský súd. Z takto formulovaných
rozhodcovskej doložky a rozhodcovskej zmluvy nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten,

že boli „šité“ priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby
rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav,
keď si žalobkyňa nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej zmluvy si ich
môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale zároveň nevie ani nemôže objektívne vedieť, na
akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť - takto naformulovaná rozhodcovská zmluva jednoznačne

spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľa a bola prinajmenšom objektívne spôsobilá žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť.
Z uvedených dôvodov súd tak rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v časti XV. Poistných podmienok, ako
aj bod 2. osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok,
vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia
poistnej zmluvy účastníkmi konania a teda tieto zmluvné

podmienky sú podľa súdu neplatné v zmysle § 53 ods. 4 OZ platného v čase uzavretia poistnej zmluvy
účastníkmi konania.

Tiež treba uviesť, že žalovaný v konaní nijako nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že rozhodcovská
doložka pred jej uzavretím bola žalobcovi vysvetlená, že žalobca vstupoval do poistného vzťahu ako
informovaný spotrebiteľ, a to ani predloženým Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.
4364700255. Už zo samotného obsahu tohto predloženého záznamu nemožno vyvodiť záver, že by
žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke, o skutočnosti, že sa jej poskytuje možnosť voľby

prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku, že jej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Predložený záznam sa svojim obsahom dotýka
iba potrieb a požiadaviek klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy. V graficky oddelených a
zvýraznených častiach, pri ktorých súd podotýka, že ich mal vypisovať žalobca (poznámka „klient vpíše
ÁNO-NIE“),pričompodľajehovyjadreniavšetkytlačivásúvisiacespoistnouzmluvouvypisovalaagentka

sprostredkujúcauzavretiepoistnejzmluvy,pričomtototvrdeniežalovanýnijakonepoprel,saničnehovorí
o rozhodcovskom konaní a informáciách o ňom. Naopak, záznam obsahuje vyjadrenie klienta, v ktorom
sa uvádza: „Klient vyhlasuje, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných plnení v súvislosti
s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom
platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia),

spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, s výškou poistného, podmienkami
odstúpenia od poistnej zmluvy, základnými informáciami o daňových povinnostiach s poistnou zmluvou.
Informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.“ Ako
vidno, ani v tomto vyjadrení sa taktiež nič neuvádza o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej zmluve,
resp. o rozhodcovskej doložke. Jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len záhlaví uvedeného

záznamu v tom zmysle, že v prípade sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné
na ich mimosúdne vyrovnanie využiť rozhodcovské konanie - samotné Poistné podmienky pritom, a v
nich obsiahnutá rozhodcovská zmluva, rátajú s výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaného o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky a o tom, že žalobkyňa bola informovaným spotrebiteľom, lebo

predložené listinné dôkazy takéto tvrdenia nepreukazujú. Tu súd poukazuje aj na dĺžku a okolnosti
samotného procesu uzatvárania poistnej zmluvy, ktorá vyplýva z výpovede žalobkyne, a ktorú žalovaný
nijako nespochybnil, a to dĺžku „asi 10 až 15 minút, pričom pomedzi to som ešte obsluhovala
aj zákazníkov“. Pri takomto uzatváraní poistnej zmluvy podľa súdu žalobkyni nemohli byť náležite
odprezentované ani len podrobné informácie o samotnom poistení ako takom, nieto ešte podrobne

vysvetlené následky uzavretia rozhodcovskej zmluvy či rozdiely v konaní pred všeobecným a
rozhodcovským súdom. Na uvedenom názore nič nezmenili ani skutočnosti zistené pri výsluchu
svedkyne - agentky uzatvárajúcej poistnú zmluvu so žalobkyňou.

Zároveň súd upozorňuje, že zo znenia rozhodcovskej doložky (bod 2. osobitných zmluvných dojednaní)

vyplýva, že dôvodom jej uzavretia je „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania.“ Takéto znenie mohlo
objektívne u žalobkyne vyvolať klamlivý dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym
konaním len samé výhody a že je v záujme jeho samého. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom,
že v rozhodcovskom konaní mu nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie práv na obranu protiprípadnému uplatnenému nároku, ako poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom,
pričom už zo samotného

rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu do
5 dní od jeho doručenia, alebo v rovnakej lehote podať odpor. V porovnaní s konaním pred súdom,
a to v prípade vydania platobného rozkazu bola tak ukrátená o lehotu 10 dní na podanie odporu,
čiže až o 2/3 času, ktorý poskytuje Občiansky súdny poriadok. Navyše podmienkou prihliadania na
podaný odpor bolo zaplatenie poplatku vo výške 72,- eur. Už samotná podmienka zaplatenia poplatku za

podaný odpor aby sa naň vôbec prihliadalo zakladá hrubú nerovnosť v postavení účastníkov dotknutého
rozhodcovského konania, osobitne pokiaľ zo samotného spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že
samotný žalovaný súdny poplatok v rozhodcovskom konaní podľa všetkého ani nezaplatil. Z poučenia
v rozhodcovskom rozsudku ďalej vyplýva, že poplatok za podaný odpor je splatný spolu s podaným
odporom. Tieto skutočnosti eliminovali právo žalobcu náležite sa brániť proti uplatňovanému nároku
v rozhodcovskom konaní, pričom žalobca o týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej

doložky a predložených listinných dôkazov) nemohol mať vopred vedomosť.

Naviac súd dodáva, že v tomto prípade došlo po uzavretí poistnej zmluvy ( dňa 16.7.2010 ) k jej zrušeniu.
Ak by aj súd pripustil prijateľnosť rozhodcovskej doložky, došlo k jej odmietnutiu v zmysle čl. 9 XV. časti
poistených podmienok a preto je vylúčené, aby účastníkov zaväzovala a trvala jej platnosť, teda aby bola

daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie o prípadnej pohľadávke žalovaného voči žalobcovi
vyplývajúceho zo zrušenej poistnej zmluvy.

Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe
vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. I. Y. dňa

19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2819/2012.

Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z.z.) sa súd už nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.) - i keď je pravdou, že z

predloženej (kompletnej) kópie spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel
žalobe podanej v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek zaoberania sa otázkou spotrebiteľskou
a prijateľnosti zmluvných dojednaní v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok má aj ďalšie nedostatky, ktorými sa súd už nezaoberal s
ohľadom na hlavný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd však dodáva, že ani nemôže zrušiť

rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., ak vec nemohol
rozhodcovský súd platne prejednať už vzhľadom na neplatnosť samotnej rozhodcovskej zmluvy - ak
bolo totiž zistené, že je samotná rozhodcovská zmluva neplatná a bola vypovedaná, tak na jej podklade
vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý ohľadne jeho prípadného zrušenia
už preto nemožno posudzovať z hľadiska § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd zároveň

poznamenáva, že v prípade, ak tento rozsudok tunajšieho súdu nadobudne právoplatnosť, súd bude v
konaní (vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z.) pokračovať podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vo veci v rozsahu uvedenom v
žalobe, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie (viď obdobne dôvodová správa k zákonu
č. 244/2002 Z.z.

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.